Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sdo/10/2016 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. V. I. (V. I. – A.), D., právne zastúpený advokátom: JUDr. Eduard Šmelko, Polianky 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičová 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. k. 12705/2013, Č.sp. 1749/2013-640 zo dňa
- mája 2013 a o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
- apríla 2016, sp. zn. 4Sžo/105/2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní z a s t a v u j e . Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. O d ô v o d n e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa
- apríla 2016, sp. zn. 4Sţo/105/2015 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- apríla 2015, č.k. 6S/185/2013-
- Ţalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd uvedeným rozsudkom podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného, ktorým ţalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/1950/15952/2012 zo dňa 10.12.2012, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o schválení poskytnutia podpory formou jednotnej platby na plochu v sume 107 595,03 € a osobitnej platby na cukor v sume 29 706,21 €. Pôdohospodárska platobná agentúra zároveň napadnutým rozhodnutím rozhodla o schválení poskytnutia podpory formou doplnkovej platby na plochu v sume 0 €. Proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (zo dňa
- apríla 2016, č. k. 4Sţo/105/2015) ţalobca podal dovolanie. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
- apríla 2016, č. k. 4Sţo/105/2015 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie alebo, aby zmenil rozsudok č. k. 4Sţo/105/2015 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
- apríla 2016 tak, ţe zruší rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/185/2013-92, zo dňa
- apríla 2015 a vec vráti Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. 2 1Sdo/10/2016 V dôvodoch dovolania ţalobca poukazom na skutkové zistenia danej veci namietal, ţe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho nie je správne a zákonné z dôvodov vymedzených v § 241 ods. 2, písm. b/ OSP - konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v § 241 ods.2, písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. - ţalobcovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a v § 241 ods. 2, písm. c/ O.s.p. - rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Sţo/105/2015 zo dňa
- apríla 2016, bolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku – ustanovujúcej správne súdnictvo. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie ţalobcu a dospel k záveru, ţe konanie o ňom treba zastaviť. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona; opravný prostriedok je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods. 1, prvá a druhá veta O.s.p.). Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný (§ 246c ods. 1 tretia veta O.s.p.). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc s citovanej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo vyplýva, ţe proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný, teda vychádzajúc zo znenia právnej normy upravujúcej prípustnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu najvyššieho súdu je zrejmé, ţe proti rozhodnutiu najvyššieho súdu nie je prípustný tak riadny ako aj mimoriadny opravný prostriedok a súčasne zo ţiadneho ustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie záver, ţe najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať, z ktorých dôvodov neprípustnosť dovolania je prekáţkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 246c O.s.p. konanie vo veci dovolania zastavil, keďţe nemal právomoc konať vo veci samej. 3 1Sdo/10/2016 Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
- februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve. V jeho publikovanom znení Ústavný súd Slovenskej republiky akceptuje výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku neprípustné, ako súladný so základným právom na súdnu ochranu. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania. Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07 zrušil uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania dôvodiac, ţe tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola zaloţená na texte záhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu sťaţovateľovi vo veci sp. zn. IV. ÚS 283/07, ţe jeho sťaţnosť bola úspešná, ale zároveň (prostredníctvom internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťaţovateľom, ţe do budúcna môţu podať dovolanie zo zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti dovolania v správnych veciach. Ústavný súd v uznesení zo
- februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010, ale uviedol, ţe otázka prípustnosti dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov. Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, ţe citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým v inak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach, a preto nie je nevyhnutné vyuţiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát akceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/
- Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08). Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda 4 1Sdo/10/2016 orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS 208/08). Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie IV. ÚS 283/07 neprichádza do úvahy. V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. tak, ţe účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, pretoţe konanie bolo zastavené a u ţiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
- júna 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alţbeta Šnóriková 5 1Sdo/10/2016