f/ O.s.p. K dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril ţalobca, ktorý ţiadal mimoriadne dovolanie ako neprípustné odmietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania. Poukázal na to, ţe ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe uţ viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného prostriedku s princípom právnej istoty a súd vyslovil porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru v tých prípadoch, kedy k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci oproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prejednali a meritórne rozhodli (viď rozsudok ESĽP Roscltrans proti Rusku z
1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.). So zreteľom na obsah mimoriadneho dovolania a vzhľadom na § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. najvyšší súd skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. O vady tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. 5 3 MCdo 3/2015 Generálny prokurátor vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal a v konaní o mimoriadnom dovolaní takéto procesné vady nevyšli najavo. V mimoriadnom dovolaní sa namieta, ţe ţalovanej bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať, lebo v dôsledku postupu odvolacieho súdu, ktorý bez nariadenia pojednávania vykonal dôkazy, ku ktorým nemala moţnosť vyjadriť sa, tieto vyhodnotil, doplnil skutkové závery súdu prvého stupňa, čím došlo k závaţnému porušeniu práva ţalovanej na spravodlivý procesy, čo predstavuje vadu
1 písm. f/ O.s.p. O procesnú vadu tejto povahy ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu v konaní za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd na odvolanie ţalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa ţalobe vyhovel, potvrdil ako vecne správny
1 O.s.p. Odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a v odvolacom konaní ţiadne dokazovanie nevykonal, nezopakoval dokazovania vykonané súdom prvého stupňa ani nedoplnil dokazovanie novými dôkazmi a nevyplýva to ani z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Odvolací súd, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal s relevantnými odvolacími námietkami ţalovanej. K tejto časti argumentácie generálneho prokurátora najvyšší súd uvádza, ţe v postupom odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu moţnosti ţalovanej konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutia súdov oboch stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 6 3 MCdo 3/2015 Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod predovšetkým uvádza, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, a to v otázke existencie skutočnej škody, ktorá ţalobcovi vznikla (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti
odseku 1 sa nemoţno zbaviť.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa povaţuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
4 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, ţe predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je
1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníţenie či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaloţiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená uţ v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypoţičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaloţené nutne a účelne na vypoţičanie – nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadrţiavanému. V danom prípade nevyhnutná potreba ţalobcu zadováţiť si náhradné motorové vozidlo po dobu, keď nemohol uţívať svoje motorové vozidlo, nebola účastníkmi spochybňovaná. Avšak aj u porovnateľného motorového vozidla platí, ţe rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. V danom prípade najmä vzhľadom na to, ţe poškodený ţalobca zaplatil za nájom vozidla prenajatého od fyzickej osoby (ktorá sa profesionálne nezaoberá poţičiavaním motorových vozidiel) za dohodnutú sumu, nie je správny záver súdov o skutočnej výške škody v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. So zreteľom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá ţalovaná, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypoţičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaloţené nutne a účelne na vypoţičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z uţívania ktorej bol ţalobca vylúčený po určitú dobu (do vydania nového osvedčenia 14. mája 2008). Ale aj u porovnateľného náhradného vozidla platí, ţe rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, za ktorú ţalovaná zodpovedá, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiţ daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloţenej. Vzhľadom na odlišný právny názor súdov niţších stupňov v posudzovanej veci, dokazovanie v potrebnom rozsahu nebolo vykonané. 9 3 MCdo 3/2015 Otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vţdy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej, neţ je obvyklá potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťaţuje ţalobcu. So zreteľom na uvedené dovolací súd
2 veta prvá v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. rozsudky oboch súdov v napadnutej časti pre nesprávne právne posúdenie veci a dôsledku toho aj nedostatočné zistenie skutkového stavu zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia, aj o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júna 2016 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.