1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodnú ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 45832/2012, sp. č. 6542- 3000/2012 zo dňa
2 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) za to, ţe v postupe zadávania zákazky rokovacím konaním bez zverejnenia na predmet „Spoločné monitorovanie prírodného prostredia v zmysle Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o niektorých dočasných technických opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja“, ktoré zverejnil oznámením o dobrovoľnej transparentnosti ex ante vo Vestníku verejného obstarávania č. 84/2011 pod zn. 03221-DES a v Úradnom vestníku Európskej únie pod zn. 2011/S 83-136161, nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uloţená rozhodnutím ţalovaného č. 695-7000/2011-OK/2 zo dňa
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), a to popis skutku, miesto, čas a spôsob jeho spáchania, ako aj výšku pokuty. Taktieţ vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia ţalovaného č. 45832/2012, sp. č. 6542-3000/2012 zo dňa 14. novembra 2012 vyslovil, ţe aj tento je správny a spĺňa podmienky ustanovené v § 59 3 8Sžf/73/2014 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého „ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí“. Ďalej uviedol, ţe výrok rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa je teda odlišný od výroku prvostupňového správneho rozhodnutia, pričom výrok preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného v prejednávanej veci označil za správny. Ohľadom námietky ţalobcu, ţe aj odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného je nepreskúmateľné, keďţe ţalovaný v rozpore s poţiadavkou pri ukladaní správnych deliktov
2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní podrobnejšie neuviedol, akým spôsobom pri ukladaní pokuty prihliadol na povahu, závaţnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti, súd prvého stupňa konštatoval, ţe ani s touto sa nestotoţnil. Doplnil, ţe ţalovaný v rámci správnej úvahy vyuţil porovnanie § 149 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní s jeho ods. 2 písm. a/, čo sa týka výšky pokuty. Mal za to, ţe v danom prípade ţalovaný preukázal naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu
2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní, preto bol povinný uloţiť pokutu v zákonom stanovenom rozmedzí od 300 do 30 000 €. Stotoţnil sa s názorom ţalovaného, čo sa týka objektívnej zodpovednosti za správny delikt právnických osôb, pre ktorú zákon o verejnom obstarávaní neustanovil liberačné dôvody, teda dôvody na zbavenie sa zodpovednosti za správny delikt. Dodal, ţe ţalovaný vo svojom rozhodnutí zobral do úvahy pri stanovení výšky pokuty aj poľahčujúce okolnosti, na ktoré poukázal ţalobca. Zároveň konštatoval, ţe neobstojí argumentácia ţalobcu, týkajúca sa okolností, ktoré nastali v prejednávanej veci, keď z administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe dňa 13. mája 2011 o 9:59:17 h. bolo ţalobcovi doručené oznámenie o začatí kontroly postupu zadávania zákazky pred uzatvorením zmluvy
2 zákona o verejnom obstarávaní a súčasne aj rozhodnutie o predbeţnom opatrení, na základe ktorého ţalovaný pozastavil konanie ţalobcu v predmetnej zákazke verejného obstarávania aţ do doručenia rozhodnutia ţalovaného. Toho istého dňa
2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní. Namietal, ţe rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutým rozhodnutiam ţalovaného vyčítal, ţe sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a pokuta uloţená ţalovaným je v priamom rozpore so zásadou proporcionality, t.j. je neprimeraná vo vzťahu k okolnostiam konania ţalobcu. Mal za to, ţe krajský súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy všetky argumenty uvádzané ţalobcom v ţalobe a nedostatočne sa s nimi vysporiadal. Išlo predovšetkým o skutočnosti týkajúce sa okolností uzavretia zmluvy o dielo a s tými súvisiacou výškou uloţenej pokuty. Obdobne ako v ţalobe namietal, ţe ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí podrobnejšie nevyjadril k námietkam ţalobcu uvedeným v rozklade, ani ich podrobnejšie neodôvodnil. Opätovne zdôraznil, ţe nedodrţanie povinnosti, ktorá bola ţalobcovi uloţená rozhodnutím ţalovaného o predbeţnom opatrení, bolo zapríčinené okolnosťami objektívnej povahy, ktoré ţalobca v danom prípade nemohol ani s vynaloţením maximálneho úsilia v podmienkach štátnej správy odvrátiť. Zmluva o dielo bola síce podpísaná v rovnaký deň, ako bolo ţalobcovi doručené predmetné oznámenie o začatí kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy a rozhodnutie o predbeţnom opatrení, nebolo však v úmysle ţalobcu konať v rozpore s rozhodnutím ţalovaného. Ing. J. ako osoba kompetentná podpísať dotknutú zmluvu v mene ţalobcu, nemal a ani nemohol mať vedomosť o existencii dokumentov ţalovaného. 5 8Sžf/73/2014 Ďalej namietal, ţe prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko mal za nepochybné, ţe sa tento dostatočne nezaoberal námietkami ţalobcu vo vzťahu k výroku rozhodnutia ţalovaného ohľadne výšky uloţenej pokuty. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa ohľadom preskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného, a to najmä v časti výšky uloţenej pokuty. Poukázal na § 149 ods. 3 prvú vetu zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia ţalovaného,
ktorého pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä na povahu, závaţnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Správnu úvahu ţalovaného ohľadne výšky uloţenej pokuty ţalobca označil za nedostatočnú, zmätočnú a neodôvodňujúcu výšku pokuty. Dal do pozornosti, ţe ustanovenie § 149 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní a jeho ods. 2 písm. a/ upravujú dve rozdielne skutkové podstaty správnych deliktov, ktoré nemoţno dávať do súvisu. Uviedol, ţe správny orgán musí pri správnom trestaní ako jednej z foriem uplatnenia represie v demokratickom a právnom štáte postupovať v kaţdom prípade individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu a výška uloţenej pokuty musí jednoznačne zodpovedať povahe, závaţnosti, spôsobu a následkom porušenia povinnosti, teda musí byť vo vzťahu k týmto atribútom primeraná. Zdôraznil, ţe v danom prípade zákon o verejnom obstarávaní určuje, ţe správny orgán môţe uloţiť sankciu v rozmedzí od 300 € do 30 000 €, preto sa nestotoţnil s postupom krajského súdu, ktorý označil za správne stanovenie výšky pokuty v rozhodnutí ţalovaného, keď mal za neprípustné, aby správny orgán odvodil výpočet výšky pokuty z ustanovenia upravujúceho iný správny delikt, v ktorom je výška pokuty stanovená fixným spôsobom. Z uvedeného dôvodu tvrdil, ţe odôvodenie rozhodnutia ţalovaného je nedostatočné, ako aj ţe v tejto časti je rozsudok prvostupňového súdu nepreskúmateľný. Namietal, ţe správny orgán sa pri stanovení výšky pokuty okrem porovnania dvoch rozdielnych skutkových podstát správnych deliktov ţiadnym iným spôsobom nevysporiadal s povahou, závaţnosťou spôsobom a následkami konania ţalobcu a neodôvodnil konkrétnu výšku uloţenej pokuty, ktorá bola uloţená v hornej hranici sadzby, čo
ţalobcu spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia ţalovaného a taktieţ rozsudku krajského súdu. Zároveň poukázal aj na rozsudok Vrchního soudu v Prahe sp. zn. 6A 24/93 (SP č. 47/1994) zo dňa
ţalovaného porušením princípu legality, ako to vyplýva z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 58/2001 zo dňa
2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný v rámci správnej úvahy (týkajúcej sa výšky pokuty) vyuţil komparáciu a v tejto súvislosti poukázal na to, ţe
1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní, ak by sa verejný obstarávateľ vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu
cit. zákona, ţalovaný by mu uloţil pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny. Nakoľko zmluvná cena predmetného verejného obstarávania bola 398 106,94 €, ţalobcovi by bola uloţená pokuta vo výške 19 905,35 €, ak by nepostupoval
zákona o verejnom obstarávaní. Teda mal za to, ţe uloţená pokuta vo výške 17 000 € je primeraná, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, ţe ţalobca uzavrel zmluvu o dielo po doručení Oznámenia úradu o začatí kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy, ako aj rozhodnutia ţalovaného o predbeţnom 7 8Sžf/73/2014 opatrení č. 695-7000/2011-OK/2 zo dňa
2 v spojení s § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne 8 8Sžf/73/2014 iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, ţe argumentácia ţalobcu v odvolaní, týkajúca sa nepreskúmateľnosti prvostupňového rozsudku z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, je v plnom rozsahu opodstatnená. Krajský súd totiţ odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku zaloţil iba na opise skutkového stavu a citovaní jednotlivých zákonných ustanovení - paragrafových znení - na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, pričom so vznesenými ţalobnými námietkami sa vysporiadal tak, ţe tieto zopakoval a uviedol, ţe nie sú dôvodné. V samotnom odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu absentuje vlastné právne odôvodnenie vyslovených záverov, čím postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom. Na tomto mieste povaţuje odvolací súd za potrebné uviesť, ţe povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov súdneho konania je jednou z najdôleţitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou 9 8Sžf/73/2014 proti takému uplatneniu (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 a sp. zn. III. ÚS 60/04 – www.concourt.sk). Túto poţiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tieţ pripomína, ţe právo na spravodlivý súdny proces nevyţaduje, aby súd v rozsudku reagoval na kaţdý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia povaţovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 09. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj
judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010 a sp. zn. II. ÚS 537/2010 – www.concourt.sk). Napadnutý rozsudok postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu
príslušných zákonných ustanovení. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe súd nemôţe argumentáciu účastníka iba odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tieţ uviesť v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, ţe argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné, bez toho, aby súd uviedol, prečo ich povaţuje za nesprávne alebo irelevantné, moţno povaţovať za arbitrárne. Za stavu, ţe súd prvého stupňa sa s argumentmi ţalobcu dostatočne nezaoberal, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako skonštatovať, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá poţiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, v zmysle ktorej je povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, 10 8Sžf/73/2014 na ktorých svoje rozhodnutie zaloţili. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiţ nepochybne poţiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu.
1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom moţno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemoţnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom moţnosť konať pred súdom prvého stupňa, je účastníkovi odňatá vţdy, ak jeho rozhodnutie neposkytuje účastníkovi konania dostatočné argumenty preukazujúce zákonnosť jeho rozhodnutia alebo postupu. U nepreskúmateľného rozhodnutia nemoţno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok ani vady správneho konania, pretoţe bolo nutné takéto rozhodnutie zrušiť a otvoriť tým krajskému súdu procesný priestor pre vydanie rozhodnutia nového, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené, zrušil z procesných dôvodov
1 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP napadnutý rozsudok a vec
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. V ďalšom konaní prvostupňový súd prejedná vec v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami účastníkov, vrátane odvolacích námietok ţalobcu, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej OSP). 11 8Sžf/73/2014
4 OSP a § 226 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.