1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia 2 8Sži/40/2014 ţalovaného č. Spr. 6160/12 zo dňa
príslušných ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a poloţky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“). Dospel k záveru, ţe ţalobca podal ţiadosť
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“) v spojení s poloţkou 24a a 28 sadzobníka tak, ako to konštatoval ţalovaný, ktorou ţiadal o poskytnutie informácie evidenčného charakteru v exekučnom konaní, v ktorom vystupuje na strane oprávnenej osoby, t.j. ako účastník konania, preto mu nebolo moţné poţadovanú informáciu sprístupniť
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), ale postupom
osobitnej právnej úpravy, ktorú na daný prípad správne aplikoval. Vyslovil, ţe k poţadovaným zisteniam môţe dospieť povinná osoba prvotným administratívnym úkonom „lustráciou“ údajov (meno a priezvisko povinného – J. V.) uvedených ţalobcom v ţiadosti. Zo ţiadosti ţalobcu sú známi len účastníci konaní – oprávnený (ţalobca) a povinný, avšak tento údaj je na zistenie konkrétnej veci nedostatočný. Uviedol, ţe práve z tohto dôvodu je kaţdá spisová kancelária povinná „lustrovať“ súdne konania, tzn. ţe kancelárie sa nevyhnú povinnosti „lustrovať“ súdne konania, aby sa mohol ţalobca dozvedieť poţadované spisové značky konkrétnych exekučných konaní. Preto v danom prípade nie je moţné sprístupniť ţalobcovi spisové značky (zo strany ţalobcu bolo podaných niekoľko desiatok obdobných ţiadostí)
zákona o slobode informácií 3 8Sži/40/2014 bez toho, aby bol údaj o účastníkoch doplnený aj ďalším podporným identifikačným znakom – predmetom sporu, čím by boli spisové značky skutočne objektívne zistené administratívnym postupom „lustrácie“. Teda poskytnutie týchto informácií nie je moţné prostredníctvom zákona o slobode informácií. Ďalej uviedol, ţe súd ako taký to zistí iba v prípade komplexnej „lustrácie“ všetkých u neho vedených konaní v jednotlivých registroch. V danom prípade predmetom ţiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 09. mája 2012 nebola poţiadavka o neznámy poznatok, ani údaje, ktoré by bol ţalobca oprávnený poţadovať a nebola to ani poţiadavka na sprístupnenie poučenia, alebo obdobnej skutočnosti vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti súdu, ale ţiadosť obsahovala poţiadavku, ktorá vyţaduje zber informácií v agende registrov súdnych konaní ţalovaného, pričom ţalobca je v tomto konkrétnom prípade účastníkom exekučného konania sp. zn. EX 30/2004, napriek čomu sa na konajúci súd neobrátil s „klasickou“ ţiadosťou v súlade s § 80 OSP. Zdôraznil, ţe ţalobca je priamym účastníkom exekučného konania, preto je oprávnený konať
1 OSP v spojení s § 64 vyhlášky č. 543/2005 Z. z.. Z uvedeného vyvodil, ţe poţiadavka ţalobcu nespadá pod rámec zákona o slobode informácií, jeho aplikáciou nie je moţné zistiť relevantné údaje vo vzťahu k obsahu ţiadosti ţalobcu. Ďalej konštatoval, ţe zo zákona o slobode informácií nemoţno vyvodzovať, ţe informáciou je aj spracovanie údajov formou „lustrácie“ exekučných spisov
poţiadaviek, resp. pokynov toho, kto o sprístupnenie informácií ţiada. Dodal, ţe predmetnú ţiadosť nemôţe ţalovaný ani odstúpiť (v zmysle vyjadrenia ţalobcu) do svojho informačného centra na priame vybavenie bez toho, aby o nej bolo rozhodnuté spôsobom predpokladaným v § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, nakoľko táto ţiadosť ţalobcu bola podaná v zmysle zákona o slobode informácií, t.j. v inom právnom reţime. Následne poukázal na § 129 vyhlášky č. 543/2005 Z. z.,
ktorého prijaté podania, ktorými sa dáva podnet na začatie konania, podateľňa eviduje pomocou aplikácie v manaţmente. Vyslovil, ţe v danom prípade, tak ako pri podaní akejkoľvek súdnej ţaloby – návrhu, ţalovaný vydal ţalobcovi pri podaní exekučného návrhu
cit. ustanovenia vyhlášky písomné potvrdenie, obsahujúce najmä údaje (informácie) ako sú označenie súdu, pridelenú spisovú značku, účastníkov konania, predmet sporu, meno zákonného sudcu (predsedu senátu), presný čas a dátum podania návrhu. Preto zdôraznil, ţe ţalobca opätovne 4 8Sži/40/2014 ţiadal sprístupniť prostredníctvom zákona o slobode informácií údaj, ktorý uţ mal k dispozícii, a teda sa nejedná o ţiadosť o sprístupnenie jemu neznámej skutočnosti. Poţadovaná informácia mu bola predtým riadne oznámená potvrdením o prijatí návrhu príslušným exekučným súdom v zmysle osobitného predpisu. Dal do pozornosti, ţe ţiadosť o sprístupnenie informácií má za cieľ poskytnúť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa ţiadosť stala výhradne pokynom na výkon určitých činností, alebo postupu povinnej osoby. Mal za to, ţe ţalobcom poţadované informácie nie sú informáciami týkajúcimi sa rozhodovacej činnosti súdu alebo informáciami o rozhodnutí alebo výsledku konania, ktoré sú súdy povinné sprístupniť
1 písm. d/ zákona o slobode informácií v spojení s § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ţalobcu, ako účastníka súdneho konania, z ktorého ţiadal sprístupniť informáciu, nemoţno povaţovať za ţiadateľa
1 zákona o slobode informácií, t.j. osobu, ktorá sa nemôţe o poţadovanom, jemu neprístupnom a neznámom údaji dozvedieť inak, ako postupom
zákona o slobode informácií. Práva ţalobcu ako účastníka súdneho exekučného konania na získanie údajov zo súdneho spisu, potrebných na hájenie svojich nárokov sú zaručené vyššie citovanými osobitnými procesnými ustanoveniami, ktorých aplikácia má v danom prípade prednosť pred aplikáciou zákona o slobode informácií, tak ako to analogicky vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sţi/8/2009,
ktorého právo účastníka konania na prístup k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu v jeho právnej veci má charakter špeciality k všeobecnému právu občanov na poskytnutie informácií. S prihliadnutím na uvedené sa súd prvého stupňa odchýlil od právneho názoru prezentovaného v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach vedených pod sp. zn. 2S/280/2012 a sp. zn. 5S/222/2012. Ku námietke ţalobcu ohľadom nulity prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, ţe toto nebolo vydané oprávnenou osobou, uviedol, ţe túto nemohol povaţovať za dôvodnú. Ďalej uviedol, ţe v príslušnom rozvrhu práce môţe byť na poskytovanie informácií poverený zamestnanec infocentra, avšak rozhodnutie vydáva predseda súdu, ktorý je oprávnený vydať rozhodnutie
zákona o slobode informácií ako štatutárny orgán povinnej osoby. 5 8Sži/40/2014 Dodal, ţe prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného boli vydané v zákonných lehotách a osobami príslušnými
zákona. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi ako neúspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 250k ods. 1 OSP. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP. Domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal priznať ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávnosť jeho záveru, ţe povinná osoba môţe k poţadovaným zisteniam dospieť prvotným administratívnym úkonom „lustráciou“ údajov, avšak len označenie účastníkov nie je dostatočným údajom, preto bude povinná osoba nútená vykonať „lustráciu“ prostredníctvom všetkých spisových kancelárií za účelom zistenia spisovej značky. Namietal, ţe z uvedenej argumentácie sa javí, ţe nedokonalosť evidencie účastníkov konania resp. vhodných technických a programových prostriedkov pri vedení súdneho manaţmentu má byť na ťarchu ţiadateľov o informácie. Zdôraznil, ţe ani v napadnutom rozhodnutí, ani v právnom poriadku nie je vysvetlené v čom by mal spočívať rozdiel medzi „vyhľadaním“ informácie, ktorú má povinná osoba k dispozícii a medzi „lustrovaním“. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa, ţe na identifikáciu konkrétnej veci by bolo potrebné poznať aj predmet sporu, avšak pre nutnosť zistenia tohto údaju sa informácia vymyká zo zákona o slobode informácií. Namietal, ţe vzhľadom na to, ţe krajský súd v tomto smere nevykonal ţiadne dokazovanie, nie je skutočnosť, ţe na identifikáciu veci nestačí označenie účastníkov ţiadnym spôsobom preukázaná. Doplnil, ţe len v prípade, ak by sa medzi rovnakými účastníkmi viedli viaceré konania, mohla by vzniknúť pochybnosť o „identite“ konania, čo však
ţalobcu vykonaným dokazovaním v tomto konaní nebolo zistené. Následne zdôraznil, ţe ţalobca v ţiadosti o sprístupnenie informácie uviedol predmet sporu, a to tým, ţe ţiadosť obsahuje údaj, ţe ide o exekučnú vec, spisovú značku, pod ktorou vec vedie súdny exekútor a číslo zmluvy, ktorej nesplnenie je v exekučnom konaní vymáhané. Uviedol, ţe nemá vedomosť, 6 8Sži/40/2014 čo jednotlivé súdy zapisujú do predmetu sporu v elektronických registroch a zároveň vyslovil presvedčenie, ţe medzi jednotlivými súdmi nie je tento spôsob jednotný. Za nesprávny označil aj záver súdu prvého stupňa, v ktorom konštatoval, ţe ţalobca sa mal informácie doţadovať „klasickou“ ţiadosťou
V tejto súvislosti namietal, ţe ţiadna „klasická“ ţiadosť v zmysle § 80 OSP neexistuje a preto ţalobca nemohol takto postupovať. Rovnako tak poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/222/2012, sp. zn. 5S/226/2012 a sp. zn. 2S/280/2012, ktorými v skutkovo a právne totoţných veciach rozhodol tak, ţe zrušil napadnuté rozhodnutia ţalovaného. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním zo dňa
zákona o slobode informácií. 7 8Sži/40/2014 Ďalej uviedol, ţe právo na informácie nie je absolútne, nadradené nad iné práva, a preto jeho vyuţívanie nemôţe byť bezhraničné a vykonávané na úkor iných práv a povinností. Výkon tohto práva musí byť primeraný účelu zákona, ktorý spočíva na dostupnosti informácií, ktoré sú pre občana potrebné na realizáciu demokratických práv v právnom štáte. Doplnil, ţe povinná osoba ani ţalovaný sa nebránia poskytnutiu ţalobcom poţadovaných informácií, a to spisových značiek Er, kde je ţiadateľ v právnom postavení oprávneného a na strane povinného zasa dlţník (povinný) J. V., nar. X., avšak objektívny výstup údajov môţe ţalovaný po technickej stránke spracovať len v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch, pretoţe nemá dostupné technické a programové prostriedky na to, aby vyhovel ţiadateľovi
zákona o slobode informácií, nakoľko musí brať zreteľ aj na § 21a ods. 1, 2 zákona o slobode informácií. Nestotoţnil sa ani s názorom ţalobcu o tom, ţe „klasickou“ ţiadosťou je ţiadosť podaná
Zdôraznil, ţe takáto konštatácia resp.
ţalobcu dokonca tvrdenie ţalovaného a povinnej osoby sa ani v jednom z ich rozhodnutí nenachádza a nie je ani vo vyjadrení ţalovaného k ţalobe ţalobcu zo dňa
zákona o slobode informácií, na základe ktorých ţiadal sprístupniť spisové značky týchto konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 OSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu 8 8Sži/40/2014 Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. júna 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe ţalobca
zákona o slobode informácií ţiadal Okresný súd Bratislava IV ako povinnú osobu o sprístupnenie informácií evidenčného charakteru – spisových značiek Er vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému pred exekučným súdom, kde ţiadateľ vystupuje na strane oprávneného a na strane povinného vystupuje J. V., nar. X.. Okresný súd Bratislava IV ako povinná osoba rozhodnutím Spr. 6050/2012 zo dňa 24. mája 2012 zamietol ţiadosť ţalobcu z dôvodu, ţe vychádzajúc z obsahu ţiadosti mal za to, ţe ţiadosť vykazovala znaky tzv. lustrácie súdnych konaní. Preto mala byť ţiadosť podaná ako obyčajné podanie, opatrené kolkovou známkou v hodnote 2,50 € za lustráciu
poloţky 24a sadzobníka. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie, o ktorom rozhodol ţalovaný rozhodnutím Spr. 6160/12 zo dňa 20. júna 2012 tak, ţe odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z administratívneho spisu preukázané, ţe ţalobca ţiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorá bola identifikovaná menom, priezviskom a dátumom narodenia. Fyzická osoba bola v ţiadosti identifikovaná údajmi
1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. K takto podanej ţiadosti nie je moţné sprístupňovať informácie v právnom reţime zákona o slobode informácií, pretoţe ich poskytnutím by povinná osoba implicitne potvrdila - verifikovala, ţe fyzická osoba s týmito osobnými údajmi sa nachádza v jej registri a ţe spisovaná značka Er sa týka konkrétne identifikovanej fyzickej osoby (§ 9 ods. 2 zákona o slobode informácií). Odvolací súd dospel k záveru, ţe komunikácia medzi povinnou osobou a ţiadateľom na základe zákona o slobode informácií nemôţe prebiehať s obsahom osobných údajov, ktoré sú chránené zákonom o slobode informácií a to s ohľadom i na skutočnosť, ţe povinná osoba si pred poskytnutím ţiadosti v rámci procesného postupu neoveruje identitu ţiadateľa a údaje poskytuje e-mailom, čo nie je spôsob komunikácie zabezpečujúci ochranu osobných údajov.
1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú moţno určiť priamo alebo nepriamo, 9 8Sži/40/2014 najmä na základe všeobecne pouţiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.
2 zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môţe poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba neţije, taký súhlas môţe poskytnúť jej blízka osoba. Je potrebné zdôrazniť, ţe vo všeobecnosti ţiadateľ o sprístupnenie informácie v právnom reţime
zákona o slobode informácií nie je v procesnom postavení účastníka súdneho konania, a preto nemôţe disponovať osobnými údajmi protistrany. Ţiadateľ je v tomto prípade v špeciálnom postavení účastníka konania. V danom prípade špecifické postavenie ţalobcu ako účastníka exekučného konania mu umoţňuje získať informácie, ktoré potrebuje v inom právnom reţime. Kvalita informácií je však mimo reţimu zákona o slobode informácií, pretoţe sa týkajú osobných údajov fyzických osôb. Ţiadateľ (ţalobca) ich môţe získať spôsobom, o ktorom ho informovali povinné osoby, postupom
2 OSP v spojení s § 64 ods. 1, 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z..
1 vyhlášky č. 543/25005 Z. z. na ţiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, moţno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené
osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších prepisov, poloţka 24a Sadzobníka súdnych poplatkov. Na základe vyššie uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe poskytnutie informácií ktoré ţiadal ţalobca, nie je moţné 10 8Sži/40/2014
reţimu zákona o slobode informácií, ale výhradne formou klasickej (spoplatnenej) ţiadosti o lustráciu spisových značiek súdnych konaní v exekučných oddeleniach Er. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku ţalobcu, spočívajúcu v poukaze na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/222/2012, sp. zn. 5S/226/2012 a sp. zn. 2S/280/2012, v ktorých prípadoch išlo o skutkovo a právne totoţné veci, pričom Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ţe napadnuté rozhodnutia ţalovaného zrušil. V nadväznosti na uvedené poukazuje na skutočnosť, ţe tieto rozhodnutia boli napadnuté odvolaniami, o ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkami sp. zn. 3Sţi/40/2014 zo dňa
zákona o slobode informácií pri vykonávaní a hodnotení dôkazov porušili ustanovenia správneho poriadku. Nesúhlas ţalobcu s právnym názorom krajského súdu a jeho neprijateľnosť pre ţalobcu nie je v danej veci právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečo zmeniť na skutkových zisteniach a právnych záveroch krajského súdu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 a § 246c ods. 1 vety prvej OSP, 11 8Sži/40/2014 keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. júna 2016 JUDr. Jaroslava F Ú R O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.