← Slovensko

sťažnosť odsúdenej

Obsah (14)§ 175§ 193§ 67§ 17§ 189§ 188§ 192§ 18§ 66§ 47§ 517§ 173§ 234§ 11

N a j v y š š í s ú d 5 Urtost 3/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Pe

§ 175ods.

1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ v spojení s § 21 ods. 1 Trestného zákona Českej republiky prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

  1. júna 2016 v Bratislave o sťažnosti odsúdenej D. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z
  2. apríla 2016, sp. zn. 3 Ntc 5/2016, rozhodol t a k t o :

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdenej D. P. s a z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

§ 67ods.

1 Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdenej D. P. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody si odsúdená vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra na základe rozsudku krajského súdu z 13. januára 2015, sp. zn. 6 Ntc 12/2014, ktorým bolo

§ 17ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 344/2012 Z. z. (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“) rozhodnuté, že rozsudok Krajského súdu v Brne z

  1. mája 2013, sp. zn. 53 T 1/2013, v spojení s uznesením Vrchného súdu Olomouc zo
  2. novembra 2013, sp. zn. 3 To 103/2013, sa uznáva a zvyšok nepodmienečného súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 2 5 Urtost 3/2016 11 (jedenásť) rokov a 6 (šiesť) mesiacov sa na území Slovenskej republiky vykoná. V napadnutom uznesení krajský súd vysvetlil, že

slovenskej právnej úpravy možno skutky, za ktoré bola odsúdená uznaná vinnou subsumovať pod obzvlášť závažný zločin vydierania

§ 189ods.

1 a ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s trestnou sadzbou vo výmere 10 – 20 rokov a obzvlášť závažný zločin lúpeže

§ 188ods.

3 Tr. zák. s trestnou sadzbou vo výmere 10 – 15 rokov. V zmysle § 67 ods. 1 Tr. zák. tak odsúdená D. P. môže byť podmienečne prepustená najskôr po vykonaní troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody. Keďže odsúdená tri štvrtiny uloženého trestu v čase podania žiadosti nevykonala (stane sa tak až

  1. januára 2019), nebola splnená formálna podmienka pre jej podmienečné prepustenie. Z tohto dôvodu súd k skúmaniu existencie materiálnej podmienky ani nepristúpil. Proti tomuto uzneseniu
  2. mája 2016 podala odsúdená D. P. sťažnosť a žiadala, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu prehodnotil. K sťažnosti pripojila kópiu predvolania k verejnému zasadnutiu pred Krajským súdom v Ústí nad Labem z
  3. septembra 2014 a dôvodila, že v Českej republike boli predmetné skutky kvalifikované ako zločin, na základe čoho mala byť prepustená po vykonaní dvoch tretín trestu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) postupom

§ 192ods.

1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdená podala sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, že táto nie je dôvodná.

§ 18ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie, vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 66ods.

1 písm. b/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. 3 5 Urtost 3/2016

§ 67ods.

1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody

§ 47ods.

2, okrem osoby odsúdenej na doživotie, môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody. Z vyššie citovaných ustanovení plynie, že pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdená kumulatívne splnila dve podmienky. Formálnu – vykonala trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu – plnením svojich povinností a svojím správaním preukázala polepšenie a možno od nej očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Už vo vzťahu k prvej z týchto podmienok – formálnej, najvyšší súd konštatuje, že táto nie je splnená. Krajský súd však pochybil, keď s poukazom na § 519 ods. 1 Tr. por. dospel k záveru, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení osôb, ktoré vykonávajú trest na území Slovenskej republiky na základe predtým uznaného cudzieho rozhodnutia je (a priori) rozhodná právna kvalifikácia skutku ako prečinu, zločinu a obzvlášť závažného zločinu

osobitnej časti slovenského Trestného zákona. Takýto záver je v rozpore s uznesením najvyššieho súdu z 8. septembra 2015, sp. zn. 2 Urtost 1/2015 (zverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016),

ktorého: „Z hľadiska posúdenia dotknutého trestného činu ako prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu vo vzťahu k podmienke výkonu určitej časti trestu pri podmienečnom prepustení (§ 66, § 67 Tr. zák.) je rozhodujúca právna kvalifikácia

cudzieho rozhodnutia (a týmto rozhodnutím kvalifikačne použitého zákona iného štátu), ktoré bolo uznané príslušným súdom Slovenskej republiky, a to z hľadiska kritérií uvedených v § 10 a v § 11 Tr. zák. (forma zavinenia a trestná sadzba trestu odňatia slobody). Ak však súd upravil (znížil) trvanie trestu postupom

§ 17ods.

3 zákona č. 549/2011 Z. z. v znení zákona č. 344/2012 Z. z. alebo postupom

§ 517ods.

1 Trestného poriadku, pri kategorizácii trestného činu je rozhodujúca trestná sadzba spojená s použitým ustanovením osobitnej časti Trestného zákona.“. 4 5 Urtost 3/2016 Keďže k spomínanej úprave uloženého trestu uznávajúcim rozsudkom krajského súdu z 13. januára 2015, sp. zn. 6 Ntc 12/2014, nedošlo, pri posudzovaní skutku (resp. skutkov) odsúdenej ako prečinu, zločinu, alebo obzvlášť závažného zločinu, je treba vychádzať z trestných sadzieb uvedených v osobitnej časti českého Trestného zákona. Po preskúmaní spisového materiálu najvyšší súd zistil, že odsúdená D. P. bola vyššie uvedenými rozhodnutiami uznaná vinnou za skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vydierania v štádiu pokusu

§ 175ods.

1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ v spojení s § 21 ods. 1 Trestného zákona Českej republiky s trestnou sadzbou vo výmere 5 – 12 rokov, pričom súhrnný trest jej bol uložený aj za zbiehajúce trestné činy, (za ktoré bola odsúdená rozsudkom Krajského súdu v Brne z 16. novembra 2011, sp. zn. 53 T 3/2011, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo 7. marca 2012, sp. zn. 5 To 26/2012) lúpeže v štádiu pokusu

§ 173ods.

1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Trestného zákona Českej republiky s trestnou sadzbou vo výmere 8 – 15 rokov a neoprávneného obstarania, falšovania a pozmenenia platobného prostriedku

§ 234ods.

1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona Českej republiky s trestnou sadzbou vo výmere 5 – 10 rokov. Z uvedených trestných sadzieb je zrejmé, že vo všetkých troch prípadoch ide

§ 11ods.

1 Tr. zák. o zločin a nie, ako to uviedol krajský súd, o obzvlášť závažný zločin

§ 11ods.

3 Tr. zák. Na základe tohto, vychádzajúc z citovaného uznesenia najvyššieho súdu, formálna podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bude v prípade odsúdenej D. P. naplnená po tom, ako si

§ 66ods.

1 písm. b/ Tr. zák. vykoná dve tretiny uloženého trestu. K tomuto však do dnešného dňa nedošlo. Odsúdená nastúpila na území Slovenskej republiky výkon trestu odňatia slobody

  1. apríla 2015 s tým, že krajský súd jej uznesením z
  2. apríla 2015, sp. zn. 6 Ntc 12/2014 v súlade s § 18 ods. 2 zákona č. 549/2011 Z. z. do výkonu trestu započítal dobu strávenú vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody v cudzine a dobu jej prevozu na územie Slovenskej republiky. Celkovo odsúdenej do výkonu trestu odňatia slobody započítal obdobie od
  3. júna 2010 až
  4. apríla
  5. 5 5 Urtost 3/2016 Keďže dve tretiny uloženého trestu (vo výmere 11 rokov a 6 mesiacov) si odsúdená D. P. vykoná až
  6. februára 2018, formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

§ 66ods.

1 písm. b/ Tr. zák. nespĺňa. S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti (napriek pochybeniu krajského súdu, odsúdená formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie nespĺňa) najvyšší súd nepovažoval sťažnosť odsúdenej D. P. za dôvodnú, a preto ju

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 27. júna 2016 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.