názoru ţalobcu došlo zároveň k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prístup k spravodlivosti
čl. 46 ods. 1 Ústavy. Namietal, ţe o jeho odvolaní proti rozsudku ako aj uzneseniu prvostupňového súdu rozhodoval senát Krajského súdu v Košiciach, ktorý, aţ na jedného člena, bol totoţný so senátom, ktorý rozhodoval vo veci sp. zn. 3 Co 25/2006 o jeho odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4 C 33/2005, ktorým zamietol jeho návrh na vyslovenie neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru. Taktieţ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci, tak ako ho uvádzal v konaní pred súdmi. Ţalovaný 1/ navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť, nakoľko nedošlo k takej vade konania, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozsudku. Ţalovaný 2/ navrhol dovolanie ţalobcu pre neprípustnosť odmietnuť a zaviazať ho k náhrade trov dovolacieho konania vo výške 147,84 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. K časti dovolania, ktorou ţalobca napadol potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, ţe
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 5 Cdo 106/2010 4 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani
ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Pokiaľ ide o časť dovolania, ktorou ţalobca napadol výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd odvolanie ţalobcu odmietol, jeho prípustnosť treba posudzovať
O.s.p., a nie
Ide totiţ o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle § 167 ods. 1 veta druhá O.s.p. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti, ktorou odvolací súd odvolanie ţalobcu odmietol, nevykazuje niektorý zo znakov uvedených uznesení, je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie
Pokiaľ ide o časť dovolania, ktorou ţalobca napadol výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolací súd jeho prípustnosť posudzoval tieţ
ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu. Ani táto dovolaním napadnutá časť rozhodnutia odvolacieho súdu nevykazuje 5 Cdo 106/2010 5 niektorý zo znakov uznesení uvedených v § 239, teda ani v tomto prípade Občiansky súdny poriadok dovolanie nepripúšťa. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania
a § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil. So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. 5 Cdo 106/2010 6 O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a ţalobcovi neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 5 Cdo 106/2010 7 Odňatie moţnosti konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľ vyvodzuje z toho, ţe prvostupňový súd nerozhodoval v konaní o ţalobe v takom znení, ako to bolo pripustené uznesením zo dňa
ţaloby ţalobcu, nedošlo k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. So zreteľom na obsah dovolania, v ktorom ţalobca namietal, ţe o jeho odvolaní v danej veci rozhodoval senát Krajského súdu v Košiciach, ktorý, aţ na jedného člena, bol totoţný so senátom, ktorý rozhodoval vo veci sp. zn. 3 Co 25/2006 o jeho odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4 C 33/2005, ktorým zamietol jeho návrh na vyslovenie neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru, dovolací súd ďalej skúmal, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. g/ O.s.p.
ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. je vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci, alebo jeho osobný vzťah k účastníkov konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec, a preto vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. 5 Cdo 106/2010 8 Dovolací súd dospel k záveru, ţe v preskúmavanej veci nie sú dané dôvody prípustnosti dovolania
g/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu nezistil ţiadne okolnosti právne relevantné z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., teda okolnosti, ktoré by boli objektívne schopné spochybniť nestrannosť a nezaujatosť vec prejednávajúcich sudcov. Pokiaľ dovolateľ argumentoval tým, ţe o jeho odvolaní v danej veci rozhodoval senát Krajského súdu v Košiciach, ktorý, aţ na jedného člena, bol totoţný so senátom, ktorý rozhodoval vo veci sp. zn. 3 Co 25/2006 o jeho odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4 C 33/2005, ktorým zamietol jeho návrh na vyslovenie neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru, dovolací súd uvádza, ţe táto okolnosť nemôţe zakladať vylúčenie týchto sudcov. Základom pre vylúčenie sudcu totiţ môţu byť len objektívne existujúce, zákonom predpokladané skutočnosti a nie iba to, ţe postup súdu alebo jeho rozhodnutie sa nezhoduje so subjektívnymi predstavami a názormi účastníka konania na vecnú správnosť, zákonnosť alebo spravodlivosť súdnych rozhodnutí. Navyše samotní sudcovia (členovia senátu 3 Co) - JUDr. M. S., JUDr. E. F. a JUDr. L. D., ktorých zaujatosť ţalobca v dovolaní namietal, vo svojich vyjadreniach k námietke zaujatosti uviedli, ţe v danej veci k účastníkom a k ich právnym zástupcom nemajú taký vzťah, ktorý by bol spôsobilý vyvolať pochybnosť o ich nezaujatosti. Moţno preto uzavrieť, ţe v prejednávanej veci nerozhodli vylúčení sudcovia, a preto nedošlo k namietanej procesnej vade
g/ O.s.p. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide 5 Cdo 106/2010 9 o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
1 písm. a/ tejto vyhlášky vo výške 53,49 €, čo pri pripočítaní DPH (10,16 €) a náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (6,95 €) predstavuje spolu 70,60 €. Ţalovanému 1/ trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. júla 2010 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.