Obsah (10)

§ 192§ 10§ 212§ 250j§ 194§ 233§ 241§ 243§ 247a§ 250k

Najvyšší súd 2 Sžo 32/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUD

§ 192ods.

1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe policajtov“). Po preskúmaní predmetných rozhodnutí, ako aj postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal, dospel krajský súd k záveru, ţe tieto sú v súlade so zákonom, nakoľko

jeho názoru správne orgány postupovali v konaní v medziach zákona rešpektujúc ústavné a zákonné práva ţalobcu, pričom ani v procesnom postupe správnych orgánov sa nevyskytli také vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Ţalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Správne zistil skutkový stav a vyvodil správny právny záver v tom zmysle, ţe ţalobca porušil sluţobnú povinnosť, resp. sluţobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, keď 22. apríla 2008 vykonával sluţbu pod vplyvom omamných látok, ktorú skutočnosť mal ţalovaný preukázanú toxikologickým vyšetrením biologického materiálu ţalobcu. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobca.

jeho názoru krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym záverom a neprihliadol na jeho tvrdenia uvedené v ţalobe. Zopakoval všetky svoje námietky uvedené v ţalobe a zdôraznil, ţe od svojho narodenia aţ doposiaľ ţiadne návykové ani omamné látky neuţíval a nezákonnosť postupu správnych orgánov vidí predovšetkým v tom, ţe ani správne orgány ani súd prvého stupňa sa nevysporiadali s jeho námietkami týkajúcimi sa nesprávneho a nezákonného postupu ţalovaného pri zisťovaní prítomnosti omamných látok v jeho moči. Z uvedených dôvodov ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutia ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zruší a vec im vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalovaný vo svojom vyjadrení z 29. decembra 2009 ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe námietky uvádzané ţalobcom v odvolaní boli predmetom prieskumu v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal a pokiaľ ide o námietku nesprávneho postupu pri zisťovaní prítomnosti omamných látok v moči ţalobcu, ţalovaný opätovne uviedol, ţe tieto námietky ţalobca neuviedol v odvolacom konaní pred správnym orgánom a preto sa s nimi ţalovaný ani nemohol vysporiadať.

jeho názoru predmetom súdneho prieskumu môţu byť len tie námietky vznesené v ţalobe, ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa musel ţalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom ţalobou. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10ods.

2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania

§ 212ods.

1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,

§ 250ja ods.

2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné vyhovieť. Štátnu sluţbu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej sluţby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, prí slušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a príslušníkov Ţelezničnej polície, ako aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby upravuje zákon o štátnej sluţbe policajtov.

§ 192ods.

1 písm. e) tohto zákona policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby.

§ 194ods.

1 rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami , ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

§ 233ods.

1 oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

ods. 2 oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

§ 241ods.

1 rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

§ 243ods.

1 odvolacím orgánom je najbliţší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

ods. 3 odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

ods. 4, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

ods. 5 odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

§ 247a

na konanie

tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok) okrem výkonu rozhodnutia.

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V odvolaní ţalobca predovšetkým namietal, ţe krajský súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, ktorou spochybnil hodnovernosť preukázania samotnej skutočnosti, ţe v stanovený deň bol pod vplyvom omamných látok. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o štátnej sluţbe policajtov vyplýva, ţe v rozhodnutí o prepustení zo sluţobného pomeru policajta musí byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. Z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe dôvodom na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru bola tá skutočnosť, ţe ţalobca v určený deň nastúpil do sluţby pod vplyvom zakázaných návykových látok. Tento fakt mal ţalovaný preukázaný z toxikologického rozboru vzorky ţalobcovho biologického materiálu – moču. Z výsledkov toxikologického vyšetrenia Súdnolekárskeho a patologicko- anatomického pracoviska v Martine zo dňa

1. mája 2008 vyplýva, ţe vo vzorke moču ţalobcu bola metódou TLC a imunochemickou metódou zistená prítomnosť metamfetamínu a amfetamínu a tieţ metódou TLC v analyzovanej vzorke moču bola zistená prítomnosť kanabinoidov (rozkladných produktov konope). Z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru zo
2. júna 2008, č. p.: PPZ-5132KEU-BA-EXP-2008 vyplýva, ţe: „ ...vo vzorke moču nstržm. A. B. bola metódou TLC a imunochemickou metódou zistená prítomnosť metamfetamínu a amfetamínu. Ďalej bola metódou TLC v analyzovanej vzorke moču zistená prítomnosť rozkladných produktov konope (kanabinoidov), ktorá ale nebola ďalej potvrdená imuchemickým vyšetrením moču, ktoré bolo vykonané. Dovoľujeme si upozorniť, že každý pozitívny screeningový výsledok (metódy TLC, imunochemické metódy) sa musí potvrdiť identifikačnou metódou (plynová chromatografia s hmotnostným detektorom), aby bol vylúčený možný falošne pozitívny výsledok z orientačnej skúšky...“. Z uvedeného je zrejmé, ţe pokiaľ dôvodom na prepustenie ţalobcu mal byť výkon štátnej sluţby pod vplyvom zakázaných návykových látok, tak táto skutočnosť mala byť jednoznačne preukázaná. Z vyššie uvedeného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru však vyplýva, ţe u ţalobcu bola v analyzovanej vzorke moču zistená prítomnosť rozkladných produktov konope (kanabinoidov) , ale táto nebola ďalej potvrdená imunochemickým vyšetrením moču, ktoré bolo vykonané. Taktieţ pozitívny screeningový výsledok (metódy TLC, imunochemické metódy) na prítomnosť metamfetamínu a amfetamínu nebol ďalej potvrdený identifikačnou metódou (plynová chromatografia s hmotnostným detektorom) , a preto nie je moţné vylúčiť moţný falošne pozitívny výsledok z orientačnej skúšky. Preto odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný nepostupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pokiaľ ide o dôvod prepustenia ţalobcu bez toho, aby sa uvedenými skutočnosťami zaoberal a naznačené nedostatky v zisťovaní skutkového stavu odstránil. Na tejto skutočnosti nemení nič ani ten fakt, ţe ţalobca v odvolacom konaní pred správnymi orgánmi tieto skutočnosti nenamietal. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe z dikcie ustanovenia § 59 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) je zrejmé, ţe odvolací správny orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak, zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť kaţdé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. Napriek tomu, ţe Správny poriadok v zmysle § 247a zákona o štátnej sluţbe policajtov sa na tento zákon nevťahuje, znenie § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a § 243 ods. 3 a 4 zákona o štátnej sluţbe policajtov je totoţné. Preto aj v danom prípade platí výklad, ktorý Najvyšší súd SR urobil judikatúrou pokiaľ ide o rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho orgánu pri posudzovaní dôvodov odvolania. Princíp naznačený v stanovisku ţalovaného, pokiaľ ide o rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho správneho orgánu vo vzťahu k obsahu odvolania je uplatniteľný vo veciach daňových, pri ktorých platí, ţe predmetom súdneho prieskumu môţu byť len tie námietky vznesené v ţalobe (ţalobné dôvody), ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a s ktorými sa musel ţalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom ţalobou. Tento však vychádza zo špecifickej úpravy správneho konania v daňových veciach. Argumentácia ţalovaného je preto v tejto časti mylná. Nemoţno súhlasiť ani s názorom krajského súdu, ţe ak aj protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na iné návykové látky neobsahoval všetky formálne náleţitosti predpísané zákonom, tak priebeh toxikologickej skúšky bol, po objasnení primárom súdno-lekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska úradu, MUDr. V. M., vykonaný v súlade so zákonom a všeobecnými podmienkami. Toxikologickej skúške totiţ chýbala podstatná náleţitosť, a to overenie výsledku, ktoré malo vylúčiť prípadný moţný falošne pozitívny výsledok z orientačnej skúšky. Tento nedostatok nie je moţné napraviť objasnením, iba doplnením skutkového stavu o zistenie, či výsledok bol alebo nebol poţadovaným spôsobom overený. Pri nedostatku takéhoto dôkazu je

názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistený nedostatočne. Tvrdenie ţalovaného, ţe správanie ţalobcu potom, ako mu bol oznámený pozitívny výsledok, a najmä jeho meniace sa výpovede týkajúce sa spôsobu, akým sa mu mohli omamné látky dostať do tela, nasvedčuje tomu, ţe vylúčenie so sluţobného pomeru bolo dôvodné odvolací súd odmieta, pretoţe tieto nepredstavovali dôvod prepustenia. Takýmto dôvodom bolo nastúpenie do sluţby pod vplyvom zakázaných návykových látok a táto skutočnosť nespochybniteľným a zákonným spôsobom preukázaná nebola. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotoţnil s rozhodnutím krajského súdu a uznal námietky ţalobcu za dôvodné. Keďţe súd prvého stupňa ţalobu ţalobcu zamietol, postupoval odvolací súd

§ 250ja ods.

3 OSP tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil, keďţe neboli splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie. Vzhľadom na to, ţe

ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich činnosť najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, zrušil odvolací súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, ţe v ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, za účelom riadneho zistenia skutočného stavu doplní dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodní. O trovách konania rozhodol súd

§ 250kods.

1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko úspešný ţalobca náhradu trov odvolacieho konania neţiadal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok V Bratislave dňa 18. augusta 2010 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová