názoru krajského súdu ţalovaný správne aplikoval. Z dotknutého ustanovenia jasne vyplýva, ţe sluţobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak bol právoplatne odsúdený za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom alebo za zločin, aj keď sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený bez ohľadu na to, či bolo toto odsúdenie zahľadené. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, ţe ţalobca bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. lTv/2/2013-96 zo dňa 28.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23Tov/5/2013-107 zo dňa 05.12.2013
1 Trestného zákona s pouţitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 a 8 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňaţný trest vo výške 800 Eur.
3 Trestného zákona pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 30 dní a
1, 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá kaţdého druhu na jeden rok. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe predloţil výpis z registra trestov, na ktorom nie je uvedené ţiadne porušenie zákona, tak aj túto námietku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na to, ţe bezúhonnosť sa preukazuje odpisom, nie výpisom z registra trestov. 3 4Sžo/113/2015 Ţalovaný vo vyjadrení k ţalobe namietal, ţe ţalovaný nemá právnu subjektivitu a preto nemôţe byť účastníkom občianskeho súdneho konania a ţiadal ţalobu zamietnuť. Zároveň poukázal na to, ţe ţalobca je zastúpený právnym zástupcom, ktorý by mal správne označiť osobu, ktorá by mala byť pasívne legitimovaná v rámci súdneho sporu. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, ţe v danej veci ide o konanie
piatej časti, prvej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Ţalovaný je v zmysle § 250 ods. 4 O.s.p. správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Z uvedeného dôvodu je ţalovaný v ţalobe správne označený. Krajský súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, ţe ţalovaný vec správne právne posúdil, zistil skutočný stav veci a vydal zákonné rozhodnutie. Ţalobca nesplnil podmienku ustanovenú v § 13 ods. 1 písm. c/ zák. č. 346/2005 Z.z., ktorú musí spĺňať po celú dobu štátnej sluţby profesionálneho vojaka a tou je bezúhonnosť. II. Vo včas podanom odvolaní sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie ţalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. Ţalobca povaţuje rozhodnutie krajského súdu za nesprávne a odporujúce zákonu, najmä v tom prípade, ak krajský súd konštatuje, ţe on ako ţalobca splnil podmienku ustanovenú v § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 346/2005 Z. z. Ţalobca je toho názoru, ţe krajský súd mal vychádzať z § 13 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. Ďalej ţalobca v podanom odvolaní uviedol, ţe peňaţný trest vo výške 800,- € uhradil a s poukazom na čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 4 Trestného zákona a vzhľadom k uvedeným skutočnostiam ako aj v nadväznosti na § 92 ods. 2 Trestného zákona a § 93 ods. 1 Trestného zákona, mal krajský súd rozhodnúť, ţe sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol a preto spĺňal podmienky na aplikáciu § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 346/2005 Z. z. III. Ţalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.06.2015 uviedol, ţe zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a ţalobu povaţuje za nedôvodnú, nakoľko rozhodnutia ktoré napadol ţalobca sú správne a vydané v súlade so zákonom č. 346/2005 Z. z. Ţalovaný poukázal na ustanovenia § 13 ods. 3 a § 70 4 4Sžo/113/2015 ods. 1 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z. z. a uviedol, ţe z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca prestal spĺňať zákonnú podmienku, ktorú musel v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. spĺňať po celú dobu trvania jeho sluţobného pomeru profesionálneho vojaka a to podmienku bezúhonnosti a z toho dôvodu bol prepustený zo sluţobného pomeru, keďţe právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. lTv/2/2013-96 zo dňa 28.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23Tov/5/2013-107 zo dňa 05.12.2013 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
1 Trestného zákona, za čo mu bol uloţený peňaţný trest vo výške 800,- € (resp. náhradný trest odňatia slobody v trvaní 30 dní) a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní jedného roka. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).
1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 5 4Sžo/113/2015
1 a 2 O.s.p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
1 O.s.p. pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
1 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z. z. sluţobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak bol právoplatne odsúdený za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin, aj keď sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, bez ohľadu na to, či bolo toto odsúdenie zahladené.
1 zákona č. 346/2005 Z. z. do štátnej sluţby moţno prijať občana, 6 4Sžo/113/2015 ktorý
osobitného predpisu,
a § 12, o) súhlasí s výkonom štátnej sluţby
potrieb sluţobného úradu, p) úspešne absolvoval výberové konanie.
2 zákona č. 346/2005 Z. z. podmienky ustanovené v odseku 1 písm. c/ aţ h/, k/ aţ m/ a o/ profesionálny vojak musí spĺňať po celú dobu štátnej sluţby profesionálneho vojaka.
3 zákona č. 346/2005 Z. z. za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovaţuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ak sa na neho nehľadí, akoby nebol odsúdený. Aj keď sa na občana hľadí, akoby nebol odsúdený, nepovaţuje sa na účely tohto zákona za bezúhonného, ak bol právoplatne odsúdený za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin. Bezúhonnosť v prijímacom konaní sa preukazuje odpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. 7 4Sžo/113/2015 Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 558 z 16.01.2014 bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka
1 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z. z. z dôvodu, ţe bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. lTv/2/2013-96 zo dňa 28.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2013 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
1 Trestného zákona. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. lTv/2/2013-96 zo dňa 28.06.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23Tov/5/2013-107 zo dňa 05.12.2013 bol ţalobca uznaný za vinného, ţe dňa 19.11.2012 v čase okolo 05:15 hod. v stave vylučujúcom spôsobilosť na vedenie motorových vozidiel, ktorý si privodil poţitím alkoholického nápoja, viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 307, EČV Z., po ul. Kvačalovej v Ţiline, v smere jazdy od sídliska Hájik na ul. Priemyselnú, kde menovaný bol pri budove Dopravného podniku mesta Ţilina na ul. Kvačalovej zastavený hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Ţilina, ktorej sa v čase o 05:15 hod. podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu s pozitívnym výsledkom 0,64 mg/l (1,33 promile) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 05:45 hod. bola zistená hodnota 0,68 mg/l (1,42 promile) alkoholu v dychu, čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
I Trestného zákona, za to sa odsúdil
1 Trestného zákona s pouţitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 a 3 a 8 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňaţný trest vo výmere 800,- €.
1, 2 Trestného zákona súd uloţil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dvoch) rokov. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, ţe
1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, a
3 Trestného poriadku pri nezmenenom výroku o vine a peňaţnom treste obţalovanému uloţil
1, 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá kaţdého druhu na 1 (jeden) rok. Na základe skutočností, ţe rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. lTv/2/2013-96 zo dňa 28.06.2013, ktorý nadobudol v spojení s rozsudkom Krajského 8 4Sžo/113/2015 súdu v Trenčíne 23Tov/5/2013-107 právoplatnosť dňa 05.12.2013 bol ţalobca, právoplatne odsúdený z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
1 Trestného zákona, veliteľ Veliteľstva pozemných síl Trenčín brigádny generál Ing. Ondrej Novosad dňa 14.01.2014 spracoval návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru
1 písm. f/ zákona č. 364/2005 Z. z. Prvostupňový správny orgán mal preukázané, ţe sú splnené dôvody na prepustenie ţalobcu
ust. § 70 ods. 1 písm. f/ zákona č. 364/2005 Z.z. tak, ako to vyplýva zo znenia zákona, t.j. ţe je povinnosťou vedúceho sluţobného úradu prepustiť profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru. Proti prvostupňovému rozhodnutiu ţalobca podal dňa 28.01.2014 odvolanie. Ţalovaný rozhodnutím č. KaGŠ-147/3-43/2014 zo dňa 07.04.2014 o podanom odvolaní rozhodol tak, ţe odvolanie ţalobcu zamietol a personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu č. 558 zo dňa 16.01.2014 potvrdil. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu. Spornou otázkou zostala odvolacia námietka ţalobcu, ţe krajský súd v prejednávanej veci nesprávne aplikoval právne predpisy. Ţalobca zdôvodnil, ţe je ho potrebné povaţovať za bezúhonného. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca sa v danej veci dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
1 Trestného zákona a to tak, ţe dňa 19.11.2012 v čase okolo 05:15 hod. v stave vylučujúcom spôsobilosť na vedenie motorových vozidiel, ktorý si privodil poţitím alkoholického nápoja, viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 307, EČV Z., po ul. Kvačalovej v Ţiline, v smere jazdy od sídliska Hájik na ul. Priemyselnú, kde menovaný bol pri budove Dopravného podniku mesta Ţilina 9 4Sžo/113/2015 na ul. Kvačalovej zastavený hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Ţilina, ktorej sa v čase o 05:15 hod. podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu s pozitívnym výsledkom 0,64 mg/l (1,33 promile) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 05:45 hod. bola zistená hodnota 0,68 mg/l (1,42 promile) alkoholu v dychu. Najvyšší súd Slovenskej republiky k tomuto skutku uvádza, ţe ţalobca ako oprávnený drţiteľ vodičského preukazu na vedenie motorových vozidiel, pozná právne predpisy, ktoré upravujú povinnosti vodiča na vedenie motorového vozidla, vrátane povinnosti nešoférovať pod vplyvom alkoholu a napriek tomu, ţe tieto pozná a pôsobil ako profesionálny vojak, ktorý je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uloţené Ústavou SR, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy, uloţené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, najmä zdrţať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôleţitého záujmu výkonu povolania s osobnými záujmami ako aj zdrţať sa konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky, dopustil sa konania, ktoré je v rozpore s Trestným zákonom. V danom prípade teda ţalobca konal minimálne v nepriamom úmysle
b/ Trestného zákona, pretoţe vedel, ţe svojim konaním môţe ohroziť záujem chránený trestným zákonom a pre prípad, ţe ho spôsobí, bol s ním uzrozumený. Sporné medzi ţalobcom a ţalovaným bolo posúdenie bezúhonnosti ţalobcu pri výkone sluţobného pomeru u ţalovaného. Ţalobca má za to, ţe tým ţe zaplatil peňaţný trest vo výške 800,- €, jeho vykonaním došlo k zahladeniu
2 Trestného zákona, a teda sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený v zmysle § 93 ods. 1 Trestného zákona, čo preukazuje
jeho názoru aj výpis z registra trestov. Ţalobca ako profesionálny vojak ozbrojených síl SR musí preukazovať bezúhonnosť v zmysle zákona č. 346/2005 Z. z. po celú dobu štátnej sluţby, pričom ţalobca svojim protiprávnym konaním zakladajúcim subjektívnu stránku trestného činu
1 Trestného zákona, ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c/ a § 13 ods. 2 porušil, nakoľko okamihom nadobudnutia právoplatnosti trestného rozsudku, prestal spĺňať zákonom poţadované vlastnosti na výkon povolania, aj napriek tomu, ţe peňaţný trest uhradil.
3 zákona č. 346/2005 Z. z. sa bezúhonnosť preukazuje odpisom z registra trestov. Základným 10 4Sžo/113/2015 rozdielom medzi výpisom a odpisom z registra trestov je ten, ţe výpis z registra trestov obsahuje všetky doteraz nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uloţených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa
zákona na páchateľa nehľadí, akoby nebol odsúdený. Odpis z registra trestov na rozdiel od výpisu z registra trestov je doslovným prepisom všetkých údajov z evidencie o príslušnej osobe, teda aj údajov o zahladených odsúdeniach, pretoţe inštitút zahladenia odsúdenia nie je spojený s výmazom záznamu. Štátu však nemoţno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia potrebné na ochranu poriadku vo veciach verejných, bezpečnosti občanov a vlastnej ochrany. Je vo verejnom záujme, aby odsúdený za určitý zákonom ustanovený trestný čin bol vylúčený z moţnosti vykonávať povolanie, funkciu alebo činnosť v súvislosti, s ktorou spáchal takýto trestný čin a to aj napriek tomu, ţe takéto odsúdenie mu bolo zahladené vykonaním peňaţného trestu. Skončenie sluţobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením je moţné len z dôvodov taxatívne vymedzených v § 70 zákona č. 346/2005 Z. z., pričom ods. 1 tohto ustanovenia stanovuje obligatórne dôvody pre prepustenie profesionálneho vojaka, kedy vedúci sluţobného úradu po zistení niektorého zo zákonom stanovených dôvodov má právnu povinnosť rozhodnúť o prepustení. Prepustenie zo sluţobného pomeru je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia sluţobného vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu, nemá
doterajších právnych názorov povahu sankcie, ale je následkom určitého správania profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním sluţobného pomeru k ozbrojeným silám. Zákon č. 346/2005 Z. z. nemoţno porovnávať s porušením pracovnej disciplíny u beţných pracovníkov, pretoţe zákon ustanovuje vyššiu mieru zodpovednosti a tomu musia zodpovedať aj osobitné moţnosti postihu. Citovaný zákon kladie na vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon sluţby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená, ţe vo vzťahu k plneniu sluţobných povinností vyţaduje striktné dodrţiavanie svojich ustanovení, prísnejších neţ iné zákony. Ţalobca sa svojim konaním dopustil porušenia ustanovení zákona č. 346/2005 Z. z., spáchaním prečinu s úmyselným zavinením, čo malo za následok jeho prepustenie zo sluţobného pomeru, a ktoré bolo v súlade so zákonom a je plne dôvodné. Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán prvého stupňa nemal inú moţnosť ako konať tak, ako mu zákon ukladá a
1 písm. f/ zákona 11 4Sžo/113/2015 č. 346/2005 Z. z. ukončiť sluţobný pomer ţalobcu ako profesionálneho vojaka prepustením, keďţe odvolateľ spáchal prečin s nepriamym úmyslom, a aj keď sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, bez ohľadu na to, či bolo toto odsúdenie zahladené. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích námietok ţalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom
2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a teda rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/100/2014-42 zo dňa 18.03.2015 potvrdil ako vecne a právne správny. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,
ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo však v prejednávanej veci nenastalo a teda súd právo na náhradu trov konania ţalobcovi nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave dňa 8. júna 2016 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.