1 O.s.p. Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 29. októbra 2008, sp.zn. 5 Co 18/2008, rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, ţe ţalobkyňou označený ţalovaný nie je nositeľom právnej povinnosti uplatneného zodpovednostného vzťahu. O návrhu ţalobkyne na zámenu účastníka na strane ţalovaného, aby súd konal so štátom, ktorý predniesla na odvolacom pojednávaní, nerozhodoval, pretoţe
1 O.s.p. ustanovenie § 92 ods. 1 a 4 O.s.p. na odvolacie konanie 2 Cdo 239/2009 2 neplatí. Na námietku ţalobkyne, ţe súd celý čas aţ do rozhodnutia veci konal s ňou označeným ţalovaným, odvolací súd s poukazom na § 5 ods. 1 O.s.p. uviedol, ţe súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkovi v občianskom súdom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a nie o hmotnom práve. Otázka nedostatku pasívnej legitimácie vyplýva z hmotného práva a nie je predmetom poučovacej povinnosti súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala ţalobkyňa dovolanie. Ţiadala rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodila z ustanovenia § 237 písm. f/ a g/ O.s.p. Vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) zaťaţil odvolací súd konanie tým, ţe ţalobkyni v odvolacom konaní neustanovil právneho zástupcu z radov advokátov, respektíve jej návrhu nevyhovel, napriek tomu, ţe v konaní na prvom stupni spĺňala podmienky
1 O.s.p. a zástupca z radov advokátov jej bol ustanovený. Vadu spočívajúcu v tom, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo bol nesprávne obsadený súd okrem ak miesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 písm. g/ O.s.p.), videla v tom, ţe o odvolaní konal a rozhodoval senát s predsedom senátu JUDr. V. P., napriek tomu, ţe ţalobkyňa niekoľkokrát vo svojich písomných a ústnych podaniach prejavila pochybnosť o jeho nezaujatosti, pričom JUDr. V. P. bol uţ v minulosti vylúčený z prejednávania vecí, v ktorých bola účastníčkou konania. Napriek tomu sa odvolací súd s touto skutočnosťou nijako nevyporiadal, preto navrhla, aby sa s otázkou zaujatosti JUDr. V. P. zaoberal dovolací súd. Dovolanie ďalej odôvodnila námietkami pochybení súdu spočívajúcimi v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a v inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Súd nesprávne posúdil otázku pasívnej legitimácie ţalovaného po tom, ako s ním ako nesprávne označeným účastníkom konania konal. Súd tak vniesol do konania nejasnosť a rozpor, pretoţe nemal bez odstránenia pochybností v označení účastníka s takto označeným ţalovaným ďalej konať, najmä keď z návrhu bolo zrejmé, ţe sa ţalobkyňa domáha náhrady škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Súdy pri svojom rozhodovaní vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď nevykonali navrhnuté dôkazy, najmä výsluch svedkov p. Š., p. A., p. T. a p. V.. V konečnom dôsledku sa súdy v konaní vôbec nezaoberali otázkou poškodenia práv ţalobkyne nesprávnym úradným postupom, respektíve nekonaním orgánu štátu. Navrhla vykonať dokazovanie jej písomnými podaniami a ňou predloţenými listinami, oboznámením sa s obsahom spisu Ú., ako aj výsluchom svedkov navrhnutých v konaní pred prvostupňovým súdom a odvolacím súdom. 2 Cdo 239/2009 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.), a to bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.).
1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie ţalobkyne smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania sa posudzuje
ustanovení § 238 O.s.p. a § 237 O.s.p. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním navrhovateľa je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie je prípustné. V prejednávanej veci dovolací súd dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je
prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého je dovolací súd povinný vţdy skúmať, či konanie pred odvolacím, respektíve aj prvostupňovým súdom, nie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 O.s.p., skúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia. Dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci 2 Cdo 239/2009 4 sa uţ prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Ţalovaná vo svojom dovolaní namietala, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 písm. g/ O.s.p.). V odvolacom konaní rozhodoval vo veci ako predseda senátu JUDr. V. P., ktorý v minulosti bol v iných veciach ţalobkyne vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci z dôvodov, ktoré stále trvajú. Poukázala tieţ na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. októbra 2005, č.k. 4 Nc 34/2005, ako aj na to, ţe zaujatosť JUDr. P. namietala viackrát aj v tomto konaní.
1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
2 O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde niţšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.
3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov
1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Dovolací súd zo spisu v predmetnej veci zistil, ţe v konaní neboli zo strany ţalobkyne vznesené námietky zaujatosti voči JUDr. P., a to ani písomne a ani ústne. Dovolací súd však má právomoc preskúmavať tieto skutočnosti bez ohľadu na to, či bolo o zaujatosti sudcu v predchádzajúcom konaní rozhodované, respektíve aj ak bolo rozhodnuté, ţe namietaný sudca nie je vo veci vylúčený z prejednávania a rozhodovania. Otázka naplnenia predpokladov pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci sa posudzujú pre kaţdé konanie osobitne, nie je moţné vyvodzovať ich len na základe 2 Cdo 239/2009 5 rozhodnutí v inej veci toho istého účastníka. Treba tieţ prihliadnuť na skutočnosť, ţe od uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citovaného ţalobkyňou uplynuli tri roky a ţalobkyňa v konaní pred odvolacím súdom neprejavila svoju pochybnosť o nezaujatosti JUDr. P. v konaní. Ani on neoznámil ţiadne skutočnosti, pre ktoré by bol vo veci vylúčený (§ 15 ods. 1 O.s.p.). Sama námietka vznesená v dovolaní neobsahuje okolnosti spôsobilé zaloţiť dôvodné pochybnosti o nezaujatosti JUDr. P. ako predsedu senátu odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe nezaujatosť predsedu senátu JUDr. V. P. v čase jeho rozhodovania spochybnená nebola, a teda konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. g/ O.s.p. Ţalobkyňa ďalej namietala odňatie moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) spočívajúce v postupe odvolacieho súdu pri rozhodovaní o návrhu ţalobkyne na ustanovenie zástupcu z radov advokátov (§ 30 ods. 1 O.s.p.) pre odvolacie konanie potom, čo ustanovený zástupca, ktorý ţalobkyňu zastupoval pred prvostupňovým súdom poţiadal o zrušenie ustanovenia. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie stav, kedy účastník konania nemohol pred súdom uplatniť svoje procesné práva, jednak pretoţe mu to súd znemoţnil postupom odporujúcim Občianskemu súdnemu poriadku, alebo tieţ z dôvodu existencie rozhodnutia súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva (napr. nesprávne odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného). Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované Ústavou Slovenskej republiky ako súčasť práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Toto právo sa realizuje buď tým, ţe si účastník konania zvolí advokáta, ktorého poverí zastupovaním v konaní, alebo mu v prípade splnenia zákonných podmienok súd na jeho návrh ustanoví zástupcu z radov advokátov (§ 30 ods. 1 O.s.p.). Účastník konania má moţnosť obrátiť sa na Centrum bezplatnej právnej pomoci
osobitného predpisu. Súd je však povinný umoţniť účastníkovi realizáciu tohto práva, napríklad poučením
a § 30 O.s.p., poskytnutím primeranej lehoty na zvolenie si právneho zástupcu a.i. Odvolací súd o návrhu ţalobkyne rozhodol uznesením z 8.októbra 2008 sp.zn. 5 Co 18/2008 tak, ţe ho zamietol. Uznesenie bolo ţalobkyni doručené aţ na pojednávaní konanom 29.októbra 2008, na ktorom odvolací súd zároveň rozhodol vo veci samej. Keďţe 2 Cdo 239/2009 6 v predmetnej veci krajský súd konal ako súd odvolací a nie ako súd prvostupňový (§ 9 ods. 2 O.s.p.), nie je voči tomuto jeho rozhodnutiu prípustné odvolanie. Tým, ţe o návrhu ţalobkyne na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov rozhodol odvolací súd, ktorý túto ţiadosť zamietol, ocitla sa ţalobkyňa v postavení, kedy nemohla poţiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia v rámci riadneho inštančného procesu, t.j. podaním odvolania. Súd zároveň ţalobkyni fakticky znemoţnil zvoliť si vo veci advokáta alebo potrebu právneho zastúpenia riešiť cestou Centra bezplatnej právnej pomoci, pretoţe bezprostredne po doručení tohto uznesenia vyhlásil rozhodnutie, ktorým konanie vo veci skončil. Týmto svojím postupom zaťaţil konanie vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). S ohľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe je daná prípustnosť dovolania ţalobkyne
f/ O.s.p. Zároveň je táto závaţná vada konania dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemoţno povaţovať za zákonné a správne. Ďalšími dôvodmi dovolania sa najvyšší súd nezaoberal, pretoţe táto vada sama osebe odôvodňuje podanie dovolania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 234d ods. 1 O.s.p.). Pouč en i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. júla 2010 JUDr. Martin V l a d i k , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 2 Cdo 239/2009 7
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.