← Slovensko

určenie neúčinnosti právneho úkonu

Najvyšší súd 5Obdo/1/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. Ľ., nar. X., bytom K., právne zastúpeného JUDr. J., advokátkou, so sídlom M., proti ţalovanému: P., nar. X., bytom J., právne zastúpeného JUDr. L., advokátom, so sídlom M., v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa

  1. septembra 2015, č. k. 13CoZm/6/2015-95, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu o d m i e t a . II. Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Ţilina rozsudkom z
  2. októbra 2014, č. k. 10CbZm/16/2014-44, ţalobu ţalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške 311,58 eur na účet právneho zástupcu ţalovaného, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na ţalobu ţalobcu, podanú na Okresnom súde Čadca dňa
  3. marca 2014, ktorou sa domáhal voči označenému ţalovanému určenia neplatnosti Zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke zo
  4. augusta 2012, uzatvorenej medzi ţalobcom a ţalovaným a náhrady trov konania. Podanú ţalobu ţalobca skutkovo odôvodnil tým, ţe
  5. augusta 2012 ţalobca na nátlak ţalovaného ako vystaviteľ 2 5Obdo/1/2016 blankozmenky podpísal podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o vyplňovacom práve k blankozmenke a ţalovanému ako remitentovi vystavil blankozmenku. Podpísané dokumenty ţalobca vzhľadom na nátlak ţalovaného neprečítal a nemal vôľu blankozmenku vystaviť a uzavrieť zmluvu o vyplňovacom práve k blankozmenke. Ţalovaný listom zo dňa
  6. marca 2014 vyzval ţalobcu na zaplatenie sumy 300 000 eur s tým, ţe inak
  7. marca 2014 doplní do blankozmenky zmenkovú sumu 300 000 eur a uplatní súdnou cestou návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Ţalobca uviedol, ţe medzi účastníkmi nevznikol ţiaden záväzkový, či iný právny vzťah a ţalovaný ţalobcovi nikdy neposkytol ţiadne plnenie, ku ktorému by sa mala viazať blankozmenka. V tejto súvislosti poukázal na obsah Zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke zo
  8. augusta 2012, konkrétne čl. I. bod 1, čl. II. 2 a čl. V bod 1 predmetnej zmluvy, ktorú označil za zjavne neurčitú, nezrozumiteľnú a zmätočnú, následkom čoho ide o fiktívnu zmluvu. Ţalobca poukázal na nátlak ţalovaného pri podpise zmluvy a vystavení zmenky s tým, ţe nekonal slobodne. Naliehavý právny záujem na poţadovanom určení ţalobca odôvodnil tým, ţe ţalovaný zo zmluvy vyvodzuje právne povinnosti ţalobcu. Vykonáva úkony smerujúce k vymáhaniu ním tvrdených nárokov z blankozmenky a mieni podať proti ţalobcovi ţalobu o vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu 300 000 eur zmenkovej istiny s príslušenstvom. V dôsledku aktívneho konania ţalovaného existuje a pretrváva na strane ţalobcu stav právnej neistoty, ktorý je priamym ohrozením právneho postavenia ţalobcu, a ktorý nemoţno odstrániť iným právnym prostriedkom. Vyriešenie otázky platnosti zmluvy o vyplňovacom práve vedie k definitívnemu vyriešeniu existujúceho stavu, čo odôvodňuje podanie určovacej ţaloby. Okresný súd Ţilina poukázal na to, ţe Okresný súd Čadca dňa
  9. apríla 2014 postúpil predmetnú právnu vec Okresnému súdu Ţilina ako súdu vecne a miestne príslušnému podľa § 10 zákona č. 371/2004 Z. z. v spojení s ust. § 84, § 85 O. s. p. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k ţalobe zo dňa
  10. júna 2014 označil ţalobu ţalobcu za účelovú, vykonštruovanú a zmätočnú. Účelovosť ţaloby ţalovaný videl v tom, ţe ţalobca nenamieta platnosť zmenky, ktorá je titulom na plnenie, ale namieta právny úkon, ktorým účastníci upravili podmienky vypĺňania neúplnej zmenky. Z tohto dôvodu ţalobca nemôţe mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke zo
  11. augusta 2012 podľa § 80 písm. c/ O. s. p., pretoţe aj v prípade vyhovenia takejto ţalobe sa právne postavenie ţalobcu nezlepší. 3 5Obdo/1/2016 K procesnému postupu okresný súd uviedol, ţe pojednávanie konané dňa
  12. októbra 2014 sa uskutočnilo v neprítomnosti ţalobcu, za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Ţalobca mal predvolanie na pojednávanie vykázané náhradným spôsobom - uloţením zásielky na doručovacej pošte. Z pripojeného spisu Okresného súdu Ţilina sp. zn. 38Zm/12/2014 okresný súd zistil, ţe ţalovaný v právnom postavení ţalobcu si v predmetnom konaní uplatnil voči ţalobcovi v právnom postavení ţalovaného vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcovi sumu 300 000 eur spolu so 6 %-ným úrokom z omeškania od
  13. apríla 2014 do zaplatenia a trovy konania na základe vlastnej zmenky vystavenej ţalovaným
  14. augusta 2012 na sumu 300 000 eur s dátumom splatnosti
  15. marca
  16. Z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podaný návrh, Okresný súd Ţilina uznesením č. k. 38Zm/12/2014-24 z
  17. júna 2014 zastavil konanie, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
  18. júla
  19. Okresný súd poukázal na ust. § 80 písm. c/ O. s. p., z ktorého vyplýva, ţe neplatnosti právneho úkonu sa môţe dotknutý subjekt dovolať určovacou ţalobou, avšak len za podmienky, ţe existuje naliehavý právny záujem ţalobcu na tomto určení, pričom túto skutočnosť musí ţalobca v ţalobe tvrdiť a v konaní preukázať. Podľa ustálenej judikatúry súdov, naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo ţalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (R 17/1972). Naliehavý právny záujem na určení však môţe byť daný aj v prípade, kedy by bolo moţné ţalovať na plnenie, ak sa určovacou ţalobou vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov, a ak sa tak prípadne predíde ďalším sporom o plnenie, alebo ak ţalobou na plnenie nemoţno riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Ţaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má poţadované určenie len povahu predbeţnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak táto predbeţná otázka nerieši, alebo nemôţe riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva ţalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa v takom prípade neodstráni iba tým, ţe bude vyriešená predbeţná otázka, z ktorej ešte bez ďalšieho nevyplýva právny vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov, ale aţ určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Teda aj skutočnosť, ţe ţalovaný subjekt uplatňuje voči ţalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sám o sebe naliehavý 4 5Obdo/1/2016 právny záujem na určení poţadovanom ţalobcom, ţe je neplatná zmluva, od ktorej sa tvrdený nárok odvíja, alebo s ktorým uplatňovaný nárok súvisí. Okresný súd uviedol, ţe z obsahu podanej ţaloby vyplýva, ţe ţalobca sa domáha určenia neplatnosti dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, pričom existenciu naliehavého právneho záujmu ţalobca odôvodňuje konaním ţalovaného, ktorý z napadnutej zmluvy vyvodzuje právne povinnosti a vykonáva úkony k vymáhaniu tvrdených nárokov z blankozmenky. V tejto súvislosti povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe zmenka predstavuje cenný papier ako nesporný a abstraktný záväzok, ktorý z hľadiska platnosti musí obsahovať náleţitosti stanovené zákonom, a to k momentu uplatnenia práva proti osobe, ktorá sa na zmenku podpísala. Teda úplná a platná zmenka postačuje na uplatnenie zmenkových postihových práv bez ďalšieho, a teda ani okolnosť, či k jej vystaveniu došlo na základe neplatného právneho úkonu, nezbavuje majiteľa zmenky práva uplatniť si z takejto zmenky svoje nároky. Predpokladom pre vznik zmenky, ktorá bola pri vydaní neúplná, je dohoda medzi podpisovateľom a osobou, ktorej bola vydaná blankozmenka. Formu takejto dohody zákon nepredpisuje, pričom jej obsah je určujúci pre výkon doplňovacieho práva. Ak by z dohody obsah vyplňovacieho práva nevyplýval, musí byť zmenka doplnená v rámci oprávnenia jej majiteľa a ak k vydaniu blankozmenky došlo bez takejto dohody, blankozmenka musí byť vyplnená spôsobom, ktorý zodpovedá zvykom v zmenkovom styku, a preto jej majiteľ nesmie doplniť chýbajúce údaje do zmenky spôsobom, ktorý by neodôvodnene a mimoriadne zhoršil právne postavenie podpisovateľa. Momentom doplnenia blankozmenky zaniká vyplňovacie právo a vzniká formálne platná zmenka. V tomto štádiu majiteľ zmenky môţe uplatňovať zo zmenky svoje zmenkové práva podľa zákona a v prípade, ak zmenka bola doplnená v rozpore s dohodou, prípadne bez toho, ţe by medzi účastníkmi existoval akýkoľvek kauzálny vzťah, alebo tento medzi účastníkmi zanikol, môţe sa zmenkový dlţník brániť voči majiteľovi zmenky námietkami podľa ust. § 17 zákona zmenkového a šekového. Základ námietky spočíva v hmotnoprávnej obrane osoby, ktorá sa na zmenke podpísala, a ktorá je zo zmenky ţalovaná. Táto osoba uplatňuje zmenkové námietky proti majiteľovi zmenky, ktorý sa domáha zmenkového plnenia. Pre obsah námietok ţalovaného je rozhodujúci základný pomer medzi dlţníkom a majiteľom zmenky. V rámci námietok sa dlţník môţe brániť tvrdením, ţe právny úkon, ktorý je podkladom zmenkového pomeru, je neplatný, či uţ z dôvodov materiálnych alebo formálnych. Zákonná úprava podľa § 10 zákona zmenkového a šekového priznáva právnu záväznosť zmenkovému prejavu (podpisu na zmenke) a dáva majiteľovi zmenky právo doplniť zmenku. Teda aj v prípade, 5 5Obdo/1/2016 ak došlo k doplneniu zmenky v rozpore s dohodou, prípadne bez existencie platnej dohody, uvedená skutočnosť zakladá právo osoby zmenkovo zaviazanej namietať doplnenie v rozpore s dohodou, avšak táto okolnosť nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Teda aj v prípade, ak by okresný súd dospel k záveru, ţe dohoda o vyplňovacom práve, ktorej neplatnosti sa ţalobca v konaní dovoláva, je neplatná, rozhodnutie súdu nevytvára prekáţku podmienky konania pre uplatnenie zmenkových nárokov z inak platnej zmenky. Ak sú splnené predpoklady určené zákonom pre zachovanie práv proti postihovým dlţníkom, môţe majiteľ vykonať postih voči zmenkovo zaviazanej osobe, a to v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 48 zákona zmenkového a šekového. Posúdenie platnosti dohody o vyplňovacom práve nemá ani povahu predbeţnej otázky vo vzťahu k posúdeniu platnosti zmenky, a preto právna neistota ţalobcu v jeho právnom postavení sa určením neplatnosti dohody o vyplňovacom práve neodstráni. V prípade, ak sú voči ţalobcovi uplatňované zo zmenky zmenkové nároky, ţalobca disponuje právnymi prostriedkami, akými môţe odstrániť priame ohrozenie jeho právneho postavenia, a to v podobe podania námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej trojdňovej lehote. Teda aj samotná skutočnosť, ţe ţalovaný ako zmenkový veriteľ uplatňuje voči ţalobcovi postihové nároky z formálne platnej zmenky, nezakladá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o vyplňovacom práve, pretoţe konanie a rozhodnutie o tejto otázke nemá ţiaden vplyv na konanie o zmenkových nárokoch. Okresný súd dospel k záveru, ţe na strane ţalobcu neexistuje naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, čo je základným predpokladom úspešnosti určovacej ţaloby, a preto ţalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a ţalovanému ako úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania. Na odvolanie ţalobcu odvolací súd rozsudkom z
  20. septembra 2015 č. k. 13CoZm/6/2015-95, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Druhým výrok zaviazal ţalobcu povinnosťou zaplatiť ţalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 226,66 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalovaného. 6 5Obdo/1/2016 Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe ţalobca v zákonnej lehote podal odvolanie obsahujúce všetky predpísané náleţitosti, a preto nebolo moţné za rešpektovania ust. § 205 ods. 3 O. s. p. prihliadať na ním uvádzané skutočnosti a poskytnuté dôkazy v podaniach z
  21. septembra 2015 a
  22. septembra 2015, t. j. aţ po uplynutí odvolacej lehoty a tieto vyhodnocovať. Odvolací súd preto v tejto súvislosti zvýraznil ust. § 213 ods. 1 O. s. p. a viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa. Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne ich právne posúdil. K námietke ţalobcu týkajúcej sa porušenia práva účastníka na súdne konanie, na spravodlivý súdny proces vo vzťahu k tvrdenému nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd uviedol, ţe podľa ust. § 135 ods. 1 druhá veta O. s. p. súd je tieţ viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Krajský súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe predovšetkým Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a striktnému dodrţiavaniu ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo
  23. marca 2005, uznesenie sp. zn. III. ÚS 209/2004 z
  24. júna 2004 a na uznesenia sp. zn. IV. ÚS 115/03 z
  25. júla
  26. V danom prípade súd prvého stupňa vychádzajúc z dikcie ust. § 157 ods. 2 O. s. p. jasným a zrozumiteľným spôsobom vyloţil právny záver vo vzťahu k posúdeniu zákonného predpokladu určovacej ţaloby, a to naliehavého právneho záujmu, keď konštatoval, ţe ţalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, neplatnosti dohody o vyplňovacom práve. Súd zrozumiteľným a jasným spôsobom vyloţil ust. § 80 písm. c/ O. s. p. vo vzťahu k ţalobcom podanej určovacej ţalobe. Odvolací súd preto konštatoval, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu netrpí vadou namietanou v odvolaní, ktorou by došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Pre posúdenie odvolacieho dôvodu odňatia moţnosti konať pred súdom, ak bolo súdom prvého stupňa rozhodované na pojednávaní konanom dňa
  27. októbra 2014 v neprítomnosti ţalobcu, so záverom doručenia predvolania spôsobom podľa ust. § 47 ods. 2 7 5Obdo/1/2016 O. s. p., odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď v zmysle ust. § 47 ods. 2 O. s. p. povaţoval predvolanie ţalobcovi za riadne doručené a svojim postupom, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, neporušil vykonaním pojednávania dňa
  28. októbra 2014 v neprítomnosti ţalobcu ust. § 101 ods. 2 O. s. p., a tým nedošlo k odňatiu práva ţalobcu konať pred súdom. Vyslovený záver je v zhode s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesenie sp. zn. 3Cdo/212/2004 pod Rc 19/
  29. Na doplnenie, aplikácia ust. § 47 ods. 2 O. s. p. okresným súdom bola namieste aj vzhľadom k tomu, ţe ţalobca nemá postavenie podnikateľa. K námietke ţalobcu, ţe súd prvého stupňa vo veci nevykonal navrhnutý dôkaz, a to výsluch účastníkov, a tým nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd uviedol, ţe tento odvolací dôvod ţalobcu nebol relevantný v zmysle rozsahu vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie aj podstatným obsahom pripojeného spisu sp. zn. 38Zm/12/2014, vyjadrením právneho zástupcu ţalovaného a výsluchom ţalovaného, ktoré dôkazné prostriedky dali dostatočný skutkový základ pre posúdenie určovacej ţaloby ţalobcu, z ktorého bolo moţné spoľahlivo vyvodiť jeho nedôvodnosť, a preto k úplnosti skutkových zistení sa nevyţadovalo, aby bolo doplnené dokazovanie výsluchom ţalobcu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnuté odvolaním ţalobcu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne, a to s poukazom aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/
  30. Odvolací súd poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
  31. septembra 2011, sp. zn. 3Cdo/204/
  32. Odvolací súd dodal, ţe na úplné posúdenie sporovej právnej veci sa nevyţadovalo doplnenie dokazovania výsluchom ţalobcu a poukázal pri tom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  33. marca 1992, sp. zn. 4Cdo/6/1992, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/62/
  34. Súd prvého stupňa tak správne postupoval, ak uplatnenú ţalobu ţalobcu a obranu ţalovaného posudzoval v zmysle skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania, a to listinnými dôkazmi v spojení s vyjadrením samotného ţalovaného. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe súd prvého stupňa si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p., tak odvolací súd poukázal na to, ţe zmyslom ust. § 118 ods. 2 O. s. p. je v sporovom konaní stanoviť okruh sporných skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania, určenie dôkazov, ktoré účastníci navrhli k preukázaniu svojich 8 5Obdo/1/2016 tvrdení. Predmetné ustanovenie má tým viesť k naplneniu účelu a zmyslu procesného práva, ktorým je zásada hospodárnosti a účelnosti súdneho konania, avšak toto ustanovenie, pri jeho nedodrţaní, nemá právny dôsledok, resp. následok, ktorý by bránil konajúcemu súdu ďalej v konaní a dokazovaní pokračovať, keďţe primárne je vecou postupu súdu určiť ďalší priebeh konania v rovine aj vykonávaného alebo nevykonávaného dokazovania. Ust. § 118 ods. 2 O. s. p. nemá zákonné postavenie poučovacej povinnosti súdom, a tým nemôţe niesť so sebou dôsledok nesprávneho postupu, prípadne vadnosti konania pred okresným súdom. Ako uţ bolo uvedené, zmyslom ust. § 118 ods. 2 O. s. p. je objasnenie, čo zostáva v súdnom konaní predmetom spornosti a na základe tohto zistenia potom okresný súd posúdi ďalší priebeh konania, dokazovania, ale je to výlučne v dispozícii súdu, ktoré z dôkazov budú vykonané a v akom štádiu bude dokazovanie ukončené. Toto zhodnotenie odvolacím súdom má oporu aj v ust. § 118 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca. Z uvedeného preto predmetná námietka ţalobcu bola zhodnotená ako nedôvodná. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu ţalobcu, ţe súd prvého stupňa prijal nesprávny právny záver o absencii naliehavého právneho záujmu ţalobcu, ako základného procesného predpokladu určovacej ţaloby podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p., pretoţe mal za to, ţe jeho naliehavý právny záujem je daný, odvolací súd poukazujúc na ust. § 80 písm. c/ O. s. p. v zhode s prvostupňovým súdom primárne konštatoval, ţe ţalobca k naliehavému právnemu záujmu netvrdil ţiadne relevantné skutočnosti svedčiace o jeho stave právnej neistoty, naopak, uţ tvrdil stav porušenia jeho práva, teda vyplnenie blankozmenky z uzavretej zmluvy a domáhanie sa zmenkových nárokov ţalovaným voči ţalobcovi. V tejto súvislosti povaţoval za potrebné odvolací súd, v zhode s prvostupňovým súdom, uviesť, ţe v danom prípade ţalobca podal ţalobu za situácie, kedy zo strany ţalovaného uţ došlo k vyplneniu blankozmenky, ktorá okolnosť vyplývala z pripojeného spisu Okresného súdu Ţilina sp. zn. 38Zm/12/
  35. Momentom tohto doplnenia zaniklo vyplňovacie právo a vznikla formálne platná zmenka. Tak ako správne uviedol prvostupňový súd, zmenka predstavuje cenný papier ako nesporný a abstraktný záväzok, ktorý z hľadiska platnosti musí obsahovať náleţitosti stanovené zákonom, a to k momentu uplatnenia práva proti osobe, ktorá zmenku podpísala. Z formálne platnej zmenky môţe majiteľ zmenky uplatňovať svoje zmenkové práva v zmysle zákona a zmenkový dlţník sa môţe voči majiteľovi zmenky brániť námietkami v zmysle zákona zmenkového a šekového. 9 5Obdo/1/2016 Odvolací súd zdôraznil, ţe určovacia ţaloba má charakter preventívny a slúţi na eliminovanie stavu ohrozenia práva, resp. neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemoţno dospieť inak. Naliehavý právny záujem na určení je daný aj vtedy, ak je síce moţné k zodpovedajúcej náprave dospieť aj inak, ale prostredníctvom určovacej ţaloby moţno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi účastníkmi. Na určenie neplatnosti zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke uţ nemá ţalobca naliehavý právny záujem. Ţalovaný uţ vyplňovacie oprávnenie udelené mu zmluvou o vyplňovacom práve k blankozmenke vyuţil a do blankozmenky chýbajúce údaje doplnil. Vyplňovacie právo teda jeho výkonom zaniklo. V tomto štádiu, teda po vyplnení blankozmenky sa dlţník môţe brániť proti povinnosti zmenku zaplatiť uţ len námietkami podľa čl. I, § 10 alebo § 17 zmenkového zákona. Určením neplatnosti dohody o vyplňovacom práve, by sa vzťahy medzi účastníkmi definitívne nevyriešili, pretoţe ţalovaný by bol naďalej oprávnený domáhať sa plnenia zo zmenky. Dodáva odvolací súd, ţe ţalobcom poţadované určenie nemôţe posilniť, či upevniť jeho právne postavenie a nie je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. V súvislosti so závermi prvostupňového i odvolacieho súdu, poukázal odvolací súd i na názor vyslovený v Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/4808/2008 z
  36. januára
  37. Odvolací súd vzhľadom na odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci konštatoval, ţe zo strany prvostupňového súdu bol dostatočne zistený skutkový stav a tento bol okresným súdom správne právne posúdený, pričom okresný súd na zistený skutkový stav pouţil i správny právny predpis a tento správne interpretoval. Nemoţno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom ţalobcu, ţe nevyhovením jeho ţalobe, t. j. z titulu jeho neúspešnosti malo dôjsť k formalistickému postupu zo strany súdu prvého stupňa a z titulu vyvolaného odvolacieho konania, tým pádom aj odvolacieho súdu k uplatneným právam ţalobcu na súde. Nemoţno súhlasiť ani s odvolacím argumentom ţalobcu, ţe mu bola odopretá moţnosť domáhať sa svojho práva na súde, pretoţe podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Práve z ust. § 80 písm. c/ O. s. p. pri podaní určovacích ţalôb vyplýva, ţe zákon stanovuje právne predpoklady úspešnosti určovacej ţaloby, a to: 1/ účastníci majú 10 5Obdo/1/2016 vecnú legitimáciu, 2/ ak na poţadovanom určení je naliehavý právny záujem. Ak niektorý z uvedených zákonných predpokladov pre úspešnosť určovacej ţaloby nie je splnený, tak nemôţe byť ţalobca s takouto určovacou ţalobou v súdnom konaní úspešný. Ak podmienky súdnej ochrany v rovine podania určovacej ţaloby ustanovil zákon, a to ust. § 80 písm. c/ O. s. p. a u nich nebolo konštatované, ţe sú splnené, tak potom ţalobca nemohol byť úspešný v rámci podanej ţaloby. Jeho neúspešnosť nemoţno stotoţňovať s odňatím moţnosti ţalobcu domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Súd prvého stupňa prejednal ţalobu ţalobcu a vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd meritórne posudzoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. Právo na súdnu ochranu nie je spojené s právom na úspech v konaní a ani s tým, aby všeobecné súdy rozhodli v zmysle právneho názoru účastníka súdneho konania (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04). Z uvedených záverov, preto pokiaľ súd prvého stupňa ţalobu ţalobcu z dôvodu nesplnenia zákonného predpokladu pre úspešnosť určovacej ţaloby, a to nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne a odvolacím súdom potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Vo vzťahu k odvolaním ţalovaného napadnutému výroku o náhrade trov prvostupňového konania, nosným dôvodom ktorého bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, ţe súd prvého stupňa posúdil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia na strane ţalovaného podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odvolací súd poukázal na ust. § 10 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Uviedol, ţe v prípade rozhodnutia o určení neplatnosti zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke, teda vzťahu zo zmluvy, výsledkom takéhoto konania nebude ani pre jednu procesnú stranu priznanie práva, ktorého hodnota by bola peniazmi vyjadriteľná. Ak sa ţalobca podanou ţalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy, tak potom predmetom konania bolo rozhodnutie o platnosti, či neplatnosti právneho úkonu, teda určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Predmetom konania nebolo plnenie, na ktoré by či uţ ţalobca alebo ţalovaný mal nárok podľa uzatvorenej zmluvy, v konaní sa neurčovala hodnota takéhoto plnenia, a preto cena plnenia, na ktorú poukazoval ţalovaný v podanom odvolaní, a to, ţe v tomto prípade je hodnotou veci zmenka vo výške 300 000 eur, bola pre určenie tarifnej odmeny advokáta právne irelevantná. V prípade určenia neplatnosti právneho úkonu, ide o taký predmet konania, ktorého hodnotu nemoţno vyjadriť v peniazoch (§ 11 ods. 1 vyhlášky), a preto je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa v tom, ţe za základ sadzby tarifnej odmeny 11 5Obdo/1/2016 treba povaţovať 1/13 výpočtového základu. Odvolací súd v tejto súvislosti podporne a primerane poukázal i na judikatúru súdov Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/9/2009 a na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 30/
  38. Z tohto záveru bol preto postup prvostupňového súdu, ktorý pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania, a to trov právneho zastúpenia pri určovaní výšky tarifnej odmeny aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vecne správny. Odvolací súd uviedol, ţe ţalovaný ostatný spôsob výpočtu a výšku trov právneho zastúpenia v rovine náhrad v podanom odvolaní nenamietal, preto v tomto smere, za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust. § 219 O. s. p. odvolací súd poukázal na výšku vyčíslených trov právneho zastúpenia a náhrad v rozhodnutí okresného súdu, na ktorý výpočet, pokiaľ nebol napadnutý odvolaním ţalovaného, v podrobnostiach odôvodnenia rozsudku okresného súdu odkazuje. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O. s. p. Proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
  39. septembra 2015 č. k. 13CoZm/6/2015-95, podal ţalobca dovolanie podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Ţalobca v dovolaní namietal nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenia rozhodnutí súdov neobsahujúce náleţitosti § 157 ods. 2 O. s. p. Súdy sa podľa jeho názoru nezaoberali jeho námietkami a argumentáciami uvedenými v ţalobe a v odvolaní a namietal aj nedostatok týkajúci sa vykonania a vyhodnotenia dôkazov. Rozhodnutie je nepreskúmateľné a napĺňa znaky odňatia moţnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Poukázal, ţe právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces zaručeného Dohovorom (čl. 6 ods. 1). Ţalobca poukázal, ţe na Okresnom súde Ţilina boli vedené dva spory medzi ním a ţalovaným. V konaní sp. zn. 10Zm/25/2014, v ktorom si P. uplatňoval voči ţalobcovi zmenkovú sumu 300 000 eur. Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol podaný dňa
  40. septembra
  41. Súd v konaní vydal zmenový platobný rozkaz dňa
  42. apríla 2015, ktorým zaviazal ţalobcu zaplatiť istinu s úrokom 6 % od
  43. marca 2014 do zaplatenia. 12 5Obdo/1/2016 Ţalobca namietal, ţe súd mu doručoval zmenkový platobný rozkaz na adresu K., teda na adresu, na ktorej nebýva. Napriek tomu, ţe platobný rozkaz neprevzal do vlastných rúk, súd vyznačil jeho právoplatnosť a ţalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel aţ na základe začatia exekučného konania. Dňa
  44. marca 2014 (pol roka pred podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu) podal ţalobca ţalobu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu – zmluvy o vyplňovacom oprávnení k blankozmenke zo
  45. augusta
  46. Okresný súd Ţilina rozhodnutím z
  47. októbra 2014 sp. zn. 10CbZm/16/2014 návrh zamietol. Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
  48. septembra 2015 sp. zn. 13CoZm/6/2015 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalobca v dovolaní poukázal na ust. § 80c O. s. p. Uviedol, ţe súdy v odôvodnení rozhodnutí uviedli, ţe dôvody, pre ktoré podal ţalobca ţalobu nemôţu byť dôvodmi, ktoré má pouţiť v rámci námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Nezobrali do úvahy, ţe ţaloba bola podaná v čase, keď ešte nebol podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a ţalobca predpokladá, ţe ani zmenka nebola na základe neplatnej zmluvy o vyplňovacom práve oprávnení vyplnená. Preto svoje námietky v takomto konaní ešte nemohol pouţiť. Určovaciu ţalobu podal, aby predišiel zmenkovému sporu. Ţalobca mal za to, ţe určovacia ţaloba má slúţiť ako prevencia pred prípadným vznikom súdneho sporu, preto sa súd mal jeho návrhom zaoberať aj v merite veci a posudzovať jeho absolútnu neplatnosť a nielen poukazovať na údajný procesný nedostatok právneho záujmu. Ţalobca v dovolaní uviedol, ţe z neplatného právneho úkonu – zmluvy o vyplňovacom oprávnení k blankozmenke – hrozilo, ţe odporca ho pouţije na neplatné vyplnenie blankozmenky a tým táto nemôţe byť platná. Pokiaľ je zmluvy o vyplňovacom oprávnení neplatná, veriteľ nie je oprávnený blankozmenu vyplniť a vyvodiť z nej práva. Zmluvu ţalobca podpísal ako nepodpísaný formulár zmluvy, do ktorého si ţalovaný následne vypísal údaje, ktoré mu vyhovovali a na ktorých sa nedohodli. To, ţe zmluva bolo podpísaná ako nevyplnený formulár preukazuje aj čestné prehlásenie p. S., ktorý sa pri podpisovaní zúčastnil a ktorému ţalobca v ten istý deň podpísal rovnaký nevyplnený formulár spolu s blankozmenkou ako ţalovanému. Pán S. následne ţalobcovi obidva dokumenty vrátil, pretoţe uznal, ţe ich ţalobca podpisoval pod nátlakom a ţe sú neplatné. Túto skutočnosť bol 13 5Obdo/1/2016 ochotný potvrdiť ako svedok na súd, súd ho však nepredvolal a tento návrh na dokazovanie napriek jeho relevancii zamietol. Ďalšia skutočnosť, ktorú súd nezobral do úvahy je neexistencia zabezpečovacieho záväzku. Uviedol, ţe blankozmenka je určená na zabezpečenie existujúceho záväzku medzi vystaviteľom zmenky a remitentom. Blankozmenka sa vyplní na základe dohody o vyplňovacom oprávnení. Pre jeho platnosť je nutná existencia primárneho právneho vzťahu. Ţalobca poukázal na čl. I. bod 1 zmluvy a uviedol, ţe so ţalovaným sa za účelom poradenstva nekontaktoval, ţalovaný mu nikdy reálne nič neplnil a nikdy mu nevystavil ţiadnu faktúru za poradenské sluţby. Poukázal tieţ na čl. II. bod 2 a uviedol, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným nebola uzavretá ţiadna zmluva o dielo. Uvedené články si vzájomne odporujú, sú nezrozumiteľné a neurčité. Aj na základe týchto skutočností je zmluva o vyplňovacom oprávnení absolútne neplatným právnym úkonom. Záverom ţalobca navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa tieţ rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Zároveň navrhol, aby súd v zmysle § 243 O. s. p. odloţil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný, ktorý s podaným dovolaním nesúhlasil a rozhodnutia súdov povaţovalo za vecne správne. Súhlasil s argumentáciou súdov, ţe dôvody, pre ktoré podal ţalobca ţalobu môţu byť dôvodmi, ktoré mal pouţiť v rámci námietok proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu a teda vyhnúť sa ďalšiemu súdnemu konaniu. Súdy dostatočne odôvodnili neexistenciu naliehavého právneho záujmu, odvolací súd podrobne rozobral kaţdý odvolací dôvod a po zhodnotení potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Vo vzťahu k tvrdeniam ţalobcu o absolútne neplatnom právnom úkone ţalovaný poukázal na argumentáciu súdov, ktorú vo vyjadrení cituje. Ţalobca súd zavádza, keď tvrdí, ţe medzi ním a ţalovaním nebol primárny právny vzťah, na zabezpečenie ktorého bola vystavená blankozmenka. Medzi ţalobcom a ţalovaným bol právny vzťah, na základe ktorého ţalovaný poskytol ţalobcovi plnenie, ktoré následne od ţalobcu poţadoval zaplatiť, avšak ani po výzve ţalobca sumu nezaplatil a z toho dôvodu sa ţalovaný obrátil na súd. Zmenkový platobný rozkaz bol vydaný s doručený ţalobcovi, 14 5Obdo/1/2016 ktorý sa proti nemu mohol brániť prostredníctvom podania námietok, tento túto zákonnú moţnosť nevyuţil a zmenkový platobný rozkaz je vykonateľný. Ţalovaný záverom navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu odmietol ako neprípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), či jeho dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú moţnosť, aby (len) v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, dosiahol nápravu, prípadný pád konania, alebo nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním - a ani pokiaľ je procesne prípustné – úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má prieskumnú povahu; a so zreteľom na ktorú dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď. § 243a ods. 2 veta druhá O. s. p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozhodnutiu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie 15 5Obdo/1/2016 prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O. s. p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by uţ dovolací súd vyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O. s. p.). Dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý ale nevykazuje znaky uvedené v § 238 ods. 3 O. s. p. Prípustnosť dovolania odporcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku (§ 238 O. s. p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v ods. 1 v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 ods. 1 O. s. p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. 16 5Obdo/1/2016 Ţalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. nenamietal a existencia týchto vád v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Ţalobca v dovolaní namieta nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenia rozhodnutí súdov neobsahujúce náleţitosti § 157 ods. 2 O. s. p. Súdy sa podľa jeho názoru nezaoberali jeho námietkami a argumentáciami uvedenými v ţalobe a v odvolaní a namietal aj nedostatok týkajúci sa vykonania a vyhodnotenia dôkazov. Rozhodnutie je nepreskúmateľné a napĺňa znaky odňatia moţnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
  49. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
  50. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
  51. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
  52. februára 1998). 17 5Obdo/1/2016 Rovnako sa opakovane Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v Náleze III. ÚS 119/03-
  53. Ústavný súd vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Dovolací súd má za to, ţe odvolací súd ako aj súd prvého stupňa v odôvodneniach svojich rozhodnutí vyčerpávajúco uviedli dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru, ţe ţalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na poţadovanom určení neplatnosti dohody o vyplňovacom práve. Súdy tieţ jasne vyloţili ust. § 80 písm. c/ O. s. p. Odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal aj ďalšími námietkami ţalobcu a jasne uviedol, prečo ich nepovaţoval za opodstatnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci tak dospel k záveru, ţe odvolací súd postačujúco odôvodnil svoj rozsudok, ktorým nadviazal na rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý ako vecne správny potvrdil. Podľa dovolacieho súdu niţšie súdy dostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia; ich zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 O. s. p). Konanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V prípade, ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáţe na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým tvorí jeden celok. Ţalobca v dovolaní tieţ namietal, ţe súd nepredvolal ním navrhovaného svedka p. S. a tento návrh na dokazovanie napriek jeho relevancii zamietol. Dovolací súd k vyššie uvedenej námietke ţalobcu uvádza, ţe súdna prax je jednotná aj v názore, ţe pokiaľ ide o námietku nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov (ak súd niektorý dôkaz nevykoná), môţe to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (viď R 37/1993, R 125/1999 18 5Obdo/1/2016 a R 6/2000). Ak súd rozhodne, ţe navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, ţe sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôţe to byť povaţované za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom. Súd neodníme účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým, ţe (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie môţe byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Z obsahu dovolania je zrejmé, ţe ţalobca v otázkach ním tvrdeného naliehavého právneho záujmu, absolútnej neplatnosti právneho úkonu a neexistencie zabezpečovacieho záväzku namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorý ale prípustnosť dovolania nezakladá. Keďţe v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné, nebola preukázaná existencia namietanej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovanému v zmysle § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţiadne trovy dovolacieho konania ţalovanému nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie. 19 5Obdo/1/2016 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  54. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
  55. júna 2016 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: K.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.