Obsah (12)

§ 179§ 5§ 16§ 7§ 8§ 9§ 10§ 157§ 212§ 127§ 22§ 224

Najvyšší súd 1Sžso/8/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 179ods.

1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z. z.“) potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, č. 1031-29/2013-BB zo dňa 15. októbra 2013 vo veci priznania nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 17. septembra 2010.

§ 179ods.

1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.

1. Pri svojom rozhodovaní ţalovaná vychádzala z toho, ţe Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo 1031-29/2013- BF3 zo dňa
2. októbra 2013 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), priznala ţalobcovi nárok na náhradu za bolesť, v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
3. septembra 2010, v sume 4614,00 EUR, ktorá bola určená

§ 5zákona č.

437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaţenie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 437/2004 Z. z.“). V zmysle § 99 zákona v spojení s § 83 zákona má zamestnanec zamestnávateľa

§ 16a fyzická osoba uvedená v § 17 ods.

2 ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania, nárok na náhradu za bolesť

osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 437/2004 Z. z.

§ 7ods.

1 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. 3 1Sžso/8/2015

§ 8ods.

4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

§ 9ods.

1 zákona č. 437/2004 Z. z. posudzujúci lekár hodnotí bolesť

sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.

§ 9ods.

6 zákona č. 437/2004 Z. z. pri súbehu dôvodov

odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby.

§ 9ods.

7 zákona č. 437/2004 Z. z. ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. V zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 437/2004 Z. z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v sporných prípadoch. 3. V rozhodnutí prvostupňového orgánu ţalovanej bolo konštatované, ţe po kontrole bodového hodnotenia bolestného v celkovej výške 1250 bodov, stanovenom posudzujúcim lekárom MUDr. J. H., primárom FBLR, Národné rehabilitačné centrum Kováčová, bolo zistené, ţe jednotlivé poloţky hodnotenia bolestného sú správne pouţité, zodpovedajú poškodeniu zdravia, ktoré ţalobca utrpel následkom pracovného úrazu, avšak

§ 9ods.

7 zák. č. 437/2004 Z. z. nesmie súčet bodového hodnotenia týkajúci sa poškodenia tej istej končatiny presiahnuť hodnotenie za anatomickú stratu končatiny v počte 150 bodov. Vzhľadom na priebeh, liečbu a povahu poškodenia na zdraví v súlade s ustanovením § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z. je moţné v tomto prípade hodnotiť bolesť do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby pri strate končatiny, t. j. 300 bodov. 4. Prvostupňové rozhodnutie konštatovalo poškodenia pravej hornej končatiny týkajúce sa nasledujúcich poškodení opísaných v lekárskom posudku MUDr. J. H.: - poloţka 113c - 15 bodov, - poloţka 115 - 15 bodov, 4 1Sžso/8/2015 - poloţka 130b - 50 bodov, - poloţka 131a - 25 bodov, - poloţka 155c - 60 bodov, - poloţka 158a - 40 bodov, - poloţka 232c - 170 bodov, - poloţka 248 - 250 bodov, čo má predstavovať celkom 625 bodov,

§ 9ods.

5 (b, c) zvýšené na dvojnásobok, teda celkovo 1250 bodov, avšak vzhľadom k vyššie uvedenému správny orgán mohol uznať len 150 bodov + 150 bodov, spolu 300 bodov.

1. Na základe podaného správneho odvolania bola dňa
2. apríla 2014 posudkovým lekárom ústredia vykonaná kontrola bodového ohodnotenia, z ktorej vyplýva, ţe v lekárskom posudku o bolestnom zo dňa
3. októbra 2011, ktorý vystavil poskytovateľ zdravotnej starostlivosti MUDr. J. H. boli všetky pouţité poloţky uvedené správne. Zodpovedali poškodeniu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
4. septembra
5. Boli akceptované všetky pouţité poloţky uvedené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti MUDr. J. H.. Celkový počet bodov 1250 však

zákona č. 437/2004 Z. z. o úrazovom poistení je nesprávny.

hlavného odborníka pre úrazovú chirurgiu Prof. MUDr. P. Š., CSc., ktorého oslovili je hodnotenie bolestného v zákone č. 437/2004 Z. z. o úrazovom poistení a náhrade za bolesť a o náhrade za sťaţenie spoločenského uplatnenia jednoznačné. Ak súčet jednotlivých poloţiek presahuje bodovo stratu končatiny môţe byť hodnotený súčet maximálne touto bodovou hodnotou (strata končatiny v tomto prípade poloţkou 159a) - amputácia - odňatie, exartikulácia v ramennom kĺbe), to je 150 bodov.

§ 9ods.

6 tohto zákona je moţné hodnotiť bolesť do výšky dvojnásobku

odseku 5 (infekcia rany, bolestivejší spôsob riešenia - operačné riešenia). V tomto prípade je dvojnásobok 300 bodov. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o úrazovom poistení v I. a III. časti, nie je moţné ich zamieňať so sadzbami za sťaţenie spoločenského uplatnenia, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o úrazovom poistení v II. a IV. časti. Záverom ţalovaná konštatovala, ţe ţalobca nedoloţil k odvolaciemu konaniu ţiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu bodového hodnotenia u ţalobcu v súvislosti s jeho pracovným úrazom, a preto dospela ako odvolací orgán k právnemu záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné v celom rozsahu a rozhodnutie pobočky potvrdila. 5 1Sžso/8/2015 II. Konanie na prvostupňovom súde A) 6. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal ţalobu zo dňa 20. júna 2014 na Krajský súd v Banskej Bystrici. 7. V ţalobných dôvodoch opätovne namietal nesprávny postup posudkových lekárov a ţalovanej, ktorý označil za zmätočný a nezákonný.

ţalobcu nie je v súlade s poţiadavkami vyplývajúcimi z ustanovení § 195 a § 196, ako aj § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto je aj v rozpore so zákonom č. 437/2004 Z. z., a to z týchto dôvodov: - ţalovaná vo veci neustanovila znalca, - v kontrolnom bodovom ohodnotení sa konštatuje, ţe bodové hodnotenie MUDr. H. je správne, pričom na hornej končatine nepripúšťa zvýšiť body nad hodnotu 150 + 150

poloţky č. 159a, v súčte 300 bodov, - poloţkou 232c – Poranenie dôleţitého periférneho nervu, porušenie úplné preukazuje, ţe zákonodarca určil základné bodové hodnotenie vo výške 170 bodov. Táto poloţka prevyšuje hodnotu poloţky 159a (150 bodov), - poloţkou 248 – Poranenie magistrálnych tepien preukazuje, ţe zákonodarca určil základné bodové hodnotenie aţ do výšky 250 bodov. Táto poloţka prevyšuje hodnotu poloţky 159a (150 bodov), - poloţkou 249 – Poranenie dôleţitých ţilových kmeňov preukazuje, ţe zákonodarca určil základné bodové hodnotenie aţ do výšky 250 bodov. Táto poloţka prevyšuje hodnotu poloţky 159a (150 bodov), - nebolo preukázané, ţe prof. MUDr. P. Š., CSc. bol zapísaný v zozname znalcov. Ďalej ţalobca poukázal na odmietnutie priznať zvýšené bodové hodnotenie a tým aj aplikovať § 9 ods. 5 písm. a/ aţ c/ v spojení s § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. a aj na nesprávnu aplikáciu § 9 ods. 6 a 7 zákona č. 437/2004 Z. z. 8. Ţalobca nesprávny postup a nezákonnosť vydaného rozhodnutia preukazuje tým, ţe zákon č. 437/2004 Z. z. v citovanom § 9 ods. 7 je jednoznačný v tom, ţe súčet bodového 6 1Sžso/8/2015 hodnotenia nesmie prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Zákonodarca tu odkazuje na anatomickú alebo funkčnú stratu, ktorá pre hornú (dominantnú) končatinu je hodnotená poloţkou 324 s hodnotou 900 bodov. Túto poloţku je moţné ešte

§ 10ods.

4 zvýšiť aţ na dvojnásobok, t.j. celkových 1800 bodov. Na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov ţiadal zrušiť napadnuté rozhodnutia ţalovanej ako aj jej pobočky a vec vrátiť na nové konanie.

1. Ţalovaná vo vyjadrení zo dňa
2. júla 2014 zopakovala argumenty týkajúce sa ňou uplatneného postupu v správnom konaní a navrhla ţalobu zamietnuť ako neopodstatnenú.
3. K námietke ţalobcu o neuplatnení poloţky č. 324 s hodnotou 900 bodov uviedla, ţe ide o poloţku, ktorá je v prílohe č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. uvedená v časti II. – sadzby bodového hodnotenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia, nie bodového hodnotenia za bolesť, čo je predmetom tohto konania.
4. K námietke, ţe v predmetnej veci nebol poţiadaný znalec o vyhotovenie znaleckého posudku, ţalovaná uviedla, ţe na základe ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. ak vzniknú pochybnosti o správnom hodnotení bolestného v LP môţu osoby uvedené v odsekoch 3 a poţiadať o vydanie znaleckého posudku, pričom touto osobou je aj ţalobca.

názoru ţalovanej v predmetnej veci ide o právne posúdenie § 9 ods. 5, 6, a 7 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré znalec nie je oprávnený vykonať, preto ţalovaná nepovaţovala za hospodárne a účelné v danej veci ustanoviť znalca. B)

1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa predmetnú vec prejednal s nariadením pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania predchádzajúceho jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na základe niţšie uvedených argumentov dospel k záveru, ţe ţaloba je nedôvodná. 7 1Sžso/8/2015
2. Vo svojom zamietajúcom rozsudku s odkazom na ustanovenia § 244, § 247 a § 250j ods. 1 O.s.p., § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1, 5, 6 a 7, 153 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. vyhodnotil námietky ţalobcu ako nedôvodné, nakoľko napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.
3. Krajský súd zdôraznil, ţe medzi účastníkmi nebolo sporné posúdenie zdravotného stavu ţalobcu obsiahnuté v lekárskom posudku, na základe ktorého ţalobca poţiadal o odškodnenie bolesti. Nebolo sporné, ţe ţalobca utrpel v zmysle sadzobníka bodového hodnotenia bolesti viacerými poškodeniami zdravia pravej ruky a ţe súčet bodového hodnotenia týchto poškodení predstavoval čiastku 625 bodov. Sporné bolo, či táto čiastka presahuje bodové hodnotenie anatomickej alebo funkčnej straty tejto končatiny. V podstate bolo sporné právne posúdenie skutočnosti, ţe ţalobca utrpel viacero poškodení zdravia pravej ruky. Ţalovaná v súlade s vyššie citovaným § 9 ods. 7 druhá veta zákona o náhrade za bolesť priznala náhradu za bolesť

zásady, ţe ak súčet bodov viacerých poškodení zdravia na jednej ruke prekročí sadzbu bodového ohodnotenia bolesti za anatomickú stratu tejto končatiny alebo funkčnú stratu tejto končatiny patrí ţiadateľovi bodové ohodnotenie bolesti maximálne do výšky, ktorá patrí za bolesť pri anatomickej alebo funkčnej strate končatiny. Bodové ohodnotenie bolesti za anatomickú stratu pravej ruky je stanovené v poloţke 159a príloha č. 1 zákona o náhrade za bolesť počtom bodov 150. Keďţe

lekárskeho posudku ţalobcovo poškodenie zdravia bolo sprevádzané dlhodobým a bolestivým spôsobom liečby a operačnými revíziami, toto bodové ohodnotenie bolo potrebné v zmysle lekárskeho posudku zvýšiť na dvojnásobok. Takýto postup bol v súlade s § 9 ods. 5 a 6 zákona o náhrade za bolesť. 15. K námietke ţalobcu o nezákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v tom, ţe ţalovaný nesmie rozhodnúť inak, ako je uvedené v lekárskom posudku bez toho, aby vykonal znalecké dokazovanie, krajský súd uviedol, ţe v prípade, ţe ţalovaná pri kontrole bodového hodnotenia posudkovým lekárom zistí, ţe je sporné, či ţiadateľ utrpel také poškodenie zdravia, ako je uvedené v lekárskom posudku, či uţ preto, ţe zdravotná dokumentácia takémuto poškodeniu zdravia nezodpovedá, alebo preto, ţe rovnaké poškodenie zdravia bolo v lekárskom posudku ohodnocované

viacerých sadzieb alebo z iného dôvodu, ktoré spochybňujú dané posúdenie zdravotného stavu ţiadateľa, nemôţe ţalovaná rozhodnúť

svojej úvahy 8 1Sžso/8/2015 a musí vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým je dokazovanie znalecké. Avšak, ak ţalovaná zistí pri kontrole bodového ohodnotenia chybu a nesprávnosť v lekárskom posudku, ktorá nie je výsledkom posudzovania zdravotného stavu ţiadateľa, je práve jej úlohou, aby takúto zistenú chybu vyhodnotila a rozhodla v súlade so zákonom. Zákon o sociálnom zabezpečení tak, ako je vo vyššie citovanom § 153 jednoznačne určil posudkovému lekárovi ţalovanej oprávnenie vykonať kontrolu bodového hodnotenia. Toto ustanovenie nie je samoúčelné, ale slúţi práve na to, aby v správnom konaní bolo zistené, ţe či lekársky posudok v časti bodového ohodnotenia zistených porušení zdravia bol v súlade so zákonom o náhrade za bolesť ako aj jeho prílohou č. 1. Zákon teda priamo predpokladá, ţe lekársky posudok, ktorý nie je vydaný orgánom štátnej správy, a teda nie je rozhodnutím, ktorým by bola ţalovaná pri rozhodovaní o ţiadosti o odškodnenie bolesti viazaná bez výnimky, podlieha ešte kontrole v konaní pred správnym orgánom. Keďţe v tomto prípade nebola zistená nesprávnosť týkajúca sa určenia rozsahu poškodenia zdravia, a teda ţalobcovho zdravotného stavu, nebol dôvod na jeho zisťovanie prostredníctvom znaleckého dokazovania znalca z medicínskych odborov. Preto námietka ţalobcu,

ktorej nezákonnosť postupu mala spočívať vtom, ţe nebolo vykonané znalecké dokazovanie, v tomto prípade neobstojí. 16. K tvrdeniu ţalobcu, ţe mal ţalovaný priznať ţalobcovi bodové hodnotenie bolesti uvedené v lekárskom posudku počtom bodov 1250, pretoţe nepresahuje bodové hodnotenie, ktorým sa ohodnocuje poškodenie zdravia pre účely sťaţenia spoločenského uplatnenia krajský súd zdôraznil, ţe zákon o náhrade za bolesť výslovne určil, ţe bolesť sa hodnotí

prílohy č. 1 a to konkrétne v I. a III. časti. Ţalobca sa v rozpore s tým doţadoval, aby ţalovaná rozhodla

prílohy č. 1 časť II..

tejto časti sa odškodňuje výlučne sťaţenie spoločenského uplatnenia, čo nebolo predmetom napadnutého rozhodnutia. 17. Ani námietku,

ktorej bolo napadnuté rozhodnutie nezákonné preto, ţe sa ţalovaná v napadnutom rozhodnutí odvoláva na stanovisko najvyššieho odborníka ministerstva zdravotníctva, s ktorým sa ţalobca nemal moţnosť oboznámiť nepovaţoval súd za dôvodnú. Z napadnutého rozhodnutia ani z obsahu spisu nevyplýva, ţe by sa v správnom konaní bolo vykonávalo dokazovanie odborným posudkom odborníka ministerstva zdravotníctva. Z rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaná na podporu svojho názoru poukazuje aj na názor inej osoby - odbornej autority. Z napadnutého je zrejmé, ţe ţalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie, pretoţe bol správne zistený skutkový stav a správne bolo 9 1Sžso/8/2015 jeho právne posúdenie na základe skutočností, ktoré boli v správnom konaní zistené a to na základe lekárskeho posudku a na základe kontroly bodového hodnotenia vykonanej v priebehu správneho konania opakovane posudkovými lekármi stým istým výsledkom. Posudzujúci lekár v lekárskom posudku ignoroval zásady na hodnotenie bolesti uvedené v § 9 ods. 7 zákona o náhrade za bolesť. To však neznamená, ţe ţalovaná nie je povinná toto ustanovenie aplikovať na svoje rozhodnutie. Práve naopak, úlohou ţalovanej bolo, aby zistené skutočnosti posúdila a aplikovala na ne právny predpis, čo aj urobila. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská 18. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 12. januára 2015 (č. l.50) ţalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovanej zruší a vec vráti na nové konanie. 19. Ţalobca v odvolaní opätovne namietal pouţitie stanoviska MUDr. P. Š., CSc., ktorého text povaţuje buď za účelovo „prekrútený“ alebo ţalovanou nesprávne uvedený, pričom nezodpovedá zmyslu a účelu zákona. Ţalobca upriamil pozornosť na pouţitie logického výkladu zákona, ktorý má prednosť pred výkladom gramatickým, čím preukazuje, ţe maximálny moţný limit smeruje k strate orgánu alebo končatiny (čo nesmie byť prekročené). V tomto prípade „strata hornej končatiny v ramennom kĺbe alebo medzi lakťovým a ramenným kĺbom“ na ţalobcovej dominantnej pravej hornej končatine

poloţky 324 má hodnotu 900 bodov. Dôkaz nesprávneho postupu vyplýva priamo zo zákona – z poloţiek 232c, 248 a 249, ktoré uţ vo svojom základe prevyšujú základné bodové hodnotenie pri poloţke 159a. a musia byť priznané. Aj preto zamietavý rozsudok trpí vadou, je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nakoľko v zamietavej časti je arbitrárny, nespĺňajúci kritéria na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

§ 157ods.

2 O.s.p..

1. Ţalobca ďalej poukázal na porušenie princípu súčinnosti, keď mu nebolo umoţnené oboznámiť sa s obsahom stanoviska MUDr. P. Š., CSc. a vyjadriť sa k nemu. Zo strany ţalovanej ide o procesné pochybenie, a teda o vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 10 1Sžso/8/2015
2. Ku kompetencii posudkového lekára, ktorou sa krajský súd v rozsudku zaoberal, ţalobca uviedol, ţe posudkový lekár nemá kompetenciu meniť lekársky posudok, pretoţe nie je „supervízor“ v medicíne, ktorý by suploval vysokošpecializované medicínske odvetvia. Preto súd prvého stupňa slová v texte „videl žalobca v tom, že žalovaný nesmie rozhodnúť inak, ako je uvedené v lekárskom posudku bez toho, aby vykonal znalecké dokazovanie“ nesprávne vyloţil. Ale pokiaľ súd prvého stupňa odôvodňuje zákonnosť postupu posudkového lekára ţalovanej, v tejto časti sa ďalej nevyporiadal s otázkou, či môţe aj zmeniť takýto lekársky posudok, často vydaný odborníkom, špecialistom na určité medicínske odvetvie, skúsený praktik a operátor pri ktorých treba sledovať iba vysoký stupeň odbornej erudície. Na túto druhú časť súd prvého stupňa nezaujal ţiadne stanovisko i keď má zásadný význam pre celú posudzovanú vec v tom, ţe rozlišuje obsah citované § 2

ods. 1 a

ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.. Iba takto mohlo byť vykonané posúdenie toho, či správne postupovala ţalovaná, keď vo veci neustanovila znalca s rovnakou alebo vyššou odbornou erudíciou, akú má osoba posudzujúceho lekára, MUDr. J. H., lekár, skúsený a dlhoročný súdny znalec, v medicíne odborník špecialista a ortopedický operátor. Preto ak súd prvého stupňa dospel k právnemu názoru (rozsudok strana 6), ţe „v tomto prípade nebola zistená nesprávnosť týkajúca sa určenia rozsahu poškodenia zdravia, a teda žalobcovho zdravotného stavu, nebol dôvod na jeho zisťovanie prostredníctvom znaleckého dokazovania znalca z medicínskych odborov“ ide o takú vadu konania, pre ktoré sa musí jeho rozhodnutie zrušiť. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sţso/41/2011, kde ţalovaná dvakrát priznala poloţku 232c.

1. Z vyjadrenia ţalovanej (č. l. 60) zo dňa
2. januára 2015 vyplýva, ţe na základe priloţenej dokumentácie bol postup pobočky správny. Ţalovaná vo vyjadrení zopakovala svoje právne závery vyplývajúce z lekárskeho posudku vyhotoveného
3. októbra 2011, čo doplnila aj tabuľkovou časťou, pričom poukázala na správnosť pouţitia poloţiek, no zároveň na nerešpektovanie § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z z. MUDr. H., na základe čoho mu bol vrátený na opravu, na čo nereagoval. Ţalovaná opätovne zdôraznila nesprávnosť tvrdenia ţalobcu o uplatnení poloţky 324 s hodnotou 900 bodov, nakoľko v predmetnej veci sa jedná o úrazovú dávku – náhradu za bolesť, ktorej bodové ohodnotenie je ustanovené v I. a II. časti prílohy č. 1 k zákonu 11 1Sžso/8/2015 č. 437/2004 Z. z., pričom ustanovenie § 3 ods. 2 druhej vety cit. zákona je jednoznačné a nespochybniteľné. Ďalej poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţso/52/2013 zo dňa
4. augusta 2014, kde sa Najvyšší súd zaoberá právnou otázkou, v akom rozsahu je moţné úpravu zákonodarcom stanovenú pre hodnotenie bolesti

§ 9ods.

7 zák. č. 437/2004 Z. z. pouţiť aj na hodnotenie spoločenského uplatnenia

1. Z uvedených dôvodov ţalovaná povaţovala odvolanie ţalobcu za neopodstatnené v celom rozsahu a ţiadala, rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a ţalobcovi nepriznať náhradu trov konania. IV. Právne názory odvolacieho súdu
2. Najvyšší súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 12 1Sžso/8/2015
2. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 27. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie ţalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými podstatnými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovanej. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo/84/2007, sp. zn. 6Sţo/98/2008, sp. zn. 1Sţo/33/2008, sp. zn. 2Sţo/5/2009 či sp. zn. 8Sţo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd stotoţňuje so skutkovými závermi 13 1Sžso/8/2015 krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
2. Ak v rámci ţalobných námietok Najvyšší súd dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovanej krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je moţné analogicky pouţiť aj vo vzťahu k argumentácii ţalovanej.
3. Vzhľadom na vyššie vyslovené závery po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. S § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody.
4. Ţalobca poukazoval najmä na nedostatočné odôvodnenie krajského rozhodnutia, na nemoţnosť sa vyjadriť sa k stanovisku MUDr. Š., neustanovenie znalca v konaní, ako aj na nesprávne skutkové a právne posúdenie spočívajúce v aplikácii § 9 ods. 7 druhá veta zákona č. 437/2004 Z. z. v súvislosti s poloţkou 159a.
5. Čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia krajským súdom, Najvyšší súd poukazuje na vyššie citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva jasný 14 1Sžso/8/2015 právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Najvyšší súd preto povaţuje túto námietku ţalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu za nepodloţenú.
6. V súvislosti s nemoţnosťou ţalobcu vyjadriť sa k stanovisku MUDr. Š., sa Najvyšší súd plne stotoţňuje s názorom krajského súdu vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, kde krajský súd poukázal na to, ţe sa v správnom konaní nevykonávalo dokazovanie odborným posudkom odborníka ministerstva zdravotníctva, ale ţalovaná na podporu svojho názoru odkázala aj na názor inej osoby – odbornej autority ministerstva zdravotníctva.
7. Ţalobca ďalej poukazoval na to, ţe mal byť do konania pribratý znalec za účelom vypracovania znaleckého posudku, nakoľko posudkový lekár nemá kompetenciu meniť lekársky posudok. Najvyšší súd k uvedenému uvádza, ţe rovnako ako krajský súd zastáva názor, ţe nesprávnosť v lekárskom posudku nie je výsledkom posudzovania zdravotného stavu ţiadateľa, ale v predmetnej veci ide o právne posúdenie aplikácie § 9 ods. 5, 6 a 7 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré nie je oprávnený vykonať znalec, ale ţalovaná. Zároveň Najvyšší súd poukazuje na to, ţe ani ţalovaná ani ţalobca nemali k jednotlivým poloţkám uvedeným v bodovom ohodnotení ako aj v kontrolnom bodovom ohodnotení námietky, sporné bolo výsledné bodové hodnotenie v súvislosti s uplatnením § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z..
8. Ţalobca v odvolaní opätovne namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie spočívajúce v aplikácii § 9 ods. 7 druhá veta zákona č. 437/2004 Z. z., a to v súvislosti s pouţitím poloţky 159a. 15 1Sžso/8/2015
9. V zmysle doterajšej súdnej praxe nesprávne právne posúdenie veci sa vymedzuje ako omyl v procese subsumácie (podriadenia) riadne zisteného skutkového stavu existujúcemu (t.j. účinnému) pozitívnemu právu vrátane právu komunitárnemu a medzinárodných organizácií.
10. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 7 druhá veta zákona č. 437/2004 Z. z., ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na tú istú končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny. Ţalobca s poukazom na logický výklad uvádza, ţe maximálny moţný limit smeruje k strate orgánu alebo končatiny, čo v danom prípade predstavuje poloţku 324 - Strata hornej končatiny v ramennom kĺbe alebo medzi ramenným a lakťovým kĺbom s hodnotou 900 bodov. S týmto názorom ţalobcu nie je moţné súhlasiť.
11. Tak, ako presne konštatovala ţalovaná, systematika zák. č. 437/2004 Z. z. od seba striktne odlišuje úpravu pouţiteľnú na podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a na zásady pre hodnotenie bolesti od toho istého pre sťaţenie spoločenského uplatnenia. Spoločným prienikom obidvoch oblastí je vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťaţení spoločenského uplatnenia a jeho náleţitosti. Z uvedeného dôvodu zák. č. 437/2004 Z. z. je v závere opatrený prílohou č. 1, ktorá sa člení na sekcie: I. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch, II. Sadzby bodového hodnotenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia pri úrazoch III. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri chorobách z povolania a IV. Sadzby bodového hodnotenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, čo je doplnené pomocnými tabuľkami a objasňujúcimi poznámkami. Zákon teda v §§ 9 a 10 odlišuje zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaţenia spoločenského uplatnenia, pričom poloţka 324,

ktorej by sa malo

ţalobcu postupovať, je uvedená v II. časti prílohy, teda v časti sťaţenia spoločenského uplatnenia, čo nemoţno aplikovať v konaní o náhradu za bolesť, nakoľko ide o dva samostatne uplatniteľné nároky. 16 1Sžso/8/2015

1. Z administratívneho spisu Najvyšší súd zistil, ţe ţalobca sa prostredníctvom svojej ţiadosti doručenej ţalovanej dňa 05.01.2012 domáhal priznania náhrady za bolesť z titulu pracovného úrazu ako aj náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia, avšak oba nároky sú posudzované samostatne. Následne vypracovaný lekársky posudok o bolestnom vypracovaný MUDr. J. H., ktorý stanovil celkový počet bodov 1250 bodov, bol po kontrole jeho správnosti prostredníctvom odboru lekárskej a posudkovej činnosti upravený prostredníctvom aplikácie § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z. z. na 300 bodov.
2. Uvedený postup ako vyplýva z predchádzajúcich rozhodnutí (napr. rozsudok sp. zn. 1Sţso/52/2013 zo dňa
3. augusta 2014) Najvyšší súd označil za súladný so zákonom, nakoľko účelom ustanovenia § 9 ods. 7 veta druhá zák. č. 437/2004 Z. z. pre situáciu je spôsobenia viacerých poškodení zdravia na tom istom orgáne alebo končatine, stanoviť limitáciu bodového hodnotenia bolesti, ktoré bez tohto obmedzenia mohli prekročiť svojim aritmetickým súčtom jednotlivých čiastkových poškodení toho istého orgánu alebo končatiny hodnotu, ktorá je zákonodarcom stanovená pre omnoho ťaţšie následky poškodenia zdravia spôsobené anatomickou alebo funkčnou stratou orgánu alebo končatiny. U poškodení na zdraví, ktoré sa nekoncentrujú na ten istý orgán alebo končatinu, zákonodarca takúto limitáciu hodnotenia bolesti neuplatňuje.
4. Čo sa týka argumentácie ţalobcu o moţných nezrovnalostiach v obsahu jednotlivých odborných termínov pouţitých zákonodarcom v zák. č. 437/2004 Z. z., Najvyšší súd uvádza, ţe správne súdnictvo posudzuje zákonnosť postupov oblastiach špecializovanej verejnej správy, kde pouţité právne pojmy majú svoj pôvod v odbornej terminológii, ktorá charakterizuje tú ktorú oblasť verejnej správy. Preto výklad odborných právnych pojmov, t.j. ich obsah a rozsah aplikácie je tesne spätý s odbornou terminológiou uvedených regulovaných odvetví verejnej správy. V prejednávanej veci sa vyskytujú nejasnosti v medicínskej terminológii v odvetví lekárskej vedy. Z uvedeného dôvodu nemôţe Najvyšší súd spochybňovať odborné stanovisko prof. MUDr. P. Š., CSc., ktoré je v zmysle § 127 ods. 4 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. aplikovateľná na objasnenie prípadných nejasností medzi pojmami amputácia a anatomická strata končatiny. Na základe uvedeného by sa poţiadavka na ustanovenie znalca na riešenie tejto otázky ako procesne neefektívna. 17 1Sžso/8/2015

§ 127ods.

1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.

§ 127ods.

4 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.

1. V tomto právnom názore sa Najvyšší súd neodlišuje od právnych názorov vyslovených v rozsudku sp. zn. 7Sţso/41/2011 z
2. augusta 2011 a zároveň v rozsudku sp. zn. 1Sţso/52/2013 zo dňa
3. augusta 2014, kde bolo konštatované, ţe: „

názoru odvolacieho súdu nemožno bez ďalších dôvodov prijať argumentáciu žalovanej, založenú len na akceptácii kontroly bodového vyhodnotenia vykonanej posudkovými lekármi, ak sa tieto kontrolné závery nevysporiadali s tvrdením, že

§ 9ods.

7 zákona, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny. Čo sa pod uvedeným pojmom „straty končatiny“ v danom prípade rozumie, je

názoru súdu odborná otázka, ktorej zodpovedanie pri rozdielnom názore podávateľa posudku o bolestnom a posudkové lekára poisťovne, patrí na posúdenie znalca.“ V. 43. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj argumentácie ţalovanej, a tieţ s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ citovaných rozhodnutí sp. zn. 7Sţso/41/2011 a sp. zn. 1Sţso/52/2013, od záverov ktorých nebol relevantný dôvod sa odchýliť (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 18 1Sžso/8/2015 Bude preto úlohou ţalovanej, aby sa v ďalšom konaní riadila právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku aţ do okamihu, keď postupom

§ 22zákona č.

757/2004 Z. z. o súdoch Najvyšší súd nevysloví iný právny záver. 44. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 28. júna 2016 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská