názoru navrhovateľky, ak je nárok uplatnený v návrhu súhrnnou sumou a ide pritom o zaplatenie viacerých peňaţných nárokov, z ktorých kaţdý by mohol byť predmetom samostatného návrhu, môţe právny zástupca navrhovateľa poţadovať odmenu za zastúpenie ako pri spojení veci. Namietala, ţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť pred 2 4 Cdo 154/2015 ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) v dôsledku nerešpektovania § 374 ods. 4 O.s.p. Platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. mohol o odvolaní navrhovateľky proti výroku o trovách rozhodnúť sudca Okresného súdu Ruţomberok, ale len ak by odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. Odvolaniu ale vyhovené nebolo, preto mal o odvolaní rozhodnúť odvolací súd. Odporcovia sa k dovolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podala účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v konaní došlo k závaţným procesným vadám vymenovaným v ustanoveniach § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. majúcim za následok tzv. zmätočnosť konania. O procesnú nesprávnosť takej povahy ide tieţ v prípade procesného postupu súdu, ku ktorému došlo v procedúre prejednania veci a ktorým bola účastníkovi občianskeho súdneho konania odňatá moţnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), to znamená realizovať procesné oprávnenia, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok.
f/ zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj o odstraňovaní vád podania.
4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vţdy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môţe v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa povaţuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloţí vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas 3 4 Cdo 154/2015 odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých kaţdý koná sám za seba (§ 91 ods. 1 O.s.p.). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz. Z citovaných ustanovení vyplýva viacero zásad: a/ proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vţdy prípustné odvolanie; odvolaním moţno teda napadnúť aj také rozhodnutie, proti ktorému by inak (ak by ho vydal sudca) nebolo odvolanie prípustné, b/ ak bolo odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému by inak (ak by ho vydal sudca) nebolo odvolanie prípustné, dochádza priamo ex lege k zrušeniu rozhodnutia súdneho úradníka a vec sa dostáva do štádia, v akom bola pred vydaním tohto rozhodnutia, c/ ak odvolanie smeruje proti výroku o trovách platobného rozkazu, ktorý vydal vyšší súdny úradník, môţe odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť sudca; ak odvolaniu vyhovieť nemieni, rozhodne o odvolaní odvolací súd, d/ odvolacím súdom je tu súd, ktorý vydal platobný rozkaz. V danom prípade navrhovateľka napadla odvolaním výrok o trovách konania takého platobného rozkazu, ktorý vydal vyšší súdny úradník. Vzhľadom na to, ţe odvolanie proti tomuto výroku bolo prípustné, nedošlo ex lege k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie § 174 ods. 2 veta tretia O.s.p. predstavuje výnimku z tých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, v ktorých sa upravuje funkčná príslušnosť súdu. Odvolanie proti výroku platobného rozkazu o trovách konania má síce suspenzívny účinok (odkladá sa právoplatnosť výroku o náhrade trov konania), nemá ale devolutívny účinok odvolania, ktorý v iných prípadoch znamená, ţe príslušnosť rozhodnúť o odvolaní prechádza na funkčne vyšší súd. Súd, ktorý vydal platobný rozkaz, je síce súdom prvého stupňa, ak ale rozhoduje o odvolaní proti výroku platobného rozkazu o trovách konania, má postavenie opravného (odvolacieho) súdu (viď aj R 13/1998, R 102/2001, II. ÚS 811/00, ako publikáciu Števček / Ficová a kolektív, Občiansky súdny poriadok, Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, Praha, 2009, str. 453). Obdobne v publikácii Krajčo a kolektív, Občiansky súdny poriadok, Komentár, I. diel, Eurounion, Bratislava, 2010, str. 668 sa uvádza, ţe „pokiaľ súd rozhoduje iba o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania, súd, ktorý platobný rozkaz vydal, je súčasne odvolacím súdom“. Zámerom takejto procesnej úpravy bolo zjednodušenie 4 4 Cdo 154/2015 a zrýchlenie (zefektívnenie) rozkazného konania, v ktorom sa uplatňujú výlučne peňaţné pohľadávky, ktoré vyplývajú zo skutočností uvedených navrhovateľom (§ 172 ods. 1 O.s.p.), a kde aj rozhodovanie o náhrade trov konania je podstatne jednoduchšie, neţ je to v iných sporových konaniach (obdobne porovnaj sp. zn. 3 Cdo 366/2014, 3 Cdo 476/2015). Uznesenie, ktorým bol potvrdený platobný rozkaz vo výroku o trovách konania, je v zmysle vyššie uvedeného uznesením odvolacieho súdu. Dovolanie navrhovateľky smeruje teda proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, ktoré nemá znaky niektorého z uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné; jeho procesná prípustnosť preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva. Vyššie uţ bolo uvedené, ţe v zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, teda aj proti takému, proti ktorému je v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neprípustné. Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. navrhovateľka v dovolaní nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľka tvrdí, ţe postupom súdov jej bola odňatá moţnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
právneho názoru dovolacieho súdu táto jej námietka v prejednávanej veci neobstojí, lebo procesnú postup súdu bol v súlade so zákonom. Taký postup nemohol zaloţiť procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ dovolateľka namieta, ţe rozhodnutie o trovách konania je nesprávne, lebo nemá oporu v § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. jej námietka sa – po obsahovej stránke – netýka postupu súdov (procedúry prejednania veci), ale právneho posúdenia, na ktorom súdy zaloţili svoje rozhodnutia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym 5 4 Cdo 154/2015 právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Súd sa ale nesprávnym právnym posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 54/2012 a ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Vzhľadom na to, ţe dovolanie navrhovateľky v zmysle § 239 O.s.p. prípustné nie je, nepotvrdila sa existencia dovolateľkou namietanej procesnej vady (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady konania vymenované v § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol procesne neprípustné dovolanie
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia. V dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporcom náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 17. marca 2016 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.