ktorého „ak dôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode o rozdelení spoluvlastníctva s následným uţívaním ako podelenej nehnuteľnosti, tento stav má dopad nielen na uţívanie, ale aj na vlastníctvo a účastníci takejto dohody sa stávajú vlastníkmi takto podelených nehnuteľností“, dospel k záveru, ţe došlo k reálnej deľbe ešte pred rokom 1951, t.j. za účinnosti bývalého Uhorského práva, a teda predmetná sporná parcela bola uţívaná uţ na základe takejto reálnej deľby nadobúdajúcimi vlastníkmi. Pretoţe ku kúpe predmetnej nehnuteľnosti pôvodnou ţalobkyňou došlo ešte v roku 1951, súd posudzoval predmetnú vec
zákona č. 141/1950 Zb.,
ktorého podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom vydrţania bolo preukázanie titulu nadobudnutia nehnuteľnosti, ako aj pokojného a nerušeného uţívania s vedomím, ţe ide o vlastníctvo uţívateľa. Súd mal k dispozícii kúpnu zmluvu z roku 1951, z ktorej je nepochybné, ţe na základe tejto zmluvy došlo k nadobudnutiu predmetnej nehnuteľnosti právnou predchodkyňou ţalobcov kúpou od právnych predchodcov ţalovaného 2/, J., ktorá zakladá dobromyseľnosť drţby právnej predchodkyne ţalobcov v zmysle § 115 a nasl. zákona č. 141/1950 Zb. a tým boli splnené podmienky vydrţania z jej strany. Vo vzťahu k výmere predmetnej nehnuteľnosti súd prvého stupňa uviedol, ţe po vykonaní inventarizácie pozemkov v rámci ROEP-u, došlo k úprave výmery tohto pozemku, čo spôsobilo, ţe došlo oproti zápisu v predchádzajúcej pôvodnej pkn. vl. k úprave jej výmery na terajšiu výmeru 7.643 m2, čo zodpovedá aj 2.125 siaham uvedeným ešte v kúpno-predajnej zmluve z roku 1929. Vzhľadom na úspech ţalobcov v konaní o trovách konania rozhodol súd 3 4 Cdo 1179/2015 prvého stupňa
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď ţalobcom vznikli trovy konania na súdnom poplatku a právnom zastúpení. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovanej 3/ rozsudkom z 12. februára 2015 sp. zn. 4 Co 90/2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a vo výroku o trovách konania zmenil tak, ţe ţalovaným uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania v sume 37,66 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a sumu 1.121,63 eur z titulu trov právneho zastúpenia JUDr. J. do troch dní. Zároveň uloţil ţalovanej 3/ povinnosť zaplatiť ţalobcom náhradu trov odvolacieho konania v sume 58,66 eur z titulu právneho zastúpenia JUDr. J. v tej istej lehote. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a poukázal na jeho dôsledné a správne odôvodnenie. Uviedol, ţe postupu súdu prvého stupňa v konaní ani jeho rozhodnutiu nemoţno vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania a rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej vychádza z náleţite zisteného skutkového stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody v ňom uvedené. Súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie na preukázanie skutkových tvrdení a tieto dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. Za nedôvodné povaţoval tvrdenie odvolateľky o nepreskúmateľnosti rozsudku pre jeho nezrozumiteľnosť, pretoţe súd prvého stupňa postupoval dôsledne
2 O.s.p. a odôvodnenie rozsudku má všetky zákonom poţadované náleţitosti. Zdôraznil, ţe súd prvého stupňa určil, ţe do dedičstva po neb. poručiteľke M.M. patrí predmetná nehnuteľnosť titulom vydrţania a v tejto súvislosti vysvetlil, čo právna teória rozumie pod pojmom vydrţanie práva, aké predpoklady musia byť splnené a tieţ, ţe právnym následkom splnenia predpokladov vydrţania je nadobudnutie vlastníctva. Skonštatoval, ţe súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal so všetkými predpokladmi a správne uzavrel, ţe k vydrţaniu došlo uţ k vydelenej parcele. Skutočnosť, ţe táto okolnosť nebola zaznamenaná v pozemkovej knihe a neskôr v katastri nehnuteľností a podiely v tejto parcele boli predmetom dedenia neznamená, ţe k vydrţaniu nemohlo dôjsť a práve vydrţanie je tým zákonným inštitútom, ktorým sa dáva do súladu stav právny so stavom faktickým. Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam odvolateľky odvolací súd podrobne vysvetlil dispozičné oprávnenia ţalobcu v konaní vyplývajúce mu z ustanovenia § 95 O.s.p. a tieţ povinnosť súdu vysporiadať sa s navrhovanou zmenou návrhu. Podrobne uviedol k akým zmenám v priebehu konania dochádzalo tak na strane ţalobcov ako aj na strane ţalovaných, predovšetkým z dôvodu úmrtia účastníkov na oboch stranách 4 4 Cdo 1179/2015 a následnému nástupníctvu dedičov po poručiteľoch do predmetného konania. K námietke odvolateľky týkajúcej sa zmeny petitu odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa uznesením z
výsledku dedičského konania prevzala právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Osoba, ktorá nastúpi do konania namiesto doterajšieho účastníka, má v celom rozsahu postavenie doterajšieho účastníka vrátane rozhodovania o trovách konania. Keďţe zomrela pôvodná ţalobkyňa M.M., ale aj pôvodná ţalovaná 2/ M.M., došlo k univerzálnej sukcesii (nástupníctvu) a súd musí vyvodiť dôsledky z takého vývoja hmotnoprávnych vzťahov, ktoré znamenajú prevod jednotlivého práva a povinností tvoriacich obsah týchto vzťahov. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, ak bez ďalšieho konal s právnymi nástupcami týchto účastníčok, lebo právne nástupníctvo bolo preukázané dedičskými rozhodnutiami. Vzhľadom na charakter sporu, ktorého predmetom je určenie, ţe nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej M.M., nebolo potrebné zastavovať konanie proti tejto osobe, ako sa mylne domnieva odvolateľka. Vo vzťahu k namietanej nesprávnosti rozhodnutia týkajúcej sa trov konania odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ako aj vyhlášky upravujúcej odmeny a náhrady advokátov a opravil len malú nesprávnosť vo výpočte, avšak v prospech odvolateľky. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ţalobcom náhradu trov proti odvolateľke, ktorá podala odvolanie. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do všetkých jeho výrokov podala dovolanie ţalovaná 3/. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, ţe v konaní došlo k vade
1 písm. c/ O.s.p., t.j., ţe účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne 5 4 Cdo 1179/2015 zastúpený, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Vadu konania
1 písm. c/ O.s.p. dovolateľka vidí v tom, ţe dvaja účastníci konania majú
listu vlastníctva svoje podiely v správe S., t.j. mali byť v konaní zastúpení S., konkrétne M.M. rod. P. a M.M.J. rod. D.. V tejto súvislosti poukázala na zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a na zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Dovolateľkou namietaná iná vada konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) spočíva
jej názoru v nesprávnych záveroch súdu týkajúcich sa nadobúdacích titulov a jednotlivých zápisov v evidencii nehnuteľností a ich nesprávnej interpretácii zo strany súdu a to jednak ohľadne kúpnej zmluvy z
dovolateľky potom spočíva v nesprávnom závere konajúcimi súdmi o vzniku reálnej deľby nehnuteľností a nenaplnení znakov vydrţania, predovšetkým v otázke dobromyseľnosti a oprávnenosti drţby, pretoţe účastníci kúpnej zmluvy z roku 1951 vedeli, ţe predmetom kúpy sú podiely ku všetkým štyrom parcelám, a nie vyčlenená časť pozemku. Za správny nepovaţuje ani výrok o trovách konania, pretoţe ţalobcom nevznikol nárok na ich náhradu z dôvodov uvedených v dovolaní. Ţalobcovia v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalovanej 3/ navrhli zamietnuť dovolanie z dôvodu, ţe vyhodnotenie dôkazov prvostupňovým aj odvolacím súdom je v súlade s obsahom spisu aj so zásadami formálnej logiky a súdy riadne uviedli, na základe akých skutočností dospeli k záveru prečo ţalobe vyhoveli. Z vykonaného dokazovania moţno prijať jednoznačný záver, ţe P. a jeho manţelka M., rod. P. zmluvou zo
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku vo veci samej, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalovanej 3/ nie je
1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie ţalovanej 3/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd 7 4 Cdo 1179/2015 z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 ods. 1 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v § 237 ods. 1 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie, ţe v konaní došlo k takejto vade. Vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/, b/, d/ aţ g/ O.s.p. dovolateľka nenamietala a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Dovolateľka namieta, ţe konanie je postihnuté vadou
1 písm. c/ O.s.p., pričom porušenie procesných vád v zmysle tohto ustanovenia videla v tom, ţe dvaja účastníci konania majú
listu vlastníctva svoje podiely v správe S., t.j. mali byť v konaní zastúpení S., konkrétne M.M. rod. P. a M.M.J. rod. D..
1 písm. c/ O.s.p., dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Dovolateľka túto vadu konania však namieta neopodstatnene, pretoţe M.M. účastníčkou konania nebola, keďţe v čase začatia konania uţ neţila (zomrela X.) a účastníkom konania bol jej syn, J. (ktorý v priebehu konania 15. novembra 2012 zomrel a na jeho miesto nastúpila jeho dcéra, M.). Rovnako je nedôvodná táto námietka aj vo vzťahu k M.M., ktorá v čase začatia konania mala spôsobilosť na právne úkony a tieţ procesnú spôsobilosť (zomrela X.) a na jej miesto nastúpila jej dcéra M. P. (ktorá taktieţ v priebehu 8 4 Cdo 1179/2015 konania X. zomrela a na jej miesto nastúpil závetný dedič, L.), pričom nepochybne v priebehu celého konania išlo vţdy o účastníkov spôsobilých v plnom rozsahu na právne úkony (por. § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) majúcich aj procesnú spôsobilosť. Procesná spôsobilosť fyzickej osoby, teda spôsobilosť samostatne pred súdom konať ako účastník konania, je totoţná so spôsobilosťou vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti v zmysle § 8 Občianskeho zákonníka,
ktorého spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Účastník konania stráca procesnú spôsobilosť a schopnosť samostatne konať pred súdom aţ v dôsledku právoplatného rozsudku súdu o zbavení (obmedzení) spôsobilosti na právne úkony, príp. smrťou. Pokiaľ dovolateľka v spojení s touto namietanou vadou poukazuje na zákon č. 330/1991 Zb. a zákon č. 180/1995 Z.z., v prejednávanej veci neprichádzalo do úvahy ich pouţitie, pretoţe v danej veci sa nejednalo o neznámych vlastníkov, v mene ktorých by pred súdom mal konať Slovenský pozemkový fond. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, ţe konanie namietanou vadou
1 písm. c/ O.s.p. nie je postihnuté. Pokiaľ dovolateľka namieta, ţe v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd uvádza, ţe tzv. iná (neţ v § 237 ods. 1 O.s.p. uvedená) procesná vada konania je relevantný dovolací dôvod, úspešne však môţe byť uplatnená len v procesne prípustnom dovolaní (por. tieţ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010 a 7 Cdo 36/2011). V danom prípade bola uplatnená v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné. K námietke dovolateľky, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. 9 4 Cdo 1179/2015 Keďţe dovolateľkou bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., je zhodne zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu (por. napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej 3/
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní procesne úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej 3/, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobcovia podali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslili. Dovolací súd im priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ich zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z 5. júna 2015 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil
1, § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 64,53 eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 8,39 eur)] predstavuje spolu 81,31 eur. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.