Najvyšší súd 4 Cdo 93/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. H., bývajúceho v L. a 2/ D. B., rod. H., bývajúcej v H., oboch zastúpených JUDr. D. S., advokátkou so sídlom v P., proti ţalovanej JUDr. V. M., rod. H., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. C., advokátom so sídlom v B., o určenie neplatnosti závetu a vydedenia, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 8 C 116/2005, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- novembra 2008 sp.zn. 9 CoD 31/2008 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z
- novembra 2008 sp.zn. 9 CoD 31/2008 v zmeňujúcom výroku vo veci samej, ktorým bol zamietnutý návrh o určenie neplatnosti alografného závetu a listiny o vydedení zo dňa X. a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Trnava
- októbra 2005 sa ţalobcovia domáhali voči ţalovanej určenia neplatnosti prejavov vôle poručiteľa A. H. (otca ţalobcov a ţalovanej), zomrelého X., a to určenia neplatnosti závetu a vydedenia, obsiahnutých v jednej listine s dátumom jej podpísania X. Neplatnosť závetu napísaného na písacom stroji (alografného závetu, t.j. závetu nenapísaného vlastnou rukou poručiteľa) odôvodňovali tým, ţe v listine závetu je aţ pod podpismi poručiteľa a svedkov umiestnené vyhlásenie svedkov, ţe poručiteľ pred nimi ako súčasne prítomnými prejavil, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Poukazovali tieţ na to, ţe podpis poručiteľa nie je pravý a ţe aj v prípade pravosti tohto podpisu je tu pochybnosť, či prvá strana listiny závetu je prejavom vôle poručiteľa, keďţe túto stranu mohla ţalovaná kedykoľvek prepísať a pripojiť k druhej strane listiny závetu, na ktorej sa nachádzajú podpisy. Neplatnosť vydedenia odôvodňovali neexistenciou pouţitých dôvodov o neposkytovaní potrebnej pomoci poručiteľovi v chorobe a starobe a o neprejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa. V priebehu konania doplnili svoje tvrdenia 4 Cdo 93/2009 2 o neplatnosti závetu ďalšími dôvodmi a to ţe v závete sa uvádza, ţe ho závetca spisuje za prítomnosti svedkov, hoci svedkovia potvrdili, ţe pri spisovaní závetu neboli prítomní, ţe vzhľadom na pouţitú terminológiu z občianskeho práva, ktorú poručiteľ neovládal, je vylúčené, aby spísal predloţený závet, a ţe dva listy formátu A4, z ktorých pozostáva listina závetu, neboli spojené tak, aby nebolo moţné prvý list vymeniť (boli spojené tromi spinkami). Zároveň rozšírili návrh aj o určenie, ţe dôvody vydedenia nie sú dané, pričom súd prvého stupňa túto zmenu návrhu pripustil. Okresný súd Trnava rozsudkom z
- júna 2007 č.k. 8 C 116/2005-102 ţalobe v časti o určenie neplatnosti závetu a vydedenia vyhovel a vo zvyšku (v časti o určenie, ţe dôvody vydedenia nie sú dané) ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Neplatnosť závetu a vydedenia odôvodnil jednak tým, ţe podpisy svedkov nie sú na druhej strane listiny závetu (druhom liste) uvedené úplne na záver textu (sú nad textom, v zmysle ktorého svedkovia svojimi podpismi potvrdili, ţe poručiteľ pred nimi závet vlastnoručne podpísal a prejavil, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu), a tieţ tým, ţe listina závetu pozostáva z dvoch samostatných listov, pričom tieto listy nie sú spojené takým spôsobom, aby ich nebolo moţné od seba vzájomne oddeliť. Vyslovil názor, ţe záujem právnej istoty vyţaduje buď také spojene jednotlivých listov závetu, aby ich nebolo moţné od seba oddeliť, alebo ich samostatné podpísanie poručiteľom a svedkami. Zamietnutie ţaloby v časti o určenie neexistencie dôvodov vydedenia odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu na takomto určení a to vzhľadom na neplatnosť samotného vydedenia. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na odvolanie ţalobcov i ţalovanej rozsudkom z
- novembra 2008 sp.zn. 9 CoD 31/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu o určenie neplatnosti závetu a vydedenia zamietol a určil, ţe dôvody vydedenia ţalobcov v listine o vydedení zo dňa X. nie sú dané. Samostatným výrokom rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe závet spĺňa všetky zákonom poţadované náleţitosti pre platnosť tohto právneho úkonu. Za dôvod neplatnosti závetu nepovaţoval klauzulu nachádzajúcu sa pod podpismi poručiteľa a svedkov, pretoţe bola podľa neho nadbytočná pre duplicitu, keďţe uţ v úvode závetu poručiteľ uviedol, ţe závet obsahuje prejav jeho poslednej vôle. Nestotoţnil sa ani so záverom súdu prvého stupňa o nedostatočnom zviazaní dvoch listov závetu ako ďalšom dôvode neplatnosti tohto právneho úkonu. Vyslovil názor, ţe zopnutie listov pomocou 4 Cdo 93/2009 3 spínacieho strojčeka spinkami na troch miestach je pre platnosť závetu dostatočné. Poukázal tieţ na to, ţe neboli predloţené ţiadne konkrétne dôkazy o tom, ţe by prvý list závetu bol vymenený. Určenie neexistencie dôvodov vydedenia odôvodnil ich nedostatočnou konkretizáciou. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia. Dovolaním napadli zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola zamietnutá ich ţaloba. Ţiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku zmenil a určil neplatnosť závetu a vydedenia. Dovolanie odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke platnosti týchto právnych úkonov. Dôvody neplatnosti závetu a vydedenia, uvedené v ţalobe a v priebehu konania doplnili poukazom na to, ţe ţalovaná predloţila v dedičskom konaní listinu závetu, obsahom ktorej bolo aj vydedenie, aţ 26.5.2005, teda takmer X. roky po smrti poručiteľa, pričom túto listinu mala u seba od pohrebu poručiteľa a takisto mala vo svojej drţbe aj písací stroj, na ktorom bol závet napísaný. Ţalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenými osobami (účastníkmi konania) v zákonnej lehote a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je v zmeňujúcom zamietajúcom výroku vo veci samej prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť (§ 243b ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, aj keď neboli dovolateľom namietané. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú. Následne sa zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t.j, či rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne pouţitý, alebo síce pouţitím správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom alebo nesprávnym uplatnením. 4 Cdo 93/2009 4 V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe účastníci sú deťmi poručiteľa A. H., zomrelého X., po ktorom bolo uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.7.2001 začaté dedičské konanie vedené pôvodne pod sp.zn. 8 D 728/01 a teraz vedené pod sp.zn. 4 D 59/2008, ţe ţalovaná v dedičskom konaní predloţila dňa 26.5.2005 listinu pozostávajúcu z dvoch listov zopnutých na troch miestach spinkami, napísanú písacím strojom a označenú ako závet, obsahom ktorého je aj vydedenie ţalobcov, ţe v texte závetu sa uvádza, ţe ho spísal poručiteľ na svojom písacom stroji za prítomnosti troch svedkov a to Ľ. H., L. H. a P. K., ţe synovi M. H. (ţalobcovi 1/) započítava poručiteľ finančné dary 200 000,- - Sk a dcére D. B. (ţalobkyni 2/) započítava finančné dary 80 000,-- Sk a keďţe ďalšia dcéra JUDr. V. M. (ţalovaná) nebola finančne obdarovaná, odkazuje jej svoje podiely na v závete bliţšie špecifikovaných nehnuteľnostiach, a ţe jeho deti D. B. a M. H. mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytli potrebnú pomoc v starobe a chorobe a trvalo o neho neprejavujú opravdivý záujem a preto ani nemôţu byť dedičmi po jeho smrti. Závet je podpísaný na druhom liste poručiteľom a tromi svedkami s dátumom X., pričom pod podpismi sa ešte nachádza text v znení: „Potvrdzujeme svojimi podpismi, ţe p. A. H., pred nami súčasne prítomnými svedkami vyššie uvedený závet dnes vlastnoručne podpísal a výslovne prejavil, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Prečítané nahlas Ľ. H.“. Uznesením Okresného súdu Trnava z 18.8.2005 č.k. D 728/2001-148 boli ţalobcovia odkázaní na podanie ţaloby o určenie neplatnosti závetu. Ďalej bolo zistené, ţe poručiteľ predloţil svedkom závetu na podpis uţ napísaný - pripravený závet, a ţe po jeho prečítaní svedkyňou H. a podpísaní ho vloţil do obálky a dal tejto svedkyni s tým, aby ho po jeho smrti odovzdala ţalovanej. Okrem náleţitostí závetu vyplývajúcich z ustanovenia § 476 ods. 2 Obč. zákonníka, t.j. ţe v závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, ustanovenie § 476b Obč. zákonníka pre platnosť závetu nenapísaného vlastnou rukou poručiteľa (alografného závetu) vyţaduje, aby ho poručiteľ podpísal vlastnou rukou a aby pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejavil, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu, a aby ho podpísali aj svedkovia (tieto poţiadavky musí spĺňať aj vydedenie). Svedkovia nemusia poznať obsah závetu a nemusia byť prítomní pri samotnom spísaní závetu. Nemusia byť ani prítomní pri podpise závetu poručiteľom. Ich prítomnosť, a to súčasnú, vyţaduje zákon iba pri výslovnom prejave poručiteľa, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom v bezprostrednej nadväznosti na tento prejav poručiteľa musia listinu podpísať. 4 Cdo 93/2009 5 Výslovný prejav vôle poručiteľa o tom, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môţe byť urobený ústne, písomne, prípadne aj iným jednoznačným, nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Pre platnosť závetu nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené, ţe poručiteľ pred oboma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Rozhodujúce je, či sa tak fakticky stalo. Práve svedkovia závetu sú povolaní k tomu, aby o tom podali svedectvo. Pokiaľ preto odvolací súd tú okolnosť, ţe aţ pod podpismi svedkov sa nachádzal text, obsahom ktorého bolo potvrdenie svedkov, ţe poručiteľ pred nimi výslovne prejavil, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu, nepovaţoval za dôvod neplatnosti závetu, resp. túto klauzulu povaţoval za nadbytočnú, bol tento jeho právny záver správny. Nesprávnym však bol jeho záver podľa ktorého je pre platnosť závetu bez ďalšieho dostatočné spojenie dvoch listov závetu spinkami pomocou spínacieho strojčeka. Rozhodujúcou otázkou, od riešenia ktorej bolo závislé správne právne posúdenie veci odvolacím súdom, tak bola otázka, aké právne následky z hľadiska platnosti závetu má okolnosť, ţe jednotlivé listy, z ktorých pozostáva listina závetu, sú spojené takým spôsobom, ktorý umoţňuje ich pomerne ľahkú a zároveň ťaţko zistiteľnú zámenu, prípadne ţe nie sú vôbec spojené. Účelom prísnych zákonných poţiadaviek na formálne a obsahové náleţitosti závetu je naplnenie poslednej vôle poručiteľa a ochrana dedičov so zreteľom na skutočnosť, ţe účinky závetu nastávajú v čase, keď sa k nemu uţ poručiteľ nemôţe vyjadriť. Naplnenie tohto účelu by mohlo byť zmarené, resp. značne oslabené, ak by sa mal bez ďalšieho povaţovať za platný závet obsiahnutý v listine pozostávajúcej z viacerých nespojených, prípadne len jednoducho (nie pevne) spojených listov, z ktorých je poručiteľom a svedkami podpísaný len posledný list. Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce náleţitosti závetu, pouţívajú termín listina závetu, neriešia však otázku viacerých listov tvoriacich túto listinu. Nestanovujú ţiadnu poţiadavku na spojenie viacerých listov listiny závetu, ani na spôsob tohto spojenia. Podľa názoru dovolacieho súdu neprichádza do úvahy riešenie tejto otázky obdobným spôsobom, akým bola riešená judikatúrou v súvislosti s listinou obsahujúcou zmluvu o prevode nehnuteľnosti v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ročník 2001, zošit 4, pod č. 69, v zmysle ktorého pokiaľ zmluvu o prevode nehnuteľnosti, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to pod následkom neplatnosti právneho úkonu, ak by tomu 4 Cdo 93/2009 6 tak nebolo. Výklad, ktorý by vyţadoval, aby jednotlivé listy závetu boli pevne spojené (zošité) a to pod následkom neplatnosti závetu, ak by takéto pevné spojenie nebolo urobené, by presahoval rámec platnej právnej úpravy určujúcej náleţitosti závetu a zasiahol by do právnej istoty účastníkov občianskoprávnych vzťahov pre oblasť dedenia. Zároveň by prakticky znamenal faktické zúţenie moţnosti zriadenia závetu so zreteľom na skutočnosť, ţe pojem listiny nie je právom výslovne definovaný, a ţe pokiaľ pre listinu je všeobecným ekvivalentom slovo písomnosť, teda čokoľvek písané, potom podľa právnej teórie aj praxe spôsobilou náhradou listiny v klasickom slova zmysle (papierovej, pergamenovej a pod.) je akékoľvek iné hmotné médium, na ktorom moţno zachytiť písomný prejav, napr. aj drevo, umelá hmota, textilná látka. Je zrejmé, ţe povaha niektorých takýchto hmotných médií by pevné spojenie spôsobom zošitia, resp. ani iným spôsobom neumoţňovala. Výklad vyţadujúci pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listov závetu nemoţno vyvodiť ani s pouţitím analógie poukazujúcej na výslovné riešenie tejto otázky v § 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), podľa ktorého ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Notárske listiny majú totiţ povahu verejných listín a sú spisované notármi v rámci výkonu notárskej činnosti, ktorí pre dodrţanie postupu vyplývajúceho z uvedeného ustanovenia majú potrebné technické moţnosti. Okrem toho táto úprava len pre prípady notárskych listín nasvedčuje tomu, ţe jej absencia v prípade závetu nie je medzerou zákona, ale zámerom nesťaţovať technické moţnosti zriadenia závetu. Otázku právnych následkov spojenia jednotlivých listov závetu, ktoré nie sú pevne spojené, resp. nie sú vôbec spojené, moţno riešiť pouţitím historického výkladu porovnávajúceho zároveň rozdielnosť právnych úprav v období právneho dualizmu súkromného práva, existujúceho v bývalej Čsl. republike do 31.12.
- Rakúsky všeobecný občiansky zákonník (ABGB) z roku 1811, platný na území Čiech a Moravy do uvedeného dátumu, vymedzoval poţiadavky pre závet napísaný vlastnou rukou a závet napísaný inou osobou v §§ 578 a
- Spojenie viacerých listov závetu však neupravoval. Návrh pripravovaného čsl. občianskeho zákonníka (ktorý koncom tridsiatych rokov existoval uţ v pragrafovanom znení) v §§ 534 a 535 chcel túto otázku riešiť vo forme doporučenia a to tak, ţe ak je posledný poriadok (závet) zloţený z niekoľkých listov, doporučuje sa spojiť listy tak, aby nebolo nebezpečenstvo podvrhu. Právna teória i prax riešila túto otázku v súlade 4 Cdo 93/2009 7 s rakúskou judikatúrou publikovanou v Zbierke rozhodnutí Glaser – Unger pod č. 793, 9523, 12364 a 13887, v zmysle ktorej posledný poriadok napísaný na nespojených listoch, z ktorých len na poslednom je dátum a podpis, je platný, ak sú tieto listy pravé a súvislého obsahu (F. Rouček - J.Sedláček: Komentář k československému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, Praha 1936, díl III., str. 113, č. 3). Na území Slovenska upravoval formálne náleţitosti závetov zák. čl. XVI/1876 o náleţitostiach závetu, dedičských zmlúv a darovaní pre prípad smrti. Tento zákon v § 8 predpisoval ako podmienku platnosti závetu, aby bol závet pozostávajúci z viacerých hárkov zošitý a oba konce nite závetcom a - ak je potrebné pouţiť svedkov - ešte aspoň jedným svedkom ich pečaťami zapečatené. Účelom tejto právnej úpravy bolo, aby hárky (archy) nemohli byť vymenené. Podľa uhorskej judikatúry závet vykazujúci nedostatok tejto formálnej náleţitosti bol ešte aj v tom prípade neplatný, ak bolo vymenenie jednotlivých hárkov vylúčené (Kúria, zás. rozhodnutie čís. 255, Fajnor-Záturecký: Zásadné rozhodnutia býv. uh. kr. Kúrie a Najvyššieho súdu Čsl. republiky vo veciach občianskych z oboru práva súkromného platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, Právnická jednota na Slovensku v Bratislave 1927, str. 1043). Prijatím tzv. stredného Obč. zákonníka - zákona č. 141/1950 Sb. - s účinnosťou od 1.1.1950 bol zák. čl. XVI/1876 zrušený. Poţiadavky na spojenie viacerých listov závetu v tomto Obč. zákonníku a ani v teraz platnom Obč. zákonníku neboli upravené. Je teda zrejmé, ţe uvedené právne normy v tejto otázke prevzali právnu úpravu AGBG. Právna teória preto riešila problém viacerých listov závetu v podstate v súlade s judikatúrou publikovanou v Zbierke rozhodnutí Glaser-Unger, a to formulovaním záveru, ţe ak je závet napísaný na dvoch alebo viacerých navzájom voľných listoch, postačuje podpis poručiteľa aj len na poslednom liste za predpokladu, ţe je súvislosť, náväznosť a autentickosť (pravosť) všetkých listov nepochybná (Občanský zákoník - Komentář, Díl II., Panorama Praha 1987, str. 694). Podľa názoru dovolacieho súdu je tento záver pri nezmenenej právnej úprave stále pouţiteľný. To znamená, ţe ak listina závetu pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú pevne spojené (spojenie kovovou sponou - spinkou - nie je takýmto spojením), alebo nie sú vôbec spojené, právnym následkom tejto skutočnosti nie je bez ďalšieho neplatnosť ale ani platnosť závetu. Záver o platnosti závetu v takomto prípade vyţaduje splnenie podmienky, ţe tu nie sú pochybnosti o pravosti, pravdivosti, súvislosti a nadväznosti jednotlivých listov závetu. 4 Cdo 93/2009 8 V prejednávanej veci odvolací súd, riadiac sa nesprávnym právnym názorom v otázke právnych následkov nie pevného spojenia jednotlivých listov závetu, nevenoval pozornosť okolnostiam, ktoré sú spôsobilé, resp. ktoré by mohli byť spôsobilé zaloţiť pochybnosti o pravosti, pravdivosti a súvislosti oboch listov závetu a vydedenia. Nesprávne preto vyhodnotil rozpor medzi textom závetu na prvom liste, v ktorom sa uvádza, ţe poručiteľ ho spisuje v prítomnosti svedkov, a skutkovým zistením vyplývajúcim z vykonaného dokazovania, podľa ktorého tomu tak nebolo. Nezaoberal sa okolnosťou spochybňujúcou súvislosť listov závetu z toho hľadiska, ţe na prvom liste poručiteľ započítava ţalobcom finančné dary a na druhom liste ich z dedenia vylučuje vydedením. Nevykonal dokazovanie na tvrdenie ţalobcov, ţe poručiteľ, ktorý závet podľa jeho výslovného znenia spisoval sám, neovládal právnu terminológiu v ňom pouţitú. Nehodnotil ani ďalšie skutočnosti, ktoré môţu byť pre posúdenie veci právne významné, a to ţe jedným zo svedkov závetu bol priateľ ţalovanej, ktorý ak by spĺňal podmienku blízkej osoby, nebol by spôsobilým svedkom závetu v zmysle § 476f Obč. zákonníka, a ţe ţalovaná predloţila závet aţ takmer po X. rokoch od smrti poručiteľa. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 veta prvá O.s.p. v dovolaním napadnutom zmeňujúcom výroku o zamietnutí ţaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V súvislosti so ţalobou v časti o určenie neplatnosti vydedenia dovolací súd však poznamenáva, ţe vzhľadom na právoplatnosť výroku o určení neexistencie dôvodov vydedenia, bude potrebné sa zaoberať otázkou naliehavého právneho záujmu na takomto určení. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2010 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová