ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovanej č. Ei 87/08-10 zo dňa 27.10.2008 2 8Sži/13/2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/1 Gn 144/08-16 zo dňa 12.09.2009 a vec ţalovanej vrátil na ďalšie konanie. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške 296,32 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne ţalobcu JUDr. Ivety Rajtákovej. Preskúmavaným rozhodnutím č. Ei 87/08-10 zo dňa 27.10.2008 ţalovaná zamietla odvolanie ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/1 Gn 144/08-16 zo dňa 12.09.2009, ktorým nebolo vyhovené ţiadosti o sprístupnenie informácií z 27.08.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň bolo týmto nálezom Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zakázané pokračovať v porušovaní označovaného základného práva ţalobcu, pričom v jeho odôvodnení je okrem iného práve zdôraznený nezákonný postup orgánov činných v konaní v zmysle trestného oznámenia, predmetom ktorého bola ťaţba dreva v národných prírodných rezerváciách T. a K. d. vo V. T.. Týmto konaním dochádzalo k porušovaniu zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny tým, ţe ťaţba sa vykonávala bez súhlasu na zásah do biotopov, bez výnimky z ochrany druhov a bez posúdenia vplyvu ťaţby na ţivotné prostredie. Sťaţovateľom v tejto veci bol práve ţalobca zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Rajtákovou. V odôvodnení predmetného nálezu sa ďalej poukazuje aj na vyjadrenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 22.07.2008, doručeného Ústavnému súdu Slovenskej republiky dňa 08. augusta 2008, z ktorého vyplýva, ţe sťaţnosť občianskeho zdruţenia povaţuje za nedôvodnú a ţiada Ústavný súd Slovenskej republiky vysloviť, ţe označené základné právo sťaţovateľa nebolo porušené s tým, aby bola ţiadosť zamietnutá. Aj s ohľadom na obsah uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 232/08 mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe informácie, ktoré mali byť poskytnuté v súvislosti s podaným trestným 4 8Sži/13/2014 oznámením, resp. oznámením v predmetnej veci zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sa týkajú výlučne ţalobcu.
písomného vyjadrenia na výzvu súdu zo dňa 29.03.2012 pod sp. zn. Xv/2 Spr. 2/09-15 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky oznámila, ţe prokuratúra nevedie ţiadne trestné stíhanie súvisiace s aktivitami Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré iniciovala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v mesiaci jún
názoru súdu konal v rozpore s § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Dodal, ţe zo spomínaného stanoviska generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 29.07.2008 vyplývajú iné skutočnosti, a síce ţe ţalobca takýmto subjektom trestného konania bol. Ďalej uviedol, ţe z citovaného nálezu Ústavného súdu 5 8Sži/13/2014 Slovenskej republiky nepochybne vyplýva, ţe ţalovaná sa dopustila v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 144/08 porušenia základného práva ţalobcu na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej republiky
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dal do pozornosti, ţe podstatou tejto sťaţnosti ţalobcu je poukaz na nezákonný postup ţalovanej vo veci porušenia základného práva ţalobcu, keď táto dňa 15.02.2008 posúdila podnet ţalobcu ako nedôvodný a tento odloţila. Týmto postupom ţalovanej došlo k porušeniu označeného základného práva
ústavy, nakoľko táto napriek svojmu postaveniu a úlohám nevykonala ţiadne opatrenia, na ktoré je oprávnená, a ktoré by viedli k odstráneniu porušenia zákonnosti a k vyvodeniu zodpovednosti za porušenie práva. S ohľadom na uvedené označil vyjadrenie ţalovanej z 29.07.2008 doručené ústavnému súdu 08.08.2008 za takú informáciu v zmysle zákona o slobode informácií, ktorá mala byť ţalobcovi poskytnutá a za nepreskúmateľné označil odôvodnenie správneho orgánu, ţe ţalobca nebol subjektom trestného konania a z tohto dôvodu nebolo moţné poskytnúť mu túto informáciu. Zároveň vyslovil, ţe správne orgány vychádzali pri neposkytnutí informácií ţalobcovi z nesprávneho právneho výkladu § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, pričom následne vo svojich rozhodnutiach neuviedli dôvody nesprístupnenia informácií jednoznačne sa týkajúcich ţalobcu ako subjektu trestného konania, ktoré v konečnom dôsledku nebolo ukončené meritórnym rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní a ani rozhodnutím súdu. Teda ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií nemohlo byť pouţité, keďţe Ústavný súd Slovenskej republiky citovaným nálezom konštatoval porušenie základného práva ţalobcu práve postupom ţalovanej. Mal za to, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovanej nemoţno povaţovať za preskúmateľné práve z nedostatku dôvodov z hľadiska logického, nakoľko jediný dôvod uvedený v rozhodnutiach správnych orgánov, a síce ţe ţalobca nie je subjektom trestného konania, postráda logiku a je v rozpore s obsahom cit. nálezu ústavného súdu. Zdôraznil, ţe samotná citácia ustanovení zákona o slobode informácií, ako aj zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre) neznamená zdôvodnenie vydaného rozhodnutia správnym orgánom. Ohľadom nulitnosti preskúmavaných rozhodnutí namietanej vo vyjadrení ţalovanej k ţalobe uviedol, ţe touto námietkou sa v pôvodnom rozsudku nezaoberal, pretoţe ju povaţoval a aj v súčasnosti povaţuje za bezpredmetnú. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôvodov a z rozsahu námietok uvádzaných v ţalobe, ktorými je viazaný v zmysle § 249 ods. 2 OSP. Doplnil, ţe pokiaľ bola ţalovaná presvedčená o nulitnosti svojho rozhodnutia 6 8Sži/13/2014 mala v rámci odvolacieho konania postupovať ako odvolací orgán a vydané nulitné rozhodnutie zrušiť, napriek čomu prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila a v celom rozsahu sa s ním stotoţnila. Proti tomuto rozsudku podala ţalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, f/ OSP, navrhujúc napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/1/2011-97 zo dňa 19.12.2013 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní poukázala na skutočnosť, ţe vo veci uţ raz konal odvolací súd, ktorý uznesením sp. zn. 8Sţi/9/2012 zo dňa 22.08.2013 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/1/2011-56 zo dňa 27.04.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň súdu prvého stupňa uloţil, aby v ďalšom konaní prejednal znova vec s prihliadnutím na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu i ţalovaného a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne konanie bolo urobené zadosť. Namietala, ţe krajský súd sa v konaní dôsledne neriadil týmto právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, vo veci nekonal v intenciách tohto názoru a opätovne vydal rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné a arbitrárne. Krajskému súdu vyčítala, ţe sa opätovne nevysporiadal s námietkou ţalovanej o nulitnosti preskúmavaných správnych rozhodnutí, ktorú povinnosť mu tieţ uloţil odvolací súd. Ţalobca nevyuţil svoje právo a k podanému odvolaniu ţalovanej sa písomne nevyjadril, hoci mu odvolanie bolo krajským súdom za týmto účelom doručené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania ţalovanej (§ 212 ods. 1 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovanej nie je dôvodné. V danom prípade predmetom ţiadosti o informácie doručenej ţalovanej dňa 02.09.2008 bolo sprístupnenie informácie – „podania, ktorým Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v mesiaci jún 2008 iniciovala trestné konanie v súvislosti s aktivitami 7 8Sži/13/2014 Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, tak, ako to bolo uvedené vo vyjadrení k ústavnej sťaţnosti sp. zn. II. ÚS 232/08“. Správny orgán prvého stupňa ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie informácií rozhodnutím č. IV/1 Gn 144/08-16 zo dňa 12.09.2008 nevyhovel, súčasne konštatujúc, ţe ţiadateľka JUDr. Iveta Rajtáková, splnomocnená zástupkyňa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK nie je subjektom trestného konania, ktoré sa vedie, a nie je ani oprávnená na prístup k poţadovaným informáciám, ktoré teda nie je moţné ţiadateľke poskytnúť, nakoľko prístup k nim je v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií obmedzený. Odvolanie ţalobcu, v ktorom namietal, ţe na poţadovanú informáciu sa nevzťahuje § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, keďţe ţalobca neţiadal informáciu, týkajúcu sa rozhodovacej činnosti povinnej osoby v trestnom konaní
Trestného poriadku, ale ţiadal podanie, ktorým Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v mesiaci jún 2008 iniciovala trestné konanie v súvislosti s aktivitami oprávnenej osoby, bolo napadnutým rozhodnutím ţalovanej č. Ei 87/08-10 zo dňa 27.10.2008 zamietnuté. V preskúmavanom rozhodnutí ţalovaná dospela k záveru, ţe poţadovanú informáciu nie je moţné ţiadateľovi sprístupniť, keďţe prístup k týmto údajom je v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií obmedzený. Poukazujúc na ustanovenie § 6 písm. a/ zákona o prokuratúre v spojitosti s § 230 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku konštatovala, ţe záver ţiadateľky o tom, ţe Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v tomto konaní nie je orgánom činným v trestnom konaní je mylný a nezodpovedá zákonu. Ţalobca v ţalobe, zhodne s námietkami vznesenými v administratívnom konaní, namietal, ţe ţalovaná vo svojom rozhodnutí nerešpektovala § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ustanovujúceho náleţitosti rozhodnutia, keďţe z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, ţe v ňom absentuje označenie účastníka konania, ktorým je nesporne Lesoochranárske zoskupenie VLK, a nie jeho právna zástupkyňa. Ţalovanej vyčítal aj absenciu výroku o potvrdení rozhodnutia prvostupňového orgánu
2 správneho poriadku, keď sa ţalovaná obmedzila len na konštatovanie o zamietnutí odvolania, čo má
ţalobcu za následok neúplnosť výroku jeho napadnutého rozhodnutia. Taktieţ ako vadu konania a rozhodnutia namietal nedostatok a nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia ţalovanej, nakoľko táto sa v napadnutom rozhodnutí stotoţnila s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu, z ktorej však dôvod na nesprístupnenie informácie nevyplýva. Napokon zdôraznil, 8 8Sži/13/2014 ţe ak ţalovaná tvrdí, ţe na ţiadanú informáciu sa vzťahuje obmedzenie prístupu
1 písm. d/ zákona o slobode informácií, je povinná uvedené odôvodniť, pričom odkaz na štruktúru prokuratúry nie je vo vzťahu k ţiadanej informácii relevantný. V nadväznosti na uvedené namietal, ţe ţalovaná nijako neodôvodnila postavenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej veci, a to so zreteľom na § 46 ods. 7 zákona o prokuratúre. Mal za to, ţe postupom ţalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu práva ţalobcu na informácie
čl. 26 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd dospel k totoţnému záveru ako krajský súd, ktorý zrušil ţalobou napadnuté rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu, ţe vo veci bol prijatý správnymi orgánmi nesprávny právny názor pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie ţalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím o nevyhovení ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie informácie
zákona o slobode informácií, a spornou otázka posúdenia kto je ţiadateľom o sprístupnenie informácie, a či
zákona o slobode informácií moţno sprístupniť podanie, ktorým Generálna prokuratúra Slovenskej republiky iniciovala trestné konanie v súvislosti s aktivitami ţalobcu.
1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, neţ ustanovuje osobitný zákon.
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, 9 8Sži/13/2014 na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náleţitosti. Správny poriadok upravuje všeobecné náleţitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Obsahovými náleţitosťami sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Zákon so zreteľom na logickú štruktúru rozhodnutia ustanovuje poradie jednotlivých častí v jeho písomnom vyhotovení. Jednotlivé časti musia byť aj formálne oddelené, aby nedošlo k situácii, ţe rozhodnutie by bolo nepreskúmateľné. Výrok je najdôleţitejšou časťou rozhodnutia, pretoţe obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. Ďalšou obsahovou náleţitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie. Odôvodnenie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba povaţovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Právne posúdenie veci znamená, ţe správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je ţiaduce, aby sa vyloţil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe preskúmavané administratívne rozhodnutia uvedené zákonné kritéria nespĺňajú. Poukazuje na závaţné pochybenie, ktorým trpia výroky týchto rozhodnutí, keď správny orgán prvého stupňa, 10 8Sži/13/2014 ako aj odvolací správny orgán ako ţiadateľku o sprístupnenie informácie nesprávne označili splnomocnenú právnu zástupkyňu ţiadateľa JUDr. Ivetu Rajtákovú. Avšak z administratívneho spisového materiálu je zrejmé, ţe ţiadateľom o sprístupnenie informácie je Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktorý túto ţiadosť podal prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej. Súčasťou spisového materiálu je aj splnomocnenie, ktorým ţalobca (Lesoochranárske zoskupenie VLK) JUDr. Ivetu Rajtákovú na podanie ţiadosti o sprístupnenie informácie splnomocnil. Vytýkané pochybenie sa následne premietlo aj do odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí, kde taktieţ za ţiadateľku o sprístupnenie informácie ţalovaná označuje JUDr. Ivetu Rajtákovú. Preskúmavané rozhodnutia však trpia aj ďalšou vadou, spočívajúcou v absencii právneho posúdenia. Ţalovaná ako odvolací správny orgán sa obmedzila len na konštatovanie o mylnom závere ţiadateľky, ţe Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v tomto konaní nie je orgánom činným v trestnom konaní. Ţalovaná síce poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, avšak uvedené následne opomenula aplikovať na zistený skutkový stav. Z napadnutého rozhodnutia teda nie sú zrejmé dôvody, ktoré viedli ţalovanú k rozhodnutiu. Prvostupňové správne rozhodnutie obsahuje len strohé konštatovanie, ţe prístup k poţadovanému údaju je v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií obmedzený. Odvolací súd taktieţ povaţuje za potrebné prisvedčiť záveru krajského súdu, ţe vo veci bol prijatý správnymi orgánmi nesprávny právny názor pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 aţ § 13 tohto zákona, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal obmedzením na prístup k informáciám
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, ktoré je v predmetnej veci sporné. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného 11 8Sži/13/2014 v trestnom konaní
osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (ktorými sú napríklad Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok či zákon č. 335/1991 Zb., zákon o ústavnom súde). Rozhodovacou činnosťou je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach
príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky. V uţšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, aţ po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci. Právo na informácie je limitované poţiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania (do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania), a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci, a tieţ je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe hoci ţiadateľ o informácie nemá právo na sprístupnenie akejkoľvek informácie (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), v predmetnej právnej veci nezverejnenie podania, ktorým ţalovaná iniciovala trestné stíhanie v súvislosti s aktivitami ţalobcu, nezodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. 12 8Sži/13/2014 Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalovaná ako aj prvostupňový správny orgán ako povinná osoba
zákona o slobode informácií nepostupovali v súlade so zhora citovanými zákonnými ustanoveniami a uvedenými zásadami, keď pri rozhodovaní opomenuli skutočnosť, ţe poţadované informácie sa týkali ţalobcu ako subjektu trestného konania. Ohľadom odvolacej námietky ţalovanej, spočívajúcej v tvrdení o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, ţe túto nebolo moţné povaţovať za dôvodnú. Zákonodarca v právnej norme § 157 ods. 2 OSP ustanovuje náleţitosti odôvodnenia, v zmysle ktorej právnej úpravy v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania a dôvody svojho rozhodnutia. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe v odôvodnení rozhodnutia je súd povinný dať odpoveď na zásadné otázky nastolené účastníkom konania, pričom nie je jeho povinnosťou dať odpoveď, resp. sa vyjadriť k všetkým ním nastoleným námietkam. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe súd prvého stupňa náleţite uviedol námietky vznesené ţalobcom v ţalobe, vyjadrenie ţalovanej, skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a dôvody, pre ktoré zrušil napadnuté administratívne rozhodnutia, pričom sa vyjadril k zásadným otázkam nastoleným ţalobcom v ţalobe, a pokiaľ aj nedal odpoveď na všetky namietané tvrdenia ţalobcu i ţalovanej, táto skutočnosť nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov namietaných ţalovanou v odvolaní, dospel k záveru, ţe pokiaľ súd prvého stupňa
2 písm. a/, d/ OSP zrušil rozhodnutie ţalovanej č. Ei 87/08- 10 zo dňa 27.10.2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/1 Gn 144/08-16 zo dňa 12.09.2009 a vec ţalovanej vrátil na ďalšie konanie, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a s § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. V ďalšom konaní sú orgány verejnej správy povinné postupovať v súlade so zákonom o slobode informácií i správnym poriadkom tak, aby ich postup zodpovedal uvedeným zákonom a ich účelu. 13 8Sži/13/2014 V ďalšom konaní správny orgán je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 250ja ods. 4 OSP). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 OSP a s poukazom na § 246c veta prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko úspešnému ţalobcovi trovy konania nevznikli, a ţalovanej ich náhrada neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. marca 2016 JUDr. Jaroslava F Ú R O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.