Najvyšší súd 4Sžo/117/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom Tulčík č. 310, Prešov, IČO: 31 303 862, právne zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 8087/2012-1.10 (104/2012-rozkl.) zo dňa
- októbra 2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ţalovaného sp. zn. 3406/2008-2.1/KD zo dňa
- augusta 2008, konajúc o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/7/2013-75 zo dňa
- februára 2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/7/2013-75 zo dňa
- februára 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e I. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č.k. 6S/7/2013-75 zo dňa 27.02.2015 konanie zastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na ustanovenie § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) a uviedol, ţe podľa stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 z
- júna 2014 „neplatnosť povolenej výnimky na odstrel chráneného ţivočícha, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola 2 4Sţo/117/2015 výnimka povolená má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Správny orgán preto môţe (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania“. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Povolenie výnimky v danom prípade stratilo platnosť dňom 15.12.2008, výnimka teda zanikla a neexistuje, preto súd nepribral do konania ani ţiadateľa, Poľovnícke zdruţenie Hruštín, lebo po tejto lehote uţ nie sú práva a povinnosti ţiadateľa nijako dotknuté. Predmet konania uţ v priebehu správneho konania zanikol a preto konanie o rozklade ţalovaný musel zastaviť (§ 82 ods. 9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z.). V tejto procesnej situácii nebol dôvod na riešenie prvostupňového správneho rozhodnutia o výnimke, keďţe jeho platnosť zanikla zo zákona, § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. Preto tvrdenie ţalobcu krajský súd nepovaţoval ani v jednom namietanom bode za dôvodné. II. Vo včas podanom odvolaní sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesenie povaţuje ţalobca za nesprávne v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) Súd prvého stupňa poukázal vo svojom uznesení o zastavení konania na Stanovisko Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 zo dňa
- júna 2014, z ktorého odcitoval okrem iného časť „Správny orgán preto môţe (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania.“ Bez ohľadu na skutočnosť, ţe ţalobca z dôvodov, ktoré ďalej uvedie, nemôţe akceptovať záver, ţe by výnimka, o ktorej bolo rozhodnuté neprávoplatným rozhodnutím zanikla uplynutím času určeného neprávoplatným 3 4Sţo/117/2015 a nevykonateľným rozhodnutím. Poukazuje na skutočnosť, ţe v uvedenom stanovisku, tak ako je citované prvostupňovým súdom, Najvyšší súd vyjadril svoj názor na zastavenie konania, v ktoromkoľvek štádiu. Napadnutým rozhodnutím ţalovaného však správne konanie zastavené nebolo, keďţe bolo zastavené len konanie o rozklade. Aţ týmto rozhodnutím o zastavení konania o rozklade sa stalo prvostupňové rozhodnutie vo všetkých jeho častiach právoplatným. Za nesporných skutkových okolností (ţe k udeleniu výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého došlo) neexistoval ţiaden skutkový základ pre záver o tom, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaného, nedošlo k zásahu do práv ţalobcu, a to v dôsledku prostého uplynutia lehoty na realizáciu výnimky uvedenej v neprávoplatnom rozhodnutí. Ţalobcovým postojom v predmetnom konaní bolo, ţe výnimka nebola udelená v súlade so zákonom. Bolo teda ţalobcovým právom, aby tieto argumenty, preskúmaním ktorých by bolo moţné dôjsť k záveru o zákonnosti, či nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia, boli preskúmané ţalovaným. Zhrnúc uvedené, z obsahu administratívneho spisu a listinných dôkazov, je nepochybné, ţe prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o povolení výnimky a v tomto rozhodnutí stanovil dobu, na ktorú udeľuje výnimku do 30.11.2008, resp. 15.12.
- Toto rozhodnutie nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďţe nebolo doručené všetkým účastníkom konania, konkrétne ţalobcovi. Nemohol sa teda stať právoplatným ani výrok obmedzujúci platnosť výnimky do 30.11.2008, resp. 15.12.2008 a nemohol ani nastať účinok, ţe odpadol dôvod na konanie o rozklade ţalobcu, ktorý tento podal v zákonnej lehote po tom, čo mu bolo prvostupňové rozhodnutie doručené. Ak teda ţalovaný konanie o rozklade zastavil, urobil tak nielen bez právneho dôvodu, ale týmto rozhodnutím v rozpore so zákonom umoţnil nadobudnúť právoplatnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keďţe proti nemu uţ ţalobca ďalší rozklad podať nemohol. Vychádzajúc z definície právoplatného rozhodnutia uvedenej v ustanovení § 52 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie, proti ktorému sa nemoţno odvolať, je právoplatné, stalo sa napadnutým rozhodnutím ţalovaného o zastavení konania o rozklade právoplatným prvostupňové rozhodnutie. 4 4Sţo/117/2015 Konanie o udelenie výnimky je konaním, ktoré začína na ţiadosť ţiadateľa. Dôvodom na konanie je ţiadosť ţiadateľa. Takto je to aj v predmetnom konaní, ktoré začalo na ţiadosť ţiadateľa, ktorým sa domáhal udelenia výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Ţalobcovi nie je známe a ani z rozhodnutia ţalovaného nevyplýva skutočnosť, ţe by ţiadateľ zobral svoju ţiadosť o udelenie výnimky späť. Pre ţalobcu je nie len neakceptovateľným, ale aj absolútne nezrozumiteľný právny názor ţalovaného, podľa ktorého odpadnutím dôvodu na konanie je skutočnosť, ţe uplynula lehota uvedená v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré obmedzilo časovú platnosť povolenej výnimky do 30.11.2008, resp. 15.12.
- Prvostupňové rozhodnutie, resp. lehota platnosti výnimky v ňom uvedená, nemôţe byť z hľadiska práva dôvodom na konanie. Rozhodnutie správneho orgánu je zavŕšením správneho konania a nie dôvodom naň. Rozhodnutie správneho orgánu nemôţe byť dôvodom na konanie správneho orgánu, v ktorom ma tento dospieť práve k spomínanému rozhodnutiu. Navyše, ako je nesporné aj z rozhodnutia ţalovaného, ţalobca podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozklad. Ţalobca je postupom ţalovaného ukrátený na svojich právach, keďţe ţalovaný zastavil konanie o ţiadosti ţiadateľa bez toho, aby na to bol právny dôvod a zároveň sa tým vyhol svojej povinnosti preskúmať správnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia na základe rozkladu podaného ţalobcom. Takýto postup ţalovaného však robí práva ţalobcu, ako účastníka správneho konania, ktoré postaveniu mu vyplýva z čl. 9 ods. 3 Aarhuskeho dohovoru abstraktnými a imaginárnymi bez moţnosti reálne sa domôcť preskúmania nezákonného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Tento postup ţalovaného je tieţ v priamom rozpore s rozsudkom Súdneho dvora Európskej komory C-240/09 zo dňa 08.03.2011, ktorý konštatoval potrebu výkladu čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru tak, aby organizácia na ochranu ţivotného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK, mohla napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konanie, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie z oblasti ţivotného prostredia. Ţalovaný tým, ţe vo veci meritórne nerozhodol o rozklade ţalobcu odňal ţalobcovi moţnosť podrobiť súdnemu prieskumu jeho meritórne rozhodnutie. Navyše, napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zastavilo konanie o ţalobe ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného o zastavení konania o rozklade. Rozhodnutie ţalovaného o zastavení konania o rozklade nie je obmedzené časom a ţalobca teda nerozumie celkom dobre tomu, prečo súd konanie o jeho ţalobe zastavil. Ak bol súd prvého stupňa toho názoru, 5 4Sţo/117/2015 ţe rozhodnutie ţalovaného je zákonné, potom by sa (len z tohto uhla pohľadu) javilo zákonným rozhodnutie o zamietnutí ţaloby, no nie o zastavení konania o nej. III. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu proti uzneseniu o zastavení konania je moţné vyhovieť. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Podľa 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, ţe listom zo dňa 11.12.2007 sa ţiadateľ – Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke zdruţenie Hruštín – obrátil na ministerstvo so ţiadosťou o povolenie výnimky zo zákazov, spočívajúcej v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého. Dňa 31.03.2008 bolo na Ministerstvo ţivotného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) doručené podanie ţalobcu, v ktorom sa domáhal postavenia účastníka konania, s tým, ţe toto postavenie mu priznané nebolo rozhodnutím č. 3406/2008-2.1/KD zo dňa 22.04.2008, čo bolo potvrdené aj v odvolacom konaní 6 4Sţo/117/2015 rozhodnutím č. 84/2008-rozkl. zo dňa 26.06.
- Ministerstvo si v danej veci vyţiadalo stanovisko od Štátnej ochrany prírody SR, ktorá povaţovala ţiadosť za neopodstatnenú. Listom č. 3406/2008-2.1/KD zo dňa 17.03.2008 ministerstvo oboznámilo účastníkov konania ako ţalobcu s podkladmi rozhodnutia. Ţiadateľ sa opätovne listom zo dňa 02.06.2008 domáhal povolenia z výnimky, nakoľko v dotknutej oblasti sa nachádzali agresívne medvede. Ministerstvo oboznámilo opätovne účastníkov s podkladmi rozhodnutia ako aj zúčastnenú osobu. Listom zo dňa 24.06.2008 ţalobca nesúhlasil s návrhom ministerstva povoliť výnimku. Následne rozhodnutím č. 3406/2008-21/KD zo dňa 27.08.2008 Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky povolilo výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimkou sa povolilo ţiadateľovi – Slovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovníckeho zdruţenia Hruštín usmrtiť – odstreliť – jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Hruštín odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30.11.2008 posliedkou, alebo do 15.12.2008 postrieţkou na lokalite Hrdoš alebo Zábava. Ohľadom ţalobcu a jeho postavenia účastníka konania v tejto veci si ţalobca uplatnil svoj nárok byť účastníkom konania na súde, pričom tento mu bol priznaný. Na základe rozhodnutia, ktorým sa ţalobcovi priznalo postavenie účastníka konania, začal ţalovaný opätovne konať a doručil ţalobcovi rozhodnutie č. 3406/2008-21/KD zo dňa 27.08.
- Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca rozklad, pričom uviedol, ţe rozhodnutie č. 3406/2008-21/KD zo dňa 27.08.2008, mu bolo doručené dňa 21.09.
- Rozhodnutím č.k. 8087/2012-1.10(104/2012-rozkl.) zo dňa 31.10.2012 minister na návrh osobitnej komisie pre konanie vo veci rozkladov, konanie zastavil z dôvodu, ţe odpadol dôvod na konanie. V odôvodnení rozhodnutia opísal skutkový stav a uviedol, ţe rozkladom napadnuté rozhodnutia stratilo platnosť uplynutím času v zmysle § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z.. Z uvedeného dôvodu odpadol dôvod na ďalšie konanie a preto bolo potrebné zastaviť konanie o rozklade voči tomuto rozhodnutiu podľa § 82 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z.z. V. Predmetom odvolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/7/2013-75 zo dňa 27.02.2015, ktorým krajský súd konanie zastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 7 4Sţo/117/2015 Z administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe rozhodnutím č. 3406/2008-21/KD zo dňa 27.08.2008 Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky povolilo výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. Touto výnimkou sa povolilo ţiadateľovi – Slovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovníckeho zdruţenia Hruštín usmrtiť – odstreliť – jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Hruštín odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30.11.2008 posliedkou, alebo do 15.12.2008 postrieţkou na lokalite Hrdoš alebo Zábava. Nakoľko v tomto konaní sa so ţalobcom nekonalo ako s účastníkom konania, tento sa domáhal svojho statusu byť účastníkom konania na súde, pričom tento mu bol priznaný. Na základe rozhodnutia, ktorým sa ţalobcovi priznalo postavenie účastníka konania, začal ţalovaný opätovne konať a doručil ţalobcovi rozhodnutie č. 3406/2008-21/KD zo dňa 27.08.
- Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca rozklad, pričom uviedol, ţe rozhodnutie č. 3406/2008-21/KD zo dňa 27.08.2008, mu bolo doručené dňa 21.09.
- Rozhodnutím č.k. 8087/2012-1.10(104/2012-rozkl.) zo dňa 31.10.2012 minister na návrh osobitnej komisie pre konanie vo veci rozkladov, konanie zastavil z dôvodu, ţe odpadol dôvod na konanie. V odôvodnení rozhodnutia opísal skutkový stav a uviedol, ţe rozkladom napadnuté rozhodnutia stratilo platnosť uplynutím času v zmysle § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z.. Z uvedeného dôvodu odpadol dôvod na ďalšie konanie a preto bolo potrebné zastaviť konanie o rozklade voči tomuto rozhodnutiu podľa § 82 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z. Najvyšší súd povaţuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, ţe v čase vydania prvostupňového rozhodnutia správny orgán rozhodoval výlučne podľa zákonov platných v čase povoľovania predmetnej výnimky, nakoľko zákona č. 543/2002 Z. z. nepriznával mimovládnym organizáciám postavenie účastníka konania. Tento právny stav týkajúci sa účastníctva konania mimovládnych organizácií v správnych konaniach pretrvával aţ do 30.11.
- Ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného ţivočícha – medveďa hnedého podľa § 89 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. potom nemá predmet konania, lebo takýmto predmetom konania nie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania 8 4Sţo/117/2015 je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej platnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania. VI. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe je potrebné napadnuté uznesenie krajského súdu č.k. 6S 7/2013-75 zo dňa 27.02.2015 o zastavení konania podľa § 246c ods. 1 O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť, pretoţe krajský súd vo veci rozhodol nesprávne, keď konanie zastavil. Úlohou krajského súdu bude vec meritórne prejednať, keďţe ani takýto typ rozhodnutia správneho orgánu nie je zo súdneho prieskumu vylúčený (§ 248 O.s.p.). S poukazom na citované Stanovisko Najvyššieho súd Slovenskej republiky č. Snj 72/2013, aj v prípade, ak odvolací správny orgán konanie o povolení výnimky zastaví, nie je moţné automaticky takéto rozhodnutie vydané v správnom konaní vylúčiť zo súdneho prieskumu zákonnosti. Preto bude v ďalšom konaní úlohou prvostupňového súdu vec meritórne prejednať. O trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave dňa
- júna 2016 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková