katastrálnych území, parcelných čísel, výmere a druhu pozemkov, je voči žalobcovi neúčinná, zastavil. Rovnako zastavil konanie v časti o uloženie, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní umožniť žalobcovi disponovať a užívať poľnohospodárske pozemky o celkovej výmere X. ha za účelom zabezpečovania poľnohospodárskej prvovýroby, ako aj v prílohe č. 1 zmluvy o podnájme zo 7. augusta 2003, za účelom zabezpečovania poľnohospodárskej prvovýroby, t.j. pestovania obilovín, technických plodín, zemiakov, krmovín a odchovu HD, ktoré sú vyšpecifikované v prílohe č. 1 zmluvy o podnájme zo 7. augusta 2003, a to
katastrálnych území, parcelných čísel, 2 M Cdo 8/2009 2 výmery a druhu pozemkov, ako aj zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívacích práv žalobcu. Žalobca na pojednávaní konanom
katastrálnych území, parcelných čísel, výmery a druhu pozemkov, je neplatná. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške 192 772,-- Sk a žalovanému 2/ vo výške 451 820,50 Sk. Podaním zo 16. novembra 2007 žalobca vzal žalobu v časti späť, s čím žalovaní 1/ a 2/ súhlasili. O trovách konania súd rozhodol
2 O.s.p. Žalobca bol v celom rozsahu neúspešný, jednak čo sa týkalo určenia neplatnosti dohody o vyčlenení pozemkov, určenia neúčinnosti dohody o vyčlenení pozemkov, určenia, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní umožniť žalobcovi disponovať, nakladať s pozemkami, zároveň sa domáhal užívania a zdržania sa akýchkoľvek zásahov do užívacích práv, čo predstavuje päť samostatných návrhov. Súd v súlade s vyhláškou č. 163/2002 Z.z. účinnou do
hodnoty pozemkov. Pri skúmaní dohody o vyčlenení pozemkov medzi žalovanými 1/ a 2/ treba prihliadnuť na to, že vyčlenené pozemky je možné vyčleniť do náhradného užívania len na základe metodického pokynu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. X. z
3 cit. vyhlášky 136,-- Sk za úkon, za tretí úkon právnej služby priznal náhradu trov
1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 1 154,-- Sk a režijný paušál v sume 150,-- Sk
3 cit. vyhlášky. Režijný paušál patrí len ku každému z úkonov právnej služby. Žalovanému 2/ priznal súd náhradu trov konania za päť úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe z
6 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 17 ods. 4 cit. vyhlášky, teda vo výške 2 720,-- Sk za úkon právnej služby a režijný paušál
3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. pri každom úkone právnej služby v sume 136,-- Sk. Za úkon právnej služby zastupovanie na pojednávaní 8. júna 2005 bola priznaná náhrada trov konania
1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál
3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 1 154,-- Sk a 150,-- Sk. Za úkon právnej služby zastupovanie na pojednávaní konanom 26. apríla 2006 bola
4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznaná náhrada trov konania vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 315,-- Sk a režijný paušál vo výške 164,-- Sk. Za zastupovanie na pojednávaní konanom 30. októbra 2006 priznal súd náhradu trov pozostávajúcu z odmeny advokáta
1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 1 260,-- Sk a režijného paušálu 164,-- Sk. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal na podnet žalovaného 1/ generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z., čím založil vadu rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f písm. c/ O.s.p.). Namietal porušenie ustanovení § 1 až § 3 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p., § 157 ods. 2 O.s.p. a § 220 O.s.p., ďalej § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z., § 10 ods. 2 a 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 2 M Cdo 8/2009 5 Odvolací súd nesprávne posúdil relevantnosť zmluvy o podnájme, keď konštatoval, že ju možno posudzovať len z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcu. Záujem žalobcu na nerušenom výkone práv vyplývajúcich mu z tejto zmluvy bol dôvodom podania návrhu, pričom obsah tejto zmluvy možno vzhľadom na jej odplatnú povahu oceniť peniazmi. Samo posúdenie platnosti zmluvy o podnájme vo vzťahu k výpočtu trov konania nie je právne relevantné s ohľadom na procesný výsledok konania, ktoré bolo zastavené v dôsledku späťvzatia a k meritórnemu rozhodnutiu veci nedošlo. Navyše, táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, čo pre výpočet trov konania znamená potrebu aplikácie § 10 ods. 2 a 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a § 13 ods. 2 a 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z. Ďalej, odôvodnenie náhrady trov konania v časti o uložení povinnosti na ochranu oprávnenej držby založenej zmluvou o podnájme nespĺňa zákonnú požiadavku presvedčivosti, súd sa obmedzil na strohé konštatovanie nemožnosti oceniť predmet konania v tejto časti bez náležitej právnej argumentácie. Žalobca sa s dôvodmi mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky nestotožnil a žiadal ho ako nedôvodné zamietnuť. Žalovaný 2/ sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky v celom rozsahu stotožnil. Žalovaný 1/ sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu
2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení 2 M Cdo 8/2009 6 dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ").
3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
6 vyhl. č. 163/2002 Z.z. ak nemožno hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna desatina výpočtového základu.
7 vyhl. č. 163/2002 Z.z. vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, pri preskúmavaní rozhodnutí iných orgánov, ak je ich predmetom vec, právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená
odseku 1 z hodnoty tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia.
4 vyhl. č. 163/2002 Z.z. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí základná sadzba tarifnej odmeny, ktorá patrí vo veci s najvyššou hodnotou, zvyšuje sa o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by inak patrila v druhej veci alebo v každej z ostatných spojených vecí.
3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení do 31. mája 2009) výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva 2 M Cdo 8/2009 7 Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ").
2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení do 31. mája 2009) ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení do 31. mája 2009) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení do 31. mája 2009) pri spojení dvoch alebo viacerých vecí základná sadzba tarifnej odmeny, ktorá patrí vo veci s najvyššou hodnotou, zvyšuje sa o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by inak patrila v druhej veci alebo v každej z ostatných spojených vecí. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na nevhodnosť argumentácie v mimoriadnom dovolaní v časti, v ktorej sa generálny prokurátor Slovenskej republiky odvoláva na rozhodnutia českých súdov. Právna úprava výpočtu odmeny advokáta v Českej republike, t.j. vyhl. č. 177/1996 Sb. (§ 9 ods. 3 písm. a/) predstavuje totiž tretí spôsob vo vzťahu k obom relevantným slovenským úpravám, hoci sa v niektorých aspektoch stretáva s úpravou vo vyhl. č. 163/2002 Z.z. Právna úprava obsiahnutá v týchto dvoch vyhláškach totiž dovoľuje (prikazuje) prihliadať pri určovacích žalobách (§ 80 písm. c/ O.s.p.) na predmet právneho úkonu alebo vzťahu, ktorého platnosť alebo neplatnosť, respektíve existencia sa preskúmava. Ustanovenie § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. však už nerozlišuje, či predmetom preskúmavaného právneho úkonu je vec alebo právo oceniteľné, alebo neoceniteľné, ale vždy vychádza z výpočtového základu (§ 1 ods. 3). Občiansky súdny poriadok zakotvuje v § 157 ods. 2 požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti 2 M Cdo 8/2009 8 považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku musí byť presvedčivé. V prípade odôvodnenia výroku o trovách konania by súd mal uviesť, ktorými zákonnými ustanoveniami sa riadil pri priznaní ich náhrady, ako aj to, za ktoré trovy náhrada prislúcha. Pri náhrade trov právneho zastúpenia ide najmä o určenie úkonov právnej pomoci a hotových výdavkov advokáta. Odôvodnenie priznanej náhrady trov konania sa vyžaduje pre každého z účastníkov, ktorému na ňu súd priznal právo. V prípade, ak je sporný spôsob určenia základnej sadzby tarifnej odmeny, je súd povinný jasne uviesť nielen ustanovenie príslušnej vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov, ale aj vyložiť, prečo vychádzal z výpočtového základu (§ 13 ods. 6 v spojení s § 1 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z., § 11 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), respektíve prečo naopak vychádzal z hodnoty veci (§ 13 ods. 1 a 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z., § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu túto požiadavku nespĺňa. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania vo vzťahu k návrhom na určenie neplatnosti dohody o bezplatnom pridelení pozemkov do užívania a na určenie jej právnej neúčinnosti súd odôvodnil výpočet odmeny advokáta z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z., § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) tým, že predmetom konania v tejto časti je preskúmavanie platnosti, respektíve účinnosti bezodplatnej dohody, a preto hodnotu veci nemožno určiť. Ohľadom výpočtu náhrady trov konania náležiacich v tretej veci (negatórna žaloba) len poukázal na predchádzajúce odôvodnenie. Odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania vo vzťahu k prvým dvom návrhom spojenej veci je nedostatočné a navyše i nesprávne, vo vzťahu k tretiemu návrhu možno konštatovať jeho púhu formálnosť a rovnako nedostatočnosť. Odvolací súd nesprávne vyvodil neoceniteľnosť predmetných návrhov spojenej veci z bezodplatnosti napadnutej dohody o vyčlenení pozemkov do bezplatného užívania. Nemožno vyvodiť neoceniteľnosť právneho úkonu alebo vzťahu z toho, že sú bezodplatné. Bezodplatnosť totiž predstavuje známu hodnotu rovnajúcu sa nule. Následne súd vôbec nezohľadnil rozdielnosť právnej úpravy výpočtu odmeny advokáta pre prípad konaní
c/ O.s.p. (a preskúmavania zákonnosti rozhodnutí) v dvoch vyhláškach o odmenách a náhradách advokátov, ktoré na vec aplikoval. Paragraf 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. riešia výpočet odmeny advokáta rôzne. 2 M Cdo 8/2009 9 V predmetnej veci je ďalej relevantná vlastná povaha návrhov, ktoré boli predmetom konania. Odvolací súd správne uzavrel, že vo veci šlo od počiatku o spojenie troch návrhov, a to o určenie neplatnosti dohody o vyčlenení pozemkov do bezplatného užívania, o určenie právnej neúčinnosti tejto dohody a o negatórnu žalobu formulovanú ako vyslovenie povinnosti žalovaných 1/ a 2/ umožniť žalobcovi disponovať, nakladať s pozemkami, vyslovenia práva žalobcu užívať pozemky a povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zdržať sa zásahov do užívacích práv žalobcu. Pri výpočte tarifnej sadzby za úkon právnej služby súd tiež správne prihliadol na § 17 ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. V prvých dvoch návrhoch ide o návrhy
c/ O.s.p., tretí návrh je návrhom
b/ O.s.p. Účelom negatórnej žaloby (§ 80 písm. b/ O.s.p.) je ochrana existujúcich práv vlastníka alebo oprávneného držiteľa veci voči neoprávneným zásahom zo strany iných subjektov. Rozhodnutie o takomto návrhu neustanovuje nič o právnom vzťahu či práve k danej veci (tu pozemkom, ktoré boli predmetom zmluvy o podnájme i dohody o vyčlenení pozemkov). Jeho predmetom je posúdenie zákonnosti a oprávnenosti namietaného zásahu do existujúcich práv a uloženie povinnosti zdržať sa ho. Je to práve tento zásah, ktorý je vlastným predmetom sporu, a teda nesie „hodnotu“ rozhodnú pre výpočet či už súdneho poplatku, alebo odmeny advokáta. Zásah ako taký však nie je oceniteľný v peniazoch. Preto základnú sadzbu tarifnej odmeny treba určiť
6 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Otázka, či skutočne je na strane žalobcu dané právo, ktoré by mohlo byť zásahom ohrozené alebo poškodené, je relevantná z hľadiska zistenia jeho aktívnej legitimácie. V predmetnej veci teda nemožno prihliadať na zmluvu o podnájme, ochrany práv z ktorej sa žalobca domáhal, inak, než ako na okolnosť zakladajúcu jeho aktívnu legitimáciu ako oprávneného držiteľa. V prejednávanej veci ide o určenie neplatnosti, respektíve právnej neúčinnosti zmluvy, ktorej predmetom je právo určitým spôsobom užívať nehnuteľnosť. V žiadnom prípade nemožno pri výpočte náhrady trov konania prihliadať na podmienky inej zmluvy, v tomto prípade zmluvy o podnájme uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/. 2 M Cdo 8/2009 10 Rozdielnosť právnej úpravy sa prejavuje pri oboch návrhoch na určenie, teda určenie neplatnosti dohody o vyčlenení pozemkov a určenie jej právnej neúčinnosti. V zmysle § 13 ods. 6 a 7 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. treba skúmať, čo je predmetom úkonu, o ktorého platnosti sa koná, teda či vec, právo alebo plnenie sú oceniteľné peniazmi (§ 13 ods. 7), alebo ich hodnotu v peniazoch vyjadriť nemožno alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 13 ods. 6). V závislosti od toho môže byť odmena advokáta za zastupovanie vo veci
c/ O.s.p. v režime vyhlášky č. 163/2002 Z.z. určená raz
6 vyhlášky („neoceniteľný predmet konania“), inokedy
7 vyhlášky (
hodnoty veci, práva alebo plnenia). V predmetnej veci možno predmet konania oceniť, pretože sa koná o neplatnosť, resp. neúčinnosť právneho úkonu – zmluvy, ktorej predmetom je určitý právny vzťah k nehnuteľnosti ako oceniteľnému predmetu občianskoprávnych vzťahov. V režime vyhl. č. 163/2002 Z.z. treba základnú sadzbu tarifnej odmeny určiť
7 vyhlášky. Keďže predmetom konania nie je pohľadávka z odplaty za užívanie tohto pozemku (nájomné), nemožno túto odplatu vziať za základ pre výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny. Toto sa vzťahuje ako na prípady bezodplatného užívania veci (tiež napr. zmluva o výpožičke), tak aj na prípady, kedy je užívanie odplatné (nájomné zmluvy). Nemožno preto ani aplikovať ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky. Hodnotou veci sa v tomto prípade rozumie hodnota (cena) veci, ktorá je predmetom právneho úkonu, t.j. v prejednávanom spore hodnota nehnuteľností pridelených
dohody o pridelení pozemkov. Iná situácia nastáva v režime vyhl. č. 655/2004 Z.z., v ktorej už absentuje ustanovenie obdobného znenia. Pôvodný návrh vyhlášky síce navrhoval právnu úpravu podobnú vyhláške Ministerstva spravedlnosti České republiky č. 177/1996 Sb. s ustanovením pevnej tarifnej hodnoty veci ako základu pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny, schválené znenie vyhlášky od takejto úpravy upustilo.
neho mala byť základná sadzba tarifnej odmeny vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak ide o právny vzťah alebo právo k nehnuteľnosti, 15 000,-- Sk (navrhované znenie § 11 ods. 1 písm. b/ vyhl.). Na rozdiel od českej právnej úpravy návrh neobsahoval klauzulu v zmysle ust. § 9 ods. 3 písm. a/ vyhlášky č. 177/1996 Sb.: „/.../jde-li o určení práva k věci penězi neocenitelné nebo jde-li o určení neplatnosti právního úkonu, jehož předmětem je věc nebo plnění penězi neocenitelné.“ 2 M Cdo 8/2009 11 Obe zmeny, teda ako návrh, tak aj schválené znenie § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., oproti úprave vo vyhl. č. 163/2002 Z.z. ustupujú od prihliadania k hodnote veci, práva alebo plnenia, ktoré sú predmetom preskúmavaného právneho úkonu alebo vzťahu, a smerujú k ustanoveniu fixnej sumy pre všetky prípady žalôb
c/ O.s.p. (ako aj konaní
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku – preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo veciach náhrady trov v prípadoch určovacích žalôb viackrát rozhodli, že náhrada trov konania v časti odmeny advokáta za zastupovanie vo veci sa v režime vyhlášky č. 655/2004 Z.z. určuje
1, a teda platí, že hodnotu takejto veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch. Predmetom konania je totiž preskúmavanie zákonnosti právneho úkonu a nie rozhodovanie o konkrétnom práve alebo povinnosti, ktoré z neho vyplývajú. Pri výpočte náhrady trov konania v časti odmeny advokáta v spojených veciach treba prihliadať na § 17 ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., keď uviedol len nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri rozhodovaní o trovách konania riadil, čím účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, (§ 243f písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p) a nesprávne vyložil a aplikoval príslušné ustanovenia vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a teda jeho rozhodnutie navyše spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). S ohľadom na túto skutočnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2008, sp.zn. 12 Co 130/2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.) s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 2 M Cdo 8/2009 12 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. júla 2010 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.