ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/14706-83214/2008/992517-r zo dňa 27.októbra 2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/11638/08/Kaš zo dňa 23.júla 2008 o vyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2004 v sume 873.910,-- Sk (29.008,49 €)
6, § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.). Daňovou kontrolou bolo zistené, ţe ţalobca si v uvedenej sume neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty. Ţalobca nepredloţil a ani nenavrhol ţiaden dôkaz, ktorým by preukázal, ţe jeho dodávateľ J. N. sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty po 30.júni 1999
1 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) a bol ním v čase uskutočnenia sporného plnenia. Takýmto dôkazom nie je fotokópia zmluvy č. 2003-04, ktorú mal J. N. uzavrieť ako objednávateľ s obchodnou spoločnosťou so sídlom v A. ako dodávateľom. Krajský súd sa síce stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe ţiadne zákonné ustanovenie mu neukladá právnu povinnosť preverovať si, či obchoduje s platiteľom dane z pridanej hodnoty, avšak ak si daňový subjekt túto skutočnosť pred uskutočnením obchodu neoverí, vystavuje sa riziku, ţe uhradí daň z pridanej hodnoty osobe, ktorá nie je jej platiteľom, v dôsledku čoho mu nevznikne právo na odpočet DPH. Vo vzťahu k aplikácii judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Optigen a Halifax krajský súd uviedol, ţe Slovenská republika sa stala súčasťou Európskej únie aţ 1.mája 2004. Rozhodujúce právne skutočnosti pre posúdenie zdaniteľného plnenia a s ním súvisiacich ďalších právnych skutočností však nastali vo februári 2004, t.j. pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Napokon, tieto judikáty by nemohli vyústiť do iného rozhodnutia správnych orgánov, neţ boli prijaté v prejednávanej právnej veci. Ţalobca v priebehu daňovej kontroly nerealizoval svoje práva a povinnosti v rámci daňového konania vyplývajúce z ustanovení § 2, § 15 a § 29 zákona č. 511/1992 Zb., a preto správca dane správne pristúpil k určeniu dane
pomôcok v súlade s ustanovením § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote E. S. a S., a.s., odvolanie (ďalej len „odvolateľ“) a navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu 3 2 Sžf 14/2009 vrátiť na ďalšie konanie; uplatnil si náhradu trov konania. Namietal predovšetkým, ţe krajský súd v podstate prevzal právny názor ţalovaného. Ďalej namietal, ţe rozhodnutia ţalovaného ako aj Daňového úradu Kráľovský Chlmec (ďalej len správca dane) sú nezákonné, pretoţe vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.
názoru odvolateľa správca dane pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nevysporiadal sa s návrhmi odvolateľa na vykonanie dokazovania. Namietal odopretie práv účastníka konania vyjadriť sa a navrhovať dôkazy vo svoj prospech a právo na to, aby sa jeho argumenty a návrhy zobrali do úvahy, ktoré právo je jedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Poukázal na to, ţe dodávateľ (J. N.) predloţil daňovému subjektu Osvedčenie o registrácii platiteľa dane z pridanej hodnoty vydané Daňovým úradom Košice II dňa 6.decembra 1995, na ktorom je uvedené, ţe dodávateľ je ako platiteľ zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty od 1.decembra 1995. Ďalej odvolateľ namietal, ţe postup správcu dane v spôsobe nekonvalidnom pri uplatňovaní zákonného procesu, keď vo vzťahu k zásade rovnosti zbraní sú povinné finančné orgány postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v tomto prípade znamená umoţniť úpadcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom. Odvolateľ na podklade uvedeného namietal postup správcu dane, ktorý povaţuje za protichodný vo vzťahu k právnej istote, k princípom právneho štátu a k zásade, ţe nikto nesmie byť nútený konať niečo, čo zákon neukladá. Odvolateľ ďalej poukazoval na Šiestu smernicu Rady č. 77/388/EHS, ktorej podstatou je zabezpečiť, aby spoločný systém daní z obratu (DPH) nediskriminoval tovar alebo sluţby
pôvodu, aby mohol byť dosiahnutý spoločný trh umoţňujúci poctivú hospodársku súťaţ a podobajúci sa skutočnému vnútornému trhu. Je teda zrejmé, ţe pri koncipovaní návrhu zákona o DPH bola hlavným inšpiračným zdrojom právna úprava na úrovni práva ES a ďalej tieţ národné právne úpravy členských štátov ES, z čoho plynie, ţe zákonodarca mal úmysel prijať úpravu dane z pridanej hodnoty, ktorá by bola prinajmenšom v elementárnych rysoch kompatibilná so Šiestou smernicou a právnou úpravou členských štátov ES.
jeho názoru prvostupňový správca dane neuskutočnil ţiadne nové dokazovanie (po zrušení pôvodných platobných výmerov ţalovaným); vychádzal z nezmeneného stavu, ktorý uţ posudzoval, aj napriek tomu, ţe ţalobca sa neustále doţadoval vykonania dôkazov – vypočutie dodávateľa J. N., jeho spolupracovníkov, účtovných poradcov. 4 2 Sžf 14/2009 Odvolateľ v tejto súvislosti navrhol odvolaciemu súdu, aby
čl. 234 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva, (teraz článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) predloţil Súdnemu dvoru Európskej únie na riešenie predbeţne otázky : 1) či vnútroštátne legislatíva o DPH v časti upravujúcej kontraktačný proces (najmä s poukazom na čl. 31 ust. § 17 zákona o DPH) môţe ukladať povinnosť zisťovania statusu (registrovaný platiteľ DPH) svojho obchodného P. a. v akých intervaloch, b. v kaţdom novom obchode, keď sa uţ platiteľ preukázal? 2) či je moţné povaţovať daňový doklad, ktorému správnosti a úplnosti svedčí jeho verejná publicita, za nespĺňajúci náleţitosti takéhoto dokladu bez zabezpečenia vypočutia osoby, ktorou bol tento doklad uskutočnený? 3) či je moţné povaţovať ustanovenie § 4 a § 20 zákona o DPH za súladné s úpravou
Šiestej smernice, najmä vo väzbe na právnu istotu a legitimitu očakávania proporcionality? Odvolateľ namietal, ţe súd prvého stupňa prijal záver ţalovaného aj napriek tomu, ţe ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán boli povinní aplikovať v danej veci judikatúru Súdneho dvoru ES. Záver krajského súdu o neaplikácii judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je riadne odôvodnený. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14. decembra 2009 na odvolanie odvolateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, ţe úpadca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane, preto správca dane vyuţil svoje oprávnenie v zmysle § 16 zákona a vykonal doţiadania u správcov dane miestne príslušných dodávateľom. Overenie oprávnenosti odpočítania dane predstavuje objasnenie všetkých okolností, ktoré umoţnia prijať závery, či boli splnené podmienky, či nie je vylúčený nárok pre nesplnenie niektorej z podmienok. Ide o hmotnoprávne podmienky, preto nestačí len existencia daňového dokladu (ktorý by aj obsahoval všetky formálno-právne náleţitosti). Je potrebné overiť, či údaje v ňom uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti (§ 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.). Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu 5 2 Sžf 14/2009 daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Napokon, pôvodný ţalobca má moţnosť zaplatenú daň vymáhať si od p. N. Faktické dodanie plnenia (ak k nemu došlo) nemá vplyv na nepriznanie nároku na odpočítanie dane. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie odvolateľa je dôvodné. Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/14706-83214/2008/992517-r zo dňa 27.októbra 2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/11638/ 08/Kaš zo dňa 23.júla 2008 o vyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2004 v sume 873.910,-- Sk (29.008,49 €)
6, § 44 ods. 4 zákona 511/1992 Zb. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe na majetok obchodnej spoločnosť E. S. a S., a.s. bol uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/52/2009 zo dňa 12. februára 2010 vyhlásený konkurz, pričom za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. I. L.
1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 7/2005 Z.z.), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, správca pritom konaná v mene a na účet úpadcu.
2 zákona č. 7/2005 Z.z. vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výţivnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemoţno rozhodnúť o náhrade škody, tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. 6 2 Sžf 14/2009 V zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry. Ten, komu boli príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry udelené, je povinný po ich zániku urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich právach. Takto urobené úkony majú rovnaké právne účinky, akoby príkaz, poverenie, plnomocenstvo alebo prokúra trvali aj po vyhlásení konkurzu. Náklady týchto úkonov sú pohľadávkou proti podstate. S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona o konkurze, vyhlásením konkurzu prešlo oprávnenie konať za úpadcu na správkyňu konkurznej podstaty, a preto sa správkyňa konkurznej podstaty stala v konaní o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného ţalobkyňou vo veci začatej na základe ţaloby podanej úpadcom. Súčasne vyhlásením konkurzu zaniklo plnomocenstvo udelené úpadcom pre advokátsku kanceláriu AK M. a P., s.r.o. zastúpenú JUDr. I. M. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku). Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní),
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Aby daňové orgány mohli vyššie uvedené zásady realizovať, sú vybavené rozsiahlymi právomocami. Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových orgánov. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení. 7 2 Sžf 14/2009 Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ús tavy Slovenskej republiky). V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane; správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1, ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).
4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a dokladmi k nim.
5 zákona o správe daní ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môţe správca dane, výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11. 8 2 Sžf 14/2009
6 zákona o správe daní, ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani
odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch
2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez účinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
20 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ môţe odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, a) pri ktorých vzniká daňová povinnosť
, b) ktoré sú oslobodené od dane
, 38 a 39, c) pri ktorých nevzniká daňová povinnosť
2 písm. a/.
2 zákona o DPH, platiteľ nemôţe odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme na a) uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, ktoré sú oslobodené od dane
, b) výkon svojich činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami.
1 písm. c/ zákona o DPH, odpočítať daň
môţe platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ.
2 písm. a/ zákona o DPH, daňový doklad musí obsahovať obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného ako aj správcu dane majú skutkový základ v protokole o určení dane
pomôcok č. 801/321/17504/2007 zo dňa 5.marca 2007, vypracovanom 9 2 Sžf 14/2009 Daňovým úradom Bratislava VI, ktorý je v spisovom materiáli ţalovaného zaloţený v kópii. Spisový materiál ţalovaného predloţený krajskému súdu je nekompletný bez ţurnalizácie, čo je v rozpore s ustanovenia § 250d ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorého je správny orgán povinný súdu predloţiť kompletný spisový materiál v origináli spolu so spisovým materiálom správneho orgánu prvého stupňa. Z kópie protokolu predloţeného krajskému súdu, však nemoţno zistiť, kedy a akým spôsobom bol doručený úpadcovi, pretoţe neobsahuje podpis kontrolovaného subjektu (jeho štatutárneho zástupcu) a konštatovanie v ňom obsiahnuté o prerokovaní, podpísaní a prevzatí zo dňa 28. marca 2007 nemá podklad v obsahu pripojeného spisového materiálu. Z obsahu tohto protokolu vyplýva, ţe daňový subjekt ku kontrole nepredloţil účtovnú evidenciu, čím bolo znemoţnené uskutočnenie výkonu daňovej kontroly. Na základe tohto protokolu vypracovaného Daňovým úradom Bratislava VI dňa 5.marca 2007, Daňový úrad Kráľovský Chlmec vydal dodatočný platobný výmer č. 738/230/11638/08/Kaš zo dňa 23.júla 2008, pričom predloţená spisová dokumentácia neobsahuje písomnosti ozrejmujúce dôvodnosť zmeny miestnej príslušnosti správcu dane. Najvyšší súd ďalej poukazuje na to, ţe ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal ani vecnými dôvodmi odvolania proti platobnému výmeru, najmä vo vzťahu k procesnému postupu vo vyrubovacom konaní, keď správca dane bez akéhokoľvek dokazovania rozhodol len na základe protokolu o určení dane
pomôcok, ktorý sám ani nevyhotovil a ku ktorému sa úpadca preukázateľne nevyjadril. Taktieţ sa ţalovaný vo svojom rozhodnutí nezaoberal ani vecnými dôvodmi odvolania proti platobnému výmeru, najmä aké ustanovenia zákona o DPH úpadca porušil a z akého dôvodu ţalovaný neakceptoval jeho návrhy na vykonanie dokazovania uvedené v odvolaní proti platobnému výmeru. Najvyšší súd povaţuje za relevantné tvrdenie úpadcu, ţe pokiaľ sám neporušil ţiadnu zákonnú povinnosť, nemôţe byť sankcionovaný z dôvodu nesplnenia si povinnosti iným daňovým subjektom, s ktorým tvrdením sa ţalovaný mal tieţ zaoberať. Ďalej sa v spisovom materiáli nenachádzajú ani daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január aţ december 2004, ani doklady zaslané Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície Košice ČVS: KRP-137/0EK-KE-2004VH, pričom na tieto sa ţalovaný odvoláva vo svojom rozhodnutí. Takto potom správca dane ako aj ţalovaný svoje úvahy obsiahnuté v rozhodnutí, zaloţili nie na jednoznačných dôkazoch. Vzhľadom na vyššie uvedené,
názoru odvolacieho súdu neboli dodrţané všetky zásady daňového konania a skutkový stav veci nebol správnymi orgánmi 10 2 Sžf 14/2009 zistený natoľko, aby v nej bolo moţné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie povaţuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň, ţe zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ a písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 S 133/2008-134 zo dňa 10.septembra 2009
3 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd
1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá, § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) a priznal v súdnom konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania vo výške 364,79 €, ktorá pozostáva z nasledovných úkonov právnych sluţieb a zaplateného súdneho poplatku: príprava a prevzatie veci (r. 2008) 48,63 € (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), podanie ţaloby na súd (20.novembra 2008) – 48,63 € (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), podanie odvolania (6.novembra 2009) – 115,90 € (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), reţijný paušál 2 x 6,34 = 12,68 € (rok 2008), 1 x 6,95 = 6,95 € (rok 2009), zaplatený súdny poplatok za ţalobu 66 € a za odvolanie 66 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 18. augusta 2010 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.