Najvyšší súd 1Sžso/79/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: J.. V. H., nar.: X., bytom J., proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03. septembra 2014 č. k. 7S/58/2014–21, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03. septembra 2014 č. k. 7S/58/2014–21 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1. Rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOSSD/BEZ/2014/14319 z 29.04.2014 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“ - č. l. 2) ţalovaný ako odvolací správny orgán 2 1Sžso/79/2014 v zmysle oprávnenia podľa ustanovenia § 4 ods. 6 písm.
- a)bod 1 a písm.
- c)zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a sluţieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“), zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 600/2003 Z. z.“) potvrdila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny, číslo: MIl/OSSD/SOC/2014/42794-6 z 27.02.2014 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) vo veci zániku nároku na prídavok na dieťa. 2. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol vyslovený podľa § 15 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z. z. zánik nároku na prídavok na dieťa J. H., nar. X. za obdobie od 01.04.2012 do 31.07.2013. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe v podanom administratívnom odvolaní ţalobca uvádza, ţe nesúhlasí s vydaným rozhodnutím, nakoľko je vydané nezákonne, odporuje dobrým mravom a porušuje práva dieťaťa. Najmä poukázal na skutočnosť, ţe dcéru J. mu detský domov nevrátil domov dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, teda dňa 27.01.2014, ale aţ dňa 31.01.2014 a papierovo aţ dňa 04.02.2014. 4. Ţalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z dikcie ustanovenia § 15 zák. č. 600/2003 Z. z., podľa ktorého nárok na prídavok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím 6 mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavok patril. Nakoľko ţalobca si uplatnil nárok na prídavok na dieťa J. H. (nar. X.) aţ dňa 05.02.2014, tak v zmysle citovaného § 15 mu môţe byť nárok na prídavok na dieťa posúdený šesť mesiacov spätne od podania ţiadosti t. j. od 01.08.2013, hoci ho poţadoval od 01.04.2012. 3 1Sžso/79/2014 5. Ďalej sa ţalovaný postupne vyjadril k námietkam ţalobcu týkajúcim sa - odňatia prídavku na dieťa matke dieťaťa, - vo veci neskoršej výplaty prídavku na dieťa za mesiac február 2014, - nesúhlasu s postupom detského domova a - vo veci zakúpenia potrebných vecí do domácnosti a ošatenia pre dcéru. II. Konanie na prvostupňovom súde 6. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca podal dňa 21.05.2014 na Krajský súd v Košiciach ţalobu. 7. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa bez nariadenia pojednávania po splnení zákonných podmienok v zmysle § 250f ods. 2 O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi ţalovaného a prvostupňového orgánu jednomyseľne dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. 8. Pri svojom zamietajúcom rozsudku krajský súd vychádzal z ustanovení § 9, § 15 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 a 3 zák. č. 600/2003 Z. z. 9. Po oboznámení sa s administratívnym spisom ţalovaného krajský súd konštatoval, ţe v konaní nebolo sporné, ţe ţalobca si v zmysle § 9 zák. č. 600/2003 Z. z. písomnou ţiadosťou doručenou prvostupňovému orgánu dňa 05.02.2014 uplatnil nárok na prídavok na mal. J. H.. Aplikujúc ustanovenie § 15 ods. l zák. č. 600/2003 Z. z. krajský súd potvrdil záver ţalovaného, ţe nárok ţalobcu na prídavok za obdobie, od ktorého ţiadal priznať prídavok, t. j. od. 01.04.2012 do 31.07.2013 mu zanikol. 10. Následne krajský súd zopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu, ţe tento v súlade s ustanovením § 10 ods. l zák. č. 600/2003 Z. z. iba v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, ţe ako platiteľ bude ţalobcovi vyplácať predmetný prídavok od 01.08.2013 (t. j. po hore uvedenom dátume 31.07.2013) za podmienok, ţe ţalobca bude spĺňať podmienky nároku na túto dávku v zmysle zák. č. 600/2003 Z. z. 4 1Sžso/79/2014 Ďalej krajský súd v rozsudku informatívne uviedol, ţe prvostupňový orgán ako platiteľ prídavku na dieťa tak prídavok ţalobcovi vyplatil za mesiac február 2014 do konca mesiaca marec 2014 v súlade s ustanovením § 11 ods. 3 zák. č. 600/2003 Z. z. 11. Ţalobnou námietkou týkajúcou sa zákonnosti postupu prvostupňového orgánu pri odňatí prídavku na dieťa J. M. – matke mal. J. H., sa krajský súd nemohol zaoberať, pretoţe toto rozhodnutie nebolo predmetom súdneho konania a ţalobca ani nebol účastníkom uvedeného správneho konania o odňatí prídavku na dieťa. 12. Ďalej krajský súd uviedol, ţe ţalobca preukazoval skoršie uplatnenie nároku na prídavok na dieťa prostredníctvom podania z 30.10.2012. Z tohto podania vyplýva, ţe ţalobca ním ţiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu prvostupňového orgánu. Avšak podľa krajského súdu si týmto podaním ţalobca neuplatnil nárok na prídavok na dieťa u jeho platiteľa v zmysle § 9 zák. č. 600/2003 Z. z. 13. Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, hodnotí ako zákonné, a preto ţalobu podľa § 250j ods. l O.s.p. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A) 14. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 01.10.2014 (č. l. 27) proti rozsudku krajského súdu ţalobca za odvolacie dôvody označil to, ţe - je vadný z pohľadu výkladu a aplikácie práva o doručovaní a plynutia času ako aj - nerešpektovania rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2013. 15. Ďalej odvolací súd v stručnosti uvádza odvolaciu argumentáciu ţalobcu: 5 1Sžso/79/2014 - krajský súd si odporuje v tvrdení, ţe ani otec ani matka mal. dcéry nie sú účastníkmi konania o odňatí prídavku na dieťa, avšak na druhej strane krajský súd argumentuje rozhodnutím o odňatí prídavku na dieťa od matky, - krajský súd nevykonal dokazovanie ohľadne doručovania rozhodnutia matke, - Najvyšší súd Slovenskej republiky hore uvedeným rozhodnutím sp. zn. 5Cdo/224/2013 zrušil a konanie zastavil, a preto sa ţalobca domnieva, ţe toto zastavenie konania platí na všetky konania vrátanie neukončeného konania o prídavok na dieťa s matkou, - krajský súd ignoroval návrhy ţalobcu a naopak sa postavil do role ţalobcových odporcov, - poukázal na nerovnaký prístup krajského súdu, kedy jednu jeho vec uţ vybavil a naopak iná vec je na krajskom súde uţ na 2 roky nerozhodnutá ako aj to, ţe - ten istý krajský súd rozsudkom sp. zn. 8CoP/160/2008 z 29.10.2008 právoplatne uzavrel, ţe ţalobcovým deťom je kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove. 16. Ďalej ţalobca v odvolaní všeobecne sformuloval svoje pochybnosti o objektívnosti, nezávislosti a zákonnosti jeho postupu. 17. Čo sa týka záverečného odvolacieho návrhu, ţalobca sa domáha zrušenia rozsudku krajského súdu a vydania rozhodnutia v zmysle petitu ţaloby. B) 18. Z vyjadrenia ţalovaného zo dňa 29.10.2014 (č. l. 31) vyplýva, ţe - ţalovaný sa plne stotoţňuje s napadnutým rozhodnutím, vyjadrením z 24.06.2014 k ţalobe ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, - neuviedol ţiadne nové námietky k správnosti napadnutých rozhodnutí, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí, - na viac ţalobca poukazuje na to, ţe krajský súd nevykonal navrhnuté dokazovanie ohľadne doručovania rozhodnutia matke (čl. II. ţaloby), a to ţe platba za 01.08.2013 do 28.02.2014 nebola realizovaná otcovi, 6 1Sžso/79/2014 - ak mal ţalobca pochybnosti o objektívnosti a nezávislosti konania súdu vo veci, bol povinný k tomu predloţiť dôkazy, ktorými disponuje, a to najneskôr na prvom pojednávaní. 19. Záverom ţalovaný poţiadal, aby odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny a odvolanie zamietnuť. IV. Právne názory odvolacieho súdu 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 21. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či dôkazy predloţené ţalobcom spolu s jeho ţiadosťou spĺňajú zákonné podmienky na priznanie prídavku na dieťa. 22. Po preverení okruhu účastníkov a podmienok konania v súvislosti s hore poloţenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje, ţe po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu 7 1Sžso/79/2014 súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. musí konštatovať, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke. 23. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe ţalovaný rozhodol na základe aplikácie ustanovenia § 15 zák. č. 600/2003 Z. z., pričom poloţil dôraz na zánik nároku ţalobcu na prídavok za kalendárny mesiac uplynutím 6 mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavok patril. Tento svoj právny záver ţalovaný odôvodnil tým, ţe ţalobca si uplatnil nárok na prídavok na dieťa – mal. J. H. (nar. X.) aţ dňa 05.02.2014, tak v zmysle citovaného § 15 zák. č. 600/2003 Z. z. mu môţe byť nárok na prídavok na dieťa posúdený šesť mesiacov spätne od podania ţiadosti t. j. od 01.08.2013, hoci ho poţadoval od 01.04.2012. 24. Tieţ sa ţalovaný zaoberal aj s námietkami ţalobcu, ktoré sa najmä týkali odňatia prídavku na dieťa matke dieťaťa ako aj vo veci neskoršej výplaty prídavku na dieťa za mesiac február 2014. V tejto súvislosti ţalovaný doslovne uviedol, ţe: „K námietke týkajúcej sa odňatia prídavku na dieťa matke dieťaťa, pani J. M. odvolací orgán uvádza, že predmetný podnet je v riešení. K námietke účastníka konania vo veci neskoršej výplaty prídavku na dieťa za mesiac február 2014 odvolací orgán uvádza, že platiteľ dodržal termín výplaty, teda postupoval v zmysle platnej legislatívy. Žiadosť o prídavok na dieťa bola otcom dieťaťa uplatnená dňa 5.2.2014, výpočtový list bol platiteľom spracovaný dňa 27.2.2014 a v mesiaci marec 2014 bol prídavok na dieťa vyplatený. Podľa § 11 ods. 3 zákona o prídavku na prídavku na dieťa, platiteľ vypláca prídavok 8 1Sžso/79/2014 mesiac pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si oprávnená osoba uplatnila nárok na prídavok a splnila podmienky nároku na prídavok.“ 25. Hoci ţalobca v odvolaní poukazoval na odporujúce si tvrdenia krajského súdu, a to tým, ţe na jednej strane konštatuje krajský súd, ţe ani otec ani matka mal. dcéry nie sú účastníkmi konania o odňatí prídavku na dieťa, tak na druhej strane krajský súd argumentuje rozhodnutím o odňatí prídavku na dieťa od matky. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným iba poukazuje na to, ţe išlo o ţalobnú námietku, s ktorou sa krajský súd musel argumentačne zaoberať. Avšak v ţiadnom prípade argumentáciu krajského súdu nie je moţné vyhodnotiť ako si odporujúcu. V rozsudku krajského súdu sú jednotlivé skutočnosti, týkajúce sa uplatnenia nároku matkou na prídavok na dieťa objasnené opisným spôsobom s logicky odôvodneným záverom, ţe „žalobnou námietkou týkajúcou sa zákonnosti postupu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach pri odňatí prídavku na dieťa J. M. – matky mal. J. H. (rozhodnutie č. 2012/14303/1/PL zo dňa 16.04.2012) sa súd nemohol zaoberať, pretože toto rozhodnutie nebolo predmetom súdneho konania a žalobca ani nebol účastníkom správneho konania o odňatí prídavku na dieťa.“, s ktorým sa Najvyšší súd v plnom rozsahu stotoţňuje. Preto ani krajský súd nemohol vykonať dokazovanie ohľadne doručovania rozhodnutia matke. 26. Samotná skutočnosť, ţe Najvyšší súd hore uvedeným uznesením sp. zn. 5Cdo 224/2013 zo dňa 20. januára 2014 konanie o dovolaní ţalobcu ako otca mal. J. proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 26. marca 2012 zastavil a uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 16. mája 2012 v spojení s uţ citovaným uznesením okresného súdu z 26. marca 2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, nemá vplyv na prebiehajúci súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. Uvedeným uznesením okresný súd iba rozhodoval na návrh kolízneho opatrovníka maloletej o nariadení predbeţného opatrenia, t. j. o dočasnom umiestnení maloletej J. do starostlivosti detského domova. V ţiadnom prípade sa však toto predbeţné opatrenie netýkalo otázky prídavkov na maloletú. Preto záver ţalobcu, ţe toto zastavenie konania platí na všetky konania vrátanie neukončeného konania o prídavok na dieťa s matkou, nemá oporu v zákone 9 1Sžso/79/2014 27. Všeobecne sformulované odvolacie námietky, a to ţe krajský súd ignoroval návrhy ţalobcu a naopak sa postavil do role ţalobcových odporcov, resp. ţe krajský súd voči ţalobcovi aplikuje nerovnaký prístup, kedy jednu jeho vec uţ vybavil a naopak iná vec je na krajskom súde uţ na 2 roky nerozhodnutá, musel Najvyšší súd odmietnuť, nakoľko ţalobca nešpecifikoval, ktoré návrhy krajský súd a akým spôsobom ignoroval. 28. Pokiaľ ţalobca naznačil vo svojom podaní pochybnosti o nezaujatosti konajúceho súdu, potom mal svoje oprávnenie vzniesť námietku zaujatosti konajúcich sudcov, resp. iba niektorých z nich zákonným spôsobom, aby sa s ňou mohol namietaný sudca, či sudcovi zaoberať. Nakoľko tak ţalobca neurobil, Najvyšší súd musel aj túto odvolaciu argumentáciu zamietnuť ako nedôvodnú. 29. Námietka ţalobcu, ţe ten istý krajský súd rozsudkom sp. zn. 8CoP/160/2008 z 29.10.2008 právoplatne uzavrel, ţe ţalobcovým deťom je kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove, je natoľko nejasná, ţe sa s ňou Najvyšší súd nemohol zaoberať. V. 30. Vzhľadom na odvolacie námietky ţalobcu odvolací súd uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe ţalobca nesplnil zákonné podmienky pre vznik nároku na prídavok na dieťa za skúmané obdobie. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť. 10 1Sžso/79/2014 31. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na stanovisko ţalovaného Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 32. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo. 33. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (procesné poţiadavky na vznik nároku na prídavok na dieťa sú spojené s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa 31. mája 2016 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová