1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí ţalovaného. 1. Napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/322533/2014/5051 zo dňa 14.07.2014 ţalovaný
4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“ aj „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, č. 9311401/5/1216076/2014/Štef zo dňa 31.03.2014, ktorým
5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 11.264,- €. 2. Napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/322553/2014/5051 ţalovaný
4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, č. 9311401/5/1216523 /2014/Štef zo dňa 31.03.2014, ktorým
5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške 23.495,01 €, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. neuznal ţalobcovi právo odpočítať si jednak 20 % DPH vo výške 19,63 € z dodávateľskej faktúry č. 2170948336 zo dňa 22.10.2013 za nákup telekomunikačných sluţieb od spoločnosti Orange Slovensko, a.s., na ktorej je ako príjemca sluţieb uvedená spoločnosť AKMIS SK spol. s r.o., Rakoľuby 233, Kočovce (t.j. príjemcom sluţieb nie je ţalobca), a jednak 20 % DPH vo výške 34.739,38 € (11.264,- € + 23.475,38 €) z dodávateľských faktúr od dodávateľa FAMAX plus s.r.o. so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 46 375 830 za nákup mrazených kuracích pŕs Brasil, a to konkrétne:
1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. (účinného do 31.12.2012), 5 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 - ţalobca mal nadobudnúť dňa 17.08.2012 (sporná faktúra č. 242012) tovar „kuracie prsia Brasil v mnoţstve 20.480 kg“, avšak tento tovar mal následne toho istého dňa 17.08.2012 ţalobca dodať do Rakúska spoločnosti NOE Handels GmbH (faktúra č. 572012) pod iným označením tovaru, ako „kuracie prsia Perdix“, - ţalobca mal nadobudnúť dňa 09.10.2012 (sporná faktúra č. 352012) tovar „kuracie prsia Brasil v mnoţstve 20.160 kg“, avšak tento tovar mal následne toho istého dňa 09.10.2012 ţalobca dodať do Rakúska spoločnosti WF Interfoods Handels m.b.H. (faktúra č. 762012) pod iným označením tovaru, ako „kuracie prsia Perdix“, - ţalobca mal nadobudnúť dňa 25.10.2012 (sporná faktúra č. 382012) tovar „kuracie prsia Brasil v mnoţstve 21.996 kg“, avšak tento tovar mal následne toho istého dňa 25.10.2012 ţalobca dodať do Rakúska spoločnosti NOE Handels GmbH (faktúra č. 772012) pod iným označením tovaru, ako „kuracie prsia“ a dokonca v inom mnoţstve - „21.972 kg“. Pre úplnosť Krajský súd v Trenčíne dodal, ţe pokiaľ správca dane neuznal ţalobcovi právo na odpočet DPH vo výške 19,63 € z dodávateľskej faktúry č. 2170948336 zo dňa 22.10.2013 za nákup telekomunikačných sluţieb od spoločnosti Orange Slovensko, a.s., na ktorej je ako príjemca sluţieb uvedená spoločnosť AKMIS SK spol. s r.o., Rakoľuby 233, Kočovce (t.j. príjemcom sluţieb nie je ţalobca), učinil tak bez akýchkoľvek pochybností v súlade so zákonom. Navyše ani ţalobca vo svojej ţalobe neuznanie tejto faktúry nijakým spôsobom nespochybňuje. Z protokolu je zrejmé, ţe uvedená faktúra - ako sa sám splnomocnený zástupca ţalobcu A. M. vyjadril pred správcom dane – bola zaúčtovaná v účtovníctve ţalobcu omylom, čo znamená, ţe rozhodnutie ţalovaného v tejto časti (v časti faktúry č. 2170948336 zo dňa 22.10.2013 za nákup telekomunikačných sluţieb od spoločnosti Orange Slovensko, a.s., na ktorej je ako príjemca sluţieb uvedená spoločnosť AKMIS SK spol. s r.o.) ani nie je predmetom súdneho prieskumu. Krajský súd v Trenčíne bol jednoznačne toho názoru, ţe vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti v úplnej zhode preukazujú, ţe spoločnosti FAMAX plus s.r.o. a ţalobca sa do obchodného reťazca na Slovensku zapojili práve v úmysle získať nenáleţitú daňovú výhodu spočívajúcu v tom, ţe ţalobca si uplatní odpočítanie DPH zo štátneho rozpočtu, pričom sám nebude musieť odviesť do štátneho rozpočtu DPH na výstupe, 6 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 keďţe tovar formálne dodá do Rakúska (§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z.). Za stavu, kedy je DPH nevymoţiteľná u ţalobcovho dodávateľa (spoločnosti FAMAX plus s.r.o.), tak došlo k narušenie zásady neutrality DPH a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k daňovému úniku. V úplnej zhode s týmto záverom je i tá skutočnosť, ţe pri dodaní tovaru z Čiech do Rakúska bolo moţné dosiahnuť predmetný daňový únik na Slovensku len tak, ţe sa do obchodného reťazca zapoja minimálne dva slovenské subjekty, z ktorých subjekt na prvom stupni (FAMAX plus s.r.o.) neodvedie do štátneho rozpočtu DPH a vystaví druhému subjektu (ţalobcovi) faktúru, z ktorej si druhý subjekt (ţalobca) uplatní odpočet DPH, práve tak, ako je tomu i v súdenej veci. To, ţe ţalobca a spoločnosť FAMAX plus s.r.o. boli len fiktívne zapojené do obchodného reťazca, jednoznačne potvrdzuje i to, ţe zdaniteľné plnenie sa z Čiech do Rakúska realizovalo bez akejkoľvek prekládky tovaru, pričom celú prepravu organizačne zabezpečoval splnomocnenec spoločnosti MADE GROUP, a.s. A. N. (prostredníctvom prepravcu J & M TRANSPED, s.r.o., ktorému celú prepravu z Čiech cez Slovensko do Rakúska uhradila spoločnosť MADE GROUP, a.s.), a niet preto jediného racionálneho dôvodu, aby dodanie tovaru sa z Čiech do Rakúska nemohlo zrealizovať i bez prítomnosti dvoch slovenských spoločností (ţalobcu a FAMAX plus s.r.o.), keď celé zdaniteľné plnenie v časti reťazca z Čiech do Rakúska bolo riadené spoločnosťou MADE GROUP, a.s. cez jej splnomocnenca A. N.. Fiktívnemu zapojeniu ţalobcu a spoločnosti FAMAX plus s.r.o. nasvedčujú, hoc i menej závaţné skutočnosti, ale predsa len dokresľujúce celkový obraz predmetného zdaniteľného plnenia, a to v prípade spornej faktúry č. 242012, niţšia cena tovaru na začiatku obchodného reťazca ako na jeho konci, nesprávne identifikačné číslo pre daň dodávateľa ţalobcu na všetkých sporných faktúrach, zmena označenia tovaru v rámci obchodného reťazca (kuracie prsia solené, Perdix, Brasil), zmena mnoţstva tovaru v rámci obchodného reťazca, ako i zatajovanie zo strany ţalobcu, akým spôsobom sa nakontaktoval na svojho dodávateľa spoločnosť FAMAX plus s.r.o. Ďalšou skutočnosťou potvrdzujúcou záver, ţe spoločnosť FAMAX plus s.r.o. nemohla dodať ţalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach, bol
krajského súdu samotný fakt, ţe spoločnosť FAMAX plus s.r.o. je rizikovým subjektom, za ktorý v čase zdaniteľného plnenia konala osoba, ktorá nebola konateľom tejto spoločnosti, dokonca i disponovala s účtom tejto spoločnosti, pričom štatutárnym orgánom spoločnosti FAMAX plus s.r.o. v čase zdaniteľného plnenia bol bezdomovec, z čoho moţno bez väčších pochybností ustáliť, ţe spoločnosť FAMAX plus s.r.o. nemohla byť v čase zdaniteľného plnenia reálne fungujúcou spoločnosťou, t.j. nevykonávala reálne podnikateľskú činnosť, a teda nemohla reálne 7 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 ţalobcovi dodať tovar uvedený na sporných faktúrach. Ak napriek tomu ţalobca prijal od spoločnosti FAMAX plus s.r.o. sporné faktúry bez toho, aby prijal i tovar, musel mať vedomosť, ţe ide len o fiktívne zdaniteľné plnenia. Z popísaných dôvodov Krajský súd v Trenčíne jednoznačne ustálil, ţe sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami. Pokiaľ ţalobca tvrdil, ţe nepriznať ţalobcovi právo na odpočet DPH je moţné len pod dvojitou podmienkou, Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti konštatoval, ţe v prejednávanej veci boli splnené obe podmienky, pre ktoré nebolo moţné ţalobcovi priznať odpočet DPH. Ako je vyššie uvedené, keďţe dodávateľ ţalobcu neodviedol do štátneho rozpočtu DPH na výstupe a ţalobca si túto DPH uplatnil na vstupe, niet pochýb, ţe vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku. Zároveň je splnená i druhá podmienka, a to vedomosť ţalobcu, ţe uplatnením odpočtu DPH sa zúčastňuje na daňovom úniku. Dodávateľ ţalobcu uţ v čase vystavenia sporných faktúr nebol reálne fungujúcou spoločnosťou a teda ţalobcovi vystavil len faktúru bez reálneho dodania tovaru. Pokiaľ ţalobca prijal sporné faktúry bez toho, aby zároveň prijal i tovar, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného plnenia nespochybniteľná. Ţalobca taktieţ namietal, ţe záujem a právo na ochrane verejných financií nemôţe byť zaloţený na systéme zodpovednosti daňovníka bez ohľadu na zavinenie. Uvedená námietka ţalobcu nemôţe v prejednávanej veci obstáť, nakoľko Krajský súd v Trenčíne jednoznačne ustálil, ţe ţalobca o tom, ţe sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami vedomosť musel mať. Nemoţno preto v súdenej veci v ţiadnom prípade hovoriť o situácii, ţe by dôsledok, ktorý stíha ţalobcu v podobe neuznania odpočtu DPH zo sporných faktúr bol dôsledkom bez ohľadu na zavinenie ţalobcu. Ani ţalobná námietka pod bodom 2 nemohla
prvostupňového súdu ţalobcovi privodiť v konaní úspech. Krajský súd v Trenčíne zdôraznil, ţe správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, skutkový stav nezaloţil – tak ako to namietal ţalobca – len na základe zistení vo vzťahu k spoločnosti FAMAX plus s.r.o. Správca dane preveroval všetky články obchodného reťazca a zo zistení dospel po ich vyhodnotení jednotlivo i v ich súhrne k správnemu záveru. Pokiaľ ţalobca dôvodí, ţe identitou tovaru, identitou prepravcu, časovou a vecnou súvislosťou obchodného prípadu medzi spoločnosťami MADE GROUP, a.s. a NOE Handels GmbH je preukázané, ţe ţalobcovi dodal tovar FAMAX plus s.r.o., tak Krajský súd v Trenčíne sa s takouto úvahou ţalobcu nestotoţnil. Naopak, z rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane bolo
krajského súdu bezpečne preukázané, ţe slovenské 8 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 spoločnosti (ţalobca a FAMAX plus s.r.o.) boli do obchodného reťazca zapojené len fiktívne. Identita tovaru, identita prepravcu, časová a vecná súvislosť obchodného prípadu preukazuje len to, ţe k zdaniteľnému plneniu došlo medzi spoločnosťami MADE GROUP, a.s. a NOE Handels GmbH, resp. MADE GROUP, a.s. a WF Interfoods Handels m.b.H. Ţalobca a ani spoločnosť FAMAX plus s.r.o. sa na uvedenom obchodnom prípade reálne nezúčastnili. Na uvedenom závere nemôţu zmeniť nič ani výpovede A. N. a A. M., ktoré nemôţu úspešne obstáť voči skutočnosti, ţe spoločnosť FAMAX plus s.r.o. nebola v čase zdaniteľného plnenia reálne fungujúcou spoločnosťou, a teda nemohla ţalobcovi ţiaden tovar reálne dodať. Ani posledná námietka ţalobcu (pod bodom 3) nebola
krajského súdu opodstatnená. Ţalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne zo zistení správcu dane, v rámci odvolacieho konania teda ţalovaný nedopĺňal dokazovanie, všetky dôkazy, z ktorých správca dane a ţalovaný vychádzali, boli súčasťou administratívneho spisu uţ pri prerokovaní protokolu, ţalobca sa teda mal moţnosť k nim vyjadriť, protokol bol ţalobcovi doručený dňa 28.08.2013 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Nemoţno teda za ţiadnych okolností niektorý z dôkazov vyhodnotiť ako dôkaz nezákonný, na ktorý by nebolo moţné prihliadať, ani dospieť k záveru, ţeby sa ţalobcovi postupom správnych orgánov odňali jeho práva. V súdenej veci finančné orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, ţe zdaniteľné plnenia neboli reálne uskutočnené, preto ţalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe
ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Navyše priznaniu odpočtu DPH bránili i formálne nedostatky, keď faktúry, z ktorých si ţalobca uplatňoval odpočet, nemali náleţitosti
ust. § 71 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. (účinného do 31.12.2012), keď neobsahovali správne identifikačné číslo pre daň dodávateľa ţalobcu. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu
1, § 249 ods. 2, § 250i ods. 1, § 250j ods. 1 O.s.p. a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil a zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 110036/1/322533/2014/5051 zo dňa 14.07.2014 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom č. 9311401/15/1216076/2014/Štef zo dňa 31.03.2014 a ďalšie rozhodnutie Finančného 9 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 riaditeľstva SR č. 1100306/1/322553/2014/5051 zo dňa 14.07.2014 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové mesto nad Váhom č. 9311401/5/1216523/2014/Štef zo dňa 31.03.2014 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobca poukazoval na to, ţe právnym problémom, ktorý vyplynul z prvostupňových rozhodnutí a z rozhodnutí ţalovaného bola otázka, či tovar bol dodaný spoločnosťou FAMAX plus, s.r.o. a či ţalobca predloţil dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie dodávky tovaru spoločnosťou FAMAX plus, s.r.o. Išlo o prvú ťaţiskovú námietku ţalobcu, ktorá mala pre vec podstatný význam a na ktorú bolo potrebné dať v rozsudku jednozačnú odpoveď. Krajský súd mal v rozsudku dať jednozačnú odpoveď, či ţalobca preukázal alebo nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou FAMAX plus, s.r.o. V nadväznosti na prvú ťaţiskovú námietku ţalobca s poukazom na konkrétne rozsudky Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR v ţalobách namietal, ţe bolo dôkaznou povinnosťou daňových orgánov objektívne preukázať, ţe ţalobca vedel alebo mal vedieť, ţem plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu. Išlo o druhú ťaţiskovú námietku ţalobcu, ktorá mala pre vec podstatný význam a na ktorú bolo potrebné dať v rozsudku jednozačnú odpoveď. Krajský súd mal v rozsudku dať jednozačnú odpoveď, či daňové orgány splnili svoje dôkazné bremeno, čo v danom prípade znamenalo, či dostatočne a nespochybniteľné preukázali, ţe ţalobca vedel alebo mohol vedieť, ţe sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Krajský súd jednoznačne ustálil, ţe sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami a ţalobca prijal od spoločnosti FAMAX plus s.r.o. sporné faktúry bez toho,aby prijal aj tovar, a teda musel mať vedomosť, ţe ide len o fiktívne zdaniteľné plnenia. Z ustanovenia § 250i ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe všeobecný súd je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil v správnom konaní správny orgán. Daňové orgány nikdy jednoznačne netvrdili, na rozdiel od súdu, ţe sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami a ţalobca prijal od spol. FAMAX plus, s.r.o. sporné faktúry bez toho, aby prijal aj tovar. Správca dane v oboch rozhodnutiach uvádza, ţe bolo povinnosťou ţalobcu preukázať, ţe predmetný tovar bol skutočne dodaný spoločnosťou FAMAX plus, s.r.o.
správcu dane ţalobca okrem predloţených dokladov (faktúra, doklad o úhrade), vyjadrenia A. M. a A. N., nepredloţil ţiadny dôkaz, ktorý by preukazoval uskutočnenie dodávky tovaru spoločnosťou FAMAX plus, s.r.o. Dodanie tovaru spoločnosťou FAMAX plus, s.r.o. bolo spochybnené viacerými 10 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 skutočnosťami, ktoré v priebehu daňového konania vyšli najavo (absolútna nekontaktnosť tejto spoločnosti a jej konateľov, nepredloţenie účtovných dokladov, nepodávame daňových priznaní). Správca dane v oboch rozhodnutiach výslovne uvádza, ţe preverením intrakomunitárneho dodania tovaru spoločnosti NOE Handels GmbH bolo zistené, ţe uvedená rakúska spoločnosť tovar prijala, faktúru zaúčtovala, intrakomunitárne nadobudnutie tovaru priznala a odviedla z neho DPH v príslušnom zdanovacom období. Ţalovaný v oboch rozhodnutiach výslovne uvádza, ţe správca dane vykonal dokazovanie, ktoré preukázalo, ţe nedošlo k reálnemu dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľného obchodu dodávateľom FAMAX plus, s.r.o.
ţalovaného (str. 9) skutočnosť, ţe účtom spoločnosti FAMAX plus, s.r.o. disponovala osoba neoprávnená konať v mene tejto spoločnosti len potvrdzuje logické závery správcu dane, ţe spoločnosť FAMAX plus, s.r. o. bola zneuţitá na získanie daňovej výhody. Ţalovaný v oboch rozhodnutiach výslovne uvádza aj to (str. 11), ţe správca dane nespochybnil existenciu tovaru, aj keď existencia tovaru nebola jednoznačne preukázaná, preukázaný bol pohyb vozidiel (nebolo potrebné doplniť dokazovanie týmto smerom), priznanie tovaru rakúskym konečným odberateľom a zapojenie osôb v reťazci, teda aj ţalobcu. Z uvedeného je zrejmé, ţe ak krajský súd uvádza, ţe sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami, ţalobca prijal od spoločnosti FAMAX plus, s.r.o. sporné faktúry bez toho, aby prijal aj tovar, potom postupoval v rozpore s ustanovením § 247 ods. 1 a § 250i ods. 1 O.s.p., pretoţe nerešpektoval skutkový stav, ktorý bol zistený daňovými orgánmi, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a ktorý bol pre súd rozhodujúci. Keďţe Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 11S/27/2014 ţaloby zamietol, potom
súdu rozhodnutia ţalovaného sú v súlade so zákonom. Ak daňové orgány existenciu tovaru nespochybnili, no súd svoje rozhodnutie zaloţil na tom, ţe tovar neexistuje, potom súd zákonnosť uvedených rozhodnutí osvedčil výlučne z dôvodu, ktoré rozhodnutia neobsahovali. Takéto rozhodnutie súdu je potrebné povaţovať za arbitrárne. V danom prípade porušenie základného práva ţalobcu na súdnu a inú právnu ochranu
čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR je prepojené s porušením základného práva na rovnosť účastníkov v konaní
čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, pretoţe rozsudkom v rozpore s stavnými princípmi a zákonom boli zjavne priznané neprimerané zvýhodnenia niekomu, komu v skutočnosti neprináleţia a pri správnej aplikácii medzinárodných zmlúv, Ústavy Slovenskej republiky a O.s.p. by nemohli byť nikdy priznané. 11 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 Ţalobca opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sţf/49/2010 z 30.06.2011. Súd v uvedenom rozsudku prijal záver, ţe skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, ţe sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou správcu dane, aby
vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takémuto zneuţívajúcemu konaniu u dodávateľa ţalobcu a či ţalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. Ţalobca opätovne poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD z ktorého vyplýva, ţe objektívne skutočnosti majú byť predloţené daňovými úradmi a vnútroštátnemu súdu prislúcha len overiť, či skutočnosti predloţené daňovými úradmi sú dostatočne objektívne k prijatiu záveru, ţe zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, ţe uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu. Daňové orgány nikdy jednoznačne neustálili, na rozdiel od súdu, ţe tovar reálne neexistoval. Ţalobca dáva do pozornosti odvolaciemu súdu stanoviská ţalovaného k ţalobám, v ktorých ţalovaný viackrát uvádza (str. 4, 5), ţe ţalobca objektívne nepreukázal, ţe nevedel a ani nemohol vedieť o zapojení do podvodného konania spoločnosti FAMAX plus, s.r.o. Bratislava.“ Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný dôkaznú povinnosť správcu dane nesprávne vysvetľuje, ako svoje právo poţadovať od ţalobcu, aby predloţil dôkazy, ktorými by preukázal, ţe nie je účastníkom podvodu, resp. aby preukazoval, ţe nevedel alebo nemusel vedieť, ţe svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. Nie je moţné zamieňať dôkaznú povinnosť daňového subjektu vymedzenú v ustanovení § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 Daňového poriadku s dôkazným bremenom správcu dane preukázať, ţe daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, ţe sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu a poţadovať od neho, aby prevzal zodpovednosť za splnenie výlučnej povinnosti správcu dane. Daňové orgány nepriznanie odpočítania dane u ţalobcu a moţnú účasť ţalobcu na daňovom podvode v podstate nekvalifikovane odôvodňovali tým, ţe ţalobca mohol, resp. mal vedieť, ţe svojim konaním sa podieľa na takých obchodoch, resp. ţalobca objektívne nepreukázal, ţe nevedel a ani nemohol vedieť o zapojení do podvodného konania spoločnosti FAMAX plus, s.r.o. Krajský súd bez akéhokoľvek dokazovania prijal úsudok, ţe tovar neexistoval. Súd týmto záverom podstatným spôsobom zmenil právny rámec predmetu daňového sporu, pretoţe na rozdiel od daňových orgánov, ktoré tvrdia, ţe spoločnosť FAMAX plus, s.r.o. bola zneuţitá na podvodné účely prijal autoritatívny záver, ţe ţalobca vedel, ţe sa zúčastňuje na daňových podvodoch a konal s úmyslom alebo s vedomým podieľať sa na obchodoch spojených s daňovým únikom, teda ţe daňový 12 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 podvod spáchal samotný ţalobca. Nezávislý a nestranný súd nemôţe dodatočne objasňovať ţalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu novými dôvodmi a dodatočne vyhľadávať argumenty v prospech ţalovaného nad rámec vymedzený v odôvodnení napadnutých a právoplatných rozhodnutí, ktorých zákonnosť preskúmava. V danom prípade sa tak stalo.
ţalobcu súd svojim postupom zásadným spôsobom spochybnil svoju nezávislosť a nestrannosť. Z administratívneho spisu daňových orgánov vyplýva, ţe správca dane nespochybňuje existenciu tovaru a ani to, ţe predmetný tovar bol dodaný ţalobcom do inéno členského štátu. Krajský súd uviedol, ţe za stavu, kedy je DPH nevymoţiteľná u ţalobcovho dodávateľa (spoločnosti FAMAX plus, s.r.o.), tak došlo k narušeniu zásady neutrality DPH a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k daňovému úniku. Žalobca uvádza, že práve skutočnosť, že je DPH nevymožiteľná u žalobcovho dodávateľa viedla daňové orgány a súd k tomu, aby nepriznali odpočítanie dane u žalobcu. Ţalobca v ţalobe (bod 34) s odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, poukazoval na to, ţe otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. Tvrdí, ţe spoločnosť FAMAX plus, s.r.o. nebola v čase zdaniteľného plnenia reálne fungujúcou spoločnosťou, a teda nemohla ţalobcovi ţiaden tovar reálne dodať. Z uvedeného dôvodu súd všetky ostané dôkazy (výpovede A. N. a A. M., identita tovaru a prepravcu, časová a vecná súvislosť) odmietol s tým, ţe nemôţu úspešne obstáť voči tejto skutočnosti. K uvedenému ţalobca uvádza, ţe ak konateľom spoločnosti FAMAX plus, s.r.o. bol bezdomovec, nie je moţné z toho ustáliť, ţe spoločnosť FAMAX plus, s.r.o. nemohla byť v čase zdaniteľného plnenia reálne fungujúcou spoločnosťou, t.j. nemohla reálne ţalobcovi dodať tovar uvedený na sporných faktúrach. Z obsahu spisu vyplýva, ţe M.Gajdoš bol konateľom spoločnosti FAMAX plus, s.r.o. od 21.11.2011 do 12.07.2012 z čoho však nie je moţné prijať záver, ţe M. Gajdoš nebol oprávnený za uvedenú spoločnosť konať aj naďalej. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe M. G., napriek tomu, ţe nebol konateľom spoločnosti FAMAX plus, s.r.o., disponoval naďalej s účtom spoločnosti. 13 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 Ţalobca v ţalobách (bod 30) namietal, ţe správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nikde neuvádza, ţe spoločnosť FAMAX plus, s.r.o. tovar predala za cenu niţšiu, ako bola nákupná cena, prepravované mnoţstvo nesúhlasilo s mnoţstvom fakturovaným a A. N. uhradil celú prepravu do Rakúska. Ţalovaný v stanoviskách k ţalobám uvádza (str. 2), ţe posudzoval striktne dôkazy získané a predloţené správcom dane, s ktorými bol ţalobca oboznámený. S uvedeným konštatovaním ţalovaného sa krajský súd plne stotoţnil. Z výpovede A. N. okrem iného vyplýva, ţe celú prepravu hradil M. Gajdoš v cene tovaru. Na rozdiel od správcu dane ţalovaný uvádza (str. 8), ţe prepravca J&T TRANSPED, s.r.o., fakturoval celú dopravu z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom spoločnosti MADE GROUP, a.s., čo znamená, ţe spoločnosť MADE GROUP, a.s., vedela, ţe tovar bude dopravený do Viedne a prepravu aj zaplatila. Ţalovaný uvádza, ţe A. N. je uvedený ako kontaktná osoba spoločnosti MRAZÍRNY, Altenstrasse 12,WIEN, Rakúsko, no zo spisového materiálu nie je zrejmé, na základe čoho bol A. N. vedený ako kontaktná osoba spoločnosti NOE Handels GmbH. Následne však uvádzal, ţe
zistených skutočností A. N.pôsobil v českej dodávateľskej spoločnosti MADE GROUP, a.s., aj v rakúskej odberateľskej spoločnosti NOE Handels GmbH. Tieto závaţné skutočnosti správca dane nikde neuvádza. Ţalobca poukazuje na to, ţe práve na jeho podnet bol vypočutý A. N. dňa 24.05.2013, ktorý sa neskôr za účelom objasnenia svojich tvrdení dostavil k správcovi dane 11.06.2013. Ak by tieto zistenia uviedol správca dane v protokole, ţalobca by opätovne navrhol vypočutie A. N.. Z konštatovania ţalovaného je sporné, či A. N.bol kontaktnou osobou spoločnosti NOE Handels GmbH a či organizačne zabezpečoval celú prepravu tovaru z Čiech, cez Slovensko aţ do Rakúska. Správca dane nikde neuvádzal, ţe spoločnosť FAMAX plus, s.r.o., tovar predala za cenu niţšiu, ako bola nákupná cena, pričom ţalobca nevedel a ani vedieť nemohol, aká bola nákupná cena. Správca dane sa nikde nezmieňuje o tom, ţe išlo o kuracie prsia Brasil alebo o kuracie prsia Perdix. Čo sa týka (zanedbateľných) údajov o hmotnosti, ţalobca poukazoval na to, ţe A. N. uviedol, ţe váha nebude sedieť, pretoţe dopĺňal kamión, aby bol plne vyťaţený, preto správca dane nikde nenamieta fakturované mnoţstvo. Čo sa týka nesprávneho identifikačného čísla odvolateľ namietal, ţe išlo o identifikačné číslo spoločnosti FAMAX, s.r.o. v ktorej pôsobil M. Gajdoš. Ţalobca poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-273/I1 zo 06.09.2012, z ktorého vyplýva, ţe v pridelení identifikačného čísla pre daň platiteľa ide o formálnu poţiadavku a jeho nesprávne uvedenie na faktúre nemôţe spochybniť právo na odpočítanie dane. 14 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 III. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 od. 1 O.s.p.). Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. 15 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016
2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať jednak to, ţe 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak ţe 2. prijaté sluţby a tovary ďalej pouţil na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiţ moţné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky moţné previesť akékoľvek peňaţné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, ţe splnenie formálnej stránky na priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej predloţenými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bol na základe týchto dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodráţajú reálne plnenie, nemôţu zaloţiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne plnenie. Najvyšší súd z obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu zistil, ţe ţalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr: 16 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016
222/2004 Z. z., čo znamená, ţe jedine spoločnosť FAMAX plus s.r.o. vykazovala DPH na výstupe a bola povinná túto odviesť do štátneho rozpočtu, čo však neučinila. Z uvedeného vyplýva, ţe tovar bol cez slovenské spoločnosti (spoločnosť FAMAX plus s.r.o. a ţalobcu) pravdepodobne predávaný len z dôvodu uplatnenia odpočítania DPH u ţalobcu bez toho, aby DPH bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená na ktoromkoľvek stupni. Ţalovaný i správca dane vo veci zdôraznili, ţe rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, ţe dodávateľ ţalobcu (spoločnosť FAMAX plus s.r.o.) je rizikovým subjektom, so správcom dane nespolupracuje, je nekontaktný, nepodáva daňové priznania, sídlo 17 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 spoločnosti slúţi len na preberanie pošty, v mene spoločnosti od 21.11.2011 do 12.07.2012 (ide o obdobie pred predmetným zdaniteľným plnením v súdenej veci) konal Marian Gajdoš a od 12.07.2012 (v čase realizácie zdaniteľných plnení v súdenej veci, t.j. august a október 2012) koná v mene spoločnosti FAMAX plus s.r.o. Michal Vicen, ktorý je bezdomovcom. Za dodávateľa ţalobcu (za spoločnosť FAMAX plus s.r.o.) komunikoval so ţalobcom nie konateľ spoločnosti FAMAX plus s.r.o. Michal Vicen, ale Marian Gajdoš, ktorý konateľom spoločnosti FAMAX plus s.r.o. v rozhodnom období uţ nebol a napriek tomu disponoval i s účtom spoločnosti FAMAX plus s.r.o., čo je ďalšia zo skutočností, ktorá
ţalovaného jednoznačne potvrdzuje logický záver, ţe spoločnosť FAMAX plus s.r.o. bola zneuţitá na získanie neoprávnenej daňovej výhody. Akým spôsobom a od koho získal ţalobca kontakt na svojho dodávateľa (spoločnosť FAMAX plus s.r.o.), odmietol ţalobca pred správcom dane uviesť. Ţalovaný ďalej poukázal na nesúlad daňových dokladov, keď prepravované mnoţstvo nesúhlasí s mnoţstvom fakturovaným, keď v rámci obchodného reťazca sa menilo označenie tovaru (kuracie prsia solené, Perdix, Brasil), a sporné faktúry (č. 242012, 352012, 382012) nespĺňajú náleţitosti
2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. (účinného do 31.12.2012), pretoţe je na nich nesprávne uvedené identifikačné číslo pre daň dodávateľa ţalobcu (spoločnosti FAMAX plus s.r.o. – na faktúrach je uvedené 2023056233, hoci správne je 2023357380). Tovar (kuracie prsia) pochádzal z Brazílie, spoločnosť MADE GROUP, a.s., tovar nakúpila od dovozcu Plusfood Hungary Kft z Maďarska, pričom k dodaniu tovaru v reťazci MADE GROUP, a.s. – FAMAX plus s.r.o. – BIZ MIND SK s.r.o. (ţalobca) – NOE Handels GmbH, resp. WF Interfoods Handels m.b.H. (konečným odberateľom v Rakúsku mala byť v prípade tovaru uvedeného na sporných faktúrach č. 242012 zo dňa 17.08.2012 a č. 382012 zo dňa 25.10.2012 a spoločnosť NOE Handels GmbH, a v prípade tovaru uvedeného na sporenej faktúre č. 352012 zo dňa 09.10.2012 spoločnosť WF Interfoods Handels m.b.H.) došlo bez akejkoľvek prekládky a celú prepravu zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc, ktorá celú túto prepravu fakturovala faktúrou č. 120108382 zo dňa 21.08.2012 (z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do Viedne) spoločnosti MADE GROUP, a.s. Za českú spoločnosť MADE GROUP, a.s., konal A. N., ktorý mal byť zamestnancom tejto spoločnosti, a to na základe plnomocenstva zo dňa 20.05.2013, ktorého oprávňovalo k zastupovaniu spoločnosti MADE GROUP, a.s., vo veci obchodných jednaní na Slovensku, čo 18 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 vzhľadom na dátum udelenia plnej moci zo dňa 20.05.2013 znamená, ţe k udeleniu plnej moci došlo viac ako po pol roku po deklarovaných zdaniteľných obchodoch. Správcom dane bolo zistené, ţe A. N. pôsobil zároveň (teda nielen v spoločnosti MADE GROUP, a.s.,) aj v spoločnosti NOE Handels GmbH, čo
názoru finančných orgánov je dôkaz toho, ţe slovenské spoločnosti FAMAX plus s.r.o., a BIZ MIND SK s.r.o., (ţalobca) boli umelo vloţené do reťazca medzi spoločnosti MADE GROUP, a.s., a spoločnosť NOE Handels GmbH. Ďalšou nezrovnalosťou v sporných zdaniteľných obchodoch bola otázka ceny tovaru. Napriek zásade, ţe na nasledujúcom stupni sa cena tovaru navyšuje, v danom prípade prvý dodávateľ fakturoval viac (spoločnosť Plusfood Hungary Kft vystavila spoločnosti MADE GROUP, a.s. faktúru č. 1049156425 zo dňa 09.08.2012 na sumu 61.030,40 € bez DPH), ako ţalobca konečnému odberateľovi (ţalobca vystavil spoločnosti NOE Handels GmbH faktúru č. 572012 zo dňa 17.08.2012 na sumu 60.416,- € bez DPH). Keďţe predmetné dve ţaloby skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov, krajský súd na pojednávaní dňa 24.03.2015 uznesením pod sp.zn. 11S/27/2014
1 O.s.p., spojil uvedené konania z dôvodu hospodárnosti na spoločné konanie a rozhodnutie veci vedené pod sp. zn. 11S/27/2014 a sp. zn. 11S/28/2014. Konanie je vedené na krajskom súde aţ do právoplatného skončenia veci pod sp. zn. 11S/27/2014.
2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní
tejto časti nepouţijú.
3 O.s.p. ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu vráti vec správnemu orgánu na ďalšie konanie.
2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia postupu správneho 19 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Senát najvyššieho súdu po oboznámení sa s obsahom pripojedného administratívneho spisu dospel k záveru, ţe finančné orgány sa v tomto konaní citovanými ustanoveniami zákonov dôsledne neriadili. Senát odvolacieho súdu má za to, ţe zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a preto rozhodnutia ţalovaného boli vydané predčasene. Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z daňového poridku je v danom prípade modifikované právom Európskej únie. Správca dane a ţalovaný v danom prípade nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a úniového práva v oblasti dane z pridanej hodnoty. Právny zástupca ţalobcu podaním doručeným Najvyššiemu súdu SR dňa 11.12.2015 predloţil návrh na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Navrhoval, poloţenie nasledujúcich prejudidiálnych otázok:
súdu daňový podvod spáchal samotný ţalobca? Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh právneho zástupcu ţalobcu na podanie návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie, na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke doručil na vyjadrenie ţalovanému, ktorý sa k návrhu písomne vyjadril dňa 17.05.2016.
Najvyššieho súdu SR je potrebné pripomenúť, ţe boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneuţitím systému dane z pridanej hodnoty, je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleţí teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáţe, ţe toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneuţívajúcim spôsobom (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C -285/11). Právo na odpočítanie dane tak moţno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, ţe sa na základe objektívnych skutočností preukáţe, ţe zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá sluţba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela, alebo mala vedieť, ţe sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto sluţieb zúčastní na transakcií predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto sluţieb (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11, bod 40). 21 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (dnes Súdneho dvora Európskej Únie), z ktorého má vychádzať pri svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, povaţoval odvolací súd za potrebné konštatovať, ţe v posudzovanom prípade je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ tovaru spoločnosť FAMAX plus s.r.o. dopustila podvodného konania, alebo nie. Aţ po doplnení skutkového stavu veci a vysporiadaní sa s návrhom ţalobcu na predloţenuie prejudiciálnej otázky ţalovaným, bude moţné znova rozhodnúť. Skutočnosť, či ţalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, ţe sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, ţe ide o podvodné konanie, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou ţalovaného, aby
vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku overil, či došlo k takémuto zneuţívajúcemu prípadne podvodnému konaniu u dodávateľa ţalobcu prípadne aj u ţalobcu samotného, a rovnako či ţalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť, prípadne aj ţe sa podvodného konania zúčastnil. Svoje závery ţalovaný odôvodní aj v kontexte s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú ţalobca poukázal v návrhu na ţačatie prejudiciálneho konania. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sţf/49/2010 zo dňa 30.06.2011. V uvedenom rozsudku najvyšší súd prijal záver, ţe skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, ţe sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. V ďalšom konaní preto bude úlohou ţalovaného, aby
vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takémuto zneuţívajúcemu konaniu u dodávateľa ţalobcu a či ţalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. Najvyšší súd poukazuje na stanovisko ţalovaného k ţalobám, v ktorých ţalovaný uvádza (strana 4, 5), ţe ţalobca objektívne nepreukázal, ţe nevedel ani nemohol vedieť o zapojení do podvodného konania spoločnosti FAMAX plus s.r.o. Bratislava. Ţalovaný dôkaznú povinnosť preniesol na ţalobcu a poţadoval od neho, aby predloţil dôkazy, ktorými by preukázal, ţe nie je účastníkom podvodu, resp. aby preukázal, ţe nevedel alebo nemusel vedieť, ţe svojou kúpou sa zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. Uvedenou dôkaznou povinnosťou sa ţalovaný ani správca dane vo vyrubovacom konaní nezaoberali. 22 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 Najvyšší súd tieţ poukazuje na zistený stav veci, z ktorého vyplýva, ţe správca dane nespochybňuje existenciu tovaru samotného a ani to, ţe predmetný tovar bol dodaný ţalobcom do iného členského štátu (na rozdiel od krajského súdu). V ďalšom konaní bude preto povinnosťou ţalovaného ustáliť, či celú prepravu hradil M. Gajdoš a či bola zahrnutá v cene tovaru – čo vyplýva z výpovede A. N., alebo tak, ako uvádzal ţalovaný na strane 8, ţe prepravca J&T transped, s.r.o., fakturoval celú dopravu z Hnevotína cez Nové mesto nad Váhom spoločnosti MADE GROUP, a.s., čo znamená, ţe spoločnosť MADE GROUP, a.s., vedela, ţe tovar bude dopravený do Viedne a dopravu aj zaplatila. Z konštatovania ţalovaného uvedeného v napadnutých rozhodnutiach je
názoru odvolacieho súdu sporné, či A. N. bol kontaktnou osobou spoločnosti NOE Handels GmbH a či organizačne zabezpečoval celú prepravu tovaru z Čiech cez Slovensko aţ do Rakúska. Finančné orgány v ďalšom konaní tieto pochybnosti odstránia. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, ţe rozhodnutia ţalovaného zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je ţalovaný viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). Úlohou ţalovaného bude doplniť dokazovanie v zhora naznačenom smere. Aţ po takto doplnenom skutkovom stave a právnom posúdení aj v kontexte s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie bude moţné znova rozhodnúť vo veci. O náhrade trov súdneho konania odvolací súd rozhodol
2 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe v konaní úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 2x 70,- € za ţalobu, 1x 70,- € za odvolanie, celkom 210,- € a trovy právneho zastúpenia: 1. Za štyri úkony právnej sluţby: - prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom 28.07.2014 – 134,00 €, reţijný paušál 8,04 €, - písomné podanie na súd (ţaloba) 16.09.2014 – 134,00 €, reţijný paušál 8,04 €, - zastupovanie pred KS v Trenčíne 24.03.2015 – 139,83 €, reţijný paušál 8,39 €, 23 4Sžf/59/2015 4Sžf/22/2016 - odvolanie proti rozsudku KS v Trenčíne 14.05.2015 – 139,83 €, reţijný paušál 8,39 €, celkom 580,52 €. Tarifná odmena a reţijný paušál sa pri spojení dvoch vecí
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýši o tretinu, t.j. 580,52 € + 1/3 z 580,52 €( t.j. 193,50 €) = celkom 774,02 €. 2. Náhrada hotových výdavkov
a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. – cestovné výdavky. Advokát ţalobcu pouţil na pracovnú cestu vozidlo Audi A8, EČV: KE 931 FG, priemerná spotreba 9,6 1/100 km (
technického preukazu vozidla), a to na zastupovanie na pojednávaní pred KS v Trenčíne 24.03.2015 (Košice - Trenčín - Košice - 720 km), cena nafty k 24.03.2015 - 1,190 €/l, cena za 1 km - 0,114 €, náhrada za spotrebované pohonné látky (720 km x 0,114 €) = 82,08 €, sadzba paušálnej náhrady (720 km x 0,183 €) = 131,76 €. Ubytovanie v Trenčíne 80,40 € (doklad - príloha č. 2). Spolu 294,24 €. 3. Náhrada hotových výdavkov
b/ (§ 17) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - náhrada výdavkov za stratu času - Košice - Trenčín - Košice za pracovnú cestu (16 polhodín). Suma za kaţdú aj začatú polhodinu za čas strávený na ceste je 13,98 €, suma za 16 polhodín predstavuje 223,68 €.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.