1 O. s. p. Krajský súd v Prešove (v poradí druhým rozhodnutím) rozsudkom z
1 O. s. p. Krajský súd v Prešove (v poradí tretím rozhodnutím) rozsudkom z
1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako aj rozsudku okresného súdu podal na základe podnetu ţalobcu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ţiadal ich zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe sa nemoţno stotoţniť s posúdením otázky aktívnej legitimácie na strane ţalobcu súdmi niţších stupňov. Do občianskoprávnych vzťahov vstupuje aj štát (§ 21 O. s. p.). Ak osobitný zákon neurčuje označenie tohto subjektu iným spôsobom, označuje sa ako účastník konania názvom Slovenská republika, a to s ďalším označením orgánu, ktorý za neho koná. Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje 2 M Cdo 21/2008 9 tvorbu a uskutočňovanie politiky v oblastiach podľa odseku 1 vrátane rozpočtovania súhrnného schodku verejného rozpočtu, tvorby a realizácie štátneho rozpočtu, politiky finančného trhu vrátane ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných sluţieb a politiky spravovania majetku verejnej správy vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére. Zo znenia § 21 ods. 2 O. s. p. vyplýva, ţe za štát pred súdom koná buď štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného zákona. Aktívnu legitimáciu pôvodného ţalobcu odvolací súd nesprávne odvodzoval z ustanovenia § 34 ods. 14 veta za bodkočiarkou zákona č. 330/1991 Zb., resp. ustanovenia § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. V zmysle oboch týchto zákonných ustanovení, právnická osoba, teda štátna organizácia lesného hospodárstva, resp. správca majetku vo vlastníctve štátu akým pôvodný ţalobca nepochybne je, môţe konať za štát len v prípadoch, ak ide o súdne konanie vo veci nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve štátu, to znamená vo veciach, keď je existencia vlastníckeho práva štátu k nehnuteľnostiam nesporná a štát je ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností. Z obsahu ustanovenia § 34 ods. 14 veta za bodkočiarkou zákona č. 330/1991 Zb. a z ustanovenia § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. nemoţno vyvodiť záver, ţe štátna organizácia lesného hospodárstva, resp. správca lesného majetku vo vlastníctve štátu má zákonné oprávnenie konať za štát v konaní o ţalobe týkajúcej sa existencie vlastníckeho práva štátu v prípadoch, ak je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník iný subjekt ako štát. Takáto právnická osoba v takomto prípade nie je oprávnená konať za štát uţ aj preto, ţe takéto nehnuteľnosti nemá a ani nemôţe mať v správe a na podaní ţaloby o určenie vlastníckeho práva štátu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve iných subjektov nemá ani naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Naliehavý právny záujem na podanie ţaloby o určenie vlastníckeho práva štátu k nehnuteľnostiam vo vlastnícke iných subjektov môţe mať iba štát, za ktorý koná pred súdom príslušný štátny orgán. Takýmto štátnym orgánom nemôţe byť Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, keďţe v tomto spore nejde o vec súvisiacu s pozemkovými úpravami, ale je ním podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 575/2001 Z.z. Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Pokiaľ by teda súdy náleţite a správne posúdili otázku aktívnej legitimácie na strane ţalobcu, dospeli by k záveru, ţe ţalobca v spore je aktívne legitimovaný a keďţe krajský súd je viazaný dôvodmi ním podaného odvolania, musel by sa zaoberať aj tou časťou odvolania ţalobcu, ktorou namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Je preto podľa jeho názoru nepochybné, ţe rozhodnutia 2 M Cdo 21/2008 10 súdov niţších stupňov sú postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O. s. p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 O. s. p. mimoriadne dovolanie moţno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.). V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov sú postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.) spočívajúcej v nesprávnom posúdení otázky aktívnej legitimácie ţalobcu. Podľa § 21 ods. 2 O. s. p. (účinného od 1.7.2007) za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými právnymi predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného zákona. 2 M Cdo 21/2008 11 Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné, obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu. Z obsahu spisu vyplýva, ţe pôvodným ţalobcom bol Slovenská republika – L., š.p., ako správca nehnuteľností, ku ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva. Tento podaním z 27.1.2005 (č.l. 308) doplnil ţalobu o presné a správne označenie ţalobcu Slovenská republika – Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Podaním doručeným súdu 10.7.2006 (č.l. 354) Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámilo, ţe v predmetnej veci s poukazom na predmet konania a dôvody ţaloby bude za ţalobcu Slovenskú republiku konať v zmysle § 21 ods. 2 O. s. p. Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Uznesením z 31.1.2007 (č.l. 360), ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.2.2007 súd prvého stupňa pripustil zámenu účastníkov konania na strane ţalobcu tak, ţe z konania vystúpil ţalobca Slovenská republika – L., š.p., a na jeho miesto do konania vstúpil ako ţalobca Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Rozhodujúcou otázkou namietanou generálnym prokurátorom Slovenskej republiky bola otázka oprávnenia konať za štát v danej veci, t.j. vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Nemoţno súhlasiť s právnym názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky, podľa ktorého je aktívne legitimovaným v danej veci (určenia vlastníckeho práva) ţalobca. Dovolací súd sa stotoţňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe týmto subjektom je pôvodný ţalobca, ktorý sa ako správca nehnuteľností domáha určenia svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. I pri určitých pochybnostiach o moţnosti odvodzovať toto oprávnenie z citovaného ustanovenia § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991, od účinnosti zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (od 1.9.2005) vyplýva oprávnenie tohto subjektu konať 2 M Cdo 21/2008 12 za štát aj z ustanovenia § 50 ods. 6 uvedeného zákona (správca lesného majetku vo vlastníctve štátu najmä zabezpečuje ochranu takéhoto majetku a zastupuje štát ako vlastníka v konaní pred súdom). Pretoţe právnym prostriedkom ochrany práv vlastníka je aj ţaloba o určenie vlastníckeho práva, aj podľa názoru dovolacieho súdu (zhodne s odvolacím súdom) je správca lesného majetku oprávnený konať za štát aj v súdnych konaniach, predmetom ktorých je určenie vlastníctva k tomuto majetku, ak je vlastníctvo spochybňované v priebehu faktického výkonu správy takéhoto majetku, vykonávanej ako správa lesného majetku vo vlastníctve štátu. Treba uviesť, ţe novelou Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenou zákonom č. 273/2007 Z.z. sa zmenilo znenie ustanovenia § 21 ods. 2 (za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu), podľa ktorého za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu, čo znamená, ţe nejde o zastúpenie (či poverenie), ale o subjekt samotný konajúci za štát. Napokon špeciálnu spôsobilosť vystupovať v mene štátu štátnej organizácie lesného hospodárstva (ešte pred novelou O. s. p.) moţno vyvodiť z ustanovenia čl. 1 ods. 11 zákona č. 256/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ako správne uzavrel odvolací súd. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorý namietal nesprávne posúdenie aktívnej legitimácie ţalobcu oboma súdmi niţších stupňov, ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O. s. p.). O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p., keď ţalovanej ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. novembra 2009 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu 2 M Cdo 21/2008 13 Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.