ust. § 61 ods. 2 písm. d) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.5.2006 (ďalej len „zákon o štátnej službe“). O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Žalobkyňa v žalobe namietala oneskorené podanie návrhu na uloženie disciplinárneho opatrenia s poukazom na ust. § 126b ods. 6 zákona o štátnej službe, pretože zastávala názor, že tento návrh bol podaný po uplynutí dvojmesačnej lehoty na jeho 2 6Sžo/15/2010 podanie, pretože k závažnému disciplinárnemu previneniu malo dôjsť 14.10.2005, o čom mal zamestnávateľ vedomosť, a teda návrh na začatie disciplinárneho konania musel byť podaný do 14.12.2005. Taktiež žalobkyňa namietala, že nie je daný dôvod pre postup
ust. § 60 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe, pretože na takýto postup musí ísť o zavinené závažné služobné previnenie t.j. ak vzhľadom na povahu porušenia služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia a mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená. Skutkový stav nebol
žalobkyne zo strany žalovaného správne vyhodnotený. Neprihliadol na stav vytvorených pracovných podmienok v mesiaci október
2 vety prvej O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je potrebné priznať úspech. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach listom zo dňa 27.10.2005 predložil v zmysle ust. § 61 ods. 2 písm.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 písm. b), c), n),
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť 4 6Sžo/15/2010 a ľudské práva,
1 zákona o štátnej službe štátny zamestnanec zodpovedá za služobné previnenie. Služobné previnenie je zavinené porušenie povinností štátneho zamestnanca.
2 zákona o štátnej službe závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo na inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená.
2 zákona o štátnej službe za závažné služobné previnenie možno štátnemu zamestnancovi uložiť tieto disciplinárne opatrenia:
1 prvá veta zákona o štátnej službe konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom disciplinárne konanie sa začína na návrh vedúceho úradu a v prípade porušenia služobnej disciplíny vedúcim úradu, sa disciplinárne konanie začína na návrh nadriadeného služobného úradu.
6 zákona o štátnej službe návrh na začatie disciplinárneho konania sa musí podať príslušnej disciplinárnej komisii do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o služobnom previnení. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobkyňa porušila povinnosti štátneho zamestnanca, ktoré disciplinárna komisia posúdila ako závažné disciplinárne previnenie a uložila jej disciplinárne opatrenie – prepustenie zo štátnej služby. Z priebehu administratívneho konania vyplynulo, že zistený skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný. Niet pochýb, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu povinností štátneho zamestnanca. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplynulo, že prvostupňový správny orgán videl závažnosť služobného previnenia v tom, že žalobkyňa si neplnila povinnosti štátneho zamestnanca
ust. § 53 ods. 1 písm. b), c), n,) u) zákona o štátnej službe riadne a včas, v určených lehotách a dlhšiu dobu nevykonávala všetky úlohy, ktoré patria k jej služobným povinnostiam. Uvedené disciplinárna komisia kvalifikovala ako závažné služobné previnenie
2 zákona o štátnej službe a dospela k tomu, že opodstatneným disciplinárnym opatrením v predmetnej veci je prepustenie zo stálej štátnej služby
2 písm. d) zákona o štátnej službe. Z odôvodnenia rozhodnutia však 5 6Sžo/15/2010 nevyplýva, ako dospela disciplinárna komisia k záveru, že porušenie povinností žalobkyne možno kvalifikovať ako závažné disciplinárne previnenie, čo je v rozpore s ustanovením § 60 ods. 2 zákona o štátnej službe,
ktorého musí správny orgán zohľadniť nielen povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, prípadne inú priťažujúcu okolnosť, ak je jeho škodlivosť zvýšená. Správny orgán v prejednávanom prípade iba všeobecne skonštatoval, že štátna zamestnankyňa svoje zákonné povinnosti porušovala tým, že ich nevykonávala riadne, včas, v určených lehotách. Uvedené nie je z pohľadu povinnosti správneho orgánu dostatočne a presvedčivo odôvodniť rozhodnutie, postačujúce. Odôvodneniu ako jednej z obsahových náležitostí rozhodnutia sa prikladá dôležitosť, nakoľko napĺňa jednu zo základných pravidiel konania, a to posilňuje dôveru v správnosť rozhodnutia. Taktiež plní kontrolnú funkciu pri prípadnom prieskume rozhodnutia. V odôvodení sa musí správny orgán vysporiadať jednak so skutkovými okolnosťami a jednak s právnym posúdením. Osobitne sa treba venovať odôvodneniu v prípadoch, keď správny orgán dospel záveru na základe inštitútu správnej úvahy.
názoru odvolacieho súdu zákon o štátnej službe dáva možnosť správnemu orgánu v prípade, ak odôvodnene dospel k tomu, že konanie štátneho zamestnanca je závažné porušenie služobnej disciplíny, uložiť za uvedené porušenie disciplinárne opatrenie uvedené v ustanovení § 61 ods. 2 zákona, a to na základe správnej úvahy. Práve v takom prípade sa musí správny orgán dostatočne jasne a presvedčivo vysporiadať nielen s právnym posúdením, že či skutočne došlo k závažnému služobnému previneniu posúdením všetkých hľadísk (povaha konania, spôsob konania, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo na inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená), ktoré takéto posúdenie vyžadujú, ale i k primeranosti disciplinárneho opatrenia, ktoré uložil. Z dôvodu absencie uvedených skutočností v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu je rozhodnutie pre nedostatok dôvodov v tej časti nepreskúmateľné. Uloženie disciplinárneho opatrenia – prepustenie zo štátnej služby je tak vážny zásah do práv štátneho zamestnanca, že dostatočné odôvodnenie rozhodnutia sa javí ako nanajvýš nevyhnutné. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne, vznesenou v odvolaní voči rozhodnutiu krajského súdu, ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti treba podotknúť, že skutkový stav bol zistený dostatočne, a ako to vyplýva z predloženého spisu, nebol ani medzi účastníkmi sporný, preto považuje odvolací súd túto námietku za nedôvodnú. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia, je zrejmé, že krajský súd pri svojom rozhodovaní nechal úplne bez povšimnutia žalobkyňou namietnutý nesprávne vyhodnotený skutkový stav ako i jeho nesprávne právne posúdenie. Pri svojom rozhodovaní vôbec nebral zreteľ na nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu a tým dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Záverom je však potrebné uviesť, že krajský súd žalobnú námietku ohľadne nedodržania lehoty na podanie disciplinárneho návrhu vyhodnotil správne, s ktorej odôvodnením sa odvolací súd v tejto časti stotožňuje. Úlohou správneho orgánu bude v ďalšom konaní opätovne prejednať disciplinárne previnenie žalobkyne s ohľadom na právny záver odvolacieho súdu. V prípade, ak správny 6 6Sžo/15/2010 orgán opätovne kvalifikuje konanie žalobkyne ako závažné služobné previnenie bude potrebné, aby sa pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia dostatočne jasne a presvedčivo vysporiadal s tým, či sú splnené predpoklady uvedené v ust. § 60 ods. 2 zákona o štátnej službe a dôsledne ich rozobral. Taktiež pri určovaní druhu sankcie v rámci správnej úvahy je nevyhnutné odôvodniť jej primeranosť s ohľadom na charakter disciplinárneho previnenia. S ohľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
3 vety prvej O.s.p. zmenil tak, že zrušil rozhodnutie správneho orgánu vrátane prvostupňového rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa ako i správne orgány sú
4 O.s.p. viazané právnym názorom odvolacieho súdu. O trovách konania (odvolacieho a aj prvostupňového) rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni právo na ich náhradu v celkovej sume 556,58 eura. Trovy konania na súde prvého stupňa pozostávajú zo súdneho poplatku za žalobu v sume 66,38 eura (zaplatených 2.000,--Sk) a z trov právneho zastúpenia v sume 490,20 eura, ktoré tvorí tarifná odmena za 2 úkony právnej služby v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd)
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) dvakrát po 1.260,--Sk, čo činilo 2.520,--Sk, t.j. 83,65 eura, za 1 úkon právnej služby v roku 2009 (účasť na pojednávaní dňa 25.9.2009) vo výške 53,49 eura, DPH z celkovej výšky tarifnej odmeny (137,14 eura) v sume 26,06 eura, ďalej paušálna náhrada
3 vyhlášky dvakrát po 164,--Sk, čo činilo 328,--Sk, t.j. 10,89 eura (za rok 2006) a jedenkrát 6,95 eura (za rok 2009), náhrada za stratu času
1 vyhlášky za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 25.9.2009 z Košíc do Bratislavy a späť - 11 hodín, t.j. 11,59 eura x22 polhodín, čo činí 254,98 eura, a napokon cestovné vlastným motorovým vozidlom zn. Š. EČ K. do výšky cestovného vlakom z Košíc do Bratislavy a späť, t.j. 27,09 eura x2, čo činí 54,18 eura. Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyňa neuplatnila, a preto jej súd ich náhradu nepriznal (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet advokáta, ktorý zastupoval žalobkyňu, ktorej bola prisúdená náhrada trov konania (§ 149 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 15. decembra 2010 JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.