Najvyšší súd 1Sža/8/2016 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Jany Henčekovej PhD. v právnej veci ţalobcu: A. H. N., štátny občan Iraku, prechodný pobyt: B., zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou, so sídlom Brečtanová 21, Bratislava, proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/78/2014-38 zo 04.11.2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/78/2014-38 zo 04.11.2015 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. KM-OLVS- 121/2013 z 21.02.2013 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. MU- 353-10/PO-Ţ-2013 z 18.09.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 528,10 € titulom trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne ţalobcu vedenom v S. S. a. s., IBAN: S. X. X. X. X. X. a 140 € titulom zaplateného súdneho poplatku na účet ţalobcu IBAN: S. X. X. X. X. X. v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e : 2 1Sža/8/2016 I. Predmet konania Ţalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-121/2013 z 21.02.2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) ako druhostupňový správny orgán zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. MU-353-10/PO-Ţ-2013 z 18.09.2013 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o azyle“) zastavené konanie vo veci ţiadosti ţalobcu o udelenie azylu. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca po nelegálnom príchode na územie SR a následnom zadrţaní, dňa 04.05.2007 prvýkrát poţiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu obavy o svoj ţivot a zlej ekonomickej situácie v Iraku. Počas pohovoru v správnom konaní v roku 2007 uviedol, ţe o azyl ţiada z dôvodu všeobecne nepriaznivej situácie v Iraku, spôsobenej pretrvávajúcim vojnovým konfliktom. Sprievodným javom nestabilnej bezpečnostnej situácie boli bombové atentáty, pri ktorých zomierajú nevinní ľudia. Tento stav prináša so sebou aj náboţenské konflikty, pre ktoré je charakteristické napätie medzi sunitmi a šítmi. V tej dobe ovládli Bagdad šíti, ktorí začali váţne obmedzovať sunitov. Hoci sa ţalobca nikdy nestal priamo terčom nejakého útoku, obával sa, ţe v budúcnosti by aj on mohol mať nejaké problémy. Preto sa rozhodol z Iraku vycestovať a v nejakej bezpečnej európskej krajine poţiadať o azyl. Iné dôvody svojej prvej ţiadosti neuviedol. Po objektívnom vyhodnotení všetkých skutočností, ktoré ţalobca uviedol, ako aj v tom čase aktuálnej situácie v Iraku prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo ČAS: MU-1000/PO-Ţ-2007 z 30.05.2007 neudelil ţalobcovi azyl ale poskytol mu doplnkovú ochranu na území SR na dobu jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, t. j. do 11.07.2008. Dňa 12.05.2008 ţalobca prvýkrát poţiadal o predlţenie doplnkovej ochrany na území SR, nakoľko politická a ekonomická situácia v Iraku ostala naďalej zlá. Po komplexnom posúdení ţiadosti prvostupňový správny orgán predĺţil poskytnutie doplnkovej ochrany na dobu do 09.07.2009. 3 1Sža/8/2016 Dňa 24.04.2009 ţalobca druhýkrát poţiadal o predĺţenie doplnkovej ochrany na území SR, nakoľko v Iraku stále prebieha vojna, bojí sa o svoj ţivot. Prvostupňový správny orgán posúdil ţiadosť a rozhodnutím číslo ČAS: MU-1000/PO-Ţ-2007 z 25.06.2009 mu predĺţil poskytnutie doplnkovej ochrany na dobu do 30.06.2010. Dňa 07.04.2010 ţalobca tretíkrát poţiadal o predĺţenie doplnkovej ochrany na území SR dôvodov povojnových problémov, náboţenských problémov a násilia v krajine pôvodu. Prvostupňový správny orgán po prehodnotení podmienky reálnej hrozby váţneho bezprávia rozhodnutím číslo ČAS: MU-175-10/PO-Ţ-2010 z 19.05.2010 predĺţil poskytnutie doplnkovej ochrany na dobu do 15.06.2011. Dňa 01.04.2011 ţalobca štvrtýkrát poţiadal o predĺţenie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodov povojnových problémov, náboţenských problémov, terorizmu, atentátov a násilia v krajine pôvodu. Po komplexnom posúdení ţiadosti prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo ČAS: MU-137-10/PO-Ţ-2011 z 15.06.2011 predĺţil poskytnutie doplnkovej ochrany na dobu do 17.06.2012. Dňa 16.03.2012 ţalobca piatykrát poţiadal o predĺţenie doplnkovej ochrany na území SR dôvodov vojny v Iraku, náboţenských problémov a z toho plynúcej obavy o ţivot. Po komplexnom posúdení tejto prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo ČAS: MU-118-12/PO-Ţ-2012 z 12.06.2012 predĺţil poskytnutie doplnkovej ochrany na dobu do 18.06.2013. Šiestu ţiadosť o predĺţenie doplnkovej ochrany ţalobca podal 18.03.2013, z dôvodu pretrvávajúcej zlej politickej a ekonomickej situácie v Iraku. Po komplexnom vyhodnotení prípadu prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo ČAS: MU-140-9/PO-Ţ-2013 z 05.06.2013 predĺţil poskytnutie doplnkovej ochrany na dobu do 15.08.2014. Ţalobca dňa 23.07.2013 pred pracovníkmi Oddelenia Policajného zboru v Humennom poţiadal o udelenie azylu z dôvodu, ţe bol členom politickej strany BAAS a príslušníci jednej teroristickej skupiny zabili jeho stýka tieţ členy strany BAAS. Začal po týchto osobách pátrať a potom, čo sa tieto osoby dozvedeli, ţe ich hľadá, chceli zavraţdiť aj jeho a preto musel z Iraku ujsť. Do Iraku sa nemôţe vrátiť, lebo mu tam hrozí smrť. Okrem toho v Iraku sú neustále ozbrojené nepokoje medzi príslušníkmi národov pre náboţenské vierovyznanie. 4 1Sža/8/2016 Domov sa vrátiť nechce, naďalej chce ostať ţiť na území SR. Za účelom zdôvodnenia a posúdenia jeho opakovanej ţiadosti o azyl bol s ním 31.07.2013 vykonaný pohovor. V úvode pohovoru prehlásil, ţe vţdy na migračnom úrade hovoril pravdu, takţe informácií, ktoré migračnému úradu doteraz poskytol sú pravdivé, pamätá sa na ne a nič také, čo by malo vplyv na posúdenie tejto ţiadosti o azyl sa nezmenilo. Okrem toho o azyl opakovane poţiadal aj preto, lebo poskytnutá doplnková ochrana, ako forma medzinárodnej ochrany, mu z pracovných dôvodov nevyhovuje, pretoţe mu to neumoţňuje uzatvoriť pracovnú zmluvu priamo so zamestnávateľom a je odkázaný na dohody s pracovnými agentúrami. Preto poţiadal príslušnú cudzineckú políciu o trvalý pobyt. Keď jeho ţiadosť cudzinecká polícia zamietla, rozhodol sa opäť poţiadať o azyl s cieľom získať azyl, čo by mu následne umoţnilo získať trvalý pobyt na území SR. Ţalobca sa pridrţiaval dôvodov svojej opakovanej ţiadosti tak, ako ich uviedol po podaní prvej ţiadosti o azyl, teda ţe Irak opustil z dôvodu vojnového konfliktu, napätia medzi šítmi, sunitmi a národmi, ktoré ţijú v Iraku. Okrem toho uviedol aj to, ţe v Iraku zistil páchateľov, ktorí zabili jeho strýka, ktorý bol v strane BAAS. Následne túto skutočnosť ohlásil polícii a potom sa začal obávať, ţe by aj jeho mohli páchatelia zabiť. Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktorý Irak opustil, na ktorý si však po podaní prvej ţiadosti o azyl nespomenul, preto ho vtedy neuviedol. O pravdivosti tohto dôvodu mal prvostupňový správny orgán váţne pochybnosti a to, ţe ho ţalobca uviedol aţ pri druhej ţiadosti o azyl, povaţoval za ţalobcovu snahu zvýšiť šance na pozitívne posúdenie opakovanej ţiadosti o azyl. Keby spomínanú udalosť skutočne zaţil a následne by aj to bol dôvod, pre ktorý Irak opustil, na udalosť by nezabudol a pri objasňovaní prvej ţiadosti o azyl by tento dôvod uviedol. Preto sa týmto dôvodom opakovanej ţiadosti prvostupňový správny orgán ďalej nezaoberal. Okrem toho sa ţalobca priznal, ţe nie všetko, čo prvýkrát povedal migračnému úradu bola pravda. Je si toho vedomý, ţe klamal. Svoje konanie odôvodnil tak, ţe sa obával, ţe by bol po zadrţaní na území SR v roku 2007 vrátený späť do Ruskej federácie, odkiaľ na územie SR nelegálne vstúpil. Preto prvostupňový správny orgán vyhodnotil tento dôvod jeho opakovanej ţiadosti o azyl za nepravdivý. Po dôkladnom posúdení opakovanej ţiadosti ţalobcu prvostupňový správny orgán dospel k záveru, ţe sa skutkový stav podstatne v jeho prípade nezmenil. Zároveň, nakoľko sa v konaní o azyle v jeho prípade uţ právoplatne rozhodlo, toto konanie podľa § 19 ods. 1 písm.
- i)zákona o azyle zastavil. 5 1Sža/8/2016 Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu o zastavení konania o azyle podal ţalobca rozklad podľa ust. § 19 ods. 4 zákona o azyle, v ktorom poukázal na to, ţe prvostupňový správny orgán môţe podľa ust. § 19 ods. 1 písm.
- i)zákona o azyle zastaviť konanie v prípade, ak nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu zisteného tak na základe predloţených dôkazov a tvrdení účastníka konania, ako aj na základe vlastných zistení. Vzhľadom na uvedené musí podľa právnej zástupkyne ţalobcu dôjsť k skúmaniu skutkového stavu za kaţdých okolností. V rozklade právna zástupkyňa ţalobcu ďalej uviedla, ţe prvostupňový správny orgán vec aj nesprávne právne posúdil, keďţe nebola splnená podmienka na zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm.
- i)zákona o azyle, a to nezmenený skutkový stav, keďţe od posledného rozhodovania vo veci ţiadosti ţalobcu došlo v krajine jeho pôvodu k takým politickým zmenám, ktoré odôvodňujú opätovné posúdenie ţiadosti a rozhodnutie vo veci samej. Rovnako právna zástupkyňa ţalobcu namietala odmietnutie výpovede ţalobcu týkajúcej sa jeho príslušnosti k politickej strane BAAS. Ak tak chcel prvostupňový správny orgán spraviť, mal tieto tvrdenia vyvrátiť spôsobom logickej argumentácie na základe získaných informácii. Zároveň uviedla, ţe ţalobcovu vôľu zotrvať ako hodnotný obyvateľ na území Slovenskej republiky, jeho integráciu a absenciu akýchkoľvek sociálnych kontaktov s krajinou jeho pôvodu mal prvostupňový správny orgán posudzovať ako dôvody pre poskytnutie humanitného azylu podľa § 9 zákona o azyle. Druhostupňový správny orgán ako vecne príslušný odvolací správny orgán podľa § 61 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) preskúmal rozkladom napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v celom rozsahu, pričom nezistil ţiadny dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. K námietke zistenia skutkového stavu veci ţalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanú v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v azylových veciach, konkrétne rozhodnutie 1Sţo KS 124/2005 podľa ktorého "... povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 7l/1967 Zb. (správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ (žiadateľ o azyl) v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu žiadateľom neuplatnené, a aby následne k týmto dôvodom vykonal pri slušné zistenia." Posudzovanie podmienok na udelenie azylu je teda zaloţené 6 1Sža/8/2016 na individuálnom prístupe s dôrazom na subjektívne dôvody ţiadosti, a teda za hlavný dôvod udelenia azylu nemoţno povaţovať len samotné všeobecné pomery v krajine pôvodu účastníka konania, na ktoré poukazuje právna zástupkyňa ţalobcu v podanom rozklade. Situácia v krajine pôvodu v konkrétnom vzťahu k ţalobcovi, ako aj ním uvedené dôvody, pre ktoré ţiadal o azyl na území Slovenskej republiky, uţ boli predmetom podrobného posudzovania v konaní o jeho predchádzajúcej ţiadosti o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky a bolo o nich právoplatne rozhodnuté. Ako je zrejmé so spisového materiálu, účastník konania zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v predchádzajúcom azylovom konaní. K novo uvedenej skutočnosti, ktorou je členstvo v politickej strane BAAS uviedol, ţe tento dôvod vyhodnotil prvostupňový správny orgán ako účelový a ničím nepodloţený, pričom druhostupňový správny orgán sa stotoţnil s právnym záverom prvostupňového správneho orgánu, ţe uvedené tvrdenie samo o sebe nemoţno povaţovať za podstatnú zmenu skutkového stavu, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe ţalobcovi bola uţ v roku 2007 poskytnutá na území Slovenskej republiky doplnková ochrana, ktorá bola následne opakovane predlţovaná, naposledy rozhodnutím z 05.06.2013, a to do 15.08.2014. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, ţe bezpečnostná situácia v krajine pôvodu ţalobcu a existencia reálnej hrozby váţneho bezprávia bola predmetom opakovaného a podrobného posudzovania, keďţe práve na základe výsledku zistení prvostupňového správneho orgánu bola ţalobcovi doplnková ochrana na území Slovenskej republiky poskytnutá a následne aj opakovane predĺţená. Dôvody uvedené v rozklade právnou zástupkyňou, a to vôľa ţalobcu zotrvať na území Slovenskej republiky, nakoľko nemá ţiadne sociálne kontakty s krajinou jeho pôvodu, nemoţno povaţovať za tak závaţné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Vzhľadom na uvedené skutočnosti druhostupňový správny orgán dospel k záveru, ţe od právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcej ţiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu, ktorá by odôvodňovala 7 1Sža/8/2016 iné rozhodnutie vo veci, a preto sa stotoţnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, ţe boli splnené podmienky ustanovené v § 19 ods. l písm.
- i)zákona o azyle na zastavenie konania a konštatoval, ţe rozkladom napadnuté rozhodnutie bolo preto vydané v súlade so zákonom. II. Konanie na krajskom súde Proti napadnutému rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom právnej zástupkyne ţalobu podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe a postupom podľa § 250f O.s.p., a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne rozhodnutie aplikujúc ustanovenie § 250j ods. 1 O.s.p. potvrdil z ďalej uvedených dôvodov. Krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ktorý postupoval v zmysle judikatúry NS SR v azylových veciach (napr. 1Sţo KS 124/2005), podľa ktorej povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 Správneho poriadku má ţalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré ţalobca ako ţiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol. Zo ţiadneho ustanovenia zákona totiţ nemoţno vyvodiť, ţe by ţalovaný mal povinnosť sám si domýšľať právne relevantné dôvody na udelenie azylu, ktoré sám ţiadateľ neuplatnil a následne k týmto dôvodom vykonať príslušné zistenia. Podľa názoru súdu sa situácia v krajine pôvodu ţalobcu ako účastníka konania posudzuje vo vzťahu k tomuto účastníkovi konania a k dôvodom, ktoré uviedol v azylovom konaní. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, ţe je v súlade so zákonom a v celom rozsahu poukazoval na odôvodnenie tohto rozhodnutia, s ktorým sa stotoţnil. Z pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli opísané uţ v prvostupňovom správnom rozhodnutí. 8 1Sža/8/2016 Pokiaľ ide o dôvody ţalobcovej ţiadosti o azyl, tieto krajský súd poukazujúc na vyjadrenia ţalovaného opísané na str. 3 a 4 odvolaním napadnutého rozsudku povaţoval za účelové s cieľom privodiť pre ţalobcu kladné vybavenie jeho ţiadosti o udelenie azylu, a preto takémuto „rozšírenému“ zdôvodneniu ţalobcových obáv o jeho ţivot a zdravie v prípade návratu do krajiny pôvodu nemoţno prisvedčiť. Poukázal na to, ţe ţalobca sa na území SR zdrţiaval od roku 2007, pritom incident ním opisovaný v predmetnom konaní sa podľa jeho tvrdenia udial ešte pred jeho opustením krajiny pôvodu v roku 1999. Takémuto tvrdeniu ţalobcu nemoţno uveriť a krajskému súdu, tak ako i ţalovanému, sa javilo byť účelové, keďţe je viac ako nepravdepodobné, ţe tak závaţnú skutočnosť by ţalobca nespomenul uţ vo svojej prvej ţiadosti o udelenie azylu v roku 2007 ani v ďalších šiestich ţiadostiach podávaných v nasledujúcich rokoch. Preto sa nemohlo v danom prípade jednať o takú (novú) skutočnosť, ktorá by preukazovala zmenu skutkového stavu oproti uţ zistenému v predchádzajúcich konaniach. Ţalobca nesplnil podmienky predpokladané v § 8 aţ 10 zákona o azyle a správny orgán mal v konaní dostatočne za preukázané, ţe ţalobca pri svojej ţiadosti o udelenie azylu oproti ţiadosti predchádzajúcej neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu. Pre skúmanie, či sa skutkový stav zmenil alebo nezmenil, je rozhodujúce tvrdenie ţiadateľa o udelenie azylu v novo podanej ţiadosti. Správny orgán nie je povinný zisťovať skutkový stav ohľadom situácie v krajine pôvodu účastníka azylového konania nad rámec jeho vlastných tvrdení. Pokiaľ uvádza tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcom azylovom konaní, nie je povinnosťou správneho orgánu, aby vykonal iné ţiadateľom neuplatnené dokazovanie. Krajský súd za dôvodné nepovaţoval ani ostatné námietky ţalobcu, ktoré v podstate súviseli s namietanými nedostatkami v zisťovaní skutkového stavu, i keď ich ţalobca pomenoval ako nedostatok v právnom posúdení či ako nepreskúmateľnosť spočívajúcu v absencii dôvodov rozhodnutia. 9 1Sža/8/2016 III. Stručné zhrnutie odvolacích námietok navrhovateľa Proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu v celom rozsahu podal ţalobca cestou svojej právnej zástupkyne odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c),
- d)a
- f)O.s.p. K nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov: Ţalobca namietal záver krajského súdu týkajúci sa povinnosti zisťovať skutkový stav ohľadom situácie v krajine pôvodu iba v rámci ţalobcových tvrdení. Ţalobca svoje obavy riadne pomenoval a riadne prezentoval priamo pred ţalovaným. Tieto dôvody uviedol v zmysle strany 10 a 11 Dotazníka ţiadateľa o udelenie azylu zo dňa 31.07.2013 (č. ČAS: MU-353-/PO-Ţ-2013) nasledovne: Irak opustil z dôvodu vojnového konfliktu, pričom v Iraku stále bolo a je napätie medzi šiítmi a sunitmi. Nemôţe sa do Iraku vrátiť. Rovnako má obavy o svoj ţivot z dôvodu jeho príslušnosti k BAAS. Napokon, ohľadom obidvoch dôvodov, sa rozpisoval aj správny orgán na str. 3 vo svojom rozhodnutí o zastavení azylového konania zo dňa 18.09.2013. K neúplnému zisteniu skutkového stavu z dôvodu nevykonania navrhovaných dôkazov: Ţalobca poukazoval na mnoţstvo predloţených dôkazov, ktoré preukazujú veľmi zlé postavenia sunnitov. Ako dôvody svojej ţiadosti ţalobca uviedol najmä zlú bezpečnostnú situáciu, napätie medzi Arabmi a Kurdmi, náboţenské nepokoje, napätie medzi sunnitmi a šiítmi a obavy vyplývajúce pre neho ako bývalého člena strany BAAS, ktorý sa obáva prenasledovania aj z dôvodu smrti jeho strýka (člena BAAS) pravdepodobnými páchateľmi, ktorí neboli príslušníci tejto strany. V poslednej dobe je v Iraku zreteľný nárast náboţenských konfliktov. Tento je spôsobený eskaláciou politickej opozície sunnitských arabských moslimov voči vláde premiéra Nuri al Maliki-ho (šiít) kvôli nespokojnosti s politickou dominanciou šiítov a diskriminácii sunnitov. Sunniti sú predmetom prenasledovania aj zo strany samotnej irackej polície. Polícia, ktorá je tvorená predovšetkým šiítmi, bola obvinená zo zabíjania a vykonávania únosov sunnitov, korupcie, násilného porušovania ľudských práv, 10 1Sža/8/2016 bola obvinená z angaţovania sa v mučení, či ako krytie pre náboţenské "eskadry smrti". V posledných mesiacoch roku 2011 bolo uväznených viac ako 600 sunnitov obvinených zo sluţby Saddámovi ako vojaci, či ako členovia strany BAAS. V roku 2012 bolo zaznamenaných mnoţstvo porušení ľudských práv zo strany personálu irackej vládnej bezpečnosti, vrátane neoprávneného zabíjania, mučenia, krutého trestania. Strety medzi povstalcami a vládou sú čoraz častejšie a naberajú na intenzite, Sunniti sa rýchlo stali marginalizovanými v zmysle etnicko-sektárskeho rozdelenia, ktoré obmedzuje ich postavenie ako menšiny v systéme dominujúcom arabskými šiítmi a Kurdmi. V posledných niekoľkých rokoch si vydobyli niekoľko výhod a znova presvedčili sunnitských Arabov, ţe ich jedinou reálnou moţnosťou je násilný náboţenský konflikt. Náboţenské strety vedú k úmrtiam, sunniti sú často cieľom šiítskych útokov. Počet útokov rastie, v apríli aţ auguste 2013 bolo zabitých viac ako 4000 ľudí. Z vyššie uvádzaných informácií je zrejmé, ţe situácia v krajine pôvodu sa zmenila do takej miery, ţe prvostupňový správny orgán bol povinný rozhodovať vo veci samej. Dostupné správy nasvedčovali tomu, ţe ţalobca by bol vystavený prenasledovaniu zo strany štátu v podobe pouţitia fyzického alebo psychického násilia a zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom. Podľa ţalobcu správne orgány ako aj krajský súd pochybili, keď prípad ţalobcu v tomto rozsahu neskúmali. Bez vykonania predloţených dôkazov a objasnenia a vyhodnotenia uvedených skutočností sa záver o tom, ţe skutkový stav v prípade ţalobcu sa od jeho posúdenia v roku 2007 nezmenil, javí ako predčasný. K nesprávnemu právnemu posúdeniu a k inej vade konania: Ţalobca s poukazom na čl. 32 procedurálnej smernice (Smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca), z ktorého (v čase rozhodovania) vychádzalo aj samotné ustanovenie § 19 ods. 1 písm.
- i)zákona o azyle uviedol, ţe predpokladom zastavenia konania o azyle je predbeţný záver o tom, či sa skutkový stav v prípade toho istého ţiadateľa nezmenil. Ţalobca do konania predloţil dôkazy svedčiace o tom, ţe skutkový stav sa zmenil do takej miery, ţe tento v súčasnosti napĺňa podmienky pre udelenia azylu z dôvodu 11 1Sža/8/2016 jeho náboţenskej (ale i politickej) príslušnosti. V prípade ţalobcu len krátke konštatovanie ţalovaného, ţe tento tvrdí iba rovnaké dôvody ako v predchádzajúcom (uţ rozhodnutom) konaní (ktoré sa navyše ukázali ako nepravdivé), nie je postačujúce na postup podľa § 19 ods. 1 písm. i). Ţalovaný (a pred ním i správny orgán, ako aj prvostupňový súd) pochybil, ak nezobral do úvahy tvrdenia ţalobcu, ktoré za súčasnej situácie môţu odôvodniť udelenie azylu s ohľadom na zmenenú situáciu v krajine pôvodu ţalobcu. Správny orgán bol povinný urobiť predbeţný prieskum ţiadosti ohľadom toho, či sa objavili nové prvky alebo nálezy týkajúce sa konania alebo ich ţiadateľ predloţil, alebo či ţiadateľ spĺňa podmienky na udelenie azylu. Prvostupňový správny orgán tak však neurobil, ţalovaný toto konanie potvrdil a následne ho odobril aj krajský súd. Podľa ţalobcu nezohľadnením do konania predloţených dôkazov - informácií o krajine pôvodu ţalobcu, ktoré významne menia situáciu ţalobcu a nevyjadrením sa k týmto dôkazom došlo zo strany krajského súdu k inej vade konania. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z podkladov preukazujúcich presne a úplne zistený skutočný stav veci. Za tým účelom je správny orgán rozhodujúci vo veci povinný obstarať potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať náleţité dokazovanie, pričom v odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, ktoré nesmú byť v rozpore s obsahom spisu, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonania dôkazov zo strany účastníkov konania, prípadne s ich námietkami k vykonaniu dôkazov. Na základe vyhodnotenia dôkazov je správny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti povaţuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ţalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12 1Sža/8/2016 IV. Stanovisko žalovaného k odvolacím námietkam K odvolacím námietkam ţalobcu sa vyjadril prvostupňový správny orgán v podaní pod č. ČAS: MU-353/PO-Ţ-2013 z 15.02.2016, v ktorom po zhrnutí udalostí od podania ţiadosti o azyl ţalobcom aţ po podanie odvolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu uviedol, ţe ţalobca sa v predchádzajúcich azylových konaniach vôbec nezmienil o skutočnostiach, ktoré uviedol aţ vo svojej ostatnej ţiadosti, t. j. členstvo v politickej strane, vraţda jeho strýka a následná obava z ohrozenia vrahov jeho strýka. Prvostupňový správny orgán uvedené dôvody povaţuje za účelové, s cieľom získať azyl na území SR, čo mal za preukázané výpoveďou ţalobcu zo vstupného pohovoru z 31.07.2013. Ďalej prvostupňový správny orgán poukázal na inštitút doplnkovej ochrany. Táto bola ţalobcovi poskytnutá a následne niekoľkokrát predlţovaná, čo prvostupňový správny orgán povaţuje za dostatočnú formu ochrany ţalobcu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. V. Právny názor Najvyššieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu bolo dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 7. júna 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia 13 1Sža/8/2016 byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). V predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ţalovaného, ktorým tento zamietol rozklad proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania vo veci ţiadosti o udelenie azylu podľa ust. § 19 ods.1 písm.
- i)zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzali, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Podľa ust. § 19a ods. 1 zákona o azyle „Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom
- a)všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
- b)vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
- c)postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,
- d)či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,
- e)či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.“ 14 1Sža/8/2016 Podľa ust. § 19a ods. 4 písm.
- e)zákona o azyle „Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.“ Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle „ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.“ Podľa ust. § 19 ods. 1 písm.
- i)zákona o azyle, účinného ku dňu vydania rozhodnutia o zastavení konania „ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil“. Konanie o ţiadosti ţalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bolo zastavené podľa ust. § 19 ods. 1 písm.
- i)zákona o azyle, t. j. z dôvodu, ţe sa vo veci uţ právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa odvtedy podstatne nezmenil. V takom prípade súd skúma len to, či boli dané podmienky pre zastavenie konania podľa vyššie uvádzaného ustanovenia zákona o azyle. V predmetnej veci nebolo sporné, ţe ţalobcom tvrdené členstvo v politickej strane BAAS, vraţda jeho strýka a následná obava z ohrozenia ţivota vrahmi jeho strýka sa mali udiať v dobe kedy ţalobca ţil v krajine pôvodu a predstavujú skutočnosti, ktoré ţalobca v priebehu konania o prvej ţiadosti ţalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, ako aj ostatných konaní o predĺţení doplnkovej ochrany v rokoch 2008-2013 pred správnymi orgánmi neuviedol, čo neskôr odôvodňoval tým, ţe uţ na to zabudol, resp. bál sa priznať niekdajšiu príslušnosť k politickej strane BAAS. Správny orgán vyhodnotiac tieto skutočnosti 15 1Sža/8/2016 ako také, na ktoré nebolo moţné len tak zabudnúť, povaţoval tvrdenia ţalobcu o nich bez ďalšieho za nedôveryhodné a ďalšie dôvody ţiadosti ţalobcu ako totoţné s tými, ktoré uvádzal uţ pri svojej prvej ţiadosti o azyl v roku 2007. Odvolací súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, ţe ţalobcove námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia boli dôvodné. Z dikcie ustanovenia § 19 ods. 1 písm.
- i)vyplýva povinnosť správneho orgánu ubezpečiť sa ţe ide o tú istú vec, t. j. ţe sa jedná o toho istého účastníka konania, rovnaký predmet konania a nezmenený skutkový stav od posledného rozhodnutia. Z rozhodnutí správnych orgánov ako aj zo samotného rozhodnutia súdu však vyplýva, ţe tieto nevenovali dostatočnú pozornosť ţalobcom uvádzaným dôvodom ţiadosti o azyl, keď tieto bez ďalšieho odmietli ako nepravdivé. Vzhľadom na objektívne existujúce nové skutočnosti, ktoré ţalobca v konaní o jeho novej ţiadosti o azyl produkoval, čo pripustili aj správne orgány ( i keď ich označili bez ďalšieho za nepravdivé a účelové), uţ ďalej nebolo moţné hovoriť o podstatne nezmenenom skutkovom stave veci. V prípade zastavenia konania o azyle podľa ust. § 19 ods. 1 písm.
- i)zákona o azyle, nie kaţdá zmena skutkového stavu spôsobuje, ţe vec treba opätovne posudzovať. V skutočnosti musí ísť o podstatnú zmenu skutkových okolností. Podstatnú z toho hľadiska, čo je v azylovom konaní relevantné pri posudzovaní splnenia podmienok na udelenie azylu. Preto pokiaľ ţalobca vo svojej druhej ţiadosti o azyl, ako dôvody obavy z prenasledovania uvádzal politickú príslušnosť a zavraţdenie rodinného príslušníka páchateľmi, z ktorých má strach aj on sám, tieto z pohľadu zákona o azyle relevantné tvrdenia nemoţno bez náleţitého skúmania v kontexte informácií o situácii v krajine pôvodu odmietnuť ako nepravdivé, ale je potrebné podrobiť ich dokazovaniu, pričom sa pravdivosť ţalobcových tvrdení buď preukáţe alebo vyvráti. Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť ţiadateľových tvrdení. Je na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť ţiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viaţucich 16 1Sža/8/2016 sa na tvrdenie ţiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloţenie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech ţiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. V prípade, ţe ţiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ust. § 8 zákona o azyle, potom je potrebné ţiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu ţiadateľa. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je uţ výraznejšie rozloţené medzi ţiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne ţiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej ţiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne moţné mnoţstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie ţiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. Ak uvedie ţiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, ţe opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je povinnosťou správneho orgánu zaobstarať si všetky dostupné informácie o situácii v krajine pôvodu a viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o ţiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu. Správny orgán však takto v predmetnej veci nepostupoval a bez poskytnutia ţalobcovi moţnosti podrobnejšie objasniť uvádzané dôvody a rozptýliť prípadné pochybnosti správneho orgánu označil ich účelové a ničím nepodloţené a konanie bez ďalšieho zastavil. Správny orgán ponechal bez povšimnutia aj opakovane ţalobcom uvádzané obavy z náboţenských nepokojov vyvolaných zvyšujúcim sa napätím medzi sunitmi a šiítmi a nezaujal stanovisko k otázke pretrvávania resp. zmeny situácie v tomto smere vzťahujúcej sa v k jeho osobe uplynutím času od jeho pôvodnej ţiadosti ţalobcu o medzinárodnú ochranu odôvodňujúcej prípadné nadobudnutie statusu ţiadateľa o azyl sur place. Pokiaľ správny orgán neposúdil uvádzaný dôvod ani z tohto hľadiska v kontexte dokazovania aktuálnej situácie v krajine pôvodu je jeho rozhodnutie predčasné a nepresvedčivé. 17 1Sža/8/2016 Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, ţe neboli splnené podmienky pre procesné rozhodnutie o zastavení konania o azyle podľa ust. § 19 ods. 1 písm.
- i)zákona o azyle, z dôvodu podstatnej zmeny skutkových okolností, čo však pripustil i samotný správny orgán bez ďalšieho ich však povaţoval za nepravdivé. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude podľa názoru odvolacieho súdu potrebné, aby príslušný správny orgán podrobil ţalobcom uvádzané dôvody dokazovaniu v naznačenom smere a následne o ţiadosti ţalobcu znova rozhodol. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1a 2 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi ktorý mal úspech vo veci ich náhradu priznal podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške 528,10 € titulom trov právneho zastúpenia a 140 € titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú ţalobu a odvolanie. Trovy konania pozostávajú z úkonov právnej pomoci po 139,83 € za úkony vykonané v roku 2015 a 143 € za úkony vykonané v roku 2016, a to: - písomné podanie na súd dňa 03.11.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky), - porada s klientom dňa 07.12.2015 (§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky), - príprava odvolania dňa 03.01.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) a - porada s klientom kratšia ako jedna hodina dňa 12.01.2016 (§ 13a ods. 2 písm. e/ vyhlášky). V zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky má advokát právo na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu za kaţdý úkon právnej sluţby. Jedna stotina výpočtového základu za úkon právnej sluţby v roku 2015 predstavuje sumu 8,39 € a v roku 2016 sumu 8,58 €. 18 1Sža/8/2016 Za vyššie uvedené úkony právnej sluţby má právna zástupkyňa navrhovateľa právo na náhradu uvedených výdavkov v sume 33,94 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 7. júna 2016 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová