ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/222/11202-81408/2008/991192-r zo dňa
súdu ţalobca nepredloţil pri daňovej kontrole dôkaz, ktorý by potvrdzoval, ţe spoločnosť R.M., s. r. o. mala byť nájdeným odberateľom, s ktorým sa v zmysle predmetných sprostredkovateľských zmlúv mala uzavrieť zmluva na dodanie svetiel a svetelných zdrojov na jednotlivé časti „D.“, nakoľko sa z predloţených faktúr, objednávok a dodacích listov nedalo zistiť, či boli pouţité na akciu „D.“, a to aj s ohľadom na skutočnosť, ţe z predloţených kníh dodávateľov a odberateľov za roky 2001 aţ 2006, s obchodným partnerom R.M., s. r. o. obchodoval aj v uvedenom období, a teda nepreukázal, ţe spoločnosť R. a. s. tohto odberateľa pre ţalobcu našla. Daňové orgány preto nepovaţovali spoločnosť R.M., s. r. o. za novozískaného obchodného partnera a túto skutočnosť sa nepodarilo zistiť ani u spoločnosti R. a. s., ktorej skutočné sídlo sa nepodarilo zistiť, nakoľko na sídle zapísanom v obchodnom registri sa nenachádzala. Ţalobca taktieţ v administratívnom konaní nepredloţil v zákonnej lehote uvedenej v § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní (ďalej len „zákon o správe daní“) ţiadne doklady o tom, ţe spoločnosť R.M., s. r. o. bola nájdeným odberateľom v zmysle § 2 predmetných zmlúv o sprostredkovaní medzi ţalobcom a spoločnosťou R. a. s. a ţe sprostredkovateľská činnosť bola realizovaná vystavením príslušných daňových dokladov bez preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Keďţe spoločnosť R.M., s. r. o uţ bola odberateľom ţalobcu aj
súdu správca dane a ţalovaný správne neuznali existenciu právneho základu pre vyplatenie sprostredkovateľskej odmeny v roku 2005 tak, ako to uvádzal ţalobca a preto upravil hospodársky výsledok za rok 2005 o sumu 15.750.500 Sk, o sumu 8.150 Sk v súvislosti s tým, ţe ţalobca nepreukázal správcovi dane 3 4Sţf/9/2010 a aj ţalovanému, ţe prevoz a opravu motorového vozidla Škoda Felícia, nakoľko o uvedenom vozidle neviedol ţiadnu evidenciu a nebolo v majetku ţalobcu a nepreukázal, ţe by predmetné vozidlo bolo vyuţívané na podnikanie v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a preto ich neuznali za daňový výdavok. Krajský súd taktieţ poukázal, ţe ţalovaný a správca dane taktieţ správne neuznal za daňový výdavok aj sumy 225.000 Sk a 165.000 Sk, ktoré boli vyplatené ako provízia za obchodné zastúpenie vykonávané Ing. V. B. a Ing. J. A. na základe zmlúv o obchodnom zastúpení, keďţe opodstatnenosť týchto výdavkov správcovi dane nepreukázal, nakoľko nepredloţil ţiadne doklady, z ktorých by bolo zrejmé, aké obchody alebo rokovania o obchodoch v prospech ţalobcu obaja uskutočnili v nadväznosti na čl. 2 bod 2 zmlúv o obchodnom zastúpení, čím ţalobca nepreukázal správcovi dane, ţe k vyplateniu odplaty došlo v súvislosti s uzavretím zmlúv v prospech ţalobcu, teda, ţe u ţalobcu išlo o daňový výdavok v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z., keďţe správca dane bol oprávnený skúmať nielen existenciu právneho vzťahu, ale aj čí jednotlivé provízie boli vyplatené za dojednané zmluvy a vykonanú prácu, resp. iné úkony v prospech a v zmysle uzavretých zmlúv o obchodnom zastúpení. Preto krajský súd ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú
1 OSP zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, ţe na základe došlých faktúr od spoločnosti R. a. s. zaúčtoval na účet 5181 sprostredkovanie v celkovej výške 15.750.500 Sk na základe § 3 zmlúv o sprostredkovaní uzavretých medzi ţalobcom a spoločnosťou R. a. s.. Nestotoţnil sa so závermi správnych orgánov a súdu prvého stupňa, ţe z predloţenej dokumentácie nevyplýva účel, na ktorý ţalobca tovar, resp. sluţby spoločnosti R.M. s. r. o. dodával, nakoľko uvedené je presne špecifikované v dodacích listoch, ktoré spĺňajú všetky zákonom poţadované náleţitosti a tvrdenie správcu dane, ţalovaného a aj prvostupňového súdu, ţe nájdený záujemca R.M., s. r. o. nebol novým obchodným partnerom, ale obchodným partnerom starším, nemá vplyv na platnosť a účinnosť zmlúv o sprostredkovaní. Ţalobca nemohol mať vedomosť, ţe tento jeho starý obchodný partner má záujem o sluţby, resp. tovary dodávané na základe sprostredkovania a preto
jeho názoru, aj v prípade starého obchodného partnera, s ktorým sa obchoduje dlhšiu dobu, môţe sa jednať o nájdeného nového odberateľa pre iné tovary a sluţby. V tejto veci poukázal 4 4Sţf/9/2010 ţalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. RV I 1169/27 z ktorého
neho vyplýva, ţe za činnosť sprostredkovateľa sa povaţuje nielen činnosť smerujúca k nájdeniu nového odberateľa, ale aj činnosť spočívajúca v podávaní vhodných návrhov, informácií o odberateľoch známych a existujúcich. Nesúhlasil s tvrdením ţalovaného aj súdu prvého stupňa, ţe sprostredkovateľ bol povinný osobitným dôkazom – formálnym listom záujemcovi dokladovať skutočnosť, ţe našiel pre neho určitého odberateľa, nakoľko takáto povinnosť zo zmluvy nevyplýva.
jeho vedomia, ţalovaný vôbec nekontaktoval spoločnosť R.M. s. r. o. a nepoţadoval od nej objasnene skutkového stavu. Ţalobca tieţ nemal inú moţnosť ako sa spojiť s R. a. s. neţ tú, akú mal správca dane, a preto v lehote osem dní nedoručil poţadované dokumenty týkajúce sa sprostredkovania. Tento dôkaz však označil a bolo povinnosťou správcu dane ho aj zabezpečiť a prešetriť. Taktieţ nesúhlasil ani s tvrdením ţalovaného a súdu prvého stupňa, ţe bol povinný do ôsmich dní od doručenia protokolu dôkazy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Sţ/34/97, ţe v daňovom konaní neplatí koncentračná zásada a ţe odvolací orgán je povinný sa v odvolaní vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, vrátane údajov, ktoré odvolávajúci uviedol v doplnkoch odvolania. Preto, ţe tak, ţalovaný neurobil, hoci mu ţalobca dodatočne dôkazy predloţil, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné z dôvodu, ţe na tieto dôkazy neprihliadol, keďţe boli predloţené po uplynutí osemdňovej lehoty uvedenej v § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb.. Ďalej napadol rozhodnutie v časti týkajúcej sa zmlúv o obchodnom zastúpení uzavretých s Ing. V. B. za mesiace január aţ máj 2005 v sume 5 x 45.000 Sk a Ing. J. A. za obdobie január aţ jún 2005 vo výške 165.000 Sk. Namietal, ţe provízie za obchodné zastúpenie vyplácal na základe dodatkov k zmluvám o obchodnom zastúpení zo dňa 31. decembr 2004, kde si dojednali pevnú paušálnu odmenu za kalendárny mesiac. Ţalobca namietal, ţe ak by predmetné provízie obchodným zástupcom nevyplácal, hrozilo by mu riziko prípadných súdnych sporov z dôvodu neplnenia si svojich zmluvných povinností.
jeho názoru správca dane bol oprávnený preskúmať doklady preukazujúce existenciu právneho vzťahu a existenciu dokladov preukazujúcich úhradu jednotlivých faktúr, čo aj ţalobca riadne preukázal. Keďţe provízia bola stanovená pevnou sumou nemali obchodní zástupcovia povinnosť predkladať zoznam oslovených moţných odberateľov a prípadných rokovaní s nimi a predkladať ich ţalobcovi (takáto povinnosti neboli dojednané v zmluvách o obchodnom zastúpení). Zároveň si uplatnil ţalobca náhradu trov konania, a to vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 3.041 Euro. 5 4Sţf/9/2010 Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Pridrţiava sa svojho stanoviska k ţalobe a trvá na skutočnostiach v ňom uvedených. Rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu sú
jeho názoru vydané v súlade s právnymi predpismi. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 OSP) s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného zistil, ţe prvostupňový správny orgán Daňový úrad Bratislava I. rozhodnutím – dodatočným platobným výmerom č. 600/232/ 74483/2008/Kra zo dňa 29. apríla 2008 ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 vo výške 3.108.685 Sk. Dôvodom bolo nepreukázanie titulu zúčtovania odpisov, ktoré sa týkali motorového vozidla Nissan Maxima QX obstaraného za cenu 300.000 Sk, a to v roku 2005 vo výške 75.000 Sk z dôvodu, ţe tento
technického preukazu nebol vlastníctvom ţalobcu a následne neuznanie existencie právneho základu pre vyplatenie sprostredkovateľskej odmeny v roku 2005 spoločnosti R. a. s. vo výške 15.750.500 Sk, a preto správca dane o túto sumu upravil hospodársky výsledok ţalobcu za rok 2005, ako aj o sumu 8.150 Sk v súvislosti s tým, ţe ţalobca nepreukázal správcovi dane a aj ţalovanému oprávnenosť nákladu, ţe prevoz a oprava motorového vozidla Škoda Felícia, o ktorom neviedol ţiadnu evidenciu a ktoré nebolo v jeho majetku, ţe by bolo ţalobcom vyuţívané na podnikanie v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a preto mu neuznal sumu 8.150 Sk za daňový výdavok. Ďalej, ţe ţalovaný a správca dane neuznal za daňový výdavok aj sumy 225.000 Sk a 165.000 Sk, ktoré boli vyplatené ako provízia za obchodné zastúpenie vykonávané Ing. V. B. a Ing. J. A. na základe zmlúv o obchodnom zastúpení, nakoľko nepredloţil ţiadne doklady, z ktorých by bolo zrejmé, ţe k vyplateniu odplaty došlo v súvislosti s uzavretím zmlúv v prospech ţalobcu, teda, ţe u ţalobcu išlo o daňový výdavok v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. 6 4Sţf/9/2010 z.. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím ţalovaného č. I/222/11202- 81408/2008/991192-r zo dňa 20. októbra 2008. V súdnom prieskume rozhodnutí na prvostupňovom súde ţalobca nespochybňoval a nenamietal rozhodnutie ţalovaného a správcu dane v časti, ktorá sa týkala zaúčtovaných odpisov obstaraného osobného vozidla Nissan Maxima QX v hodnote 300.000 Sk a zúčtovaných v roku 2005 v sume 75.000 Sk a tieţ neuznaného nákladu (výdavku) v sume 8.150 Sk, ktorá bola ţalobcom vynaloţená na opravu a prevoz motorového vozidla Škoda Felícia, o ktorom neviedol ţalobca ţiadnu evidenciu a ktoré nebolo v jeho majetku a nebolo ţalobcom vyuţívané na podnikanie v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
i/ zákona č. 595/2003 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami
odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemoţno
tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí
alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môţe uskutočniť aţ po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemoţno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo poţiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, 7 4Sţf/9/2010 môţe zamestnanec správcu dane na poţiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôţe zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
13 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane
pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, ţe daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie
osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu
odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa povaţuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na poţiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa povaţuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. 8 4Sţf/9/2010 Z ustanovení § 29 ods. 1, 2 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, ţe dôkazné bremeno v daňovom konaní nesie daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vykonáva správca dane, ktorý daňové konanie vedie, daňový subjekt, v tomto prípade ţalobca sa nemôţe zbaviť povinnosti predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení a to ani v prípade, ţe sa nevie svojho obchodného partnera dopátrať, resp. sa s ním skontaktovať. Práve včasné preukázanie všetkých skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane je zásadné pre ďalší postup daňových orgánov v daňovom konaní. Pokiaľ daňový subjekt v zákonnej lehote, ktorej zmeškanie nemoţno odpustiť (§ 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb.), nepredloţí relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, daňový orgán na ne neprihliadne. V danom prípade pre uznanie daňového výdavku (§ 19 zákona o dani z príjmu) nepostačuje len zaplatenie provízie na základe zmluvy o sprostredkovaní a jej zaúčtovanie v účtovníctve daňovníka, ale zároveň musí ísť o výdavok skutočne preukázateľne vynaloţený na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov vynaloţený účelne. Toto však ţalobca do skončenia daňovej kontroly správcovi dane nepreukázal. Po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole, začalo vyrubovacie konanie
511/1992 Zb. o správe daní.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zhodne s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného a správcu dane, v danom prípade bolo pre uznanie výdavku (nákladu) rozhodujúce, či došlo skutočne k naplneniu sprostredkovateľskej zmluvy
dohodnutých zmluvných podmienok, čo však ţalobca v danom prípade do skončenia daňovej kontroly, ktorá bola ukončená prerokovaním protokolu o kontrole dňa 23. apríla 2008 správcovi dane hodnoverne nepreukázal a v zákonnej osemdňovej lehote ani dôkazy správcovi dane nepredloţil. V danom prípade nie je rozhodujúce či boli splnené formálne náleţitosti, tak ako to vyţaduje zákon (riadne uzavretá zmluva a riadne vyúčtované provízie) ale preukázanie skutočnosti, ţe tento výdavok bol vynaloţený účelne na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov, keďţe spoločnosť R.M. s. r. o. bola
zistení správcu dane dlhoročným odberateľom ţalobcu a 9 4Sţf/9/2010 spoločnosť R. a. s. a ani ţalovaný ţiadnym spôsobom nepreukázali ako reálne k sprostredkovaniu obchodu medzi ţalobcom a spoločnosťou R.M. s. r. o došlo.
najvyššieho súdu teda ţalobca v daňovom a ani v súdnom konaní nepreukázal vecnú súvislosť (účelnosť) vynaloţených výdavkov vo forme vyššie uvedených provízií, ktorú je správca dane oprávnený skúmať, a preto v danom prípade predmetné provízie nebolo moţné zahrnúť medzi daňové výdavky
i/ zákona o dani z príjmov. Účelom daňovej kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov správcom dane, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky (náklady) alebo výnosy u kontrolovaného daňového subjektu. Námietku ţalobcu týkajúcu sa toho, ţe ţalovaný neprihliadol na dôkazy, ktoré predloţil ţalobca v rámci odvolacieho konania, poukazujúc pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sţ/34/97, ţe v daňovom konaní neplatí koncentračná zásada, je neopodstatnená. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe zmenou právneho predpisu (zákon č. 511/1992 Zb.) od
súdu nejde o účelne vynaloţené prostriedky, o ktoré by si ţalobca mohol zníţiť daňový základ, a to aj s ohľadom na skutočnosť, ţe pred podpísaním dodatku č. 2 k predmetným zmluvám o obchodnom zastúpení sa im provízia vyplácala len za zrealizované obchody. Teda správca dane a aj ţalovaný správne neuznal za daňový výdavok aj sumy 225.000 Sk a 165.000 Sk, ktoré boli vyplatené ako provízia za obchodné zastúpenie vykonávané Ing. V. B. a Ing. J. A. na základe zmlúv o obchodnom zastúpení, nakoľko ţalobca nepredloţil ţiadne doklady, z ktorých by bolo zrejme, ţe k vyplateniu odplaty došlo 10 4Sţf/9/2010 v súvislosti s uzavretím zmlúv v prospech ţalobcu, teda, ţe u ţalobcu išlo o daňový výdavok v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z.. Z uvedeného vyplýva, ţe správca dane ako aj ţalovaný postupovali správne, keď ţalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubili daň z príjmov právnickej osoby vo výške 3.108.685 Sk za rok 2005. Krajský súd správne vyhodnotil skutkový stav a aplikoval naň príslušné ustanovenia zákona o dni z príjmov č. 595/2003 Z. z., postupoval preto správne, keď ţalobu ţalobcu smerujúcu proti rozhodnutiu ţalovaného zamietol ako nedôvodnú
1 Občianskeho súdneho poriadku. Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/241/2008-34 zo dňa 11. mája 2010 ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 20. októbra 2010 JUDr. Ida Hanzelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.