1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100308/1/570621/2013 zo dňa 27.11.2013, ktorým
4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ţilina č. 9514401/5/1270438/2012/Cab2 zo dňa 11.04.2013. Týmto prvostupňovým rozhodnutím bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2010 vo výške 203 398,80 €. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku stotoţnil so záverom správcu dane ako aj ţalovaného o tom, ţe doloţenie zmlúv, objednávok, faktúr a protokolu o prevzatí tovaru nie sú pre daňové účely postačujúce bez toho, aby sa preukázalo skutočné dodanie fakturovaného tovaru. Je zrejmé, ţe technicky sa dá vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určitý zdaniteľný obchod bez toho, aby bol tento obchod aj skutočne zrealizovaný. Účtovný doklad môţe byť relevantným dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré musí daňový subjekt, v preskúmavanom prípade ţalobca, preukázať. Tvrdenie ţalobcu uvedené v ţalobe, ţe reálnosť obchodných prípadov s dodávateľom Ekosad, s.r.o., potvrdil svedok P. V., ktorého vypočul správca dane vo vyrubovacom konaní, krajský súd nepovaţoval za dôvodné a výpoveď menovaného svedka za dôveryhodnú. Svedok P. V. bol zamestnancom Západoslovenské ţriedla a.s., a bez akýchkoľvek zmluvných vzťahov mal vykonávať práce, bez nároku na odmenu, aj pre ţalobcu. Hoci tvrdil, ţe preberal tovar od dodávateľa ţalobcu Ekosad, s.r.o., Bratislava, a vyhotovoval medzinárodné prepravné listy (CMR) pre odberateľa ţalobcu, nebol v ţiadnom právnom vzťahu so ţalobcom a tieto činnosti pre ţalobcu vykonával v čase, keď mal oficiálne vykázanú pracovnú činnosť pre svojho zamestnávateľa Západoslovenské ţriedla, a.s.,. Nepriamym dôkazom svedčiacim o nereálnosti uzavretých obchodov medzi Ekosad, s.r.o., a ţalobcom, svedčí aj zistenie, ţe ţalobca predmetné dubové podlahy následne odpredával spoločnosti OMEGA so 4Sţf/62/2015 3 sídlom v Maďarsku, ktorá
vyjadrenia maďarskej daňovej správy za daňové obdobie apríl 2010, nepodala daňové priznanie a súhrnné výkazy a so správcom dane nekomunikuje. Rozhodujúcim dôkazom pre vyrubenie rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2010 bolo
prvostupňového súdu preukázanie nereálnosti obchodu uzavretého medzi Ekosad, s.r.o., Bratislava ako dodávateľom a ţalobcom ako odberateľom masívnych dubových podláh na základe dodávateľských faktúr uvedených v protokole z daňovej kontroly, ako aj v preskúmavaných rozhodnutiach. Ţalobca okrem formálnych dokladov, účtových dokladov, nepredloţil správcovi dane ţiadny relevantný dôkaz o tom, ţe k uskutočneniu obchodu reálne došlo. Neboli preto splnené hmotnoprávne podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretoţe dodávateľovi ţalobcu, spoločnosti Ekosad, s.r.o., nevznikla daňová povinnosť. Tento záver, ku ktorému správca dane, ako aj ţalovaný dospel na podklade vyhodnotenia dôkazov, je
krajského súdu, v súlade s právnou úpravou zakotvenou v zákone o DPH, ako aj so smernicou Rady EÚ. Rozhodnutie ţalovaného obsahuje všetky poţadované náleţitosti, je riadne odôvodnené, a nevykazuje znaky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Naopak, ţalovaný sa zaoberal kaţdou odvolacou námietkou ţalobcu a jeho závery sú v súlade s vykonaným dokazovaním a ich logickým vyhodnotením. 2. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
ţalobcu krajský súd porušil ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. V dôvodoch odvolania ţalobca k preukázaniu zdaniteľného plnenia uviedol, ţe zdaniteľné plnenie bolo dodané ţalobcovi a ţalobca ho následne dodal spoločnosti SIA AMG EKSPORTS s miestom dodania OMEGA – Hua, Belterulet 1810/15, Maďarsko. Na podklade uvedeného je
ţalobcu zrejmé, ţe zdaniteľné plnenie sa nenachádza vo vlastníctve ţalobcu, z čoho vyplýva, ţe nie je moţná jeho obhliadka a teda jediný spôsob ako preukázať existenciu dodania zdaniteľného plnenia sú kúpne zmluvy, na podklade, 4Sţf/62/2015 4 ktorých bolo toto zdaniteľné plnenie ţalobcom kúpené a následne predané spoločnosti SIA AMG EKSPORTS s miestom dodania OMEGA – Hua, Belterulet 1810/15, Maďarsko a medzinárodné nákladné listy – CMR svedčiace o jeho vývoze, dodaní spoločnosti SIA AMG EKSPORTS s miestom dodania OMEGA – Hua, Belterulet 1810/15, Maďarsko. Predloţenie CMR ţalobcom je jediným spôsobom akým po obsahovej stránke môţe ţalobca dokázať ţalovanému existenciu zdaniteľného plnenia. Vyhodnotenie tohto dôkazu ako nepostačujúceho je nesprávnym právnym posúdením veci zo strany tak ţalovaného ako aj krajského súdu. K predmetným CMR ţalobca ešte uviedol, ţe z Protokolu o daňovej kontrole č. 9514401/5/3785550/2012/Cab2 zo dňa 18.12.2012 (ďalej len „protokol“) vyplýva, ţe ţalobca odovzdal správnemu orgánu CMR preukazujúce dodanie zdaniteľného plnenia. O existencii CMR sa zmieňuje aj ţalovaný a krajský súd vo svojich rozhodnutiach, avšak tieto CMR nie sú súčasťou súdneho spisu a súd sa nimi teda ani nikdy nemohol zaoberať.
ţalobcu nebol v konaní dostatočne zistený skutkový stav a vec bola nesprávne právne posúdená, keďţe v odpovedi na medzinárodnú výmenu informácii sa uvádza, ţe spoločnosťou OMEGA – Hua, Belterulet 1810/15, Maďarsko bolo dodané zdaniteľné plnenie spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., a za toto plnenie bolo spoločnosťou AG Intermedia, s.r.o., spoločnosti OMEGA – Hua aj zaplatené, avšak dodávateľom zdaniteľného plnenia pre spoločnosť OMEGA – Hua bol ţalobca a v prípade, ţe by ţalobca spoločnosti OMEGA - Hua zdaniteľné plnenie nedodal, spoločnosť OMEGA – Hua by ho nemohla dodať spoločnosti AG Intermedia, s.r.o.,. K zistenému skutkovému stavu ţalobca uviedol, ţe nie je zrejmé, aké dôkazy o dodávkach akých subjektov, ţalovaný vykonal, nakoľko v dvoch svojich rozhodnutiach uvádza odlišné subjekty, ktorým mali byť predmetné dubové podlahy dodané. Správca dane v protokole uvádza, ţe spoločnosti HERES, s.r.o., a Solid Press Slovakia, s.r.o., ktoré v zmysle protokolu mali byť dodávateľmi dubových podláh pre ţalobcu nepredloţili dôkazy, ktoré by potvrdili dodanie tovaru spoločnosti Ekosad, spol. s.r.o., a správca dane zároveň tvrdí, ţe nebolo potvrdené ani dodanie tovaru týmto spoločnostiam, avšak neuvádza ţiadny dôkaz, o ktorý by sa tieto jeho tvrdenia opierali, nie je ani zrejmé aké dôkazy vykonal na to, aby dospel k týmto záverom, a ani to aké skutočnosti ho k týmto záverom viedli. Ţalovaný ani správca dane neuvádzajú ţiadne dôkazy vykonané v súvislosti s dodávateľskými a odberateľskými vzťahmi spoločnosti HERES s.r.o., Tatra Trade Corporation s.r.o. 4Sţf/62/2015 5 a EU SPEED s.r.o., a teda ani skutočnosti, ktoré ţalovaného a správcu dane viedli k názoru, ţe tieto dodávateľsko-odberateľské vzťahy sú fiktívne.
ktorého v zdaňovacom období apríl 2010 bol zistený rozdiel 4Sţf/62/2015 6 dane celkom 203 398,80 €. Deň nasledujúci po dni doručenia protokolu začal správca dane vyrubovacie konanie. V priebehu vyrubovacieho konania sa dňa 19.02.2013 uskutočnilo na Daňovom úrade Ţilina ústne pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok P. V., ktorý manaţoval obchod s dubovými podlahami. Na otázku, či vykonával nejaké činnosti pre spoločnosť Kláštorná s.r.o., odpovedal, ţe vykonával činnosti súvisiace s odbytom, logistikou, príjem a výdaj tovaru na sklad, dodávky tovaru do zahraničia a zo zahraničia. V súvislosti s obchodom s masívnymi dubovými podlahami uviedol, ţe vypisoval kaţdú CMR, potvrdzoval jej správnosť svojím podpisom, prevzal faktúry a objednávky od dodávateľa a doklady doručil spoločnosti Kláštorná s.r.o. Svedok sa zúčastnil preberania tovaru – dubových podláh od spoločnosti Ekosad, spol. s.r.o., avšak na ostatných protokoloch o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a mnoţstva dodaného tovaru chýba jeho podpis. K reálnej existencii tovaru, ktorý bol predmetom kontrolovaného zdaniteľného obchodu uviedol, ţe tovar fyzicky odchádzal vţdy tak, ako je uvedené na faktúre. Dňa 03.04.2013 sa uskutočnilo ďalšie ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov predloţených kontrolovaným daňovým subjektom k predmetnému protokolu. V priebehu tohto pojednávania správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu spoločnosti Kláštorná s.r.o., ţe svedecká výpoveď P. V. nemala vplyv na výsledok zistení uvedených v protokole. Na pojednávaní dňa 29.11.2013 bol vypočutý svedok Ing. M. Š. (člen dozornej rady spoločnosti Kláštorná s.r.o. v roku 2010), ktorý k predmetným zdaniteľným obchodom s drevenou podlahou uviedol, ţe z účtovníctva má vedomosť, ţe tieto obchody sa uskutočnili, keďţe sú kompletne zaevidované. Nemá vedomosť o tom, od koho ţalobca podlahy nakupoval, ani komu ich predával, na jednaniach o nákupe a predaji drevených podláh sa nezúčastnil. Správca dane, Daňový úrad Ţilina, vydal dňa 11.04.2013 rozhodnutie č. 9514401/5/1270438/2012/Cab2, ktorým vyrubil daňovému subjektu Kláštorná s.r.o., rozdiel dane v sume 203 398,80 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl
1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom v posudzovanom období apríl 2010 – stav k 30.04.2010 (ďalej len ako „zákon o DPH“), predmetom dane je
1 zákona o DPH dodaním tovaru je
ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 4Sţf/62/2015 11
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň
2 aţ 4, 7 a 9 aţ 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane
2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
, b) pri odpočítaní dane
2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch
, c) pri odpočítaní dane
2 písm.
2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „daňový poriadok“), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa kaţdou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 4Sţf/62/2015 12
3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
1 písm. a/ a c/ daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 daňového poriadku Ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, a dospel k záveru, ţe zistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku krajského súdu. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďţe 4Sţf/62/2015 13 ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôleţitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, ţe je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov.
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sţf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Sţf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej 4Sţf/62/2015 14 republiky, č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte – žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Z obsahu pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe v tomto prípade bola začatá daňová kontrola dňa 7. marca 2012 na základe ţiadosti orgánov činných v trestnom konaní
3 zákona č. 563/2009 Z.z.,
ktorého je správca dane oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly poţiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak je dôvodné podozrenie, ţe účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Odvolací súd konštatuje, ţe predmetná ţiadosť orgánov činných v trestnom konaní sa v administratívnom spise nenachádza. Z citovaných ustanovení daňového poriadku, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, či Ústavného súdu Slovenskej republiky má najvyšší súd za to, ţe dôkazné bremeno v daňovom konaní zaťaţuje primárne daňový subjekt. V tomto prípade administratívny spis predloţený Krajskému súdu v Košiciach a následne odvolaciemu súdu obsahuje vo väčšine len fotokópie rozhodujúcich listín a to príkladmo – zápisnice o začatí daňovej kontroly č.: 9500401/1/364885/2012, poverenia 4Sţf/62/2015 15 na výkon daňovej kontroly č.: 9514401/1/562250/2012 zo dňa
údajov v pripojenom administratívnom spise originál daňové doklady ţalobcu majú nachádzať, sa k vyhotoveným kópiám daňových dokladov a k osvedčeniu o ich obsahu, tak ako sa nachádzajú v administratívnom spise žalovaného, nevyjadrili a ani ich obsah neosvedčili. Odvolací súd ďalej zistil, ţe zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 19.02.2013, č.: 9514401/5/674288/2013 Cab2, vyplýva, ţe svedok P. V. odovzdal správcovi dane dokumentáciu z obchodu zo dňa 6.marca 2010 k faktúre č.2010/148, fotografie vyhotovené v digitálnej podobe zo dňa 05.03.2010 a evidenciu jázd motorového vozidla L. za rok
ktorého osobou spolupracujúcou so skupinou obchodujúcou fiktívne s masívnymi dubovými podlahami bola menovaná osoba. Odvolací súd sa nestotoţnil so záverom prvostupňového súdu, ţe ak nešlo o dôkaz, ktorý bol hlavným podkladom pre rozhodnutie správcu dane, a z ktorého správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal, a preto nejde o takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Práve naopak pokiaľ sú vo vyrubovacom konaní pouţité i dôkazy z konania trestného, je nevyhnutné preukázať spôsob zabezpečenia takéhoto dôkazu – vyţiadanie od príslušného orgánu, potvrdenie pravosti obsahu takéhoto dôkazu. Samozrejmosťou by malo byť, ţe takto zabezpečený dôkaz bude označený príslušným orgánom, ţe poskytol rovnopis alebo kópiu listiny a z akého spisu s podpisom zodpovedného pracovníka a uvedením jeho mena a priezviska. Aj napriek vyššie uvedenému, najvyšší súd zastáva názor, ţe príslušné finančné orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, pretoţe sa nevysporiadali so všetkými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na listinné dôkazy – protokoly o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a mnoţstva dodávaného tovaru č. 2010/199, 2010/00, 2010/201, 2010/202, 2010/203, 2010/204, 2010/205, 2010/206, 2010/207, 2010/208, 2010/209, 2010/210, 2010/211, ktoré by mohli/nemuseli preukazovať uskutočnenie zdaniteľných obchodov. V spise sa síce nachádzajú iba overené fotokópie predmetných protokolov, ktoré nie sú datované, avšak vzhľadom na závaţnosť vykonanej daňovej kontroly, ako aj vzhľadom na sumu vyrubenej dane z pridanej hodnoty, či citované ustanovenia daňového poriadku, je potrebné tieto protokoly podrobiť dokazovaniu. V napadnutom rozhodnutí ţalovaného sa spomínajú CMR medzinárodné nákladné listy, tieto však nie sú súčasťou administratívneho spisu, a tak odvolací súd nemôţe posúdiť ich dôkaznú silu, či moţný vplyv na rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd na podklade uvedeného dospel k záveru, ţe v priebehu konania u správcu dane nebol dostatočne zistený skutkový stav, a to predovšetkým s poukazom na uvedené skutočnosti a absenciu listinných dôkazov a preto konštatuje, ţe v konaní sa vyskytli vady, ktoré môţe mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. c/ a e/ O.s.p.). 4Sţf/62/2015 17 Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov,
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Odvolací súd konštatuje, ţe bolo nesporne povinnosťou ţalobcu predloţiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Existencia faktúry nepostačuje. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Ţalobca predloţil protokoly o prevzatí tovaru a o prehliadke kvality a mnoţstva dodávaného tovaru, tieto listiny však neboli podrobené dokazovaniu, či hodnoteniu, v súlade so zásadami daňového konania. Poukazujúc na uvedené, dospel senát odvolacieho súdu k záveru, ţe ţalovaný sa v ďalšom konaní vysporiada s námietkami ţalobcu, vyhodnotí relevanciu predloţených dôkazov – protokoly o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a mnoţstva dodávaného tovaru č. 2010/199, 2010/00, 2010/201, 2010/202, 2010/203, 2010/204, 2010/205, 2010/206, 2010/207, 2010/208, 2010/209, 2010/210, 2010/211, na základe čoho opakovane posúdi skutkový stav a vec znovu právne posúdi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 1100308/1/570621/2013 zo dňa 27.11.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou ţalovaného bude vyţiadať si od ţalobcu resp. príslušných orgánov originály predmetných protokolov o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a mnoţstva dodávaného tovaru č. 2010/199, 2010/00, 2010/201, 2010/202, 2010/203, 2010/204, 2010/205, 2010/206, 2010/207, 2010/208, 2010/209, 2010/210, 2010/211, ako aj spomínaných CMR medzinárodných nákladných listov, zodpovedajúcim zdaňovaciemu obdobiu apríl 2010, preverí tieto protokoly a CMR 4Sţf/62/2015 18 o dodávkach tovaru, a to predovšetkým ich obsah, ako aj to, či reálne k dodávkam tovaru pre dodávateľa ţalobcu došlo a ako aj medzi ktorými subjektmi k dodávkam tovaru došlo. Pokiaľ sa správca dane v rozhodnutí (str. 12) odvoláva na pouţité dôkazy – zápisnice o vypočutí svedka a na zápisnicu o vypočutí obvineného, resp. konkrétne na výpoveď svedka M. Š. v trestnom konaní, takéto dôkazy musia tvoriť súčasť predloţeného administratívneho spisu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia ţalovaného a správcu dane sa súd zaoberá i skutočnosťami, či zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza ţalobou napadnuté rozhodnutie je v rozpore/v súlade s obsahom predloţeného administratívneho spisu. V tomto prípade administratívny spis neobsahuje predmetné dôkazy, naviac niektoré jeho časti neboli predloţené v origináli či v overených kópiách, ale len vo fotokópii, čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu (Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí [R 66/1998]). V prípade, ţe ţalovaný správny orgán vôbec nepredloţí svoj administratívny spis, prípadne predloţí neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôţe náleţite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí konania pred finančnými orgánmi, o samotnom priebehu vyrubovacieho konania, o priebehu dokazovania. „Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť príslušného orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Finančný orgán pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje zistenia ohľadne skutku, t.j. či sú pre zistený skutkový stav uchopiteľné. To znamená, že dokazovanie predstavuje aj verifikačný proces, pri ktorom finančný orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamný. Ak správca dane vyradí určitý dôkaz ako bezvýznamný, už sa týmto dôkazom ďalej nezaoberá. 4Sţf/62/2015 19 Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti príslušný orgán posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto hľadiska možno vyčítať aj určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo o dôkazy nezákonné. Na dôkazy, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno prihliadnuť. Iný postup príslušného orgánu by mal za následok, že porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu by sa premietlo do skutkového stavu veci, ktorý zistil finančný orgán a v konečnom dôsledku aj do rozhodnutia veci. Ak by správca dane prihliadol na nezákonné dôkazy a na základe takýchto dôkazov by postavil skutkové zistenia, potom by konanie v predmetnej veci zaťažil chybou, ktorá by mala za následok vecne nesprávne a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie. Odvolací súd konštatuje, ţe nie všetky dôkazy, na ktoré sa ţalovaný v napadnutom rozhodnutí odvoláva, sú súčasťou administratívneho spisu, a teda odvolací súd nemôţe posúdiť, či tieto dôkazy boli získané a pouţité v súlade so zákonom, resp. nevie za tejto procesnej situácie posúdiť ani ich dôkaznú silu a vplyv na konečné rozhodnutie. K vykonaným pojednávaniam pred správcom dane odvolací súd zistil, ţe konateľ ţalobcu, ktorý zastával funkciu konateľa v čase zodpovedajúcom kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu, sa dostavil na výsluch iba raz a vyjadril sa iba k udeleniu plných mocí, k samotnému obchodovaniu s drevenými podlahami sa nevyjadroval. Následne sa jednotlivých pojednávaní zúčastňoval iba zástupca ţalobcu, Ing. Petráš, resp. M. Š., ktorý bol členom dozornej rady ţalobcu. Ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie finančného orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom
3 O.s.p.). S poukazom na uvedené, najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec vrátil ţalovanému konanie na ďalšie konanie. 4Sţf/62/2015 20 Ţalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania proti ţalovanému za celé konanie, t.j. za prvostupňové aj odvolacie konanie, keďţe rozsudok súdu prvého stupňa bol zmenený. Úspešnému ţalobcovi je priznaná náhrada uplatnených a účelne vynaloţených trov konania
1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanú ţalobu vo výške 70,- €, t.j., ako vyplývajú zo súdneho spisu, nakoľko ţalobca si trovy právneho zastúpenia do dnešného dňa nevyčíslil.
2 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) odvolacie konania
piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 1. júla 2016 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.