1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/228/12008-73531/2007/993169-r zo dňa
1 OSP tak, ţe ţalovanému napriek jeho úspechu v konaní ich náhradu nepriznal, pretoţe si ich náhradu neuplatnil. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie, pretoţe krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil a posúdil nároky, ktoré uplatnil proti ţalobcovi ţalovaný. Ţalobca namietal, ţe ţalovaný pri právnom posudzovaní stavu veci vychádzal z prezumpcie viny a preniesol na ţalobcu dôkazné bremeno dokazovania činnosti dodávateľa Ing. M., čo je v rozpore s právom 5Sţf/48/2009 3 na spravodlivý proces a princípmi právneho štátu. Namietal, ţe nebol vypočutý k otázke dopravy sporného tovaru, ktorý mu mal byť dodaný od Ing. M. Na pojednávaní sa zúčastnil len jeho právny zástupca, ktorý sa k uvedeným otázkam vyjadroval sprostredkovane, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k nepresnostiam. Poukazoval na to, ţe v celej veci ţalovaný vyslovuje len domnienku, ktorou spochybňuje objem dopravy všetkých dodávok. Ţalobca uviedol, ţe s odstupom času vyjadrovať sa k jednotlivým dodávkam je pre neho veľmi obtiaţne, keďţe objem jednotlivých dodávok tovarov bol taký, ţe dodávky bolo moţné previezť aj príleţitostne aj s iným nákladom, dokonca na osobnom motorovom vozidle. Išlo o polygrafický materiál ako napr. vlhčiaci roztok, čistiace prostriedky, montáţnu fóliu, fotosadzbový film, ofsetové farby, hliníkové kovolisty, ofsetové gumové poťahy, samolepky, čiţe tovar predávaný na kusy, litre a kilogramy, teda tovar objemovo malý. Ďalej poukazoval na to, ţe pokiaľ ide o papier, jeho hmotnosť predstavovala váhu od 400 do 600 kg, teda hmotnosť, ktorú je moţné prepraviť napr.: V., P., pričom z predmetných faktúr vyplýva, ţe kúpil najviac dve platne naraz, ktoré bolo moţné doviezť napr. P. B. alebo malou A. Namietal, ţe ţiadna právna úprava mu neukladá povinnosť vyčíslovať náklady na dopravu ak vyuţil buď príleţitostné moţnosti, alebo si tovar odviezol sám na osobnom motorovom vozidle. Obdobne tomu bolo aj vtedy, keď mu dopravu zabezpečoval Š. F. z K., ktorý dopravu uskutočňoval tak, ţe ak po trase miesta podnikania ţalobcu prechádzalo vozidlo s iným nákladom, tak mu tovar prepravil príleţitostne s inými dodávkami, ktoré smerovali iným odberateľom. Ďalej poukazoval na skutočnosť, ţe nemá logiku, aby platil za tovar, ktorý by mu nebol dodaný, pričom existencia týchto platieb je zistiteľná z jeho účtovníctva. Vo všetkých prípadoch išlo o dovoz takého mnoţstva tovaru, ţe jednotlivé dodávky si nevyţadovali samostatnú dopravu. Uviedol tieţ, ţe ţalovaný sa v konaní zameral len na spochybnenie schopnosti realizovať dopravu Š. F., čo povaţoval za dostatočný dôkaz, ţe doprava zrealizovaná nebola. Namietal, ţe zo strany správcu dane nebolo dokazovanie vykonané v súlade s ust. § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, pretoţe ţalovaný vychádzal len z domnienok a určitých pochybností vo vzťahu k dnes uţ nebohému Š. F. ohľadom dopravy polygrafického materiálu. Ţalobca ďalej namietal, ţe povaţuje za nepreskúmateľné tvrdenie ţalovaného v tom smere, ţe dodávateľovi Ing. M. nevznikol nárok na odpočítanie dane z tovaru
1 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a ani daňová povinnosť v zmysle § 14 cit. zákona pri jeho následnom predaji, pretoţe ţalobca nemá ţiaden vplyv na stav účtovníctva dodávateľa, prípadne na situáciu, akým spôsobom jeho dodávateľ obstaral polygrafický materiál, ktorý mu dodal. Ţalobca uviedol, ţe tovar, ktorý mu 5Sţf/48/2009 4 bol dodaný kontroloval z hľadiska dodaného mnoţstva a za dodávku tovaru riadne hotovostným alebo bezhotovostným stykom zaplatil, čo má riadne zadokumentované v účtovníctve. Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, odvolací návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/228/12008-73531/2007/993169-r zo dňa 25.09.2007, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Ruţomberok č. 661/230/12974/07/Bys-X/127 zo dňa 09.05.2007, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 128.672,- Sk za zdaňovacie obdobie január 2003. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. 5Sţf/48/2009 5 Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona č. 289/1995 Z. z. zákona o dani z pridanej hodnoty (účinného v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie) platiteľ môţe odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení: a) pri ktorých vzniká daňová povinnosť
, b) ktoré sú oslobodené od dane
, 38 a 39, c) pri ktorých nevzniká daňová povinnosť
2 písm. a/.
2 zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie) platiteľ nemôţe odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme na: a) uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, ktoré sú oslobodené od dane
, b) výkon svojich činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami.
1 písm. c/ zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie) odpočítať daň
môţe platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ. 5Sţf/48/2009 6
2 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie) daňový doklad musí obsahovať obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie.
1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe ţalobca v konaní ako dôkazy na podporu svojich tvrdení predloţil faktúru č. 23400025 za dodávku ofsetových platní v cene bez dane 92.000,- Sk, 20% DPH predstavovalo 18.400,- Sk, faktúru č. 23400026 za dodávku papiera v cene bez dane 77.400,- Sk, 20% DPH predstavovalo 15.480,- Sk a faktúru č. 23400027 za dodávku papiera v cene bez dane 77.400,- Sk, 20% DPH predstavovalo 15.480,- Sk, faktúru č. 23400028 za dodávku papiera v cene bez DPH 77.400,- Sk, 20% DPH 5Sţf/48/2009 7 predstavovalo 15.480,- Sk, faktúru č. 23400029 za dodávku papiera v cene bez DPH 77.400,- Sk, 20% DPH predstavovalo 15.480,- Sk, faktúru č. 23400031 za dodávku papiera v cene bez DPH 82.180,- Sk, 20% DPH predstavovalo 16.436,- Sk, faktúru č. 23400030 za dodávku papiera v cene bez DPH 77.400,- Sk, 20% DPH predstavovalo 15.480,- Sk a faktúru č. 23400032 za dodávku papiera v cene bez DPH 82.180,- Sk, 20% DPH predstavovalo 16.436,- Sk. Nepredloţil však iné listinné dôkazy, resp. neoznačil iné dôkazy na podporu svojich tvrdení, ţe predmetné dodávky tovaru boli zo strany Ing. M. M. – Ţ. skutočne fyzicky realizované. Ďalej mal najvyšší súd zo zistení Daňového úradu Námestovo za preukázané, ţe k zdaniteľným obchodom – k nákupu tlačiarenských potrieb a papiera u dodávateľa Ing. M. M. –Ţ. nedošlo, a preto neboli ani uznané nároky Ing. M. na odpočítanie dane na vstupe a zároveň z jeho daňovej povinnosti museli byť potom správne vylúčené všetky zdaniteľné plnenia na výstupe, ktoré Ing. M. uplatnil aj voči ţalobcovi (DPH vo faktúrach). Nebolo pritom moţné opomenúť ani skutočnosť, ţe dodávateľ ţalobcu Ing. M. M. sa proti rozhodnutiam vydaným v daňovom konaní, ktoré bolo voči nemu vedené Daňovým úradom Námestovo neodvolal a ani neuplatnil mimoriadny opravný prostriedok. Najvyšší súd poukazuje na to, ţe skutočnosťou rozhodujúcou v tomto prípade je, ţe dodávateľ ţalobcu Ing. M. M. – Ţ., v daňovom konaní nepreukázal nadobudnutie tovaru, ktorý mal následne dodať ţalobcovi a ktoré dodanie tovaru následne vyfakturoval vyššie označenými faktúrami. Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli ţalobcovi vôbec dodané a ţe boli dodané dodávateľom Ing. M. M. – Ţ. Ţalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav krajským súdom, najvyšší súd k tejto námietke dáva do pozornosti ţalobcu, ţe v konaniach o ţalobách (§ 247 a nasl. OSP) súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby, pričom pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta druhá OSP). Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho 5Sţf/48/2009 8 súdnictva, ktorý je stanovený v § 244 OSP. Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý (s výnimkou vecí v tzv. plnej jurisdikcii - § 250i ods. 2 OSP) posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Zákon č. 289/1995 Z. z. (účinný v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie) v ustanovení § 20 ods. 1 viaţe nárok platiteľa na odpočet dane pri prijatých plneniach, ak boli prijaté na účely uskutočnenia zdaniteľných plnení. Tento nárok ďalej časovo a vecne podmieňuje splnením všetkých podmienok zakotvených v odseku 2. Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty
ustanovenia § 20 zákona č. 289/1995 Z. z. (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie) spočíva v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach, ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad deklaruje, ţe došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením a preto ho nemoţno iba stotoţňovať s faktúrou. Daňový doklad spôsobilý k odpočtu musí obsahovať predpísané náleţitosti a musí ho vydať platiteľ, a to konkrétna fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa atribúty platiteľa dane z pridanej hodnoty. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zásad a z obsahu administratívneho i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom daňových orgánov i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane
ustanovenia § 20 ods. 1 ani § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie). Najvyšší súd Slovenskej republiky si nemohol osvojiť argumentáciu ţalobcu, ţe ţalovaný sa v dokazovaní zameral len na spochybnenie schopnosti realizovať dopravu Š. F. a ţe ţalovaný vychádzal len z domnienok a určitých pochybení vo vzťahu k t. č. uţ 5Sţf/48/2009 9 nebohému Š. F. (zomrel 19.05.2006), ktorý mal zabezpečovať dopravu predmetného tovaru pre ţalobcu. Taktieţ si nemohol osvojiť argumentáciu týkajúcu sa námietky nemoţnosti ţalobcu vyjadriť sa osobne k tvrdeniu dodávateľa, ţe si mal dopravu zabezpečovať sám a tieţ argumentáciu, ţe nebol prítomný pri vypočutí dodávateľa v konaní. Z obsahu administratívneho spisu mal totiţ aj Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, ţe t. č. uţ nebohý Š. F. nevlastnil motorové vozidlo a nebol v rozhodnom čase ani drţiteľom vodičského oprávnenia, keďţe toto mu bolo vydané aţ dňa 21.02.2006, čo okrem Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Ruţomberok potvrdila aj manţelka nebohého. Z uvedeného mal preto aj najvyšší súd za preukázanú nepravdivosť tvrdenia ţalobcu o uskutočňovaní dopravy tovaru pre ţalobcu nebohým Š. F.. V tejto súvislosti manţelka Š. F. súčasne poprela tvrdenie ţalobcu o pôţičkách a dlhoch, ktoré mal mať nebohý Š. F. vo vzťahu k ţalobcovi, a ţe tieto mal jej nebohý manţel splácať vo forme protisluţby dopravou pre ţalobcu. Ţalobca bol v správnom konaní zastúpený Ing. J. O. (§ 9 ods. 3 zákona o správe daní), ktorý bol informovaný o všetkých úkonoch v daňovom konaní a ktorý sa zúčastnil aj ústneho pojednávania dňa 16.11.2006. Najvyšší súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov v danej veci aj v zmysle ustanovenia § 250j ods. 3 OSP, konkrétne či daňové konanie netrpí takými vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), nezistil, v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. 5Sţf/48/2009 10 O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 20. apríla 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.