Obsah (7)

§ 250j§ 250k§ 25a§ 26§ 49§ 69§ 11

Najvyšší súd 5Sžf/34/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutí ţalovaného č. I/221/5652- 28621/2008/990447-r zo dňa

1. apríla 2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica I. č. 651/230/67100/07-Ška zo dňa
2. decembra 2007, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 v sume 95.000,- Sk z dôvodu nesplnenia podmienky § 49 ods. 2 písm. a/. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“). Ďalej napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/221/5652-28623/2008/990447-r zo dňa
3. apríla 2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica I. č. 651/230/671217/07/Ška zo dňa
4. decembra 2007, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 v sume 190.000,- Sk z dôvodu nesplnenia podmienky § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. Napokon napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného I/221/7398-38069/2008/990447-r zo dňa
5. mája 2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 651/230/4929/08/Ška zo dňa
6. januára 2008, ktorým správca dane nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v sume 171.665,- Sk a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 179.835,- Sk z dôvodu nesplnenia podmienky § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré im predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobách (§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP v spojení s § 247 a nasl. OSP), dospel k záveru, ţe ţalovaný posúdil vec po právnej stránke súladne so zákonom, ţe napadnuté rozhodnutia sú vecne správne a preto ţaloba je nedôvodná. Pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd vychádzal z obsahu správneho spisu a z ustanovení § 49 ods. 12 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., pričom 5Sţf/34/2009 3 sa stotoţnil s argumentáciou v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí, ako aj v stanoviskách k ţalobám. Uviedol, ţe daňové orgány nepochybili, ak vychádzali pri posudzovaní existencie predmetnej pohľadávky spoločnosti T. S., s. r. o., z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 11C 184/04-168 zo dňa 16.10.2006, vzhľadom k čomu súd námietku ţalobcu o predčasnosti rozhodnutí ţalovaného povaţoval v zmysle § 25a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave daňových orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 zb.“ alebo „zákon o správe daní“) za nedôvodnú. Stotoţnil sa s názorom ţalovaného, ţe súčasťou Notárskej zápisnice zo dňa 29.05.2001 je aj obsah uznania dlhu zo dňa 10.01.2001 a tieţ, ţe vzhľadom na túto skutočnosť posúdenie právneho úkonu uznania dlhu zo dňa 10.01.2001 má podstatný vplyv na posúdenie existencie predmetnej pohľadávky spoločnosti T. S., s.r.o., čo súvisí aj s posúdením oprávnenosti odpočítania dane z faktúr od spoločnosti V. S., s.r.o., ktorá mala odkúpenie častí tejto pohľadávky ţalobcovi sprostredkovať. Keďţe uznanie dlhu zo dňa 10.01.2001 bolo

citovaného rozsudku Okresného súdu Bratislava V. vykonané v rozpore so zákonom a tento úkon bol od počiatku neplatný, pričom spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom uvedenej pohľadávky, nemohla prevádzať ţalobcovi ani jednotlivé časti tejto pohľadávky. Krajský súd vyslovil názor, ţe vzhľadom na uvedené, prijaté sluţby sprostredkovateľskej a poradenskej činnosti za účelom odkúpenia častí tejto pohľadávky nemohol ţalobca pouţiť a ani ich nepouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čím nie je z jeho strany splnená podmienka ustanovená v § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Preto sú rozhodnutia ţalovaného ako aj správcu dane v súlade so zákonom. Krajský súd povaţoval za nedôvodnú námietku ţalobcu aj pokiaľ ide o jeho návrh na preskúmanie rozhodnutí v mimoodvolacom konaní, a to vzhľadom na oznámenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/20924/2008-73 zo dňa 05.08.2008 a č. MF/20925/2008-73 zo dňa 05.08.2008. Súčasne krajský súd poukázal na to, ţe v predmetnom konaní bolo právne bezvýznamné a neefektívne zaoberať sa skúmaním ďalších zákonných podmienok, keďţe uţ preukázanie nesplnenia podmienky § 49 ods. 1 písm. a/zákona o DPH vylučuje nárok ţalobcu na odpočítanie DPH. Preto ďalšie dokazovanie a prerušovanie konania na vyriešenie 5Sţf/34/2009 4 predbeţnej otázky týkajúcej sa zastupovania spoločnosti V. S., s. r. o., by bolo nadbytočné. Taktieţ súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku ţalobcu, ktorou poukazoval na skutočnosť, ţe správca dane dňa 14.04.2008 rozhodol o prerušení daňového konania vo veci kontroly na zistenie oprávnenosti nároku ţalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007, pretoţe poukazovanie na postup správcu dane v inej veci nesúvisiacej s vecami napadnutými ţalobami je nedôvodné, keďţe dôvody prerušenia konania v inej veci nemajú ţiadny súvis so skutočnosťami, ktoré sú predmetom ţalôb. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd

§ 250kods.

1 OSP tak, ţe ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, zotrvávajúc na svojich námietkach uvedených v ţalobe, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal krajskému súdu, ţe sa stotoţnil s postupom ţalovaného v daňovom konaní a s jeho stanoviskom. Namietal predovšetkým nezákonný postup správcu dane ako aj ţalovaného, keď zotrval na tvrdení, ţe daňové orgány rozhodli predčasne, pretoţe správca dane ako aj ţalovaný vychádzali pri svojom rozhodovaní z rozsudku Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 11C 184/04-168 zo dňa 16.10.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co 546/06 zo dňa 17.05.2007 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 157/07 a 3Co 4/07 zo dňa 25.10.2007. Ţalobca tvrdil, ţe tieto rozhodnutia sa nezaoberali skutkovým stavom veci a išlo vyslovene o rozhodnutia procesného charakteru, kde boli

názoru ţalobcu porušené práva spoločnosti T. S., s.r.o., nakoľko sa postupom správcu konkurznej podstaty JUDr. S. obchádza zákon. Z toho dôvodu spoločnosť T. S., s.r.o., na ochranu svojich práv podala sťaţnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorá je vedená pod sp. zn. RVP 1462/08.

názoru ţalobcu sa súd prvého stupňa nezaoberal základnou otázkou –existenciou pohľadávky T. S., s.r.o., v konkurznej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3K 26/

1. Dôkazy o vzniku a existencii pohľadávky boli správcovi dane známe a ţalovanému predloţené aj v doplnení odvolania zo dňa 12.03.
2. Ţalobca tvrdil, ţe všetky tieto dôkazy preukazujú, ţe predmetná pohľadávka vznikla a existovala, a to v celkovej výške 11.569.745,- Sk bez príslušenstva a ktorá nebola zo strany dlţníka spoločnosti S., s.r.o., uhradená ani iným spôsobom vysporiadaná. Ţalobca ďalej namietal netransparentné konania Slovenského zväzu 5Sţf/34/2009 5 sluchovo postihnutých v Slovenskej republike (ďalej len SZSP v SR), ktorý pred Daňovým úradom Bratislava V. dňa 27.08.1997 tvrdil, ţe budova a ostatné hnuteľné veci uţ od novembra 1992 sú jeho majetkom a nie majetkom spoločnosti S., s.r.o., napriek tomu, ţe kúpna zmluva registrovaná na Štátnom notárstve Lučenec zo dňa 01.10.1992 je dôkazom, ţe budova je majetkom spoločnosti S., s.r.o. Ďalej namietal, ţe SZSP v SR ani spoločnosť S., s. r. o., nemali právny ani účtovný titul na vypustenie tejto pohľadávky z účtovnej evidencie. Z uvedeného dôvodu správca dane pochybil pri posúdení tejto pohľadávky a mal preveriť aj správu likvidátora pred výmazom spoločnosti S., s.r.o., z obchodného registra. Daňové orgány ani súdy tejto skutočnosti nevenovali ţiadnu pozornosť. Namietal, ţe takýto postup je nezákonný, lebo je v rozpore s ust. § 2 ods. 2 a § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Ďalej ţalovaný namietal, ţe súd prvého stupňa pochybil, keď nezobral do úvahy dôkaz, ktorý navrhoval v súdnom konaní vykonať, a to oboznámenie sa s konkurzným spisom č. 3K 246/01, ako aj vypočutím svedka JUDr. S., správcu konkurznej podstaty. Z uvedeného konkurzného súpisu vyplýva, ţe pohľadávka spoločnosti T. S., s.r.o., je pohľadávka vykonateľná a správca konkurznej podstaty túto pohľadávku nepoprel v zmysle § 23 ods. 5 písm. b/ zákona o konkurze a vyrovnaní. Ďalej ţalobca namietal, ţe ţalovaný ako aj súd prvého stupňa pochybili, keď Notársku zápisnicu zo dňa 29.05.2001 č. N130/2001, NZ 116/2001 vyhodnotili ako neplatný právny úkon, keďţe táto notárska zápisnica je verejnou listinou a nebola ţiadnou súdnou ţalobou zrušená. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, správca dane neuznal ţalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktorých predmetom fakturácie bola odplata za sprostredkovateľské a poradenské sluţby pri obchodnom prípade „Hotel Máj“ v zmysle zmlúv o dielo t. j. odplata za poradenstvo v ďalšom postupe a sprostredkovanie dohody za účelom odkúpenia časti pohľadávky v konkurznej veci sp. zn. 3 K 246/01 vedenej na Krajskom súde v Bratislave. Vzhľadom k tomu, ţe sluţby, z ktorých si ţalobca uplatnil odpočítanie dane bezprostredne súviseli s pohľadávkou (podrobne opísanou v napadnutom rozhodnutí), správca dane bol oprávnený preveriť jej opodstatnenosť a existenciu. Uviedol, ţe v predmetnej veci bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 11C 184/94-168 zo dňa 16.10.2006, právoplatným dňa 27.12.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co 546/06-226 zo dňa 17.05.2007 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 15/07, 3Co 4/07 zo dňa 26.10.2007 rozhodnuté, ţe právny 5Sţf/34/2009 6 úkon Uznanie dlhu zo dňa 10.01.2001 SZSP v SR voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40.000.000,- Sk je od počiatku neplatný, pretoţe SZSP v SR nemohol mať postavenie dlţníka voči veriteľovi spoločnosti T. S., s.r.o., v čase uznania dlhu. Existujúci dlh (záväzok) pôvodného dlţníka mohol byť právne relevantným spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR iba do zániku pôvodného dlţníka (S., s.r.o.), pričom k takémuto úkonu ako vyplýva z likvidačnej správy spoločnosti S., s.r.o., nedošlo. Z uvedeného vyplýva, ţe nejde len o rozhodnutie procesného charakteru a ţalovaný rešpektoval toto právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, na základe čoho sa odvodzuje platnosť a existencia pohľadávky, z ktorej vyplývajú pre ţalobcu otázky moţnosti alebo nemoţnosti uplatniť si odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V súvislosti s námietkou prebiehajúcich incidenčných ţalôb ţalovaný uviedol, ţe takejto ţalobe predchádza, resp. aj rozhodnutie v incidenčnom konaní, vychádza z existencie alebo neexistencie konkrétneho právneho úkonu, resp. z jeho platnosti alebo neplatnosti a pokiaľ túto platnosť, resp. neplatnosť v zmysle Občianskeho zákonníka musí konštatovať súd, tak potom ako v danom prípade je potrebné a niet o tom pochybnosti, aby takéto rozhodnutie rešpektoval aj konkurzný súd konajúci v incidenčnom konaní ohľadne popretia pohľadávky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR č. I/221/5652-28621/2008/990447-r zo dňa
3. apríla 2008 a č. I/221/5652- 28623/2008/990447-r zo dňa
4. apríla 2008, ktorými ţalovaný potvrdil rozhodnutia správcu dane, ktorými bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. a III. štvrťrok 2006 z dôvodu nesplnenia podmienky ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. a rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/221/7398- 38069/2008/990447-r zo dňa
5. mája 2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 5Sţf/34/2009 7 IV. štvrťrok 2006 a určil mu vlastnú daňovú povinnosť z dôvodu nesplnenia podmienky ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. a posúdenie, či tieto rozhodnutia neboli vydané v rozpore s ust. § 25a zákona o správe daní a teda či neboli vydané predčasne. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 25aods.

1 zákona č.511/1992 Zb. správca dane môţe konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

§ 25aods.

2 zákona o správe daní správca dane môţe konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôleţitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbeţnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môţe správca dane túto lehotu primerane predĺţiť, najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbeţnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

§ 25aods.

4 zákona o správe daní správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekáţky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

§ 26ods.

1 zákona o správe daní ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej uţ právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. Inak si môţe správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania. 5Sţf/34/2009 8 Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom ţalovaného i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalovaného ani zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu procesných ustanovení, keď ţalovaný ani správca dane nevyhoveli ţiadosti ţalobcu o prerušenie konania z dôvodu, ţe spoločnosť T. S., s. r. o., podala na Ústavnom súde Slovenskej republiky sťaţnosť pre porušenie jej práv ako vedľajšieho účastníka v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. č. k. 11C 184/04.

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského súdu podanie sťaţnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom v rámci správneho súdnictva a nemá odkladný účinok ohľadom vyššie označeného právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava V. a preto konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nezakladá dôvod na prerušenie konania v zmysle § 25a zákona o správe daní.

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 25a zákona o správe daní, môţe správca dane konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke. V danom prípade takáto situácia nenastala. Za predbeţnú otázku v danom prípade moţno povaţovať posúdenie platnosti právneho úkonu uznania dlhu zo dňa 10.01.2001 SZSP v SR voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40.000.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, ţe o tejto predbeţnej otázke uţ bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 11C 184/04 zo dňa 16.10.2006 tak, ţe súd rozhodol, ţe vyššie označený právny úkon uznania dlhu je neplatný od počiatku, bol správca dane týmto rozhodnutím súdu v zmysle § 26 zákona o správe daní viazaný. Taktieţ nedošlo zo strany ţalovaného ani správcu dane k porušeniu procesných ustanovení, ak daňové orgány neprerušili daňové konanie z dôvodu vyriešenia otázky zastupovania spoločnosti V. S., s.r.o., pretoţe táto otázka je v danom prípade právne bezvýznamná. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, ţe napadnuté rozhodnutia ţalovaného nie sú vydané predčasne a ani v rozpore s ustanovením § 25a a § 26 zákona o správe daní.

§ 49ods.

1 zákona č. 222/2004 Z. z. (v znení rozhodnom pre posúdenie danej veci) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. 5Sţf/34/2009 9

§ 49ods.

2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou

odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň: a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb dodaných s inštaláciou alebo montáţou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň

§ 69ods.

2 aţ 4, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

§ 11, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Zákon č. 222/2004 Z. z. v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a/ viaţe nárok platiteľa na odpočet dane z tovarov alebo sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, ak daň bola voči nemu uplatnená iným platiteľom. Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty

ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie spočíva v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov alebo sluţieb. Daňový doklad deklaruje, ţe došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, a preto nemoţno ho iba stotoţňovať s faktúrou zaloţenou na pochybnej resp. spornej zmluve. Daňový doklad spôsobilý k odpočtu musí obsahovať predpísané náleţitosti a musí ho vydať platiteľ, a to konkrétna fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa atribúty platiteľa dane z pridanej hodnoty. Vychádzajúc zo zhora uvedeného včítane citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom daňových orgánov i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane

ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia. 5Sţf/34/2009 10

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom pohľadávky v nominálnej hodnote 37.437.866,- Sk prihlásenej konkurznou prihláškou č. 3K 246/01 podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči Zdruţeniu zväzov zdravotne postihnutých v SR, ktoré prevzalo dlh od SZSP v SR zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, keďţe právny úkon uznanie dlhu zo dňa 10.01.2001 SZSP v SR voči spoločnosti T. S., s. r. o., je

vyššie označeného rozsudku Okresného súdu Bratislava V. neplatný od samého začiatku. Vzhľadom k tomu ţe spoločnosť T. S., s. r. o., sa nestala vlastníkom pohľadávky prihlásenej do konkurzu, ţalobca napriek predloţeným daňovým dokladom (faktúram č. 31036/V, interné číslo D-2/1/06 zo dňa 31.03.2006, č. 300906/PN, interné číslo D-1/II/06 zo dňa 30.09.2006 a č. 311206/PN zo dňa 31.12.2006 za sprostredkovateľské a poradenské sluţby pri obchodnom prípade “Hotel Máj“) prijaté sluţby sprostredkovateľskej a poradenskej činnosti nepouţil a nepouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čím nebola splnená podmienka § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Okrem toho v preskúmavaných veciach nebolo moţné ponechať bez povšimnutia, ţe ţaloba ţalobcu neobsahuje ţiadne skutočnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Ţalobca v súdnom konaní v zákonnej lehote na podanie ţaloby neuviedol nijaké skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa nebol podrobne vyporiadal ţalovaný vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, ţe v preskúmavanej veci daňové orgány skutkový stav veci zistili v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení vyvodili správny právny záver. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). 5Sţf/34/2009 11 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 250kods.

1 OSP a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 17. marca 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková