zákon o spotrebnej dani z liehu, odňatie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, nedostatočne zistený skutkový stav

Najvyšší súd 5Sžf/40/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v B. v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci ţalobcu: S. D. C., s. r. o., S.S., IČO: X., zastúpeného: Advokátskou kanceláriou K., K. a partneri, s. r. o., so sídlom v B.B., proti ţalovanému: Colný úrad Nitra, Rázusova 2A, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 41692/2008-6138 zo dňa

1. júna 2008, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
2. októbra 2008, č. k. 26S/6/2008-41, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
3. októbra 2008, č. k. 26S/6/2008-41 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 41692/2008-6138 zo dňa
4. júna 2008 z r u š u j e a v r a c i a vec ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 557,43 Eura, ktorú náhradu je ţalovaný povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie K., K. a partneri, s.r.o, so sídlom v B. do troch dní. O d ô v o d n e n i e : 5Sţf/40/2009 2 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 41692/2008-6138 zo dňa
5. júna 2008, ktorým ţalovaný Colný úrad Nitra v zmysle § 23 ods. 8 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebnej dani z liehu“) odňal dňom doručenia rozhodnutia povolenie na prevádzkovanie daňového skladu L.L., S.S., vydané daňovému subjektu S. D. C., s. r. o., S., registračné číslo prevádzkovateľa daňového skladu SK61590500001, s prideleným evidenčným číslom 615930500002 a registračným číslom SK61590500002 z dôvodu, ţe daňový subjekt prestal spĺňať podmienku uvedenú v § 23 ods. 4 písm. c/ zákona o spotrebnej dani z liehu. Súčasne uloţil daňovému subjektu podľa § 23 ods. 10 písm. a/ zákona o spotrebnej dani z liehu vykonať za účasti colného úradu inventarizáciu zásob liehu ku dňu zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu a tieţ mu uloţil povinnosť podať daňové priznanie za daňový sklad L.L. v súlade s výsledkom inventarizácie do 3 dní odo dňa vykonania inventarizácie a v rovnakej lehote zaplatiť daň. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe dospel záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ako aj postup ţalovaného sú v súlade so zákonom. Krajský súd poukázal na to, ţe medzi účastníkmi bolo nesporné a bola preukázaná skutočnosť o existencii daňového nedoplatku ţalobcu na dani z pridanej hodnoty vo výške prevyšujúcej 10 miliónov Sk. Ţalobcom prezentovaná údajná nejasnosť, či daňový nedoplatok je moţné povaţovať za pohľadávku na dani po lehote splatnosti, nejasnosťou v ţiadnom prípade nie je. Odpoveď sa totiţ skrýva v ustanovení § 1a písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) obsahujúceho zákonnú definíciu základných pojmov. Podľa tohto ustanovenia sa daňovým nedoplatkom rozumie dlţná suma dane po lehote splatnosti. V konaní pred ţalovaným správnym orgánom bolo spoľahlivo zistené, ţe ohľadne daňového nedoplatku ţalobcu nebolo Daňovým úradom Štúrovo ako správcom dane vydané ţiadne rozhodnutie podľa § 59 zákona č. 511/1992 Zb., ktorým by bol povolený odklad platenia dane 5Sţf/40/2009 3 alebo povolené platenie v splátkach. Poukaz ţalobcu na zápisnicu spísanú Daňovým úradom Štúrovo dňa 09.04.2008 je zbytočný, pretoţe táto ţiadne rozhodnutie podľa § 59 zákona č. 511/1992 Zb. neobsahuje, pričom iný právne relevantný spôsob odkladu splatnosti dane ako rozhodnutie podľa § 59 cit. zákona náš právny poriadok nepozná. Krajský súd skonštatoval, ţe bolo bez akejkoľvek pochybnosti a bez potreby iniciovať konanie o predbeţnej otázke jasné, ţe ţalobca prestal spĺňať podmienku na povolenie prevádzkovania daňového skladu podľa § 23 ods. 4 písm. c/ zákona o spotrebnej dani z liehu. Prerušenie konania zo strany ţalovaného bolo neúčelné a spôsobilo zbytočné predĺţenie konania o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Podľa názoru krajského súdu nesplnenie čo i len jednej z podmienok uvedených v § 23 ods. 4 písm. a/ aţ f/ zákona o spotrebnej dani z liehu vytvára stav, za ktorého by povolenie nemohlo byť vydané a preto ak uţ bolo udelené, je potrebné ho odňať. Ďalej krajský súd povaţoval za nedôvodné i námietky ţalobcu proti krátkosti 3-dňovej lehoty na podanie daňového priznania na zaplatenie dane od vykonania inventarizácie. Dĺţku lehoty totiţ v takomto prípade určuje ţalovaný podľa § 23 ods. 10 písm. a/ zákona o spotrebnej dani z liehu. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného č. 41692/2008-6138 zo dňa
6. júna 2008 a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Namietal, ţe rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zotrval na svojich námietkach uvedených v ţalobe. Poukázal na to, ţe ţalobca v konaní pred krajským súdom sám priznal existenciu daňového nedoplatku. Keďţe išlo o daňový nedoplatok starší ako 12 mesiacov (podmienka pre postup podľa § 59 zákona č. 511/1992 Zb.), bol dohodnutý, okrem iného aj podľa zápisnice č. 632/320/5582/08/Bac, záväzný splátkový kalendár, pričom Daňový úrad Štúrovo má aj v súčasnosti na tento daňový nedoplatok zahrnutý do splátkového kalendára zriadené záloţné právo rozhodnutím č. 632/320/5578/08/Bac zo dňa 16.04.2008 podľa § 71 ods. 1 zákona o správe daní Ďalej ţalobca poukazoval na skutočnosť, ţe daňový nedoplatok bol v čase konania o odňatí povolenia riadne plnený podľa dohodnutého splátkového kalendára a zabezpečený spôsobom, ktorý predpokladá § 59 zákona o správe daní v spojení s § 71 ods. 1 5Sţf/40/2009 4 zákona o správe daní. Ďalej uviedol, ţe úprava § 59 zákona o správe daní v ţiadnom svojom ustanovení nedefinuje, ţe v prípade postupu podľa týchto ustanovení sa mení status daňového nedoplatku a tento prestáva byť povolením odkladu platenia alebo povolením platenia v splátkach daňovým nedoplatkom. Daňový nedoplatok hradený spôsobom podľa § 59 zákona o správe daní a spôsobom dohodnutým medzi Daňovým úradom Štúrovo a ţalobcom ostáva totoţným. Ţalobca sa nestotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ktorý konštatuje, ţe aj napriek skutkovým okolnostiam prípadu je daňový nedoplatok podľa § 1a písm. f/ zákona o správe daní pohľadávkou po lehote splatnosti, okrem prípadu vydania rozhodnutia podľa § 59 zákona o správe daní. Ţalobca zastáva názor, ţe daňový nedoplatok hradený spôsobom podľa § 59 zákona o správe daní a spôsobom dohodnutým medzi Daňovým úradom Štúrovo a ţalobcom, by sa stal pohľadávkou po lehote splatnosti iba v prípade nedodrţania splátkového kalendára, či uţ podľa rozhodnutia alebo podľa dohody. Ďalej ţalobca naďalej zotrval na svojich tvrdeniach ohľadom procesných chýb a nedostatkov v konaní pred ţalovaným, na ktoré poukázal v ţalobe. Ţalobca tvrdil, ţe tieto procesné nedostatky sú takého zásadného významu, ţe nemoţno ich existenciu ignorovať, práve naopak, ich následkom bolo hrubé porušenie postavenia ţalobcu ako účastníka daňového konania, čím došlo nielen k ohrozeniu účelu konania na spoľahlivosti zisteného stavu, ale a to predovšetkým porušením práv daňového subjektu, ktoré mu zákon priznáva. Ďalej namietal, ţe krajský súd v rozsudku neuviedol, ako sa vysporiadal s procesnými nedostatkami ţalovaného. Jedná sa najmä o porušenie procesných práv a povinností ţalobcu ako daňového subjektu v konaní pred ţalovaným splniť si svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, keďţe dôkazné bremeno v daňovom konaní je na daňovom subjekte. Prerušením konania a najmä oznámením o pokračovaní v konaní spolu s vydaným rozhodnutím o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu bolo ţalobcovi upreté zákonné právo a zároveň povinnosť uniesť dôkazné bremeno. Ďalej namietal, ţe nesúhlasí ani s právnym názorom krajského súdu ohľadom námietky 3-dňovej lehoty stanovenej ţalovaným na podanie daňového priznania a na zaplatenie dane. Krajský súd v odôvodnení odkazuje na 3-dňovú lehotu podľa § 14 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z liehu. Ţalobca uvádza, ţe podľa tohto ustanovenia je daňový dlţník neuvedený v odseku 2 povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak zákon neustanovuje inak. V tomto prípade ide o riadne daňové priznanie daňového dlţníka, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu, prevádzkovateľom tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľom daňového skladu pre zahraničných zástupcov alebo ak nie je oprávneným príjemcom, 5Sţf/40/2009 5 ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma lieh v pozastavení dane z iného členského štátu. V prípade ţalobcu sa výslovne jedná o prevádzkovateľa daňového skladu, čo neumoţňuje uplatnenie ustanovenia § 14 zákona o spotrebnej dani z liehu tak, ako to uvádza krajský súd. Ţalobca namietal, ţe tým, ţe ţalovaný vo výroku rozhodnutia určil ţalobcovi povinnosť podať daňové priznanie v súvislosti s výsledkom inventarizácie do 3 dní odo dňa vykonania inventarizácie a v rovnakej lehote zaplatiť daň, došlo k procesnému pochybeniu, keďţe podľa § 23 ods. 10 písm. a/ zákona o spotrebnej dani z liehu nie je lehota ustanovená zákonom, ale ju má určiť ţalovaný, pričom kratšiu lehotu ako osem dní moţno určiť len výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony. Ţalovaný pritom vo výroku rozhodnutia o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu neuviedol podľa ktorého zákonného ustanovenia určil lehotu na vykonanie inventarizácie, podanie daňového priznania a na zaplatenie spotrebnej dane. Odôvodnenie s poukazom na § 14 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z liehu, ktorý nemoţno v danom prípade aplikovať, uviedol ţalovaný iba vo vyjadrení k ţalobe. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, ţe Colný úrad Nitra ako správca dane u ţalobcu v mesiaci apríl 2008 získal od ţalobcu informáciu, ţe Daňový úrad Štúrovo pravdepodobne eviduje voči ţalobcovi pohľadávky po lehote splatnosti na dani z pridanej hodnoty. Colný úrad Nitra ţiadosťou o preverenie nedoplatkov u Daňového úradu Štúrovo zistil, ţe Daňový úrad Štúrovo vykazuje voči ţalobcovi za obdobie od 25.08.2006 do 18.04.2008 podľa Výkazu nedoplatkov zostaveného ku dňu 18.04.2008 pod č. 632/230/5832/08/Kor pohľadávky po lehote splatnosti v celkovej sume 10.130.758,- Sk. Na základe tejto skutočnosti ţalovaný oznámením o začatí konania zo dňa 28.04.2008, ktoré bolo ţalobcovi doručené dňa 09.05.2008 začal podľa § 209 ods. 1 druhá veta zákona o správe daní konanie vo veci odňatia povolenia na prevádzkovanie daňového skladu podľa § 23 ods. 8 písm. b/ zákona o spotrebnej dani z liehu. V oznámení o začatí konania ţalovaný určil ţalobcovi lehotu 8 dní na vyjadrenie. Ţalobca sa vyjadril tak, ţe výkaz daňových nedoplatkov v štádiu schváleného splátkového kalendára nie je pohľadávkou po lehote splatnosti, pričom poukazoval na existenciu splátkového kalendára stanoveného daňovým úradom v zápisnici o ústnom pojednávaní. Vzhľadom na vyjadrenie ţalobcu zaslal ţalovaný Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky podnet na začatie konania o predbeţnej otázke, a to ţiadosť o záväzné vyjadrenie, či postup Daňového úradu Štúrovo je moţné povaţovať za odklad platenia dane alebo povolenia 5Sţf/40/2009 6 splátok podľa § 59 zákona o správe daní a či má daňový úrad voči daňovému subjektu pohľadávky po lehote splatnosti, resp. v akej výške. Z tohto dôvodu ţalovaný rozhodnutím zo dňa 20.05.2008 konanie prerušil. Následne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko Nitra listom zo dňa 26.05.2008 oznámilo ţalovanému, ţe voči ţalobcovi vykazuje k 20.05.2008 daňový nedoplatok vo výške 10.150.240,- Sk a Daňový úrad Štúrovo ako miestne príslušný správca dane daňovému dlţníkovi nevydal rozhodnutie podľa § 59 zákona č. 511/1992 Zb. o odklade platenia, resp. povolenia splátok a tento daňový nedoplatok vymáha v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb.. Následne ţalovaný oznámil ţalobcovi listom zo dňa 30.05.2008 pokračovanie v konaní. Na základe uvedeného mal ţalovaný za preukázané, ţe Daňový úrad Štúrovo vykazuje voči ţalobcovi za obdobie od 25.08.2006 do 18.04.2008 podľa výkazu nedoplatkov ku dňu 18.04.2008 pohľadávky po lehote splatnosti v celkovej sume 10.139.758,- Sk v dôsledku čoho ţalobca prestal spĺňať podmienku uvedenú v § 23 ods. 4 písm. c/ zákona o spotrebnej dani z liehu. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebnej dani z liehu ako aj s ustanoveniami zákona o správe daní, nakoľko po vykonaní inventarizácie a zistení jej výsledku povaţoval podanie daňového priznania a zaplatenie dane za jednoduchý úkon a bola dodrţaná aj zákonná podmienka na určenie primeranej lehoty ustanovená v § 13 ods. 1 zákona o správe daní s ohľadom na znenie § 14 od. 3 zákona o spotrebnej dani z liehu. V tejto súvislosti ţalovaný uviedol, ţe dňa 12.06.2008 rozhodol o predĺţení lehoty na podanie daňového priznania a zaplatenie dane na základe ţiadosti ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je moţné vyhovieť. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia Colného úradu Nitra č. 41692/2008-6138 zo dňa
7. júna 2008, ktorým ţalovaný Colný úrad Nitra v zmysle ustanovenia § 23 ods. 8 písm. b/ zákona o spotrebnej dani z liehu odňal dňom doručenia rozhodnutia povolenie na prevádzkovanie daňového skladu L.L., S.S., vydané daňovému 5Sţf/40/2009 7 subjektu S. D. C., s. r. o., S., z dôvodu, ţe daňový subjekt prestal spĺňať podmienku uvedenú v § 23 ods. 4 písm. c/ zákona o spotrebnej dani z liehu. Súčasne napadnutým rozhodnutím uloţil daňovému subjektu podľa § 23 ods. 10 písm. a/ zákona o spotrebnej dani z liehu vykonať za účasti colného úradu inventarizáciu zásob liehu ku dňu zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu a tieţ mu uloţil povinnosť podať daňové priznanie za daňový sklad L.L. v súlade s výsledkom inventarizácie do 3 dní odo dňa vykonania inventarizácie a v rovnakej lehote zaplatiť daň. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP). Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní je procesným predpisom, ktorý upravuje správu daní a poplatkov. Je súčasťou zmien právnych predpisov v rámci zavedenia daňovej reformy k
8. januáru l
9. Táto procesná norma upravuje postupy (procesy), pomocou ktorých správcovia daní realizujú úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi). Upravuje teda pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Medzi relevantné princípy upravené zákonom o správe daní patrí napr. zásada zákonnosti, ktorá predovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe daní), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). 5Sţf/40/2009 8 Zo zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 zákona o správe daní). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní). Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemoţno totiţ podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Na tento účel má správca dane vyuţiť prostriedky (len exemplikatívne uvedené v ustanovení § 29 ods. 4 zákona o správe daní), ktorými moţno objasniť okolnosti rozhodujúce (nielen cieľovo pre správne určenie daňovej povinnosti) pre posúdenie veci. Ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Podľa § 30 ods. 3 druhá veta zákona o správe daní v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 23 ods. 4 zákona o spotrebnej dani z liehu ţiadateľ o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu musí spĺňať tieto podmienky: a/ vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu, b/ zloţil zábezpeku na daň podľa § 24, c/ colný úrad ani daňový úrad nemá voči ţiadateľovi pohľadávky po lehote splatnosti, 5Sţf/40/2009 9 d/ colný úrad ani daňový úrad nemá ku dňu podania ţiadosti pohľadávky na dani po lehote splatnosti voči osobe, ktoré je personálne prepojená alebo majetkovo prepojená so ţiadateľom, alebo voči osobe, ktorá bola personálne prepojená alebo majetkovo prepojená so ţiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním ţiadosti a nemal ani v priebehu desiatich rokov pred dňom podania ţiadosti voči osobe, ktorá zanikla a ktorá by sa povaţovala za osobu personálne prepojenú alebo majetkovo prepojenú so ţiadateľom, pohľadávky na dani, ktoré do zániku tejto osoby neboli uspokojené, to sa vzťahuje aj na pohľadávky na dani, ktoré boli postúpené na tretiu osobu podľa osobitných predpisov, e/ nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov, f/ nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, to sa vzťahuje aj na zodpovedného zástupcu a fyzické osoby, ktoré sú členmi riadiacich alebo kontrolných orgánov ţiadateľa. Podľa § 23 ods. 8 zákona o spotrebnej dani z liehu colný úrad povolenie na prevádzkovanie daňového skladu odníme ak: a/ prevádzkovateľ daňového skladu vstúpi do likvidácie, b/ prevádzkovateľ daňového skladu prestal spĺňať podmienky uvedené v odseku 4 písm. a/ aţ f/, c/ v daňovom sklade došlo k preukázateľnému zásahu do usporiadania výrobných zariadení, skladovacích zariadení, kontrolných liehových meradiel a ich zabezpečenia, d/ prevádzkovateľ daňového skladu skladuje alebo prechováva lieh, ktorého pôvod nevie preukázať, e/ prevádzkovateľ daňového skladu porušuje pri uvedení spotrebiteľského balenia liehu do daňového voľného o behu ustanovenia § 10, f/ prevádzkovateľ daňového skladu porušuje povinnosti podľa tohto zákona uvedené v písmenách c/ aţ e/, porušuje platné právne predpisy z oblasti výroby a uvádzania liehu na trh a uloţenie pokuty a ani výzvy colného úradu neviedli k náprave, g/ prevádzkovateľ daňového skladu poţiada o odňatie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, h/ prevádzkovateľovi daňového skladu zaniklo alebo bolo odňaté povolenie na výrobu a skladovanie liehu v liehovarníckom závode podľa osobitného predpisu. Podľa čl. 7 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. 5Sţf/40/2009 10 V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na odporúčanie Komisie ES zo dňa 29.11.2000, ktorým stanovujú zásady pre udeľovanie povolenia skladovania podľa smernice rady 92/12/EHS vzhľadom na výrobky podliehajúce spotrebnej dani oznámené pod č. K