Obsah (4)

§ 10§ 246c§ 250j§ 250l

Najvyšší súd 8Sžo/124/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ď

§ 10ods.

2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. I veta prvá a § 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. decembra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom vyjadreným v jeho preambule je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, 8Sžo/124/2010 5 ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Predmetný zákon tak, ako ostatné reštitučné zákony, zmierňuje následky iba niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu. Zákon ustanovuje taxatívne, ktorý majetok možno vrátiť pôvodnému vlastníkovi. Správny orgán ani súd nemôže odstrániť prípadnú tvrdosť zákona. Zákon č. 503/2003 Z.z., rovnako ako zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pôde“), bol prijatý v snahe zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka, aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Účelom zákona je snaha zmierniť následky niektorých majetkových krívd, pričom zákon určil podmienky, pri splnení ktorých možno vydať pozemky oprávneným osobám. Nie všetky pozemky, ktoré v rokoch 1948 – 1989 prešli na štát alebo právnickú osobu, podliehajú režimu zákona č. 503/2003 Z.z. Obvodný pozemkový úrad v Senci svojím rozhodnutím č.j. 2946-1/2004/257/Ko zo dňa
2. novembra 2007 vo veci práva na vrátenie vlastníctva k pozemkom uplatneného navrhovateľmi rozhodol tak, že navrhovateľom nepriznal vlastnícke právo ani právo na náhradu za predmetné nehnuteľnosti s odôvodnením, že tieto nehnuteľnosti boli v čase prechodu vlastníckeho práva na štát v pozemkovej knihe vedené ako gazdovský dvor, stav a dom a dvor, ktoré netvoria poľnohospodársky pôdny fond, ani do neho nepatria. V konaní pritom nebolo sporné, že právo na vrátenie vlastníctva k pozemkom bolo uplatnené oprávnenými osobami, rovnako bol preukázaný prechod nehnuteľností na čsl. štát v zmysle § 3 ods. 1, písm. o/ zákona č. 503/2003 Z. z., sporným zostalo len to, či vzhľadom na ich kultúru (gazdovský dom, stav a dom a dvor) ide o pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria. 8Sžo/124/2010 6 V čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. poľnohospodársky pôdny fond vymedzoval zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinný od
3. júna 1992 do
4. apríla 2004, na ktorý poukazujú aj navrhovatelia. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospo- dárske pozemky, ktoré sú ako poľnohospodárska pôda využívané na poľnohospodársku výrobu a ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty; tvoria ho aj iné pozemky, ktoré sú poľnohospodársky využívané. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, ale sú pre ňu nepostrádateľné; ustanovenia osobitných predpisov zostávajú nedotknuté. Poľnohospodárskym pôdnym fondom alebo pozemkami, ktoré do neho patria, sa teda v zmysle ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. rozumie orná pôda, vinice, chmeľnice, záhrady, ovocné sady a pastviny, ktoré sú využívané na poľnohospodársku výrobu; môže ísť aj o pôdu, ktorá nie je dočasne obhospodarovaná, ale je nepostrádateľná pre prevádzkovanie poľnohospodárskej výroby (napr. vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, poľné cesty apod.). Súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu môže byť aj pôda určená na záhradkárske účely v záhradkárskych osadách. Z uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosti označené ako gazdovský dom, stav a dom a dvor poľnohospodársky pôdny fond netvoria, ani do neho nepatria a preto nemôžu byť predmetom reštitúcie podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Takýto záver napokon potvrdzuje aj ustanovenie § 1 zákona o pôde, ktorý sa podľa ods. 1 písm. a) vzťahoval na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a podľa ods. 1 písm. c/ osobitne aj na obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, teda tieto pozemky netvorili poľnohospodársky pôdny fond. Právo na vydanie predmetných nehnuteľností preto bolo potrebné uplatniť podľa tohto zákona v lehotách v ňom stanovených. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach navrhovateľom podaného opravného prostriedku bolo v súlade so zákonom a teda krajský súd rozhodol správne, ak toto rozhodnutie potvrdil. 8Sžo/124/2010 7 Námietky navrhovateľov uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku nepovažoval odvolací súd, súc viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) za také, ktoré mohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p.

§ 250ja ods.

3 veta druhá O.s.p. a § 2501 ods. 2 a § 250s O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p.

§ 250lods.

2 O.s.p., § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, pretože navrhovatelia neboli úspešní a odporcovi právo na ich náhradu nevzniklo. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. novembra 2010 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská