Najvyšší súd 4 Nc 8/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnom spore ţalobkyne JUDr. D., bývajúcej v K., proti ţalovanej Slovenskej republike – Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a iné, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 40 C 7/2014, o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Košiciach z prejednávania a rozhodovania sporu vedenom na tomto súde pod sp. zn. 9 Co 506/2015, takto r o z h o d o l : Sudkyňa Krajského súdu v Košiciach JUDr. D. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9 Co 506/2015. O d ô v o d n e n i e 1. JUDr. D. ako predsedníčka senátu určená na prejednanie a rozhodnutie sporu v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9 Co 506/2015 predloţila Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorú voči nej vzniesla 12. júla 2016 ţalobkyňa, a to s jej písomným vyjadrením k tejto námietke. 2. Ţalobkyňa námietku vznesenú proti sudkyni JUDr. D. (pôvodne F.) odôvodnila tým, ţe 11. júla 2016 získala informáciu, ţe táto sudkyňa je v priateľskom vzťahu, resp. ţe ţije v spoločnej domácnosti so sudcom Krajského súdu v Košiciach JUDr. P., ktorý je dlhoročným priateľom s jej bývalým manţelom Ing. M., s ktorým sa aj navštevuje a s ktorým je ona v súčasnosti v súdnom spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Zároveň uviedla, ţe bývalý manţel chodil na pojednávania na súde prvej inštancie v tomto spore, a to aj napriek tomu, ţe na pojednávanie nebol ani predvolaný, z čoho vyplýva, ţe mu niekto z prostredia súdu musel podávať informácie o termíne pojednávania a tieţ o stave sporu. Tieto skutočnosti podľa jej názoru nedávajú 2 4 Nc 8/2016 záruku na spravodlivé a nezávislé posúdenie sporu v odvolacom konaní zo strany JUDr. D., keďţe môţe byť ovplyvňovaná JUDr. P. pri rozhodovaní v odvolacom konaní. 3. Sudkyňa Krajského súdu v Košiciach senátu 9 Co JUDr. D., ktorej bol podľa rozvrhu práce spor pridelený na prejednanie, sa k obsahu vznesenej námietky vyjadrila a uviedla, ţe z prejednávania a rozhodovania sporu nie je vylúčená, pretoţe je bez pomeru k sporu, k stranám, k ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní, ţiadnym z kolegov ovplyvňovaná nebola a ide o dôkazmi nepodloţené tvrdenie ţalobkyne. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach (§ 54 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal a posúdil opodstatnenosť námietky zaujatosti z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu v zmysle § 49 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní moţno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu súdu k stranám sporu, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. 5. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
- a)k sporu (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je stranou sporu, alebo intervenientom, keď má osobný záujem na určitom výsledku sporu, ale tieţ vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na spor, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť, alebo má inak konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu),
- b)k stranám alebo osobám zúčastneným na konaní [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],
- c)k zástupcom strán (viď predchádzajúci bod b/). 6. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti označenej sudkyne o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu vychádzal Najvyšší súd 3 4 Nc 8/2016 Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď ustanovenie § 49 ods. 1 C.s.p.). 7. Súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby spor rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zároveň na druhej strane zaručuje aj právo na to, aby spor strany nebol odňatý zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, ţe v určitom právnom spore by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, ţe by spor mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca. Nestrannosť sa spravidla chápe ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕţania určitej procesnej strane). 8. Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania buď na návrh strany (§ 52 ods. 1 C.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 50 ods. 1 C.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie sporu nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). 9. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti 4 4 Nc 8/2016 sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu sporu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, alebo presvedčenie subjektu uplatňujúceho námietku zaujatosti, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, či subjektu (spravidla strany) uplatňujúceho námietku zaujatosti, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, k stranám sporu alebo ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je teda to, či obava strany je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je však len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. 10. Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko 5 4 Nc 8/2016 osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava povaţovať objektívne za oprávnenú. 11. Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť, ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k sporu disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne. 12. Pokiaľ ide o subjektívne aspekty nestrannosti namietanej sudkyne, je potrebné konštatovať, ţe sudkyňa sa necíti byť zaujatá, pretoţe podľa jej tvrdenia tu neexistuje ţiaden pomer (k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní), pre ktorý by bolo moţné pochybovať o jej nezaujatosti. Ţalobkyňa v námietke tvrdí, ţe namietaná sudkyňa je v priateľskom vzťahu, resp. ţe ţije v spoločnej domácnosti so sudcom Krajského súdu v Košiciach JUDr. P., ktorý je dlhoročným priateľom s jej bývalým manţelom Ing. M., s ktorým sa aj navštevuje a s ktorým je ona v súčasnosti v súdnom spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, ktorá skutočnosť by mohla ovplyvniť sudkyňu pri prejednávaní a rozhodovaní predmetného sporu. Vyjadrenia namietanej sudkyne neindikujú v tejto rovine odôvodnené pochybnosti, nepotvrdzujú tvrdenia ţalobkyne (ktorá svoje tvrdenia ničím nepreukázala) a tieto eliminuje vysvetlením, ţe je bez pomeru k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. 13. Pri rozhodovaní, či uvádzané okolnosti prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudkyne (z objektívnych aspektov), a teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie citovanej judikatúry ESĽP, ktorá vyţaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda 6 4 Nc 8/2016 posudzuje nie podľa subjektívneho postoja strany, ale podľa objektívnych symptómov - rozhodujúca je existencia objektívnych skutočností, ktoré sa ale musia preukázať. 14. Vychádzajúc z oboch uvedených hľadísk (objektívnej a subjektívnej stránky sudcovskej nezávislosti), Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil naplnenie predpokladov v zmysle § 49 ods. 1 C.s.p. zakladajúcich pochybnosti o nezaujatosti JUDr. D., a preto rozhodol, ţe ju nevylučuje z prerokovania a rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9 Co 506/2015, o ktorom spore rozhodne trojčlenný senát Krajského súdu v Košiciach 9 Co väčšinou hlasov. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 1. augusta 2016 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová