1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 24. októbra 2006 na odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu, že napriek skutočnosti, že odporkyňa 2/ uzavrela predmetné zmluvy o pôžičke, nebola v konaní vypočutá. Je potrebné ju vypočuť ako účastníčku konania k uvedeným okolnostiam. Okrem nej treba vypočuť aj notárov, ktorí vyhotovovali notárske zápisnice (formou ktorých boli spísané predmetné zmluvy o pôžičke) a vykonať ďalšie špecifikované dokazovanie. Okresný súd Banská Bystrica (v poradí druhým) rozsudkom zo X.. novembra 2007 č.k. 17 C 178/2004–247 návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 12 751 Sk na účet právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že účastníci uzatvorili platné zmluvy o pôžičke, pretože neboli preukázané žiadne dôvody spôsobujúce neplatnosť týchto právnych úkonov. Odporca 3/ podpísal notárske zápisnice slobodne, vážne a svoj prejav doteraz žiadnym spôsobom nespochybnil, nedomáhal sa neplatnosti jednotlivých právnych úkonov a v rámci prebiehajúceho exekučného konania nepodal žiadny opravný prostriedok. Úkony odporcu 3/ - dohoda o zmluvnej pokute, vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskych zápisníc majú povahu vedľajších právnych vzťahov, ktoré môžu existovať iba popri hlavnom záväzkovom vzťahu, pričom v danom prípade hlavným záväzkovým vzťahom sú zmluvy o pôžičke ako platné právne úkony, z ktorého dôvodu ani tieto nemožno považovať za neplatné právne úkony. Navrhovateľka nepreukázala ani uvedenie do omylu odporcu 3/ tým, že bol odporcom 1/ informovaný, že odporkyňa 2/ žiadne dlhy voči nemu nemala a jeho nároky v tomto smere boli uspokojené. Odporcovi 3/ bolo postavenie spoludlžníka v čase podpisovania notárskych zápisníc, obsahujúcich náležitosti v súlade s § 47 Notárskeho poriadku, známe. Poukázal na to, že aj keď odporca 3/ v predmetnom záväzkovom vzťahu ako spoludlžník vystupuje, nie je potrebný k takýmto úkonom súhlas druhého manžela (navrhovateľky), nakoľko pod pojmom právny úkon týkajúci sa spoločných vecí treba rozumieť každý úkon, ktorý sa týka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Len z takéhoto úkonu sú obaja manželia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva konajú manželia samostatne a na platnosť ich úkonu nie je potrebný súhlas druhého manžela. Preto 2 Cdo 99/2009 4 ak chce za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo kúpnu zmluvu) len jeden z manželov, je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade právneho úkonu, ktorým sa má vec získať. Vzhľadom k tomu, v danom prípade nejde o relatívnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Návrhu nevyhovel ani z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), ktorý navrhovateľka odôvodňovala zmenou jej právneho postavenia (zásadným spôsobom) tým, že bude musieť spolu s manžel (odporcom 3/) vrátiť finančné prostriedky prevyšujúce už sumu 1 000 000 Sk a reálnou hrozbou, že prídu o byt, ktorého predaj nebude stačiť na pokrytie pohľadávky odporcu 1/. Podľa ustanovenia § 147 Občianskeho zákonníka (na ktorý navrhovateľka poukazovala) totiž pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z čoho jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka je povinná strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mal preukázané, že aj dohoda o zmluvnej pokute je platným právnym úkonom uzavretým v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka, z ktorého nevyplýva skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty by mala byť primeraná záväzku, ktorým sa zabezpečuje a odporcovia 2/, 3/ jednoznačne porušili zmluvné povinnosti (nesplnili riadne a včas záväzok vyplývajúci im z uzavretých zmlúv o pôžičke). Za neúčelné považoval vykonať ďalšie dokazovanie navrhnuté odporcom 3/ (znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva).
1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici (v poradí druhým rozhodnutím) rozsudkom z 18. septembra 2008 sp. zn. 14 Co 44/2008 na odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že zmluva o pôžičke zo 16.2.2004 spísaná vo forme notárskej zápisnice N X., Nz X. vyhotovenej JUDr. P. J., notárom so sídlom S., dohoda o zmluvnej pokute zo 16.2.2004 spísaná vo forme notárskej zápisnice N X., Nz X. vyhotovenej JUDr. P. J., notárom so sídlom S., vyhlásenie odporcu 3/ o uznaní dlhu a jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu spísané vo forme notárskej zápisnice N X., Nz X. vyhotovenej JUDr. P. J., notárom so sídlom S., zmluva o pôžičke z 24.2.2004 spísaná vo forme notárskej zápisnice N X., Nz X. vyhotovenej JUDr. V. K., notárkou so sídlom K., dohoda o zmluvnej pokute z 24.2.2004 spísaná vo forme notárskej zápisnice N X., Nz X. vyhotovenej JUDr. V. K., notárkou so sídlom K., vyhlásenie odporcu 3/ o uznaní dlhu a jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného 2 Cdo 99/2009 5 titulu spísané vo forme notárskej zápisnice N X., Nz X. vyhotovenej JUDr. V. K., notárkou so sídlom K., sú neplatnými právnymi úkonmi. Odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke trovy konania 175 404 Sk na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila naliehavosť na požadovanom určení neplatnosti uvedených právnych úkonov, lebo bez takéhoto určenia výkon jej vlastníckych práv k nehnuteľnosti (bytu) je ohrozený a týmto určením bude zabezpečená istota jej právneho postavenia. Dňa 26.10.2004 totiž súdny exekútor vydal exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na 4– izbový byt č. X., nachádzajúci sa v B. a patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu 3/. Pre vymoženie pôžičky vo výške 220 000 Sk bola začatá na návrh odporcu 1/ exekúcia (pod sp. zn. EX 101/04). Je nepochybné, že pohľadávka odporcu 1/ v rámci exekúcie sa týka nehnuteľnosti, ktorá je v režime bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu 3/. Ten ako manžel zabezpečovací úkon, ktorým bol postihnutý majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, urobil bez súhlasu navrhovateľky, ktorú nútený výkon práv v prospech odporcu 1/ postihuje, i keď nebola účastníčkou právneho vzťahu týkajúceho sa jej spoluvlastníckych práv k bytu. Z vykonaného dokazovania je možné vyvodiť, že konanie odporcov 1/, 2/ ohľadom pôžičiek bolo založené na tom, že odporkyňa 2/ pre zabezpečenie pohľadávky odporcu 1/ z tohto vzťahu vzniknutej mala získať ešte ďalšiu tretiu osobu vlastniacu nehnuteľný majetok, ktorú podmienku stanovil odporca 1/. Vzhľadom na predchádzajúce nesplatené pôžičky odporkyne 2/ voči odporcovi 1/, ktorých výška dosahovala okolo 400 000 Sk a ktoré boli uzavreté za obdobných podmienok, považoval jednomesačnú lehotu na vrátenie pôžičiek so zreteľom na ich výšku za neprimerane krátku. Obsah notárskych zápisníc bol formulovaný tak, aby ich prostredníctvom sa na strane odporcu 1/ dosiahol rýchly a neprimeraný majetkový prospech. Všetky okolnosti daného prípadu v čase, keď sa zmluvy o pôžičke uzatvárali, svedčia o úmyselnom vedomom konaní nielen odporkyne 2/, ale aj odporcu 1/. Z jeho strany ako nebankového subjektu ide o zneužitie práva, ktoré sa prieči dobrým mravom. Dojednanie o pôžičkách je z tohto dôvodu nedovolené a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka sú zmluvy absolútne neplatné. Neplatnosť zmlúv vyplýva aj z neurčitosti právneho postavenia odporcu 3/, keď na jednej strane vystupoval ako spoludlžník a na druhej strane za účasť v týchto právnych vzťahoch dostal finančnú odmenu. Okolnosť, že bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke ešte neznamená, že táto samotná preukazuje vyplatenie finančných prostriedkov pre odporcu 3/, najmä za okolností, za ktorých predmetné zmluvy boli uzatvárané. Vo vzťahu k odporcovi 3/ nešlo o pôžičku, pretože odporca 1/ vôbec nemal úmysel mu peniaze požičať, keď tieto boli použité na krytie 2 Cdo 99/2009 6 predchádzajúcich dlhov odporkyne 2/. V takomto prípade chýbala podstatná náležitosť prejavu vôle a to vážnosť, lebo vôľa odporcu 1/ v skutočnosti vôbec nesmerovala k požičaniu peňazí pre odporcu 3/. Uvedené vady majú za následok neplatnosť právnych úkonov aj podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Zabezpečovacie prostriedky slúžia na dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa vyplývajúce z hlavného záväzkového vzťahu bude uspokojené, nimi sa sankcionuje porušenie základnej povinnosti z uzavretej zmluvy. Z tohto dôvodu zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu, vznikajú za predpokladu, že existuje platný hlavný záväzok. V ustanovení §§ 544 – 558 Občianskeho zákonníka sú upravené jednotlivé zabezpečovacie záväzky, ktoré sa odlišujú čo do spôsobu zabezpečenia veriteľovej pohľadávky resp. práva. V danej veci zmluvy o pôžičke ako hlavné záväzky sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi od samého začiatku, prečo nevyvolali žiadne právne účinky. Z toho dôvodu nemohli platne vzniknúť ani ďalšie právne úkony, ktoré svojím obsahom a účelom bezprostredne s nimi súviseli. Preto za neplatné treba považovať aj dohody o zmluvnej pokute, vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ako exekučného titulu. Ak odporkyňa 2/ uviedla, že odporca 3/ konal v omyle, zakladalo by to aj dôvod relatívnej neplatnosti právnych úkonov podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Týmto dôvodom neplatnosti sa však bližšie nezaoberal vzhľadom na vyslovený záver, že všetky úkony sú absolútne neplatné, na ktorú skutočnosť bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca 1/. Navrhol ho zmeniť a návrh zamietnuť. Tvrdenia a záver odvolacieho súdu považoval za nesprávne. Nemožno ich podľa jeho názoru vyvodiť ani z obsahu uvedeného trestného spisu, z ktorého nesporne vyplýva, že odporkyňa 2/ sa ku spáchaným skutkom priznala, svoje konanie oľutovala, prisľúbila nahradiť spôsobenú škodu a uviedla, že sama sprostredkovala poskytnutie pôžičiek pre poškodených od neho ako odporcu 1/, pričom finančné prostriedky im naozaj odovzdal. Následne odporkyňa 2/ uzatvorila s poškodenými samostatné zmluvy, o ktorých nemal žiadnu vedomosť. Vždy mal za to, že finančné prostriedky si v skutočnosti požičiavajú poškodení, tak mu to bolo aj povedané a o žiadnych vzájomných dohodách medzi poškodenými a odporkyňou 2/ nevedel. Odporkyni 2/ požičal finančné prostriedky, ktoré mu vrátila a v uvedenom čase žiadne dlhy voči nemu nemala, z ktorého dôvodu nie je správny záver, že mala voči nemu záväzky. V danej veci poskytol finančné prostriedky spoločne odporkyni 2/ a odporcovi 3/ a keďže nedošlo k ich splateniu riadne a včas, bol nútený domáhať sa ich zaplatenia prostredníctvom exekučného konania. Odporca 3/ nepodal žiadny návrh a ani sa 2 Cdo 99/2009 7 v rámci občianskoprávneho konania nedomáhal určenia, že nároky voči nemu uplatnené sú neoprávnené. Námietky podala len navrhovateľka – manželka odporcu 3/. Odporca 3/ vo svojich prvotných výpovediach pred prvostupňovým súdom sa ani len slovom nezmienil, že by ho mal spolu s odporkyňou 2/ ubezpečovať, že jeho ručenie je len formálne a tiež, že odporkyňa 2/ voči nemu nemá žiadne záväzky. Poukázal na príslušné časti zápisníc z občianskoprávneho konania a na obsah pripojených listín, z ktorých vyplýva, že vzťah medzi odporkyňou 2/ a odporcom 3/ bol bližší ako len kolegiálny, kamarátsky vzťah zo zamestnania a tiež, že si pôžičku od neho vzali spoločne, aj keď medzi nimi bola uzavretá samostatná dohoda (poskytnutie odmeny, peniaze odovzdané odporkyni 2/ a pod.), o ktorej nemal žiadnu vedomosť. Súčasne poukázal na vzájomné rozpory vo výpovediach odporkyne 2/ a odporcu 3/ ohľadom skutočností týkajúcich sa podpísania predmetných notárskych zápisníc a na rozpory ich výpovedí s výpoveďami svedkov – notárov, ktorí notárske zápisnice vyhotovovali. Mal za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že bol odporca 3/ uvedený do omylu, pretože tento zmluvy o pôžičke spísané vo forme notárskych zápisníc, uzatvoril dobrovoľne, slobodne a vážne, pričom sa pred podpisom týchto zmlúv oboznámil s ich obsahom. Napadnuté zmluvy o pôžičke neboli uzavreté v jeden deň, ale v rozmedzí 7 dní a keby nebol súhlasil s obsahom už prv vykonaného právneho úkonu, určite by druhý právny úkon nebol uzatvoril. Proti týmto právnym úkonom nič nenamietal, rešpektoval ich, uznával a ani v rámci exekučného konania nemal proti nim žiadne výhrady. Neboli preto naplnené zákonné predpoklady neplatnosti napadnutých právnych úkonov, boli vykonané na základe vzájomnej dohody všetkých ich účastníkov. Namietal aj výšku trov konania. Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že prioritne sa domáhala určenia neplatnosti predmetných právnych úkonov z dôvodu ich rozporu s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca 3/ ich uzavrel bez jej vedomia ako jeho manželky. Následne v priebehu konania na základe vykonaných dôkazov rozšírila svoju právnu argumentáciu o dôvody neplatnosti právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka. Zotrvala na svojom tvrdení, že podpísanie zmlúv o pôžičkách, o ktorých nemala vedomosť, len jedným z manželov počas manželstva nie je bežnou vecou. Rovnako tak podpísanie ostatných právnych úkonov. Poukázala na výpoveď a písomné stanovisko odporkyne 2/ a na to, že bola odsúdená za trestný čin podvodu. Podľa nej bola jednoznačne preukázaná existencia omylu na strane odporcu 3/. Bol preukázaný aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutím krajského súdu došlo k obnoveniu stavu jej právnej istoty v otázke existencie a prípadnej výšky záväzkov 2 Cdo 99/2009 8 vzniknutých bez jej vedomia, ktoré mali byť uspokojované z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Toto rozhodnutie obsahuje správne právne posúdenie veci, pričom ctí ducha zákona a v celom rozsahu korešponduje s požiadavkami hľadania a nachádzania nielen právneho, ale navyše aj slušného a spravodlivého usporiadania vzájomných vzťahov účastníkov konania. Navrhla preto dovolanie odporcu 1/ zamietnuť. Odporca 3/ mal za to, že výsledky konania jednoznačne svedčia o skutočnosti, že konanie odporcu 1/ a odporkyne 2/ ohľadom pôžičiek peňazí bolo založené na tom, že odporkyňa 2/ pre zabezpečenie pohľadávky odporcu 1/ mala získať ešte tretiu osobu, ktorá vlastní nehnuteľný majetok, ktorú podmienku stanovil odporca 1/. Následne obsah notárskych zápisníc bol formulovaný tak, aby ich prostredníctvom sa na strane odporcu 1/ dosiahol rýchly a neprimeraný majetkový prospech. Všetky okolnosti predmetného prípadu v čase, keď sa zmluvy o pôžičke uzatvárali, svedčia o úmyselnom vedomom konaní odporcu 1/ ako aj odporkyne 2/. Zo strany odporcu 1/ ako nebankového subjektu ide o zneužitie práva, ktoré sa prieči dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dojednanie o pôžičkách je z tohto dôvodu nedovolané a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka sú zmluvy absolútne neplatné (obchádzajú zákon). Poukázal na trestné konanie vedené voči odporcovi 1/. Žiadal dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne 2 Cdo 99/2009 9 rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 pís. a/ až g/ O.s.p. Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a je existenciu nezistil ani dovolací súd. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu z obsahu spisu nezistil. Dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že navrhovateľka a odporca 3/ sú manželia, že dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.