1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z
c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. T. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Piešťany rozsudkom zo 16. septembra 2009, sp. zn. 2 T 234/2008, uznal obvineného vinným zo spáchania zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe - od nezisteného mesiaca v období jari roku 2006 do dňa 05.12.2006 na rôznych miestach v meste H. donútil pod hrozbou bitia a taktieţ bitím fackami, päsťami a kopaním do celého tela M. O. pod zámienkou vyplatenia fiktívneho dlhu vo výške 100 000 Sk (3 319,39 Eur) k predaju jeho 3 – izbového bytu na adrese H., Ţ. X., z čoho mu M. O. vyplatil 60 000 Sk (1 991,64 Eur), ďalej k uzatvoreniu úveru so S. S., a. s., B., na sumu 150 000 Sk (4 979,09 Eur), k uzatvoreniu dvoch zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spol. E., a. s., D., spolu na sumu 16 000 Sk (531,10 Eur), k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou P., B., na 2 4 Tdo 71/2015 sumu 10 000 Sk (331,94 Eur), k uzatvoreniu zmluvy o úvere č. X so spoločnosťou T., s.r.o., na nákup domáceho kina Panasonic v hodnote 25 800 Sk (856,40 Eur), k uzatvoreniu zmluvy so spoločnosťami O., a.s. a T., a.s., v presne nezistených výškach, pričom získané peniaze a spotrebný tovar si ponechal, následne v presne nezistený deň mesiaca september 2006 zobral poškodenému bankomatovú kartu od jeho účtu, vedeného v spoločnosti T., a.s., B., prostredníctvom ktorej v rôznych bankomatoch vykonal neoprávnené výbery finančnej hotovosti v nezistenej výške, čím spôsobil M. O. škodu najmenej 261 800 Sk (8 690,17 Eur). Za to súd uloţil obvinenému
2, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov.
2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon uloţeného trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.
1 Tr. por. súd obvineného zaviazal na úhradu škody vo výške 8 690,17 Eur poškodenému M. O. a so zvyškom nároku poškodeného
2 Tr. por. odkázal na občianske súdne konanie. Súd zároveň zrušil výrok o treste uloţený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Trnava zo
1 písm. a/ aţ c/ Tr. por. zrušil a
1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Následne Okresný súd Piešťany rozsudkom zo 16. septembra 2013, sp. zn. 2 T 234/2008, uznal obvineného vinným zo spáchania zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. na rovnakom skutkovom základe. 3 4 Tdo 71/2015 Za to obvinenému uloţil
2, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon uloţeného trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.
1 Tr. por. súd obvineného zaviazal na úhradu škody vo výške 8 690,17 Eur dedičke poškodeného J. B. a so zvyškom nároku ju
2 Tr. por. odkázal na občianske súdne konanie. Súd zároveň zrušil výrok o treste uloţený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Trnava zo
1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného odsúdil
2, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráţenia. Zároveň odvolací súd zrušil výrok o treste uloţený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Trnava zo
1 písm. c/, písm. d/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por., teda ţe bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, hlavné pojednávanie bolo 4 4 Tdo 71/2015 vykonané v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, a rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V bliţšom odôvodnení dovolania uviedol, ţe súdy nesprávne vyhodnotili dôkazy, nesprávne ustálili skutkový stav a nesprávne rozhodli aj o otázke viny. Vykonané dôkazy a rozpory vyhodnotili jednostranne v jeho neprospech, postupovali v rozpore so zásadou „in dubio pro reo“, pričom on sa skutku nedopustil, a preto mal byť spod obţaloby oslobodený. Vyšetrovateľ odmietol vykonať dôkazy tak, aby bol riadne zistený skutkový stav veci, neboli vykonané dôkazy, ktoré navrhol (svedok M. M., R. T.) a nebol zabezpečený výpis z registra trestov na svedka P. D., ktorý ţiadal. V konaní nebol produkovaný ţiaden objektívny dôkaz o tom, ţe poškodeného bil, a nebol ani pribratý znalec z odboru zdravotníctva. Rovnako namietal nevierohodnosť výpovede svedkyne M. Č. a V. G.. Ďalej namietal, ţe mu bolo znemoţnené vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom, v prípravnom konaní mu neboli riadnym spôsobom oznamované termíny jednotlivých úkonov, v dôsledku čoho sa na nich nemohol zúčastňovať a klásť svedkom a poškodeným otázky, v prípravnom konaní bola porušená zásada kontradiktórnosti. Dôkazy teda boli získané v rozpore s ustanovením § 119 ods. 2 Tr. por. Všetky výpovede poškodeného v prípravnom konaní i v konaní pred súdom boli vykonané nezákonne a bolo porušené jeho právo na obhajobu. V rámci porušenia práva na obhajobu obvinený tieţ namietal, ţe mu nebol pridelený obhajca napriek tomu, ţe o to ţiadal. Dovolací dôvod
1 písm. d/ Tr. por. obvinený vymedzil tak, ţe súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky
2 Tr. por., a z takto vykonaného dokazovania vychádzal, preto je rozhodnutie zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. videl obvinený okrem uţ skôr uvedených skutočností v tom, ţe súdy v jeho prípade aplikovali ustanovenie § 189 ods. 2 Tr. zák., hoci sa takého trestného činu nedopustil a nedopustil sa ani ţiadneho takého skutku, ktorý by vykazoval znaky trestného činu. Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol zrušiť obe napadnuté rozhodnutia a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. 5 4 Tdo 71/2015 Rovnopis dovolania bol v zmysle § 376 Tr. por. doručený na vyjadrenie prokurátorovi a dedičke poškodeného. Prokurátor vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dôkazy v trestnom konaní boli vykonané v súlade so zákonom a v dostatočnom rozsahu na vydanie spravodlivého meritórneho rozhodnutia. Obţalovaný mal moţnosť radiť sa s obhajcom a vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom, keďţe hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho prítomnosti, preto nedošlo k porušeniu práva na obhajobu ani k odopretiu moţnosti obvineného zúčastniť sa hlavného pojednávania. Rozhodnutie
prokurátora bolo zaloţené na dôkazoch, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané v súlade so zákonom, a nedošlo ani k chybám spočívajúcim v nesprávnom právnom posúdení skutku, preto nie sú naplnené dovolacie dôvody. Vzhľadom na uvedené navrhol dovolanie
c/ Tr. por. odmietnuť. Dedička poškodeného sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Vyjadrenie prokurátora bolo doručené na vyjadrenie obvinenému a jeho obhajcovi (I. ÚS 355/2015). Obvinený sa k vyjadreniu prokurátora sám písomne vyjadril, pričom uviedol, ţe s dovolaním podaným jeho obhajcom sa naďalej plne stotoţňuje. Nikdy nebohému poškodenému neublíţil, naopak – pomáhal mu. Všetko bolo voči jeho osobe vymyslené a existujú svedkovia, ktorí môţu dosvedčiť jeho nevinu. Na záver uviedol, ţe má manţelku a maloleté deti, preto verí, ţe mu dovolací súd na základe jeho dovolania vyhovie. Obhajca v mene obvineného podal k vyjadreniu prokurátora písomné vyjadrenie, v ktorom sa s názorom prokurátora nestotoţnil, a v ďalšom podrobne poukázal na dovolacie dôvody uvedené v dovolaní, na ktorom v plnom rozsahu zotrval. Vyjadrenie obvineného a jeho obhajcu bolo zaslané prokurátorovi a dedičke poškodeného, ktorí sa k nim ďalej nevyjadrovali. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, ţe dovolanie proti napadnutému právoplatnému rozhodnutiu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. h/, § 566 ods. 3 6 4 Tdo 71/2015 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky
1, ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náleţitosti uvedené v § 374 Tr. por., a boli splnené aj podmienky
4 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, ţe dovolanie je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por., nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené namietané dôvody dovolania. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Moţnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Porušením práva na obhajobu sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe v zmysle § 37 Tr. por. Ide obzvlášť o situáciu, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, ţe ho mal mať, a zároveň orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase reálne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, prípadne ak ide o iné pochybenie súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku ktorého dôjde k odňatiu alebo znemoţneniu riadneho uplatnenia procesných práv obvineného. Intenzita takéhoto porušenia musí dosahovať stupeň zásadnosti, teda takéto porušenie musí kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do moţnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obţaloby. V súvislosti s dokazovaním môţe byť tento dovolací dôvod naplnený len za situácie, ţe súd nevyhovie návrhom obvineného na vykonanie alebo doplnenie dokazovania, pričom svoje rozhodnutie neodôvodní. Obvinený v súvislosti s právom na obhajobu namietal, ţe vyšetrovateľ odmietol vykonať dôkazy tak, aby bol riadne zistený skutkový stav veci, neboli vykonané dôkazy, ktoré navrhol (svedok M. M., R. T.) a nebol zabezpečený výpis z registra trestov na svedka P. 7 4 Tdo 71/2015 D., ktorý ţiadal. V konaní nebol produkovaný ţiaden objektívny dôkaz o tom, ţe poškodeného bil, a nebol ani pribratý znalec z odboru zdravotníctva. Rovnako namietal nevierohodnosť výpovede svedkyne M. Č. a V. G.. K uvedenej námietke dovolací súd uvádza nasledovné : Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe obvinený bol vypočutý
1 písm. c/ Tr. por. ani iného z dovolacích dôvodov. Dovolací súd totiţ nie je v tomto štádiu konania po právoplatnosti rozhodnutia oprávnený preskúmavať hodnotenie dôkazov, ktoré prináleţí len súdom niţšieho stupňa. Ďalej obvinený v rámci uvedeného dovolacieho dôvodu namietal, ţe mu bolo znemoţnené vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom, v prípravnom konaní mu neboli riadnym spôsobom oznamované termíny jednotlivých úkonov, v dôsledku čoho sa na nich nemohol zúčastňovať a klásť svedkom a poškodenému otázky, v prípravnom konaní bola porušená zásada kontradiktórnosti. Nebol mu pridelený obhajca napriek tomu, ţe o to ţiadal.
1 Tr. por. policajt môţe povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umoţniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný 9 4 Tdo 71/2015 predpoklad, ţe ho nebude moţné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu jednoznačne vyplýva, ţe účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch nie je povinná. Je to právo, ktoré obvinený vyuţiť môţe a nemusí, a pokiaľ sa rozhodne ho vyuţiť, musí orgán činný v trestnom konaní poţiadať o povolenie. Udelenie povolenia je potom na výlučnom zváţení rozhodujúceho orgánu, pričom Trestný poriadok demonštratívne vypočítava situácie, za ktorých by takéto povolenie malo byť udelené. Ide o situáciu, kedy obvinený nemá obhajcu a zároveň úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, ţe ho nebude moţné vykonať v konaní pred súdom. Dôvodný predpoklad si pritom vyţaduje vyššie percento istoty, ţe k tomu dôjde. Základnou podmienkou však je vznesenie poţiadavky na takýto úkon zo strany obvineného, ku ktorého v prejednávanej veci nedošlo, pretoţe z obsahu vyšetrovacieho spisu nevyplýva, ţe by obvinený v priebehu prípravného konania o takúto účasť ţiadal. Naopak – z priebehu prípravného konania vyplýva, ţe obvinený nemal záujem ani preštudovať vyšetrovací spis, ktorá moţnosť mu bola zo strany orgánov činných v trestnom konania daná, a to aj napriek tomu, ţe na preštudovaní sa zúčastnil, ale tento úkon odmietol vykonať s poukazom na to, ţe je nevinný. Dovolací súd v tejto súvislosti dodáva, ţe neúčasť obvineného na výsluchoch počas prípravného konania nemá vplyv na realizáciu jeho práv na obhajobu, keď v priebehu ďalšieho konania pred súdom mal moţnosť nielen sám, ale aj prostredníctvom obhajcu, klásť svedkom otázky, ktorú moţnosť aj obhajca vyuţil (najmä hlavné pojednávanie 26. septembra 2012, 16. septembra 2013). Námietku obvineného týkajúcu sa neustanovenia obhajcu povaţuje dovolací súd za irelevantnú, pretoţe z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa krajským súdom bol tento nedostatok odstránený a obvinenému bol súdom ustanovený obhajca Mgr. Radovan Ulehla (opatrenie predsedníčky senátu zo 17. augusta 2011), prostredníctvom ktorého realizoval svoje právo na obhajobu v celom ďalšom konaní. Z uvedeného je zrejmé, ţe námietky obvineného k tomuto dovolaciemu dôvodu v rozsahu, v akom ich uplatnil, neboli preukázané. 10 4 Tdo 71/2015
1 písm. d/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Uvedený dovolací dôvod obvinený vymedzil tak, ţe súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky
2 Tr. por. Rovnako táto námietka obvineného je neopodstatnená. Zo súdneho spisu je evidentné, ţe po zrušení prvostupňového rozhodnutia krajským súdom sa hlavné pojednávanie niekoľkokrát odročovalo aj z dôvodu neprítomnosti obvineného (dňa
1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Obvinený v tejto súvislosti namietal, ţe v prípravnom konaní bola porušená zásada kontradiktórnosti, pretoţe o výsluchu poškodeného a svedkov nebol upovedomený a dôkazy boli na hlavnom pojednávaní vykonané v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, teda boli získané v rozpore s ustanovením § 119 ods. 2 Tr. por. Všetky výpovede poškodeného v prípravnom konaní i v konaní pred súdom boli preto vykonané nezákonne. Obvinený v rámci tohto dovolacieho dôvodu uvádza len okolnosti, ku ktorým uţ sa dovolací súd vyjadril v rámci ostatných namietaných dovolacích dôvodov, ktoré nepovaţuje za naplnené, preto v tomto rozsahu na svoju argumentáciu v plnom rozsahu poukazuje. Práva obvineného neboli v konaní porušené, preto z hľadiska ním uvedených námietok nemoţno dôkazy, na ktorých súdy niţšieho stupňa zaloţili svoje rozhodnutia, povaţovať za nezákonné.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití 11 4 Tdo 71/2015 iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. videl obvinený v tom, ţe súdy v jeho prípade aplikovali ustanovenie § 189 ods. 2 Tr. zák., hoci sa takého trestného činu nedopustil a nedopustil sa ani ţiadneho takého skutku, ktorý by vykazoval znaky trestného činu. Taktieţ uviedol, ţe súdy nesprávne ustálili skutkový stav a nesprávne rozhodli aj o otázke viny. Vykonané dôkazy a rozpory vyhodnotili jednostranne v jeho neprospech, postupovali v rozpore so zásadou „in dubio pro reo“, pričom on sa skutku nedopustil, preto mal byť spod obţaloby oslobodený. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku a pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia je pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu objasnený, a to v takej intenzite, ţe to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371 ods. 5 Tr. por.). O nesprávnu právnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin v tomto prípade nešlo, alebo ak išlo o iný trestný čin, neţ ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom takáto nesprávna subsumpcia bola v neprospech obvineného (teda spravidla pôjde o prísnejšie trestnú skutkovú podstatu). V tejto súvislosti však treba podotknúť, ţe dovolací súd pri preskúmavaní uvedeného dovolacieho dôvodu nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku, čo je explicitne vyjadrené i v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr. por. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok je vecou súdu prvého, prípadne druhého stupňa, a dovolací súd uţ nie je oprávnený zistený skutok skúmať ani prehodnocovať, ale musí ho ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Rovnako to platí o dôkazoch vykonaných súdmi niţšieho stupňa a ich hodnotení, ktoré sú predpokladom pre ustálenie skutkových záverov. Z podstaty dovolateľom tvrdených námietok (a to nielen tých, ktoré sú podradené pod dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por.) spočívajúcich v nesprávnom vyhodnotení dôkazov, v nevykonaní ním navrhnutých dôkazov, nedôveryhodnosti svedkov vyplýva, ţe smerujú proti správnosti a úplnosti zisteného skutku, rozsahu a hodnoteniu 12 4 Tdo 71/2015 vykonaného dokazovania, preskúmavanie ktorých je v zmysle uvedeného dovolacím súdom neprípustné. In medias res namietaného dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd uvádza, ţe po preskúmaní veci nezistil v rozhodnutiach súdov niţších stupňov také pochybenia, ktoré by znamenali naplnenie dôvodov dovolania v zmysle uvedeného ustanovenia. Z vymedzenia skutku tak, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, je jednoznačné, ţe je trestným činom a ţe obvinený naplnil jeho skutkovú podstatu tak, ako je vymedzená v Trestnom zákone, teda k nesprávnej aplikácii práva zo strany súdu nedošlo, čo napokon pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia skonštatoval aj odvolací súd vo svojom v poradí druhom rozhodnutí v tejto veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa i súdu odvolacieho, ktoré boli vydané po prvotnom vrátení veci súdu prvého stupňa, sú v tomto zmysle plne v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe v posudzovanom prípade nemoţno konštatovať naplnenie uplatnených dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., preto dovolanie obvineného
c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 28. júla 2016 JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.