Obsah (4)

§ 151§ 142§ 211§ 224

2 Cdo 29/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Jozefa Kolcun

§ 151ods.

1 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z

1. marca 2008 sp. zn. 2 Cdo 40/2007 na dovolanie ţalobkyne rozsudok krajského súdu v zmeňujúcom výroku, ktorým bola ţaloba pokiaľ ide o sumu 1 215 000 Sk zamietnutá, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odmietol. Konštatoval, ţe pri určovaní výšky náhrady za bolesť a SSU v danej veci bolo treba vychádzať z vyhlášky, 2 Cdo 29/2009 3 ktorá v § 7 ods. 1 určuje výšku odškodnenia za bolesť a SSU za jeden bod 60 Sk (v čase vzniku škody) a v ods. 2 maximálnu výšku celkového odškodnenia (240 000 Sk, z toho za bolesť 72 000 Sk). V odseku 3 tohto ustanovenia umoţňuje súdu v prípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie za bolesť a SSU primerane zvýšiť i nad stanovený limit. Podľa ustálenej súdnej praxe zvýšenie odškodnenia za SSU na 20-násobok alebo viac ako 20-násobok je vyhradené prípadom, keď u poškodeného došlo k výraznému obmedzeniu alebo strate moţnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s jeho vysokou úrovňou kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody, ale aj jeho vylúčenie či obmedzenie účasti na plnom osobnom a rodinnom ţivote, či dokonca znemoţnenie výkonu ďalšieho povolania. V dôsledku choroby z povolania sú potom jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti stratené, ide takmer o vyradenie zo ţivota, či neschopnosť sám sa o seba postarať. Preto má súd moţnosť, aby v kaţdom jednotlivom a individuálnom prípade podľa svojej úvahy posúdil aké zvýšenie náhrady za bolesť a SSU je v konkrétnej posudzovanej veci primerané. Ustálená súdna prax však zároveň nemôţe vylúčiť určitú inú skupinu poškodených pokiaľ ide o posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky) s poukazom k výraznému obmedzeniu či k strate ich moţnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s tými, ktorí mali vysokú a mimoriadnu úroveň kultúrnych, športových, spoločenských, politických či iných aktivít v dobe pred vznikom choroby z povolania. Takýto postup by bol diskriminačný voči tejto skupine ľudí, keďţe ich (poškodených) nemoţno vyradiť z určitého práva. S poukazom na uvedené a zistený skutkový stav nesúhlasil s právnym záverom krajského súdu, podľa ktorého u ţalobkyne nejde o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky. Podľa názoru dovolacieho súdu rozhodnutie odvolacieho súdu nevystihuje rozsah obmedzenia ţalobkyne v jej ďalšom ţivote a v uplatnení v ňom. Týka sa to hlavne jej osobného, rodinného, spoločenského a kultúrneho ţivota. Je celkom vyradená z prác v domácnosti, zúčastňovania sa spoločenských udalostí tak ako predtým. Nemoţno preto súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, ţe zapojenie ţalobkyne (hlavne v rodinnom ţivote) nebolo na vysokej úrovni. Ako matka troch detí a manţelka zabezpečovala chod domácnosti, rodinný ţivot, z ktorých aktivít je v súčasnosti celkom vyradená v dôsledku závaţného postihnutia následkom choroby z povolania. Navyše jej celkový zdravotný stav zhoršuje aj zlá psychika (pocit menejcennosti). Preto v ďalšom konaní odvolací súd zváţi rozsah obmedzení ţalobkyne v ţivote a jej uplatnenia v spoločnosti a s ohľadom na to, odškodnenie zvýši nad stanovený limit. 2 Cdo 29/2009 4 Krajský súd v Košiciach (v poradí druhým) rozsudkom z
2. septembra 2008 sp. zn. 5 Co 123/2008 rozsudok súdu prvého stupňa po sumu 144 000 Sk potvrdil a nad uvedenú sumu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania vo výške 57 220 Sk k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, lebo na zistený skutkový stav síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyloţil. V danej veci poškodenie zdravia ţalobkyne (choroba z povolania) bolo zistené
4. 2003, preto pri odškodňovaní bolesti a SSU bolo potrebné vychádzať z vyhlášky. Náhrada za bolesť a SSU sú pritom dve relatívne samostatné zloţky náhrady škody na zdraví, i keď sú spoločne upravené v § 203 Zákonníka práce a podrobne vo vyhláške. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej škody a majú slúţiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné poţitky na vyrovnanie preţitých a preţívaných utrpení, strastí a obmedzení v ţivote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorázovo. Vyhláška osobitne upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a osobitne podmienky pre odškodnenie SSU a rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na náhradu SSU a naopak. Potom aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov podľa § 7 ods. 3 vyhlášky treba posudzovať osobitne. Pokiaľ ide o nárok (uplatnený ţalobkyňou) na zvýšenie odškodnenia za bolesť, dospel k záveru o dôvodnosti námietky premlčania vznesenej ţalovaným, pretoţe ţalobkyňa sa o tejto škode na zdraví dozvedela uţ z lekárskeho posudku o bolestnom z
6. 2003, keď uţ v tom čase bol jej zdravotný stav ustálený (inak by nebolo moţné lekársky posudok vypracovať) a ţalobu podala aţ dňa
8. 2005, t. j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti ale poukázal na to, ţe ţalobkyňa v dovolaní (proti rozsudku krajského súdu z
10. 2006) tento právny záver týkajúci sa premlčania bolestného nespochybnila, námietky sa týkajú len SSU a len týmito sa dovolací súd vo svojom rozhodnutí zaoberal (nie je moţné z neho vyvodiť, ţe by právny názor o premlčaní bolestného povaţoval za nesprávny). Čo sa týka moţnosti zvýšenia SSU postup podľa § 7 ods. 3 vyhlášky je svojou povahou výnimočný, lebo kvalitatívne predstavuje zmenu podmienok vyjadrenú pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými môţu byť napr. zmarenie alebo podstatné sťaţenie dosiahnutia celoţivotného cieľa alebo snaţenia, prípadne prínosu poškodeného v oblasti spoločenského, kultúrneho, politického, športového ţivota alebo podstatné obmedzenie uspokojovania ţivotných potrieb. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v právnych predpisoch definované a nie sú ani taxatívne, ani demonštratívne uvedené, ide o neurčitý pojem, ktorý bliţšie nie je obsahovo vymedzený, jeho obsah i rozsah 2 Cdo 29/2009 5 sa môţe meniť v závislosti od okolností konkrétneho prípadu a preto rozhodnutie súdu o aplikácii tohto právneho pojmu, musí byť vţdy výsledkom jeho cieľavedomej a vyčerpávajúcej úvahy. Súd musí vţdy skúmať aké mal poškodený predpoklady pre ţivotné a spoločenské uplatnenie pred vzniknutou ujmou na zdraví a vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môţe sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorými bolo SSU ohodnotené v lekárskom posudku primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia, a to bez akéhokoľvek obmedzenia, najmä bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom, v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy, avšak musí takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy vţdy riadne odôvodniť s prihliadnutím na mimoriadnu povahu a okolnosti konkrétneho prípadu. Vychádzajúc z uvedených zásad a záväzného právneho názoru dovolacieho súdu (v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa) dospel k záveru, ţe skutočnosti zistené súdom odôvodňujú zvýšenie sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu SSU na 10-násobok, t. j. 180 000 Sk, ktoré zvýšenie dostatočne zohľadňuje nepriaznivé následky, ktoré má poškodenie zdravia ţalobkyne pre jej ţivotné úkony a uspokojovanie i plnenie jej ţivotných a spoločenských potrieb a úloh (je v podstatnej miere obmedzená, resp. vylúčená zo spoločenského, rodinného, kultúrneho či športového ţivota, vyradená z prác v domácnosti). Pri posúdení primeranosti zvýšenia SSU vzal zreteľ na to, ţe ţalobkyňa následkom poškodenia zdravia je odkázaná na pomoc iných osôb a ţe sa stala plne invalidnou, ktorý stav má preukázateľne nepriaznivý vplyv na jej rodinný a osobný ţivot, jej ţivotné úkony a uspokojovanie jej osobných a spoločenských potrieb a ţe sa jej sťaţili moţnosti výkonu celej škály činností, ktoré pred poškodením zdravia vykonávala a dovolací súd nevyslovil záver o konkrétnom zvýšení odškodnenia SSU (aké zvýšenie povaţuje za primerané). Keďţe vedľajším účastníkom bolo ţalobkyni poskytnuté plnenie v sume 18 000 Sk, suma 18 000 Sk jej bola právoplatne priznaná, patrí jej ešte odškodnenie v sume 144 000 Sk. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O. s. p.

§ 142ods.

1, 3 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa nad uvedenú sumu (144 000 Sk) tak, ţe ţalobu zamietol, podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala ho v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe nebola predvolaná na pojednávanie (advokátom síce bola informovaná, ale bez pozvánky sa nechcela konania zúčastniť), nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) v otázke premlčania bolestného a primeranosti zvýšenia 2 Cdo 29/2009 6 základného bodového ohodnotenia SSU, v ktorej časti povaţovala rozhodnutie aj za nepreskúmateľné. Ţalovaný bol toho názoru, ţe odvolací súd predmetnú vec správne právne posúdil, preto navrhol dovolanie ţalobkyne zamietnuť. Vedľajší účastník sa v plnom rozsahu stotoţnil so záverom odvolacieho súdu o premlčaní bolestného a primeranosti zvýšenia SSU. Navrhol dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) a ţe ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Dovolanie ţalobkyne smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený, je teda prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. Podľa § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho vymedzenia dovolateľom je viazaný (§ 242 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd však nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch ustanovených v § 242 ods. 2 O. s. p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O. s. p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. zaoberal sa predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. ( t. j. či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci 2 Cdo 29/2009 7 právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným ). Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe ţalobkyňa namieta odňatie jej moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, ţe nebola predvolaná (osobne) na pojednávanie, ale len informovaná o pojednávaní svojím právnym zástupcom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa § 49 ods. 1 O. s. p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi. S výnimkou kedy je potrebný výsluch účastníka konania, nie je účasť na pojednávaní povinnosťou účastníka, ale jeho zástupcu. Predvolanie na pojednávanie doručené právnemu zástupcovi účastníka konania sa povaţuje za doručené účastníkovi, pričom pokiaľ z neho nevyplýva, ţe súd jeho účasť povaţuje za potrebnú, či nevyhnutnú, je výlučne na rozhodnutí účastníka, či bude na pojednávaní prítomný. Pokiaľ sa účastník neustanoví na pojednávanie, na ktoré mu cestou jeho právneho zástupcu bolo doručené predvolanie a na ktorom sa jeho právny zástupca zúčastní, nedochádza k odňatiu moţnosti účastníka konať pred súdom. Práva a záujmy, ktoré inak prináleţia účastníkovi, vykonáva a bráni jeho právny zástupca. Vychádzajúc tieţ zo zásady jednotnosti konania treba poukázať na skutočnosť, ţe ţalobkyňa bola v konaní uţ vypočutá a mala moţnosť sa k predneseným návrhom a tvrdeniam, ako aj k vykonanému dokazovaniu vyjadriť. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobkyni namietaným postupom odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Ďalšie vady konania uvedené v § 237 O. s. p. neboli dovolacím súdom zistené. Následne sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal správnosťou rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. či rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 2 Cdo 29/2009 8 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil neprávne právne závery. Predmetom konania bol ţalobkyňou uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky. Náhrada za bolesť a náhrada za SSU sú dve samostatné zloţky náhrady škody na zdraví, i keď sú vo vyhláške upravené spoločne. Vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie SSU. Preto aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, ako správne konštatoval odvolací súd (viď aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cdo 117/2000, 3 Cdo 114/2007). Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môţe súd odškodnenia za bolesť a za SSU primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia. V súlade s citovaným ustanovením mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a náhrady za SSU prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, t. j. prípadoch hodných osobitného zreteľa. Súd ich môţe v týchto prípadoch primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, avšak takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy súdu musí byť vţdy náleţite odôvodnené s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a okolnostiam konkrétneho prípadu. Dovolateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom z hľadiska primeranosti zvýšenia náhrady za SSU (dovolací súd vyslovil záver, ţe v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa), preto predmetom prieskumu dovolacím súdom bolo posúdenie správnosti záveru odvolacieho súdu o opodstatnenosti priznania zvýšenia náhrady za SSU zodpovedajúce 10-násobku zvýšenia základného bodového ohodnotenia (oproti rozsahu zvýšenia súdom prvého stupňa na 60-násobok). Predmetom prieskumu dovolacím súdom nebolo posúdenie správnosti záveru o premlčaní bolestného vzhľadom k tomu, ţe ţalobkyňa dovolanie v tejto časti proti rozsudku odvolacieho súdu z 30. 10. 2006 nepodala 2 Cdo 29/2009 9 (čo vyplýva z jeho obsahu) a správnosťou tohto záveru sa preto nezaoberal ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 25. 3. 2008, čo napokon odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval. Náhrada za SSU určená na základe počtu bodov stanovených lekárom predstavuje jednorazové odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojenie jeho ţivotných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh ( § 4 ods. 1 vyhlášky ). Podľa ustálenej súdnej praxe ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky umoţňuje zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit len vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy moţnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené či celkom stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody. V prejednávanej veci je z hľadiska skutkového stavu zistené, ţe u ţalobkyne bola hlásená choroba z povolania Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach (Hlásenie choroby z povolania z 22. 7. 2003) - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaţenia, ktorá mala nepriaznivé dôsledky pre jej ţivotné úkony a pre uspokojovanie i plnenie jej ţivotných a spoločenských potrieb a úloh (ako matka 3 detí a manţelka nemôţe vykonávať práce v domácnosti, zúčastňovať sa spoločenských udalostí, je odkázaná na pomoc iných osôb, je plne invalidnou). No u ţalobkyne neboli zistené také mimoriadne okolnosti vyplývajúce tak z jej veku alebo výrazných aktivít či uţ v kultúrnej, spoločenskej, politickej, športovej alebo inej oblasti, ktoré by v dôsledku zistenia choroby z povolania musela obmedziť, prípadne sa ich úplne vzdať. Preto odvolací súd tým, ţe zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal ţalobkyni zvýšenie náhrady za SSU v rozsahu 10-násobku základného bodového ohodnotenia, vec správne právne posúdil. Námietku ţalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v napadnutej časti nepovaţuje dovolací súd za dôvodnú. Ak odvolací súd mení súdom prvého stupňa priznanú výšku odškodnenia za SSU z dôvodu, ţe za primeranú povaţuje inú, v danom prípade niţšiu, musí v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia vysvetliť dôvody potreby zmeny náhľadu na primeranosť. To znamená, ţe musí poukázať na určité skutkové a právne významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých dôvodov dospel k záveru, ţe primeranou nie je náhrada, ktorú určil súd prvého stupňa, ale náhrada iná. Keďţe odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 220 O. s. p.) v dôsledku zmeny náhľadu na primeranosť 2 Cdo 29/2009 10 priznanej náhrady za SSU nahradzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. Len také rozhodnutie moţno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O. s. p.

§ 211ods.

2 O. s. p.). Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu preskúmateľný je, lebo obsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke, aký násobok základného bodového ohodnotenia vyjadruje primeranosť náhrady za SSU. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O. s. p.). Ţalovanému dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O. s. p.

§ 224ods.

1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. novembra 2009 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová