jeho názoru ţalovaný 2/ od kúpnej zmluvy odstúpil platne. Nesúhlasil s názorom ţalobcu ohľadne účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a neakceptoval ani jeho tvrdenie, ţe úkony ţalovaných po podaní ţaloby na súd sú právne irelevantné. Súd prvého stupňa preto správne, v súlade s ustanovením § 154 ods. 1 O.s.p. vychádzal z právneho stavu, aký tu bol v čase jeho rozhodovania. V tomto čase na strane ţalobcu uţ neexistoval stav právnej neistoty. Hoci pôvodne došlo k porušeniu predkupného práva ţalobcu, ţalovaní tento stav odstránili, v dôsledku čoho ţalobcovi zostalo predkupné právo zachované. Vyhovením ţalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by sa na jeho právnom postavení nič nezmenilo. Na ţalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu preto ţalobca nemôţe mať
stavu, aký tu bol v čase vyhlásenia rozsudku, ţiaden právne relevantný záujem. K dôvodnosti zamietnutia ţaloby o nahradenie prejavu vôle ţalovanej 1/ uzavrieť so ţalobcom kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil ţalovaný 2/ uviedol, ţe v zmysle § 603 ods. 3 OZ (všeobecnú právnu úpravu predkupného práva je potrebné pouţiť i na prípady predkupného práva spoluvlastníkov) sa môţe spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať buď od nadobúdateľa (nie predávajúceho), aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované, alebo sa môţe domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu. Právna úprava predkupného práva neumoţňuje oprávnenej osobe z predkupného právneho vzťahu „s úspechom sa domáhať od povinnej osoby predaja a tak urobiť zo svojej vôle a proti vôli povinnej osoby predkupné právo aktuálnym“. Dospel preto k záveru, ţe ani v prípade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovanou 1/ a ţalovaným 2/, povinnosť ţalovanej 1/ ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj ţalobcovi, zo ţiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva. Ţalobca ako podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa teda nemôţe s úspechom domáhať v jednom konaní vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu a súčasne vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle pôvodného spoluvlastníka (ţalovanej 1/). Keďţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu pripustil vo veci dovolanie na otázku, či „predkupné právo podielového spoluvlastníka sa môţe realizovať aj tak, ţe podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a súčasne sa domáha nahradenia prejavu vôle predávajúceho, ktorý sa po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti opätovne stal obligačno-právnym vlastníkom. K tomu treba pripojiť obsah kúpnej zmluvy, ktorá musí byť pripojená k návrhu, ktorej podmienky kúpnej zmluvy sú totoţné k podmienkam kúpnej zmluvy, ktorej relatívnej neplatnosti sa podielový 4 Cdo 48/2009 4 spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, dovoláva“. K ţalobcom tvrdenej vade odňatia moţnosti konať pred súdom spočívajúcej v tom, ţe súd prvého stupňa zamietol jeho návrh na zmenu ţaloby a o opakovanom návrhu vôbec nerozhodol uviedol, ţe zamietnutím návrhu ţalobcu na zmenu ţaloby v zmysle § 95 O.s.p. nedošlo k ţalobcom tvrdenej vade. Rovnako, za nesprávny nepovaţoval ani postup okresného súdu, ak o opakovanom návrhu na zmenu ţaloby, opierajúcom sa o rovnaké dôvody, znovu nerozhodol. Pokiaľ ide o odvolania účastníkov konania voči výroku o náhrade trov konania uviedol, ţe námietky oboch strán sú v určitej časti dôvodné. Vo výroku o trovách prvostupňového konania preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne, ak by dovolací súd dospel k záveru, ţe nesprávnosť napadnutého rozsudku spočíva len v nesprávnom právnom posúdení inak správne zisteného skutkového stavu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe ţalobe vyhovie. Uviedol, ţe odvolací súd síce na zistený skutkový stav pouţil správnu právnu normu, nesprávne ju interpretoval a aplikoval. Zmyslom a cieľom podanej ţaloby nebolo navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím kúpnej zmluvy, ale realizácia predkupného práva k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach vyplývajúca ţalobcovi z ustanovenia § 140 OZ. Pouţitá kombinácia ţalôb je iba spôsob (právna cesta) ako dosiahnuť realizáciu jeho predkupného práva. V kontexte s dovolacou otázkou mala
dovolateľa zásadný význam otázka, kedy nastávajú účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti, ktorú odvolací súd neposúdil správne (následne neposúdil správne ani úkony ţalovaných - odstúpenie od zmluvy, dohodu o vydaní nehnuteľností). Tieto nastávajú dôjdením hmotnoprávneho úkonu do sféry účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu (v danej veci sa tak stalo doručením ţaloby) a nie rozhodnutím súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ako to nesprávne ustálil odvolací súd. Ţalovaná 1/ sa opätovne stala po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Za tejto situácie nie je preto moţné predkupné právo ani realizovať inak, neţ domáhaním sa nahradenia prejavu vôle predávajúceho, t.j. v danej veci ţalovanej 1/, ako osoby, ktorá porušila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 140 OZ. Okrem toho namietal „prístup“ súdu k otázke platnosti odstúpenia od zmluvy ţalovaným 2/ len s poukazom na ustanovenie § 154 O.s.p. ktorý povaţoval za nesprávny. Týmto nesprávnym prístupom mu súd odňal moţnosť konať pred súdom. Za vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. povaţoval aj skutočnosť, ţe súd 4 Cdo 48/2009 5 nerozhodol o jeho opakovanom návrhu na zmenu ţaloby, hoci skutková situácia bola zmenená, v dôsledku čoho nemohol uplatniť svoje práva. Navyše, otázka platnosti odstúpenia od zmluvy ţalovaným 2/ z 20. apríla 2008 je významnou skutočnosťou pre právne posúdenie veci. Pre nesprávny právny názor ohľadom tejto skutočnosti bol preto vylúčený z realizácie svojich procesných práv. Ţalovaní svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu ţalobcu nevyuţili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. Pred samotným posúdením napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti povaţuje dovolací súd za potrebné upozorniť, ţe vyslovením prípustnosti dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.), odvolací súd vymedzuje zároveň aj právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie ktorej vytvoril v dovolacom konaní priestor. Dovolanie v takomto prípade môţe byť odôvodňované výlučne len nesprávnym právnym posúdením tej otázky, ktorá sa stala predmetom pripustenia. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p). V posudzovanej veci odvolací súd pripustil dovolanie proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku na otázku, či „predkupné právo podielového spoluvlastníka sa môţe realizovať aj tak, ţe podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a súčasne sa domáha nahradenia prejavu vôle predávajúceho, ktorý sa po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti opätovne stal obligačno-právnym vlastníkom“. Hneď na úvod dovolací súd poznamenáva, ţe právna otázka, je sčasti nepresná, lebo práva a povinnosti z predkupného práva moţno vykonať (realizovať) len vtedy, ak právny vzťah z predkupného práva sa stal aktuálnym a nerušene pretrváva. Ak uţ predkupné právo oprávneného spoluvlastníka bolo porušené (ako tomu bolo v danej veci), môţe sa tento 4 Cdo 48/2009 6 spoluvlastník domáhať nápravy (nie realizácie predkupného práva) a to len zákonom stanoveným spôsobom. V konaní teda išlo v podstate o riešenie otázky moţného spôsobu ochrany spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, pričom odvolací súd dospel k záveru, ţe oprávnený spoluvlastník pri porušení jeho predkupného práva sa nemôţe s úspechom domáhať ochrany formou podania ţaloby o neplatnosť zmluvy o prevode podielu a súčasne vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle povinného spoluvlastníka.
dovolacieho súdu, tento právny názor odvolacieho súdu treba povaţovať za správny.
OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaţe ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne
veľkosti podielov.
veta prvá OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, povaţuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
3 OZ ak sa predkupné právo porušilo, môţe sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe ak porušil niektorí z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu uvedenej v § 40a OZ. Keďţe v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov ustanovenie § 140 OZ neobsahuje osobitnú úpravu, nič nebráni tomu, aby sa aj na tieto vzťahy pouţila všeobecná právna úprava o predkupnom práve nachádzajúca sa v § 602 a nasl. OZ. V prípade porušenia predkupného práva je teda nutné pripustiť aj moţnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva, vyplývajúceho mu z ustanovenia § 603 ods. 3 OZ. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri 4 Cdo 48/2009 7 porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné moţnosti. Môţe sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môţe voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môţe sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Treťou moţnosťou je, ţe si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť aţ voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť, ţe súbeţné uplatnenie nároku
3 OZ je z právnej povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa a preto zo zákona nemoţno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené. V posudzovanej veci súdy niţšieho stupňa vychádzali zo zistenia (dovolateľ jeho správnosť nespochybňoval), ţe ţalovaná 1/ predtým, ako sa rozhodla svoje spoluvlastnícke podiely previesť na cudziu osobu, neponúkla podiely na nehnuteľnostiach ostatným spoluvlastníkom a teda ani ţalobcovi, čím si nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 140 OZ. Ide teda nepochybne o prípad porušenia predkupného práva oprávneného spoluvlastníka (ţalobcu). Odvolací súd na tento prípad pouţil správne právne normy a aj ich správne interpretoval, keď dospel k záveru, ţe ţalobca ako podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môţe domáhať buď od nadobúdateľa (nie od povinného spoluvlastníka), aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované, alebo sa môţe domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu. Správny, zákonu zodpovedajúci je jeho záver, ţe oprávnený spoluvlastník pri porušení jeho predkupného práva sa nemôţe s úspechom domáhať ochrany formou podania ţaloby o neplatnosť zmluvy o prevode podielu a súčasne vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle pôvodného spoluvlastníka. K dôvodom rozsudku v tomto smere odvolacím súdom uvedeným, ktoré sú výstiţné a presvedčivé, dovolací súd dodáva, ţe z ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 OZ (zakotvuje pre občianskoprávne vzťahy zásadu, ţe tieto vznikajú na základe právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája a princíp rovného postavenia subjektov v týchto vzťahoch) vyplýva, ţe ţiadny z účastníkov občianskoprávneho vzťahu nemôţe stanoviť právne postavenie iného subjektu napr. tým, ţe od neho vyţaduje splnenie právnej povinnosti, hoci sa nestalo aktuálnym. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je moţno nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. len v tých prípadoch, keď 4 Cdo 48/2009 8 to zákon výslovne umoţňuje (§ 715 OZ), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je zaloţená iným právnym úkonom (§ 50a OZ). Práva a povinnosti z právneho vzťahu zákonného predkupného práva v zmysle § 140 OZ sa stávajú aktuálnymi (vznikajú) aţ okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov sa rozhodne svoj podiel scudziť a vykonať jeho prevod na inú neţ blízku osobu. Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu, (vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený (obdobne ako pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu). To znamená, ţe táto moţnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva. Účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti nemá automaticky za následok vznik práv a povinností z právneho vzťahu z predkupného práva. Bez toho, aby sa povinný spoluvlastník z predkupného práva rozhodol znova svoj podiel scudziť, práva a povinnosti z právneho vzťahu predkupného práva nevznikajú. Chýba teda akýkoľvek zákonný podklad pre moţnosť domáhať sa nápravy ţalobou o nahradenie prejavu vôle povinného spoluvlastníka súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. Dovolateľ sa preto mylne domnieva, ţe v posudzovanej veci sa predkupné právo podielového spoluvlastníka môţe „realizovať“ aj tak, ţe podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a súčasne sa domáha nahradenia prejavu vôle predávajúceho, ktorý sa po účinnom dovolaní relatívnej neplatnosti stáva opätovne obligačno- právnym vlastníkom. Pokiaľ dovolateľ v kontexte dovolacej otázky namietal nesprávne právne posúdenie okamihu účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a následne nesprávneho posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy odvolacím súdom,
názoru dovolacieho súdu išlo o dôvody, ktoré nespadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu. Opodstatnenosťou týchto námietok sa preto dovolací súd nezaoberal. K námietkam ţalobcu,
ktorých mu odvolací súd svojim nesprávnym postupom odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba uviesť, ţe tieto nie sú dôvodné. Skutočnosť, ţe odvolací súd vec (platnosť odstúpenia od zmluvy) posudzoval
stavu, aký tu bol v čase vyhlásenia rozsudku, nemoţno povaţovať za postup nesprávny, 4 Cdo 48/2009 9 ktorým by sa ţalobcovi odňal moţnosť konať pred súdom. Otázku platnosti odstúpenia od zmluvy súd v konaní riešil ako otázku predbeţnú, pričom ju neriešil len s poukazom na ustanovenie § 154 O.s.p., ako to nesprávne uvádza ţalobca. K právnemu posúdeniu tejto otázky sa ţalobca mal moţnosť v konaní vyjadriť (a aj k nej zaujímal stanoviská). Z obsahu jeho dovolania nie je zrejmé, z realizácie akých konkrétnych procesných práv mal byť nesprávnym právnym posúdením tejto otázky vylúčený. Ani nedostatok rozhodnutia súdu o opakovanom návrhu ţalobcu na zmenu ţaloby (§ 95 O.s.p.), o ktorom uţ raz bolo rozhodnuté, nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uţ odvolací súd sa v dôvodoch svojho rozsudku s touto námietkou ţalobcu náleţitým spôsobom vyporiadal. Dovolací súd sa stotoţňuje s dôvodmi v tomto smere odvolacím súdom uvedené a v plnom rozsahu na ne odkazuje. So zreteľom na vyššie uvedené moţno zhrnúť, ţe ţalobca neopodstatnene namietal, ţe odvolací súd na vec síce pouţil správne právne normy, ale ich nesprávne interpretoval a teda ţe jeho rozsudok v dovolaním pripustenej otázke spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďţe v konaní neboli zistené ani vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu
1 O.s.p. zamietol. Ţalovaní mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaným v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto im neboli priznané. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júna 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 4 Cdo 48/2009 10
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.