Obsah (5)

§ 243f§ 243a§ 242§ 243b§ 243d

Najvyšší súd 4 M Cdo 1/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ E. S., bývajúceho v P., 2/ M. Ď., bývajúceho v P., 3/ H. Ď., bývajúcej v

§ 243fods.

1 písm. b) O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol ich v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Povaţská Bystrica na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe súdy sa náleţite neriadili zákonnými ustanoveniami § 1, § 2, § 120 ods. 1, § 132 O.s.p. a § 42a Občianskeho zákonníka a porušili zákon. Namietal vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu veci, keď súdy nepostupovali v dôkaznom procese v súlade s § 120 O.s.p. a nevykonali dôkaz, ktorý mal poslúţiť k verifikácii právne významnej skutočnosti. Ţalobcovia zastúpení advokátom ţiadali mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietnuť a ţalovaného zaviazať k povinnosti zaplatiť trovy dovolacieho konania vo výške 2 198,65 €. Skutkový stav povaţovali za zistený v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie, z ktorého súdy vyvodili aj správny právny názor. Nezastúpení ţalobcovia nevyuţili svoje právo a na výzvu súdu sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrili. Ţalovaný súhlasil s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Zároveň poukázal na to, ţe meritum veci sa podľa jeho názoru dotýka aj výrokov o trovách právneho zastúpenia, preto je potrebné zrušiť napadnuté rozsudky v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu ţalovaného (§ 243e ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 243f ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie krajského a okresného súdu a dospel k záveru, ţe ich treba zrušiť. 4 M Cdo 1/2009 4 V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p., pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd zistil existenciu procesnej vady uvedenej v § 237 písm.

1. b)O.s.p., t.j., ţe ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v kaţdom štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu po celý čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity, t.j. spôsobilosti byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkom priznáva, resp. ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu (§ 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Z obsahu spisu vyplýva, ţe v priebehu konania (po podaní ţaloby 19. decembra 2001) ţalobkyňa 2/ Š. S. zomrela X., ţalobkyňa 11/ V. J. zomrela X., ţalobkyňa 15/ P. P. zomrela X., ţalobca 17/ E. K. zomrel X., ţalobca 19/ A. B. zomrel X., ţalobkyňa 42/ Ľ. F. zomrela X., ţalobkyňa 54/ J. K. zomrela X. a ţalobca 55/ F. D. zomrel X. Moţno konštatovať, ţe v čase rozhodovania súdu prvého stupňa (23.11.2005) súd konal so ţalobkyňou 2/ Š. S., ţalobkyňou 11/ V. J., ţalobkyňou 15/ P. P., ţalobcom 19/ A. B., 4 M Cdo 1/2009 5 ţalobkyňou 42/ Ľ. F., ţalobkyňou 54/ J. K. a ţalobcom 55/ F. D., ktorí však nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania. V odvolacom konaní odvolací súd vo veci konal s právnymi nástupcami ţalobcov 2/, 11/, 15/, 42/ a 55/ (uvedenými v záhlaví). Ako s účastníkmi konania však konal (aj v čase rozhodovania 22.11.2007) so ţalobcom 17/ E. K., ţalobcom 19/ A. B. a ţalobkyňou 54/ J. K., hoci ani títo uţ nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania (NS SR poznamenáva, ţe zo spisu je zrejmé, ţe právny zástupca ţalobcov oznámil krajskému súdu, ţe ţalobca 19/ A. B. zomrel X., viď. č.l. 125, č.l. 134-140 a č.l. 155 spisu). Napriek vyššie uvedenému prvostupňový i odvolací súd vo veci rozhodli. Ich rozhodnutia sú preto z dôvodu nedostatku podmienky konania zmätočné a ako také ich treba zrušiť. Ak po začatí konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.), postup súdu upravuje § 107 O.s.p. Podľa povahy veci súd posúdi, či smrť účastníka bráni pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom moţno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania. V konaní pred okresným aj krajským súdom vystupovali ako účastníci konania tí, ktorí uţ spôsobilosť byť účastníkom konania nemali. Správne mali súdy oboch stupňov konať s ich právnymi nástupcami, resp. konanie vo vzťahu k týmto ţalobcom zastaviť, ak právnych nástupcov niet, čo sa však nestalo, preto rozhodnutie okresného a krajského súdu trpí procesnou vadou podľa § 237 písm.
2. b)O.s.p., pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky počas dovolacieho konania zistil, ţe po právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu zomreli ţalobca 39/ P. B. (X.), ţalobca 44/ J. B. (X.) a ţalobkyňa 51/ P. J. (X.). Úlohou prvostupňového súdu bude preto rovnako podľa § 107 O.s.p. podľa povahy veci posúdiť, či smrť účastníka bráni pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom moţno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania. 4 M Cdo 1/2009 6 Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243bods.

3 O.s.p.). V zmysle zásad dovolacieho konania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberal vecnou správnosťou napadnutých rozhodnutí. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243dods.

1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. mája 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 4 M Cdo 1/2009 7