← Slovensko

§ 5 ods. 1, § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z.

Obsah (8)§ 250j§ 46§ 7§ 79§ 53§ 5§ 8§ 37

Najvyšší súd 4Sžh/3/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemko

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a ţalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 5 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 435/2001 Z. z“) a uviedol, ţe rozhodnutia ktorých vydanie závisí výlučne od technického stavu veci a neznamenajú zároveň prekáţku výkonu povolania alebo zamestnania sú v zmysle § 248 O.s.p. zo súdneho prieskumu vylúčené. Predmetom napadnutého rozhodnutia bolo, či riešenie chránené patentom je alebo nie je vynálezom. Vynález v zmysle zákona č. 435/2001 Z. z. je nové, priemyselne vyuţiteľné riešenie, ktoré je výsledkom vynálezcovskej činnosti. V zmysle § 9 zákona č. 435/2001 Z.z. predmetom vynálezu môţe byť buď vyrobiteľná vec alebo ak je predmetnom riešenie, ktoré moţno vyuţiť v akomkoľvek odvetví, najmä v priemysle a poľnohospodárstve. Z uvedeného

krajského súdu vyplýva, ţe rozhodnutie o udelení, či zrušení patentu na vynález, nie je rozhodnutím, ktoré by výlučne záviselo od technického stavu veci. Ţalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z tých istých dôvodov, ktoré uplatnil v rozklade proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu bez toho, aby reflektoval na argumentáciu, ktorou ţalovaný tieto dôvody vyhodnotil ako neopodstatnené a bez toho, aby sa zaoberal odôvodnením obsiahnutým v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí. Ţalovaný sa s kaţdým jedným z týchto dôvodov vysporiadal a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil, prečo z týchto dôvodov nebolo prvostupňové rozhodnutie nesprávne a ani v rozpore so zákonom. Krajský súd uviedol, ţe sa s argumentáciou stotoţnil a nemal jej čo vytknúť. Ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia nemôţe

krajského súdu obstáť polemika ţalobcu s jednotlivými úvahami obsiahnutými v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Ţalobca namietal, ţe ţalovaný si nesprávne prečítal a vyloţil dokument D15, keď uviedol, ţe z neho moţno vyvodiť hlavnú zásadu, ţe v spojení s vývojom dávkovej formy by 3 4Sžh/3/2015 farmaceut získal farmaceutické údaje in vivo potrebné na dosiahnutie zodpovedného rozhodnutia, pretoţe uvedené sa v tomto dokumente nenachádzalo. Opäť ale neuviedol, ako

neho nesprávny úsudok, má mať vplyv na napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ktoré bolo zaloţené na tom, ţe riešenie ţalobcu nebolo výsledkom vynálezcovskej činnosti, pretoţe v existujúcom stave techniky a to v štúdiách obsiahnutých v D8 a D10 bola obsiahnutá informácia, ţe na rozdiel od výsledkov skúšania in vitro v prípade spirorenónu a drospirenónu, kde tieto látky v kyslom prostredí zodpovedajúcom kyslému prostrediu ţalúdka degradovali na neaktívny izomér, pri skúškach in vivo na ľuďoch, sa pri podaní spirorenónu v krvnej plazme skúmaných subjektov neaktívne izoméry neobjavili, alebo lepšie povedané sa nezistili. Potom pre odborníka skúšanie, či tomu tak bude aj s látkou drospirenón, ktorá je odlišná od látky spirorenón len v jednej dvojitej väzbe v molekule, bola otázka rutinného postupu a nie vynálezcovskej činnosti. Ţalobca namietal, ţe skúšky in vivo sa beţne nevykonávajú v prípade vývoja dávkových foriem, u ktorých sa pre zlé výsledky pri skúškach in vitro neočakáva, ţe by mohli fungovať. Takéto tvrdenie je úplne logické, ale nemá ţiadny význam vo vzťahu k prejednávanému prípadu, pretoţe reflektuje len na časť zisteného skutkového stavu, aký bol zistený v prejednávanom prípade v správnom konaní správnym orgánom z odôvodnení podaní predloţených účastníkmi konania a nimi predloţených dokladov. Skutkovému stavu, ktorého súčasťou sú štúdie publikované v odborných časopisoch obsiahnuté v dokumentoch D8, D9 aD10 obsahujúce výsledky in vivo testovania látky, ktorej derivátom je látka s takmer totoţnou molekulou, pre ktorú sa vyvíjala lieková formula (predmet patentu), ktoré ukázali, ţe takéto zlé výsledky dosiahnuté pri testoch in vitro sa v testoch in vivo nepotvrdili. Ţalobca v ţalobe uviedol, ţe

správnych orgánov je pri vývoji novej dávkovej formy potrebné preukázať koreláciu in vitro/in vivo, čo neobstojí, pretoţe poţiadavka nekorešponduje s obsahom odôvodnenia napadnutého, ako aj odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú zaloţené na tom, ţe existujúci stav techniky obsahoval zistenie, zjednodušene povedané, o odlišnom správaní sa látky spirorenón v tele človeka a v tele opíc, aký by bol očakávaný vzhľadom na výsledky testovania v laboratóriu. Teda, ţe bolo v publikovaných štúdiách uvedené, ţe spirorenón ako aj jeho derivát drospirenón v podmienkach in vitro simulujúcich kyslosť v ľudskom ţalúdku, v takmer rovnakom rozsahu a za pribliţne rovnaký čas izomerizujú na neaktívny 4 4Sžh/3/2015 izomér a napriek tomu pri podávaní látky spirorenón ľuďom a opiciam, ktoré po najedení majú kyslosť v ţalúdku obdobnú ako u človeka, neboli v krvnej plazme testovaných jedincov zistené tieto neaktívne izoméry. Rozhodnutie ţalovaného teda nestojí na tom, ţe ţalovaný sa nesprávne domnieva, ţe pri vývoji novej liekovej formulácie je potrebné k in vitro testom preukázať koreláciu s in vivo testami uţ v rannom štádiu vývoja liekovej formy. Ţalobca ďalej namietal ako najväčšiu chybu napadnutého rozhodnutia tvrdenie ţalovaného, ţe nie je zrejmé prečo chrániť dávkovú formu obsahujúcu liečivo kyseliny ako je drospirorenón enterickým povlakom. Takýto dôvod nekorešponduje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, ţe prvostupňový správny orgán len uviedol, ţe aj lieková formulácia, pri ktorej sa liečivo chráni enterickým povlakom, má svoje nedostatky spočívajúce vo variabilite, ktorá preto nie je jedinou voľbou. Podstatné ale je, ţe napadnuté rozhodnutie vychádzalo z toho, ţe v stave techniky pre veľmi podobnú zlúčeninu patriacu do rovnakej rodiny syntetických steroidov s podobnými vlastnosťami, bol prekonaný predsudok, ţe v prípade zlúčenín nestabilných v kyslých roztokoch nie je vhodné na riešenie biodostupnosti pouţiť mikronizovanú teda rýchlorozpustnú farmaceutickú formu. Krajský súd zhrnul, ţe

citovaného § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z. vynález sa povaţuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky, pričom v zmysle § 7 ods. 2 tohto zákona za stav techniky sa povaţuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti sprístupnené verejnosti, akýmkoľvek spôsobom. Z uvedeného vyplýva, ţe v zmysle § 8 zákona č. 435/2001 Z. z. za vynález nemoţno povaţovať riešenie, ktoré nebolo výsledkom vynálezcovskej činnosti, pretoţe takéto riešenie pre odborníka vyplynulo z informácií, poznatkov, znalostí, ktoré tvorili v danom čase stav techniky. Ţalovaný svoj skutkový záver o chýbajúcej vynálezcovskej činnosti postavil na znalostiach publikovaných v dokumentoch predloţených účastníkmi konania.

ţalovaného odborník vychádzajúci z dokumentov D14, Dl 5 aD8 berie do úvahy, ţe testy in vitro nezohľadňujú všetky podmienky in vivo, ţe enterický povlak môţe priniesť problémy s variabilitou, a preto výber liekovej formy s enterickým povlakom nemusí byť vţdy aplikovaný automaticky u liečiv citlivých na kyseliny, pričom bola známa štúdia o testovaní in vitro sprirorenónu a drospirorenónu s obdobnými výsledkami a zároveň in vivo sprirorenónu 5 4Sžh/3/2015 skúmajúca výber vhodnej liekovej formy spirorenónu, pričom v krvi testovaných neboli zistené neaktívne izoméry, na ktoré sa v kyslom prostredí

testovania in vitro obidve tieto látky v určitom rozsahu degradovali. Ďalej odborník musel zobrať do úvahy, ţe mikronizáciou sa dosiahne lepšia rozpustnosť a tým biodostupnosť liečiva. Tieto znalosti odborníka vedú k vyskúšaniu drospirorenónu in vivo za účelom potvrdenia pravdepodobného predpokladu (alebo vyvrátenia), či sa bude správať ako spirorenón v štúdií D8, pretoţe bude z týchto znalostí predpokladať, ţe izomerizácia v kyslom prostredí ţalúdka nebude prebiehať tak, aby ovplyvnila biodostupnosť drospirorenónu, keďţe sa to tak stalo aj u spirorenónu. Takýto postup potom moţno povaţovať za beţné rutinné skúšanie. Priaznivé výsledky moţno za daného stavu techniky očakávať, pretoţe spirorenón s rovnakými výsledkami in vitro pri skúškach in vivo neizomerizoval, keďţe v krvi testovaných subjektov tieto neaktívne izoméry neboli zistené. Takejto úvahe nemoţno nič vytknúť. Je v súlade s citovaným § 8 patentového zákona je výsledkom logického myslenia. Nemoţno jej nič vytknúť ani z dôvodov uvedených v ţalobe. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, ţe napadnutého rozhodnutie nie je zaloţené ani na tom, ţe výsledky testov in vitro je potrebné v rannom štádiu vývoja dávkovej formy potvrdiť in vivo. Ani na tom, ţe sa účinná látka vstrebáva zo ţalúdka, ani na tom, ţe odborník by nevyuţil enterický povlak pre drospirorenón. Ţalobca poukazoval na postup, ako bola lieková formulácia, pôvodne chránená zrušeným patentom, vyvíjaná, o čom predkladal doklady D40 aD41 a v ţalobe namietal, ţe tieto neboli správne zohľadnené a ich význam bol minimalizovaný. Ţalobca nenamietal nesprávnosť toho, ako ţalovaný tieto dôkazy vyhodnotil. Namietal, ţe neboli správne zohľadnené. Takto uplatnený dôvod nie je konkrétny. Ţalovaný vyhodnotil ţalobcom predloţené dôkazy D40 aD41 tak, ţe ich obsah nie je v rozpore s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, ţe „nemoţno voľbu entericky potiahnutej formy liečiva brať ako zrejmú a jedinú moţnú voľbu odborníka, ktorú by v uvedenom prípade uprednostnil, pretoţe aj tá obsahuje závaţné nedostatky, ktoré by odborníka „vrátili späť" k inej, napr. k mikronizovanej forme liečiva, ktorá je v prípade slaborozpustných liečiv prvou a zavedenou voľbou odborníka, naopak toto odôvodnenie vystihuje aj situáciu opísanú v dokumentoch D40 a D41".

ţaloby tieto dôkazy boli predloţené na preukázanie, aký význam sa pripisoval in vivo údajom získaným pre sprirorenón. Tieto štúdie D8 a D10 boli vyhodnotené tak, ţe dávajú málo informácií pre drospirorenón. Následný postup - vyvíjanie liekovej formuly s enterickým povlakom vychádzajúci vykonaných skúšok in vitro potvrdzuje 6 4Sžh/3/2015 tvrdenie ţalobcu. Odborníci sa neuberali smerom, aký uvádza ţalovaný v napadnutom rozhodnutí, teda ignorovať in vitro štúdie a spoliehať sa len na údaje in vivo. K takémuto ţalobnému dôvodu je potrebné uviesť, ţe postup odborníkov opisovaný ţalobcom nevyvracia poznatky obsiahnuté v dokumentoch D8 - D10. Ţalobca to ani netvrdil. Ţalovaný teda správne konštatoval, ţe stav techniky obsahoval informáciu o testovaní, či je v prípade drospirorenónu veľmi podobného liečiva spirorenónu, citlivého na kyslé prostredie potrebná farmaceutická formulácia odolná voči ţalúdočným šťavám alebo nie. To, ţe ţalovaný svoj skutkový záver postavil aj na výsledkoch štúdie D8, pričom ju povaţoval za veľmi významnú, vyplynulo z údajov z nej dosiahnutých, ktoré neboli sporné. Najmä, ţe in vitro testy spirorenónu a drospirorenónu ukázali, ţe tieto látky izomerizovali v kyslom prostredí simulujúcom kyslosť v ţalúdku v obdobnom rozsahu a v obdobnom čase na neaktívny izomér. Testy in vivo boli robené len s jednou z týchto látok a to so spirorenónom, ktoré nepotvrdili takéto správanie in vivo. Naopak, neaktívne izoméry v krvnej plazme testovaných subjektov neboli zistené. Ţalovaný zároveň jasne odôvodnil, prečo odborník takéto správanie in vivo môţe predpokladať aj u drospirorenónu tým, ţe ide o takmer totoţnú molekulu látky z rovnakej rodiny steroidov, odlišnú len jedinou dvojitou väzbou. Mechanizmus iného správania in vivo, aký by bol očakávaný

testov in vitro u látky spirorenón a drospirorenón tak, ako zhodne udáva ţalovaný aj ţalobca, nebol a nie je objasnený. Potom ţalovaný

krajského súdu logicky povaţoval za rutinné skúšanie, či ak sa tak správa spirorenón, bude sa tak správať látka drospirorenón, ktorá je takmer totoţná s tým, ţe odborník to bude vzhľadom na veľkú podobnosť týchto látok, dôvodne očakávať. II. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Scud/3/2014-69 zo dňa 06.03.2015 tak, ţe rozhodnutie ţalovaného sa zrušuje a vec sa vracia ţalovanému na ďalšie konanie. Odvolanie podal ţalobca v súlade s § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. Veľká časť 7 4Sžh/3/2015 odvolaním napadnutého rozsudku pozostáva z citácií odborných tvrdení oboch strán, prevzatých zo správneho spisu a z osvojenia si právnych názorov ţalovaného, pričom ale toto stotoţňovanie sa a preberanie argumentácie, právnych názorov nie je

názoru ţalobcu odôvodnené a vysvetlené v rozsahu a spôsobom, aký je na odôvodnenie rozsudku ako výsledku decíznej činnosti súdu kladený v OSP. Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný (ďalej aj „Úrad“) neriešil zásadný dôkaz, a to je listina označená ako D

  1. Príloha označená ako D39, sa týka predprípravných štúdií liečiva citlivého na kyseliny - etoposidu. To znamená, ţe štúdie in vitro opísané v prílohe označenej ako D39 sa uskutočnili preto, aby viedli farmaceuta k logickým a účinným modifikáciám dávkovej formy. Konkrétnejšie, autori uvedeného dokumentu sa dopracovali k záveru, ţe nízka biodostupnosť etoposidu môţe byť spôsobená kombináciou nízkej rozpustnosti liečiva, pomalého rozpúšťania a acidickej degradácie v ţalúdočnej šťave. Riešenie navrhované pre liečivo etoposid citlivé na kyseliny je presne rovnaké ako riešenie navrhnuté v Aultonovej učebnici a teda príloha označená ako D39 teda potvrdzuje argumenty ţalobcu. V rámci prílohy označenej ako D39 sa uskutočnili predprípravné štúdie slabo rozpustného liečiva (etoposidu), ktorý má v podstate rovnakú citlivosť na kyseliny ako drospirenón preto, aby sa urobili „logické a účinné" modifikácie dávkovej formy. Nikde neuvádza, ţe by na urobenie „logických a účinných" modifikácií dávkovej formy bolo potrebné preukázať koreláciu in vivo - in vitro. Okrem toho v prílohe označenej ako D39 sa nikde nenavrhuje pouţiť dávkovú formu s rýchlym uvoľňovaním, ktorá zabezpečuje, ţe sa etoposid účinne rozpustí v ţalúdočnej šťave. Presne naopak, v prílohe označenej ako D39 sa navrhuje chrániť etoposid pred ţalúdočnou šťavou pumocou enterického povlaku. Keď sa prenesie uvedený výklad na prípad patentu, odborník by, aby zlepšil perorálnu biodostupnosť drospirenónu, pouţil drospirenón v mikronizovanej forme (aby zabezpečil účinné uvoľňovanie drospirenónu v tenkom čreve, kde dochádza k absorpcii) spoločne s pouţitím enterického povlaku (aby sa vyhol uvoľňovaniu drospirenónu v ţalúdočnej šťave). Príloha označená ako D39 teda ešte zvýrazňuje chybný záver ÚPV SR, ţe by totiţ odborník v prípade drospirenónu nevyuţil enterický povlak. S týmto zásadným odborným faktom sa však nevysporiadal ani Úrad a ani prvostupňový súd. Ţalobca má za to, ţe pochopenie toho, ako sa liečivá absorbujú v ľudskom tele, je veľmi dôleţité pre pochopenie vynálezu tvoriaceho patent, a pre vnímanie a pochopenie 8 4Sžh/3/2015 významu stavu techniky, najmä takých dokumentov o stave techniky, akými sú prílohy označené ako D8 a D
  2. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach vydaných v konaní o zrušení patentu

názoru ţalobcu vyhodnotili prílohy označené ako D8 a D10 ako dokumenty, ktoré by mohli mať pre odborníka vyššiu výpovednú hodnotu. Ţalobca je toho názoru, ţe kladenie dôrazu na prílohy označené ako D8 a D10 zo strany Úradu je potrebné posúdiť ako nesprávny postup, nakoľko Úrad v súvislosti s uvedenými prílohami nezohľadnil nasledovné skutočnosti: - štúdie in vivo prezentované v prílohách označených ako D8 a D10 sa týkajú spirorenónu a nie drospirenónu. Všeobecne platí, ţe nie je moţné predpovedať, správanie jedného liečiva in vivo na základe štúdií in vivo vykonaných s iným liečivom. Napríklad regulačné orgány pri hodnotení účinnosti a bezpečnosti jedného konkrétneho lieku neakceptujú ako dostatočné predloţené štúdie in vivo vykonané pre iný liek. Na tomto tvrdení, ktoré prezentoval ţalobca v rámci celého konania pre Úradom zotrváva aj v súčasnosti a dovoľuje si vyjadriť presvedčenie, ţe uvedená skutočnosť nebola správne zohľadnená ani v rámci rozhodnutia o rozklade; - spirorenón izomerizuje výrazne pomalšie neţ drospirenón. Toto potvrdzuje aj profesor Gjelstrup Kristensen vo svojom vyhlásení - príloha označená ako D38 v bodoch 183-184, pričom uvedené opätovne nebral Úrad v rámci konania o zrušení patentu do úvahy; - spirorenón sa pouţíva v pomaly rozpustnej makrokryštalickej forme, kedy sa v ţalúdku rozpustí len malá časť, zatiaľ čo zostávajúci spirorenón bude prítomný ako suspenzia nerozpustených častíc, ktoré nemôţu izomerizovať (pretoţe na to, aby spirorenón (a drospirenón) izomerizoval musí byť v ţalúdočnej šťave v rozpustenej forme); Z pohľadu ţalobcu sa ako najvýraznejšia chyba, ktorej sa dopustil ţalovaný vo svojich rozhodnutiach v súvislosti s otázkou vynálezcovskej činnosti a ktorú neodstránil ani krajský súd v rámci konania o ţalobe, javí záver, ţe by nebolo zrejmým chrániť dávkovú formu obsahujúcu liečivo citlivé na kyseliny, ako je drospirenón, enterickým povlakom. Tento,

názoru ţalobcu nesprávny záver priamo vedie ţalovaného ku konštatovaniu, ţe odborníkovi jednoducho zostala dávková forma s rýchlym uvoľňovaním, a ţe takáto dávková forma s rýchlym uvoľňovaním nemôţe byť preto povaţovaná za inventívnu. Enterický povlak je základným štandardom, ktorý sa pouţíva na ochranu liečiv citlivých 9 4Sžh/3/2015 na kyseliny pred ţalúdočnou šťavou (a na ochranu ţalúdočnej sliznice pred liečivami spôsobujúcimi jej podráţdenie). Ďalšie,

názoru ţalobcu, zásadné dôkazy, ktoré neboli zo strany ţalovaného akceptované a zodpovedne vyhodnotené, pričom uvedený nedostatok opätovne nebol

názoru ţalobcu správne posúdený ani v konaní na krajskom súde, sú svedecké vyhlásenia od predchádzajúcich dvoch zamestnancov spoločnosti Schering - Dr. J. T. a Dr. M. K. H. . Uvedené svedecké vyhlásenia boli označené ako príloha D40 a D41. Sluţobne starší vedci spoločnosti Schering prišli k záveru, ţe zo štúdií in vivo, ktoré uskutočnil Dr. K. (a ktoré boli uverejnené ako prílohy označené ako D8 a D10), moţno odvodiť len málo informácií o drospirenóne. Ţalobca je toho názoru, ţe vysvetlenie toho, čo robila spoločnosť Schering, keď aktuálne riešila formuláciu drospirenónu, v plnej miere podporuje jeho tvrdenia. Spoločnosť Schering sa neuberala smerom naznačovaným ţalovaným (ignorovať in vitro štúdie a spoliehať sa len na údaje in vivo), ale vyuţila zistené výsledky tak, ţe prišla k záveru, ţe je potrebný enterický povlak. Proces udelenia patentu je procesom zloţitým, komplikovaným. Patent sa nevydáva na registračnom princípe, t.j. systémom, kedy na základe podania ţiadosti sa vydá listina osvedčujúca nejaké právo, ak sú splnené formálne náleţitosti. Patent je výsledkom, niekedy aţ niekoľko rokov trvajúceho správneho konania na Úrade, pričom zo strany Úradu podanú prihlášku vynálezu skúmajú špičkoví odborníci a to veľmi podrobným a zásadným spôsobom a preverujú všetky zákonné aspekty. Výsledkom tohto niekoľkoročného posudzovania, skúmania, čítania, porovnávania a rešeršovania iných patentov, odbornej literatúry, stavu techniky, dospejú odborní pracovníci na základe odbornej, kvalifikovanej úvahy k záveru, či poţadovaný rozsah ochrany, t.j. či nároky vyplývajú alebo nevyplývajú zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Ak nevyplývajú im ako odborníkom, oprávneným zo zákona posudzovať zhody zo stavom techniky, tak pri dodrţaní zvyšných zákonných podmienok, je ţiadateľovi patent udelený. Výsledkom niekoľkoročného správneho konania je odôvodnený záver, výsledok, ţe niečo z predloţených dokladov pre odborníka nevyplýva a teda je to nové, má to preto tzv. vynálezcovský krok. Prihlasovateľ

svojho najlepšieho vedomia a svedomia predloţí podklady a poţiada ústredný orgán štátnej správy aby niečo posúdil, preskúmal, vyhodnotil a ak sú splnené podmienky, aby mu o jeho ţiadosti v rámci správneho konania rozhodol, vydal listinu - patent, a týmto svojim rozhodnutím konštituoval ţiadateľovi 10 4Sžh/3/2015 rozsiahle majetkové a interpersonálne práva. V tomto konkrétnom prípade, ktorý je predmetom súdneho konania, ţalobca nič nezatajil, nič nesfalšoval, nepozmenil. Úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na úseku patentov jeho ţiadosť o udelenie patentu, t.j. patentovú prihlášku dlho, dôkladne a dôsledne preskúmal a kladne o nej rozhodol. Výmazové konanie sa deje za toho istého stavu techniky, ktorý sa zohľadňoval, akceptoval, bral do úvahy pri zápise. Dôvodom výmazu v danom konkrétnom prípade neboli nové poznatky, zmeny v technike, poznaní, nové výskumy, nové techniky. Dôvodom výmazu je rozhodnutie toho istého ústredného orgánu štátnej správy, ţe za rovnakého stavu vedomostí, techniky, poznania posúdil tú istú vec úplne odlišným spôsobom. Ţalobca je toho názoru, ţe z vyššie uvedeného vyplýva, ţe zo strany Úradu neboli podklady, ktoré mal k dispozícii tak v rámci prvostupňového konania ako aj v rámci konania o rozklade posúdené správnym spôsobom. Uvedené následne viedlo k nesprávnemu posúdenia podmienky vynálezcovskej činnosti čo následne viedlo k nedôvodnému zrušeniu patentu, nakoľko vynález, ktorý bol patentom chránený, nevyplýval pre odborníka zrejmým spôsobom zo stavu techniky, čo ostatne potvrdil Úrad uţ tým, ţe na základe jeho posúdenia jeho odborníkmi, títo pôvodne vyhodnotili faktický a právny stav v zhode s právnym názorom ţalobcu a vydali mu patentovú listinu ako výsledok posúdenia uvedeného faktického stavu. Odlišné stanovisko, zmena právneho názoru ţalovaného bola vykonaná bez náleţitého zdôvodnenia, vysvetlenia a preukázania dôvodov, ktoré ho k tejto zmene jeho pôvodného právneho názoru viedli, čo je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. III. Účastník konania LadeePharma Slovakia, s.r.o., vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 05.06.2015 uviedol, ţe rozsudok krajského súdu povaţuje za správny a odvolacie dôvody ţalobcu nie sú dôvodné, nakoľko správne orgány postupovali v súlade so zákonom. Ţalobca opakuje tie isté dôvody, ako sú uvedené v rozklade a v ţalobe. K predmetu sporu účastník konania uviedol, ţe dokument D 39 nebol súčasťou prvostupňového konania a

jeho názoru ho nemoţno brať do úvahy. Liečivo etoposid je cytotoxická látka (liek proti rakovine), tzn., ţe nemá nič spoločného s progestagénom (progestínom) ako je drospirenón. Porovnávať zlúčeniny s tak odlišnou molekulou ako je to v prípade etoposidu a drospirenónu je nenáleţité. V danom prípade je určite adekvátnejšie 11 4Sžh/3/2015 sa opierať o výsledky zlúčenín, ktoré sú svojou štruktúrou a funkciou veľmi podobné, ako je to v prípade spirorenónu a drospirenónu, teda o údaje uvedená v D8 a D10, ktorú ţalobca spochybňuje. Oporou pre tvrdenie, ţe príslušné mnoţstvo drospirenónu bude absorbované uţ v ţalúdku, je skutočnosť, ţe sa jedná o neutrálnu neionizovanú steroidnú molekulu a zo stavu techniky bolo známe, ţe neionizované liečivá môţu byť absorbované v ţalúdku. Aj keď sa ţalobca pokúša spochybniť K. články, tieto výslovne uvádzajú jedno, a to ţe spirorenón sa vstrebáva relatívne rýchlo, ešte pred jeho izomerizáclou. Dokument D8 sa týka správania spirorenónu vrátane jeho metabolitu drospirenónu v organizme a jeho súčasťou sú "in vitro" a "in vivo" štúdie za účelom zistenia, či očakávaná izomerizácia podanej látky prebieha v ţalúdku do tej miery, ţe vytvorený izomér bude moţné vhodnou metódou stanoviť v plazme. Z viacerých testovaných metód sa čo do selektivity a citlivosti vzhľadom k sledovaným látkam ukázala ako najvhodnejšia vysokotlaková kvapalinová chromatografia s UV detektorom, pričom očakávaný izomér spirorenonu nebol v plazme pri pouţití tejto analytickej metódy zistený, z čoho sa v dokumente vyvodzuje, ţe proces izomerizácie je relatívne pomalý v porovnaní s pravdepodobnou absorpciou látky v ţalúdku. V dokumente je avizované, ţe štúdie ďalej prebiehajú, a výsledok ďalej prebiehajúcich farmakokinetických štúdií prezentuje dokument D10. Ani v tomto dokumente (po opakovaných dávkach spirorenónu) nebol izomér v plazme dobrovoľníkov uvedenou analytickou metódou zachytený. S názorom ţalobcu, ţe úrad dospel k nesprávnemu záveru, nemôţe súhlasiť. Ak totiţ nie je moţná ochrana dávkovej formy enterickým povlakom, odborník v odbore mal (a má aj dnes) iba jednu moţnosť, t.j. pouţiť rýchlo rozpustnú (napr. mikronizovanú) formu (napr. tabletu) drospirenónu. V tejto súvislosti účastník poukázal na to, ţe odporúčania uvedené v dokumente D15, varujúce pred príliš rýchlym rozpúšťaním nestabilných ľahko rozpustných látok typu penicilínu a erytromycínu v ţalúdočnom prostredí, by odborník nepokladal pre drospirenón za smerodajné. Vzhľadom na ťaţkú rozpustnosť drospirenónu, ktorá je limitujúcim faktorom jeho absorpcie, by zohľadnil tie časti dokumentu D15 na str. 8 a 9, resp. na str. 156, kde sa diskutuje o moţnosti zlepšenia biologickej dostupnosti zvýšením rozpustnosti ťaţko rozpustných liečiv zníţením veľkosti častíc, aby sa, ako je tu napríklad uvedené, jemne práškový materiál, často mikronizovaný, rozpúšťal rýchlejšie, a tým sa dosiahla lepšia biologická dostupnosť. Ani dokumenty D40 a D41 neboli súčasťou prvostupňového konania a

názoru účastníka konania ich nemoţno brať do úvahy. Navyše, svedeckými 12 4Sžh/3/2015 vyhláseniami označenými ako príloha D40 a D41 sú vyhlásenia zamestnancov spoločnosti Schering, ktorá vyvinula predmetnú perorálnu antikoncepciu ešte pred fúziou so spoločnosťou Bayer (ţalobcom), a preto ich vyhlásenia (D40 a D41) nemoţno povaţovať za celkom objektívne. Napriek tomu aj z uvedených vyhlásení vyplýva, ţe voľbu entericky potiahnutej formy liečiva nemoţno brať ako zrejmú a jedinú moţnú voľbu odborníka, ktorú by v uvedenom prípade uplatnil, pretoţe aj tá obsahuje závaţné nedostatky, ktoré by pozornosť odborníka, na základe známeho stavu techniky, obrátili k inej forme liečiva, napr. mikronizovanej, ktorá v prípade slaborozpustných liečiv je prvou voľbou. V patentových zákonoch sú ustanovenia, ktoré umoţňujú zapojiť verejnosť do procesu posudzovania novosti riešenia a vynálezcovskej činnosti a to na základe prípadných pripomienok v rámci konania alebo v konečnom dôsledku na základe návrhu na zrušenie patentu. Úrad v rámci týchto konaní berie do úvahy len nové dokumenty, ktoré neboli predmetom skúmania v rámci prieskumového konania na základe rešerše vykonanej úradom. Preto nemôţe súhlasiť, ţe dôvodom výmazu je posúdenie úradom tej istej veci úplne odlišným spôsobom na základe rovnakého stavu vedomosti, techniky, poznania, ţe nebola v rámci rozhodovania o výmaze patentu náleţitým spôsobom zohľadnená a zachovaná zásada právnej istoty, ako aj odlišné stanovisko, zmena právneho názoru ţalovaného bola vykonaná bez náleţitého zdôvodnenia, vysvetlenia a preukázania dôvodov, ktoré ho k tejto zmene jeho pôvodného právneho názoru viedli. V rámci zrušovacieho konania boli preskúmavané nové dokumenty, ktoré boli predloţené navrhovateľom v návrhu na zrušenie predmetného patentu a ich náleţité preskúmanie vo vzájomnej súvislosti viedlo úrad k zmene vyhodnotenia vynálezcovskej činnosti napadnutého patentu. IV. Ţalovaný vo svojom vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 15.06.2015 uviedol, ţe ţalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z tých istých dôvodov, ktoré uplatnil v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu bez toho, aby reflektoval na argumentáciu, ktorou ţalovaný tieto dôvody vyhodnotil ako nepodstatné a bez toho, aby sa zaoberal odôvodnením obsiahnutým v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí. Úrad sa stotoţnil so záverom krajského súdu, ţe druhostupňové rozhodnutie (a rovnako aj prvostupňové) je zaloţené na tom, ţe existujúci stav techniky, v čase podania patentovej 13 4Sžh/3/2015 prihlášky obsahujúcej napadnuté riešenie, uţ obsahoval zistenie o odlišnom správaní sa látky spirorenón v tele človeka (in vivo), aké by bolo očakávané vzhľadom na výsledky testovania v laboratóriu (in vitro). Pre odborníka tak bolo len otázkou rutinného postupu vyskúšať, či sa takto v tele človeka nespráva aj látka drospirenón, ktorá sa od spirorenónu líši len v jednej dvojitej väzbe. Ţalovaný poukazuje najmä na stručný, jasný, zrozumiteľný a odborne presný záver prvostupňového súdu uvedený v závere napadnutého prvostupňového rozsudku. Dokument D39 nebol predloţený v rámci prvostupňového konania, ale aţ spolu s rozkladom. Prvostupňové rozhodnutie sa preto nemohlo opierať o jeho obsah. Ţalovaný sa v druhostupňovom rozhodnutí k obsahu dokumentu D39 vyjadril, a teda tvrdenie ţalobcu o jeho nezohľadnení nie je opodstatnené. Ţalovaný toto tvrdenie ţalobcu povaţuje za účelové a prameniace z nespokojnosti ţalobcu s vyhodnotením tohto dokumentu v rámci druhostupňového konania. Ţalovaný opätovne podotkol, ţe údaj o pomalšej izomerizácii spirorenónu sa opiera o dokument D39, ktorý bol podaný spolu s rozkladom, a preto prvostupňový orgán z toho dokumentu pri rozhodovaní nemohol vychádzať. Orgán rozhodujúci o rozklade v tejto súvislosti poznamenáva, ţe prvostupňové rozhodnutie neobsahuje text, v ktorom je doslova predpovedané in vivo správanie sa drospirenónu, uvádza sa len, ţe v stave techniky pre veľmi podobnú zlúčeninu, patriacu do rovnakej rodiny syntetických steroidov, s podobnými vlastnosťami, bol prekonaný predsudok, ţe v prípade zlúčenín nestabilných v kyslých roztokoch nie je na zvýšenie biodostupnosti vhodné zvoliť napr. mikronizovanú, teda rýchlorozpustnú farmaceutickú formu. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je teda zaloţené najmä na podobnosti zlúčenín spirorenónu a jeho metabolitu drospirenónu. Ţalovaný sa nestotoţnil so spôsobom, akým ţalobca opísal stanovisko ţalovaného v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí. Objasnenie stanoviska ţalovaného a vyjadrenie k danému problému je uvedené v druhostupňovom rozhodnutí. V tomto rozhodnutí vyhodnotil aj svedecké výpovede označené ako dokumenty D40 a D41. S poukazom na § 46 ods. 1 písm. a/ zákona č. 435/2002 Z. z., ţalovaný uviedol, ţe v prípade zrušenia patentu tak zákon č. 435/2002 Z. z. vyţaduje splnenie podmienok 14 4Sžh/3/2015 na jeho zrušenie

§ 46

. Znamená to, ţe úrad i navrhovateľ zrušenia patentu, nesú dôkazné bremeno na preukázanie skutočností odôvodňujúcich zrušenie patentu. Udelením patentu síce pre majiteľa patentu vznikla právna situácia, ţe benefituje z prezumpcie splnenia podmienok pre udelenie patentu, avšak to platí len do času, pokiaľ sa nepreukáţe opak. Je pravdou, ţe úrad v správnom konaní udelil napadnutý patent a v rámci konania o udelení patentu preskúmal podmienky na jeho udelenie. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, ţe v rámci prieskumu zápisnej spôsobilosti, pri hodnotení splnenia podmienky novosti a vynálezcovskej činnosti je rozhodný tzv. stav techniky, za ktorý sa,

§ 7ods.

2 zákona č. 435/2002 Z. z., povaţuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom. Aj keď úrad disponuje databázami slúţiacimi na vykonanie rešerše na stav techniky, tieto databázy neobsahujú a reálne ani nemôţu obsahovať všetky technické riešenia, ktoré boli verejnosti sprístupnené akýmkoľvek spôsobom. Aj pri vykonaní rešerše v rámci databáz môţe dôjsť k situácii, ţe nie sú nájdené všetky relevantné dokumenty stavu techniky. Inými slovami povedané, ţiadnou rešeršou nie je moţné garantovať 100 % zistenie stavu techniky, teda všetkých dokumentov, ktoré by mohli byť relevantné pre posúdenie patentovateľnosti vynálezu. Osobitne nedostatok vynálezcovskej činnosti býva najčastejší dôvod pre zrušenie patentu. V predmetnom prípade bol dôvodom pre zrušenie patentu práve nedostatok vynálezcovskej činnosti, keď úrad aţ na základe dokladov, ktoré predloţil navrhovateľ, dospel k záveru o jej nedostatku. Hoc je pravdivé tvrdenie ţalobcu, ţe stav poznania a stav techniky sú rovnaké, nemoţno sa stotoţniť s názorom ţalobcu, ţe zásadný rozdiel moţno badať na zmene názoru osoby vykonávajúcej správnu úvahu, keď zmena názoru nie je náleţité a presvedčilo odôvodnená, len je skonštatované, ţe z predloţených dokumentov vyplývajú nároky zrejmým spôsobom. Ţalovaný v oboch správnych rozhodnutiach podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil, prečo riešenie chránené napadnutým patentom nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti a vzhľadom na to, ţe v konaní o zrušení patentu posudzoval dokumenty resp. kombináciu dokumentov, ktoré/ktorú neposudzoval v konaní o udelení patentu, nemoţno hovoriť ani o „zmene názoru. Je logické, ţe na základe iných dokumentov a ich kombinácii ako tých, ktoré boli preskúmané v rámci konania o udelení patentu, moţno dospieť k iným záverom. Zrušenie patentu je inštitút patentového práva, ktorý je zákonný a beţný vo všetkých európskych krajinách a hojne pouţívaný. Jeho účelom je odňatie patentového monopolu na technické riešenie v prípade, ak patent od začiatku 15 4Sžh/3/2015 nespĺňal podmienky na jeho udelenie. Práve zrušením patentu sa v takýchto prípadoch obnoví právny stav. V. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 250ja ods.

2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).

§ 79ods.

3 zákona č. 435/2001 Z. z. na konanie pred úradom

tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 aţ 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

§ 53ods.

3 zákona č. 435/2001 Z. z. úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predloţené alebo navrhnuté.

§ 46ods.

1 písm. a/ zákona č. 435/2001 Z. z. úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáţe, ţe neboli splnené podmienky na jeho udelenie

§ 5

aţ § 9.

§ 5ods.

1 zákona č. 435/2001 Z. z. sa patenty udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne vyuţiteľné.

§ 8ods.

1 zákona č. 435/2001 Z. z. sa vynález povaţuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

§ 8ods.

1 zákona č. 435/2001 Z. z. pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa neprihliada na obsah prihlášok, európskych patentových prihlášok a prihlášok úţitkových vzorov, ktoré ku dňu, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené. 16 4Sžh/3/2015 Odvolací súd má preukázané z administratívneho spisu, ţe ţalobcovi bol s právom prednosti od

  1. 1999 pod SK 287634 udelený Patent na 14 patentových nárokov v nasledovnom znení:
  2. Farmaceutická kompozícia, ktorá obsahuje ako prvé aktívne činidlo drospirenón v mnoţstve zodpovedajúcom dennej dávke, pri podaní kompozície, od 2mg do 4mg a ako druhé aktívne činidlo, etinylestradiol v mnoţstve zodpovedajúcom dennej dávke od 0,01 mg do 0,05mg, spoločne s jedným alebo viacerými farmaceuticky prijateľnými nosičmi alebo excipientmi, vyznačujúca sa tým, ţe aspoň 70% drospirenónu uvoľní z uvedenej kompozície počas 30 minút, ako sa stanoví USP XXIII lopatkovou metódou II s pouţitím vody ako rozpúšťacieho média pri 37°C a rýchlosti miešania 50 otáčok za minútu.
  3. Kompozícia

nároku 1, vyznačujúca sa tým, ţe drospirenón je v mikronizovanej forme. 3. Kompozícia

nároku 1, vyznačujúca sa tým, ţe drospirenón sa nasprejuje z roztoku drospirenónu na častice inertného nosiča. 4. Kompozícia

ktoréhokoľvek z nárokov 1 aţ 3, vyznačujúca sa tým, ţe obsahuje drospirenón v mnoţstve zodpovedajúcom dennej dávke od 2,5mg do 3,5mg. 5. Kompozícia

nároku 4, vyznačujúca sa tým, ţe obsahuje drospirenón v mnoţstve zodpovedajúcom dennej dávke 3mg. 6. Kompozícia

ktoréhokoľvek z nárokov 1 aţ 5, vyznačujúca sa tým, ţe obsahuje etinylestradiol v mnoţstve zodpovedajúcom dennej dávke od 0,015 mg do 0,04mg. 7. Kompozícia

nároku 6, vyznačujúca sa tým, ţe obsahuje etinylestradiol v mnoţstve zodpovedajúcom dennej dávke od 0,015mg do 0,03mg. 8. Kompozícia

ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, ţe etinylestradiol je v mikronizovanej forme. 9. Kompozícia

ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, ţe obsahuje drospirenón v mnoţstve zodpovedajúcom dennej dávke od 3,0mg do 3,5mg a etinylestradiol v mnoţstve zodpovedajúcom dennej dávke od 0,015mg do 0,03mg. 10. Kompozícia

ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, ţe je vo forme orálnej dávkovej formy. 11. Kompozícia

nároku 10, vyznačujúca sa tým, ţe orálnou dávkovou formou je tableta, pilulka alebo kapsula.

  1. Farmaceutický prípravok pozostávajúci z mnoţstva oddelene balených a individuálne odoberateľných denných dávkových jednotiek umiestnených v baliacej jednotke a určených na orálne podávanie na časové obdobie aspoň 21 po sebe nasledujúcich dní, vyznačujúca 17 4Sžh/3/2015 sa tým, ţe denné dávkové jednotky sú, ako je definované v nároku 10 alebo
  2. Farmaceutický prípravok

nároku 12, vyznačujúca sa tým, ţe navyše obsahuje 7 alebo menej denných dávkových jednotiek, ktoré neobsahujú ţiadne aktívne činidlo, určených na orálne podávanie následne k časovému obdobiu aspoň 21 po sebe nasledujúcich dní, pričom celkový počet denných dávkových jednotiek je aspoň 28. 14. Farmaceutický prípravok

nárokov 12 alebo 13, vyznačujúca sa tým, ţe mnoţstvo denných dávkových jednotiek obsahujúcich kombináciu drospirenónu a etinylestradiolu je 21, 22, 23 alebo 24, a pričom mnoţstvo denných dávkových jednotiek bez obsahu aktívneho činidla je 7, 6, 5 alebo 4. Účastník konania dňa 27.06.2011 podal prvostupňovému správnemu orgánu návrh na zrušenie Patentu z dôvodu, ţe jeho predmet nespĺňa podmienky patentovateľnosti

§ 5ods.

1 zákona č. 435/2001 Z.z, nakoľko nepredstavuje výsledok vynálezcovskej činnosti a tieţ preto, ţe nespĺňa podmienky

§ 37ods.

4 predmetného zákona, pretoţe vynález nie je opísaný tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť. Návrh na zrušenie oprel o dokumenty, ktoré boli v napadnutom ako aj prvostupňovom rozhodnutí označené ako Dl aţ Dl

  1. Prvostupňový správny orgán na základe uvedeného návrhu rozhodnutím č. PP 257- 2002/P 287634 1/23-2012 zo dňa
  2. apríla 2012 Patent č. 287634 zrušil. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe pred samotným posudzovaním splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti bolo potrebné stanoviť existujúci problém v stave techniky, ktorý je riešením v napadnutom Patente a určiť, či mohol odborník v danej oblasti techniky priamo uplatniť poznatky odvodené z namietaných dokumentov a prípadne všeobecných znalostí v odbore na vyriešenie tohto problému, a to bez nutnosti vyuţitia vynálezcovskej činnosti. Z opisu napadnutého Patentu vyplýva, ţe tento riešil problém prípravy prípravku vhodného na inhibíciu ovulácie cicavcov, ktorý by nevykazoval neţiadúce účinky typické pre ostatné antikoncepčné prostriedky, a to určením minimálnej a maximálnej dávky účinných látok v prostriedku a jej formuláciou, ktorá zaručuje ich dobrú biodostupnosť. V časti podstata vynálezu napadnutého vynálezu bolo uvedené, ţe pôvodcami napadnutého Patentu bolo prekvapivo zistené, ţe na spoľahlivý antikoncepčný účinok je potrebná dosiaľ neodhalená minimálna dávka drospirenónu 2mg. Obdobne bola indentifikovaná výhodná maximálna dávka 4mg, pri ktorej je moţné sa vyhnúť neţiadúcim vedľajším účinkom, predovšetkým 18 4Sžh/3/2015 nadmernej diuréze. Ďalej tam bolo uvedené, ţe drospirenón je vo vode a vo vodných tlmivých roztokoch s rôznymi hodnotami pH málo rozpustná látka, pričom za kyslých podmienok sa drospirenón preusporiada na neaktívny izomér a taktieţ hydrolizuje za alkalických podmienok. Na zaistenie dobrej biodostupnosti zlúčeniny bolo zistené, ţe je výhodné jeho poskytnutie vo forme, ktorá podporuje jeho rýchle uvoľňovanie.

pôvodcov napadnutého Patentu bolo prekvapivo zistené, ţe keď drospirenón poskytnutý vo farmaceutickej kompozícii v mikronizovanej forme, nastáva in vitro rýchle uvoľňovanie účinnej zlúčeniny z prostriedku („rýchle uvoľňovanie" je pritom definované ako uvoľnenie aspoň 70% počas asi 30 minút, najmä aspoň 80% počas 20 minút drospirenónu s tabletového prípravku obsahujúceho 3mg drospirenónu v 900ml vody pri 37°C stanovené spôsobom „USP XXIII Paddle Method" pouţitím zariadenia „USP Dissolution test apparatus 2" pri 50 otáčkach za minútu) a tieţ rýchlej absorbcii drospirenónu, ktoré vedú k zvýšeniu jeho biodostupnosti. V namietanom dokumente D3 sú opísané disolučné testy pouţívané vo farmaceutickom priemysle od roku 1950 a ich vývoj. Opisuje aj význam in vitro / in vivo korelácii pri posudzovaní takýchto formulácií. Vo vzťahu k napadnutému Patentu a pouţitej metóde testovania nárokovaného farmaceutického prostriedku „USP XXIII lopatková metóda" sú revalentné informácie týkajúce sa stanovenia presných podmienok na vykonávanie testov. Dokument D4 popisuje výsledky testovania antikoncepčných prípravkov obsahujúcich kombináciu ethynilestradiolu a drospirenónu v rôznych mnoţstvách. V dokumente D5 je uvedená farmaceutická kompozícia, ktorá môţe obsahovať kombináciu ethynilestradiolu v mnoţstve 5 - 15ug/deň a drospirenónu 1 - 3mg/deň, ktorá môţe byť formulovaná na orálne a transdermálne podanie. V dokumente D6 je uvedená farmaceutická kompozícia obsahujúca kombináciu drospirenónu v mnoţstve 0,25-4mg/ deň a ethynilestradiolu v mnoţstve 10 - 20 ug /deň na pouţitie ako antikoncepčný prostriedok podávaný v reţime 23 - 25 dní aktívna dávka a 3-5 dní bez tablety. V dokumente D7 je uvedená farmaceutická kompozícia obsahujúca kombináciu drospirenónu v mnoţstve od 0,25 - 4mg/deň a ethynilestradiolu v mnoţstve 10-40 ug/deň na perorálne pouţitie. Dokumenty D8, D9 a D10 sa týkajú zlúčeniny spirorenónu a jej metabolitov, pričom jedným z nich je drospirenón. V štúdii popísanej v dokumente D8 sú uvedené výsledky a závery in vitro - in vivo experimentov, zahŕňajúcich podávanie lOmg aţ 40mg spirorenónu perorálne spolu s infúziou aldosterenónu a vody dvom muţom, ktorým boli následne po podaní liečiva 19 4Sžh/3/2015 odobrané vzorky krvi vo viacerých intervaloch v priebehu 12 hodín. Cieľom uvedenej štúdie bolo vypracovanie vhodnej metódy na stanovenie koncentrácie sprirorenónu a jeho metabolitov v krvnej plazme a následne po vyhodnotení koncentrácie jej metobolitov, hlavne vzniku neaktívneho izoméru, ktorý vzniká v kyslom prostredí, a teda môţe vznikať aj v ţalúdku po poţití liečiva a obsahujúce spirorenón, prípadne zváţiť prípravu vhodnej farmaceutickej formulácie spirorenónu, ktorá bude odolná voči ţalúdočným tekutinám. Po spracovaní vzoriek bola krvná plazma podrobená analýze, avšak prítomnosť neaktívneho izoméru nebola detegovaná ani v jednej testovanej vzorke. Čo sa týka uskutočnených in vitro testov, tieto boli vykonané so spirorenónom ako aj drospirenónom, ktoré boli testované v roztoku spH-1, a teda simulujúceho podmienky v ľudskom ţalúdku. Bol zaznamenaný izomerizačný profil pre obidve zlúčeniny, ktorý bol vyhodnotený ako podobný a bolo zistené, ţe v obidvoch prípadoch dochádza k 80% izomerizácii po 400 minútach, kedy vzniká rovnováţny stav. Vzhľadom na výsledok testov porovnanie in vitro a in vivo experimentov a neprítomnosť izoméru vznikajúceho v kyslom prostredí autori vyslovili záver, ţe „proces izomerizácie spirorenónu je relatívne pomalý v porovnaní s jeho moţnou absorbčnou rýchlosťou v ţalúdku". Štúdia opísaná v dokumente D9 sa tieţ týkala zisťovania prítomnosti izoméru spirorenónu vznikajúceho v kyslom prostredí, pričom boli testované vzorky krvi odobraté opiciam, ktorých pH ţalúdočnej tekutiny v najedenom stave má rovnakú hodnotu ako pH ľudskej ţalúdočnej tekutiny a ktoré uţívali 20mg na kilogram spirorenónu v mikrokryštalickej suspenzii počas 46 dní. Autori v záveroch konštatovali, ţe v testovaných vzorkách krvnej plazmy nebol nájdený ţiadny izomér spirorenónu. Ďalej v súvisiacej štúdii opísanej v dokumente D10 sú opísané in vivo testy zahŕňajúce 13 dobrovoľníkov, ktorí uţívali 10 - 40mg dávky spirorenónu v nemikronizovanej forme, avšak na rozdiel od in vivo štúdie popísanej v dokumente D8 v tomto experimente nebol testovaným subjektom podávaný aldosterenón ani voda. Cieľom štúdie bolo totiţ stanoviť farmatokinetiku sprirorenónu za normálnych podmienok u zdravých jedincov. Výsledok štúdie potvrdil prvé dva výsledky a to, ţe v plazme testovaných subjektov nebol nájdený neaktívny izomér, ktorý by potvrdzoval izomerizáciu spirorenónu v kyslom prostredí ţalúdka. Dokument D11 obsahuje informácie o zvyšovaní biodostupnosti vo vode slabo rozpustných liečiv a to metódou mikronizácie. Dokument D12 predstavuje pokyny FDA z roku 1997 pre priemyselnú výrobu a testovanie tuhých liekových foriem s okamţitou rozpustnosťou na základe disolučných testov. Dokument Dl3 sa zaoberá rozpustnosťou tuhých liečiv, vplyvu 20 4Sžh/3/2015 rozpustnosti na biologickú aktivitu liečiv, faktormi, ktoré ovplyvňujú rozpustnosť liečiv ako veľkosť aktívneho liečiva, vplyvu rozpúšťadiel, pomocných látok, spôsobu spracovania, charakteristikou, metódami a zariadeniami na vykonávanie disolučných testov. Taktieţ v dokumente D14 sa uvádza, ţe rýchlosť rozpustnosti orálne podávaných liečiv má zásadný význam pre úspešnosť terapie. Uvádza sa v ňom, ţe zniţovanie veľkosti častíc patrí k najjednoduchším a veľmi úspešným stratégiám zvýšenia disolúcie slaborozpustných liečiv. Vo všetkých dokumentoch D11 aţ D14, ktoré sa zaoberajú testovaním liečiv na základe ich disolučných rýchlostí, je zdôrazňovaná potreba vytvárania in vitro - in vivo korelácií, pri ktorých sa vyvodzujú súvislosti medzi in vitro správaním sa tabliet, prípadne kapsúl, disolučných testoch a profilov liečiv v krvi pri klinických testoch ich biodostupnosti. Nakoniec predloţený dokument Dl5 je moţné

prvostupňového rozhodnutia hodnotiť ako tzv. šľabikár v oblasti formulácie farmaceutických prostriedkov, ktorý obsahuje zhrnutie princípov tvorby rôznych farmaceutických formulácií v spojitosti s formou podania liečiva jeho fyzikálnych, chemických a biologických vlastností ako aj s ohľadom na jeho absorbciu, distribúciu, metabolizmus a vylučovanie z tela. Pre posúdenie splnenia alebo nesplnenia dostatočnej vynálezcovskej úrovne napadnutého riešenia nárokovaného v prvom patentovom nároku, bolo potrebné určiť, či mohol odborník v danej oblasti techniky priamo uplatniť poznatky odvodené z namietaných dokumentov, prípadne poznatkov všeobecne známych v stave techniky na vyriešenie problému

napadnutého Patentu, a to bez nutnosti pouţitia vynálezcovskej činnosti. Po preskúmaní namietaných dokumentov a ich porovnaní s predmetom napadnutého Patentu správny orgán uviedol, ţe v súlade s názorom navrhovateľa je moţné uviesť, ţe za najbliţší stav techniky moţno povaţovať dokumenty D4 a D

  1. Z dokumentov D2, D5 aţ D7 sú známe farmaceutické kompozície obsahujúce kombináciu účinných látok drospirenónu v mnoţstve 2 aţ 4mg a ethynilestradiolu v mnoţstve 0,01 - 0,04mg, ktoré obsahom účinných látok spadajú do rozsahu farmaceutickej kompozície nárokovanej v hlavnom patentovom nároku napadnutého Patentu. Avšak kompozícia nárokovaná v prvom patentovom nároku sa od uvedených známych kompozícií líši tým, ţe obsiahnutý drospirenón je v rýchlorozpustnej forme, ktorá spĺňa uvedený disolučný profil stanovený USP XXIII lopatkovou metódou II tak, ako je opísaná aj v namietanom dokumente D12 prípadne D
  2. 21 4Sžh/3/2015 V danej situácii bolo potrebné preto ďalej posúdiť, či by odborník v čase pred uplatnenou prioritou napadnutého Patentu povaţoval, na základe informácií v stave techniky v danej oblasti, na dosiahnutie stanoveného cieľa pouţitie drospirenónu v rýchlorozpustnej forme za zrejmý a bez uplatnenia vynálezcovskej činnosti, t. j. ţe by dosiahnutý účinok, zvýšenie biodostupnosti drospirenónu, bol vzhľadom na zvolenú farmaceutickú formu drospirenónu očakávaný a neprekvapivý. Prvostupňový správny orgán preto zhrnul poznatky v stave techniky o účinnej látke drospirenón, ktorú mal odborník v danej dobe k dispozícii nasledovne. V čase pred prioritou napadnutého Patentu bolo známe, ţe drospirenón je moţné pouţiť ako gestagénovú zlúčeninu spoločne v kombinácii s estrogénom na blokovanie inhibície ovulácie u cicavcov, pričom má ďalšie výhodné vlastnosti, a to antiandrogénne účinky, nemá vplyv na zvyšovanie hmotnosti, krvného tlaku u ţien uţívajúcich antikoncepčné prostriedky s touto kombináciou. Ďalšou logickou snahou je zniţovanie dávok aktívnych látok v takýchto prostriedkoch. Z namietaného dokumentu D8 ako aj z dokumentov predloţených majiteľom označených ako D27 aD28, bolo tieţ známe, ţe drospirenón je nestabilný v kyslom prostredí, pH=l, kde sa rozkladá na neaktívny izomér. K takýmto výsledkom dospeli autori na základe in vitro testov jednak v štúdii opísanej v namietanom dokumente D8, v ktorej testy prebiehali nielen s drospirenónom, ale aj so spirorenónom v prostredí 0,1 pH kyseliny chlorovodíkovej simulujúcej prostredie ţalúdka zo stavu techniky bolo známe, ţe drospirenón je zlúčeninou pomerne málo rozpustnou vo vodných roztokoch. Ďalej prvostupňový správny orgán uviedol, ţe

majiteľa z uvedeného vyplýva, ţe odborník by na základe poznatkov o nestabilite drospirenónu v kyslom prostredí nebol motivovaný zvoliť na zvýšenie biodostupnosti drospirenónu za vhodnú variantu práve prípravu rýchlorozpustnej formy, pretoţe by sa na základe poznatkov zo stavu techniky obával, ţe mikronizáciou drospirenónu by dochádzalo k zvýšenej rozpustnosti aktívnej látky uţ v kyslom prostredí ţalúdka, kde by mohlo dôjsť k jeho zvýšenej izomerizácii na neaktívny metabolit, čo by vlastne naopak viedlo k jeho niţšej biodostupnosti, alebo vzhľadom na nízke pouţívané koncentrácie k jeho úplnej degradácii ešte pred vstupom do tenkého čreva, ktoré je absorbčným orgánom. Odborník by teda volil formu entericky potiahnutých tabliet, v ktorých by bol drospirenón chránený pred kyslým prostredím ţalúdočných tekutín. 22 4Sžh/3/2015 Odborník v danej oblasti pri voľbe vhodnej farmaceutickej formulácie musí zohladňovať všetky faktory, ktoré vplývajú na biodostupnosť účinnej látky. V súlade s dokumentom Dl5 musí zohľadňovať jeho fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti, in vitro údaje a to s ohľadom na jeho in vivo správanie, a teda absorpciu, distribúciu, metabolizmus a vylučovanie z tela. Z toho vyplýva hlavná zásada, ktorá má podstatný vplyv na voľbu vhodnej formulácie a to existencia in vitro - in vivo korelácie. Konkrétne na strane 9, pravý stĺpec, druhý odsek je uvedené, ţe in vitro testy majú význam pre odborníka aţ vtedy, keď sú v korelácii a zodpovedajú in vivo výsledkom. Prvostupňový správny orgán pripomenul, ţe v dokumentoch D27 a D28 ide výlučne o in vitro experimenty, avšak ak by sa chcel odborník na ich základe zodpovedne rozhodnúť, musel by doplniť in vivo testami, ktoré by preukázali farmakokinetické vlastnosti drospirenónu. Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na štúdie opísané v namietaných dokumentoch D8 aţ D10, ktoré predstavujú informácie, ktoré by mohli mať pre odborníka vyššiu výpovednú hodnotu, pretoţe obsahujú výsledky nielen in vitro experimentov, ale aj ich zosúladenie in vivo výsledkami, ktoré naznačujú, ţe spirorenón, steroidná látka s aldosterolovou aktivitou je síce nestabilná v kyslom prostredí, kde izomeruje na neaktívny metabolit, avšak v krvnej plazme testovaných subjektov nebol neaktívny izomér detegovaný. Autori vyslovili záver, ţe proces absorbcie spirorenónu je rýchlejší ako proces jeho izomerácie. Okrem toho, v dokumente D10 bolo uvedené, ţe vzhľadom na niţšiu rozpustnosť spirorenónu vo vodných roztokoch, bola pri vyšších dávkach obmedzená jeho biodostupnosť, a tak by bolo potrebné uvaţovať o zvýšení rozpustnosti spirorenónu vo farmaceutických prostriedkoch jeho mikronizáciou.

prvostupňového správneho orgánu tieto informácie sa javia pre odborníka v danej oblasti vo vzťahu k voľbe vhodnej farmaceutickej formulácie drospirenónu so zvýšenou biodostupnosťou ako relevantné hlavne preto, ţe drospirenón (1,2 - dihydro-spirorenón) je hlavným metabolitom spirorenónu, tieţ vykazuje antialdosterolovú aktivitu, zlúčeniny sú štrukturálne veľmi podobné, líšia len prítomnosťou jednej dvojitej väzby, obidve zlúčeniny izomerizujú v kyslom prostredí na neaktívny izomér a sú slabo rozpustné vo vodných roztokoch, čo sťaţuje ich biodostupnosť. Navyše, v dokumente D10 je navrhované tento problém riešiť mikronizáciou, a to aj napriek tomu, ţe ide o liečivo nestabilné v kyslom prostredí. Uvedený záver vyplynul práve z uskutočnenej in vitro - in vivo korelácie v štúdiách opísaných v dokumentoch D8 - D10, ktoré preukazujú, ţe absorbčný proces liečiva je rýchlejší ako jeho moţná kyslá degradácia. 23 4Sžh/3/2015 Správny orgán uviedol, ţe v stave techniky pre veľmi podobnú zlúčeninu patriacu do rovnakej rodiny syntetických steroidov, s podobnými vlastnosťami bol prekonaný predsudok, ţe v prípade zlúčenín nestabilných v kyslých roztokoch, nie je na zvýšenie biodostupnosti vhodné zvoliť napr. mikronizovanú, teda rýchlorozpustnú farmaceutickú formu. Prvostupňový správny orgán konštatoval, ţe farmaceutická kompozícia

Patentového nároku č. 1 vyplývala pre odborníka v danom odbore zo všeobecných odborných informácií spolu s informáciami obsiahnutými v stave techniky zrejmým spôsobom, preto patentové nároky č. 1 a 14 napadnutého Patentu nespĺňajú podmienku vynálezcovskej činnosti

§ 8ods.

1 zákona č. 433/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach. Ďalší namietaný dôvod nebol dôvodný, nakoľko

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia patentový nárok č. 1 spĺňal podmienku jasnosti a úplnosti

§ 37ods.

4 zákona č. 433/2001 Z. z. Prvostupňový správny orgán uviedol, ţe majiteľ napadnutého Patentu vo svojom vyjadrení predloţil návrh zmenených patentových nárokov, pričom navrhol vypustenie nárokov 4-7 a 9-14, avšak ani po takejto zmene by vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, t. j. informácie známe v stave techniky pred dátumom prednosti napadnutého Patentu nespĺňali podmienku dostatočnej vynálezcovskej činnosti. Ţalovaný na základe rozkladu podaného ţalobcom napadnutým rozhodnutím rozklad zamietol a vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe sa stotoţnil s určením najbliţšieho stavu techniky tak, ako ho vymedzil prvostupňový správny orgán s tým, ţe tento bol zachytený v dokumentoch D4 aD6. Poukázal na to, ţe v predmetných dokumentoch nie je definovaný disolučný profil drospirenónu, aký je uvedený v patentovom nároku č. 1 napadnutého Patentu, a teda jediným rozdielom medzi stavom techniky a napadnutým riešením je uvedený disolučný profil drospirenónu, ktorý predstavuje rýchlorozpustnú formu drospirenónu. Na základe rozdielu medzi stavom techniky a napadnutým riešením bolo moţné určiť objektívny problém, ktorý mal byť vynálezom riešený a to určenie vhodnej orálnej tabletovej formy drospirenónu v definovanej farmaceutickej kompozícii, pričom vhodnou formou sa v daných súvislostiach rozumie najmä forma s dobrou biodostupnosťou drospirenónu. Ţalovaný v odôvodnení konštatoval, ţe pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti bolo potrebné zodpovedať otázku, či na základe stavu techniky bolo v dobe pred právom prednosti napadnutého riešenia pre odborníka v danej 24 4Sžh/3/2015 oblasti navrhnutie orálnej formy drospirenónu s uvedeným disolučným profilom zrejmé alebo nie. Odborník v danej oblasti pri voľbe vhodnej farmaceutickej formulácie musí zohľadňovať všetky faktory, ktoré vplývajú na biodostupnosť liečiva, musí zohľadňovať jeho fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti, in vitro údaje, a to s ohľadom na jeho in vivo správanie, a teda absorbciu, distribúciu, metabolizmus a vylučovanie z tela. Ako vyplýva z dokumentu D8, drospirenón (1,2-dihydro-spirorenón) ako aj spirorenón sú látky nestabilné v kyslom prostredí, v ktorom sa menia na farmakologicky neaktívnu formu. Je všeobecne známe, ţe ţalúdok, do ktorého sa farmaceutická formulácia po poţití dostane, obsahuje veľmi kyslé prostredie. Ţalobca argumenty v rozklade v súhrnnom poňatí zaloţil na predpokladanom mechanizme správania sa drospirenónu v tele človeka, v zmysle ktorého drospirenón bude v ţalúdku izomerizovať na farmakologicky neúčinnú formu, čo by malo viesť odborníka k pouţitiu enterického povlaku, ktorý by drospirenón pred izomerizáciou ochránil. Tým by mala byť

majiteľa vylúčená zrejmosť vyskúšania inej formy. Ţalovaný k tomu uviedol, ţe súhlasí s tým, ţe v prípade látok citlivých na kyslé prostredie sa v súčasnosti navrhujú tablety s enterickým povlakom len do určitej miery, pretoţe takáto voľba nemusí byť automatická. Pri vývoji farmaceutickej dávkovej formy je potrebné zohľadniť všetky vlastnosti aktívnej látky a tieţ je potrebné zobrať do úvahy všetky vyskytujúce sa problémy ako aj všetky znalosti, ktoré v danej oblasti odborník má. Ţalovaný za dôleţité povaţoval aj to, ţe ani na základe obsahu predloţených dôkazových materiálov nie je moţné jednoznačne a detailne definovať proces, ktorý prebieha v prípade drospirenónu in vivo, pokiaľ sa týka podielu drospirenónu absorbovaného v ţalúdku, časového priebehu (doba zdrţania v ţalúdku, rýchlosť rozpúšťania, rýchlosť izomerácie) atď. Potvrdil to aj ţalobca v rozklade, keď uviedol, ţe „do konca ani dnes nikto nerozumie tomu, prečo formulácia s rýchlym uvoľňovaním nevedie k výraznej izomerizácii a následnému zníţeniu biodostupnosti". Ţalovaný ďalej dôvodil tým, ţe v danom prípade bol dôleţitý dokument D8, ktorý uvádza výsledky testov, ktoré ukázali, ţe spirorenón a drospirenón majú in vitro podobný izomerizačný profil a proces izomerizácie prebieha relatívne pomaly s ohľadom na moţnú rýchlosť absorbcie v ţalúdku. Z výsledkov testov in vivo opísaných v tomto dokumente, ktoré boli vykonané so spirorenónom a ktorých úlohou bolo určiť, či existuje potreba vyvinúť farmaceutickú formuláciu odolnú voči ţalúdočným š?

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.