Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sţo/100/2015 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci ţalobkyne: V. Ď., rod. V., nar. X., bytom J.J., proti odporcovi: Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor pozemkový a lesný, so sídlom Kollárová 2, Liptovský Mikuláš, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu č. k. OÚ-LM-PLO-19-2014/ 003296-11/KRA zo dňa 30.06.2014, o odvolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 22Sp/65/2014-22 zo dňa
- februára 2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 22Sp/65/2014-22 zo dňa
- februára 2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline potvrdil rozhodnutie odporcu, ktorým Okresný úrad Liptovský Mikuláš v reštitučnom konaní podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. rozhodol, ţe navrhovateľka V. Ď. nespĺňa podmienky uvedené v § 3 na vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu k príslušným pozemkom nachádzajúcim sa v kat. úz. V.. 2 3Sţo/100/2015 Krajský súd v Ţiline takto rozhodol, keď dospel k záveru ţe práve sporný podiel 270/79680 uţ bol navrhovateľke priznaný právoplatným rozhodnutím Pozemkového úradu Liptovský Mikuláš č. k. 662 - 1978 /92 - 95 – Šd zo dňa
- marca 1996, kde ako pôvodní vlastníci figurovali P. V. a A. V. a týkalo sa tieţ aj pozemnokniţných vloţiek 180, 289 a 229 kat. úz. J.. Krajský súd ďalej poukázal na skutočnosť, ţe to znamená, ţe celý spoluvlastnícky podiel v týchto vloţkách v kat. úz. J., a to po právnych predchodcoch navrhovateľky uţ bol vysporiadaný, a to právoplatným rozhodnutím podľa Zákona o pôde, a preto navrhovateľka uţ nie je aktívne legitimovaná na získanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o ktorých uţ bolo právoplatne rozhodnuté podľa Zákona o pôde a ani na získanie náhrady za takéto nehnuteľnosti. Nie je preto moţné domáhať sa reštitučným návrhom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. vydania nového reštitučného rozhodnutia v minulosti uţ takto rozhodnutej veci. Krajský súd tieţ uviedol, ţe čo sa týka námietky, ţe v rozhodnutiach o priznaní podielov na nehnuteľnostiach v kat. úz. J. nebola uvedená M. M., tak ona nebola členkou Urbárskeho spoločenstva vo V., a preto nemohla byť uvedená ani v týchto rozhodnutiach, keďţe tieto rozhodnutia riešili reštitučnú ţiadosť podie lnikov Urbárskeho spolku vo V.. Správny orgán však z úradnej činnosti mal vedomosť o tom, ţe jej ako fyzickej osobe bol podiel po P. V. priznaný, pričom sa jedná o skutočnosť známu správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktorú v zmysle § 34 ods. 6 Správneho poriadku netreba dokazovať. K pouţitiu údajov v pozemkovej knihe správnym orgánom a vo vzťahu k námietke navrhovateľky o potrebe pouţitia konkrétnych podielov uvedených v pozemkovej knihe kat. úz. J. krajský súd uviedol, ţe správny orgán vychádzal z výšky podielových oktáv na spoločnej nehnuteľnosti určených v roku 1941 v zozname pôvodných vlastníkov a nie podľa podielov uvedených v pozemkovej knihe vo vloţke 180, 229 a 289, rešpektoval rozhodnutie podielnikov z 30.10.
- Títo vo svojom uznesení z Valného zhromaţdenia Urbárskeho spolku vo V. rozhodli o tom, ţe tento pôvodný zoznam z roku 1941 bude základom pre uznanie majetkových podielov členom spoločenstva a majetkové podiely členov v ňom uvedené (oktávy alebo jej časti ) sa budú prepočítavať v podielovom zlomku 480/
- Tieţ sa uzniesli na tom, ţe takto určený majetkový podiel člena bude vo všetkých pozemnokniţných vloţkách rovnaký , v takomto podiele bude vydaný alebo prerozdeľovaný. Krajský súd tieţ uviedol, 3 3Sţo/100/2015 ţe to znamenalo, ţe majetkový podiel určený podľa veľkosti oktávy a prepočítaný na podielový zlomok bude pre oprávnenú osobu platiť aj v tých v pozemnokniţných vloţkách, kde boli podiely zapísané. Uvedené rozhodnutie nebolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, keďţe v čase vydania tohto rozhodnutia uţ neboli údaje v pozemkovej knihe záväzné. Údaje v pozemkovej knihe sú súčasťou katastrálneho operátu ako zdroj údajov podľa § 8 ods. 1 písm. e) katastrálneho zákona , majú trvalú dokumentárnu hodnotu (§ 8 ods. 4 katastrálneho zákona) a je potrebné z tých údajov vychádzať, ak tieto neboli dotknuté akoukoľvek zmenou. Ak by teda rozhodnutie Valného zhromaţdenia Urbárskeho spolku vo V. nebolo vydané, v tom prípade by bolo potrebné vychádzať z určitých podielov uvedených v jednotlivých pozemnokniţných vloţkách, čo však v danom prípade podľa krajského súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti neprichádza do úvahy. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka a ţiadala z hľadiska obsahu odvolania, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v odvolacom konaní tak, ţe zmení rozsudok krajského súdu a zruší rozhodnutie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši. Poukázala na to, ţe správny orgán v konaní vo veci reštitúcie v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. v rozhodovacom procese nekonal súladne so zákonom a poukázala opätovne na príslušnú genézu z minulosti týkajúcu sa predmetných nehnuteľností. Ţalovaný správny orgán sa k odvolaniu navrhovateľky písomne vyjadril v tom zmysle, keď uviedol, ţe sa stotoţňuje s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline, ktorý predmetné rozhodnutie správneho orgánu potvrdil ako súladné so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk. 4 3Sţo/100/2015 Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, či krajský súd ako i správny orgán pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a či vzhľadom na námietky navrhovateľky ohľadne hodnotenia dôkazov bolo konanie vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Správne totiţ argumentuje jednak Obvodný pozemkový úrad v Liptovskom Mikuláši ako i Krajský súd v Ţiline v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ţe ohľadne predmetných pozemkov bolo vo veci uţ vydané reštitučné rozhodnutie podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov na základe uplatneného reštitučného nároku, ktoré rozhodnutie je právoplatné. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na príslušné dôkazné prostriedky nachádzajúce sa v administratívnom spise správneho orgánu a tieţ i spisového materiálu Krajského súdu v Ţiline dospel k záveru, ţe je moţné vyvodiť záver, ţe navrhovateľke nepatrí podiel 366/79680, ako uvádza vo svojom opravnom prostriedku, ale jej patrí celý podiel po jej matke, konkrétne 182/79680 a polovica podielu po P. V., teda 91/79680, spolu teda 273/79680, čo po zaokrúhlení predstavuje 270/
- Najvyšší súd sa preto stotoţňuje s Krajským súdom v Ţiline, ţe tento podiel uţ bol navrhovateľke priznaný právoplatným rozhodnutím Pozemkového úradu Liptovský Mikuláš č. k. 662 - 1978/92 - 95 – Šd zo dňa
- 1996, a to na základe Zákona o pôde č. 229/1991 Zb. Taktieţ podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR navrhovateľka nebola oprávnená poţadovať priznanie spoluvlastníckeho podielu podľa zákona č. 503/2003 Z.z., nakoľko tento zákon upravuje len navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom a nehnuteľnostiam, o ktorých nebolo meritórne rozhodované v rámci Zákona o pôde, ktorá skutočnosť vyplýva i z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej 5 3Sţo/100/2015 republiky vo veciach reštitučných, na ktorú skutočnosť správne poukazuje i Krajský súd v Ţiline v dôvodoch svojho napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné taktieţ naviac zdôrazniť, na rozdiel od dôvodenia krajského súdu, ţe keď neexistovali ţiadne právne dôvody, aby si navrhovateľka mohla uplatniť opätovne reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z.z. (nakoľko predchádzajúce reštitučné konanie uplatnené navrhovateľkou bolo právoplatne v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. ukončené), tak by nemohol napr. existovať ani ţiaden z dôvodov uvádzaných v § 62 ods. 1 Správneho poriadku na obnovu konania v reštitučnej veci podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Totiţ podľa ustanovenia § 1 vety prvej zákona č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Z poznámky bodu 1 pod čiarou k ustanoveniu § 1 má zákonodarca na mysli ako osobitný predpis zákon č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe aj z dôvodovej správy k zákonu o pôde vyplýva, ţe zákon č. 503/2003 Z.z. je len pokračovaním zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a má slúţiť na uplatnenie si reštitučných nárokov pre tie fyzické osoby, ktoré si neuplatnili, resp. nestihli uplatniť svoje reštitučné nároky v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Ţiline ako súladný so zákonom v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. za pouţitia ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., keď navrhovateľka úspech v odvolacom konaní nemala a správnemu orgánu náhrada trov konania v zmysle zákona neprináleţí. 6 3Sţo/100/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- mája 2016 JUDr. Jozef Milučký, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková