ktorého poručiteľka bola osobou, ktorá nemohla čítať alebo písať. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, ţe poručiteľka bola len slabozraká, ale nie slepá, a teda nebola osobou, ktorá by nemohla čítať a písať. Nešlo preto o prípad, v ktorom obligatórne prichádza do úvahy pribratie svedkov úkonu. Z výpovede samotného notára JUDr. K. vyplýva, ţe tak urobil len z dôvodu opatrnosti a účelnosti vyplývajúcej z jeho dlhodobých skúseností a nie preto, ţe by to bolo nevyhnutné z pohľadu zákona. V tejto súvislosti poukázala aj na ustanovenie § 40 ods. 5 OZ,
ktorého úradná zápisnica sa nevyţaduje, ak má ten, kto nemôţe čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať. Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu záveru, ţe notárska zápisnica nemá všetky zákonom predpokladané náleţitosti a ţe závet je z tohto dôvodu neplatný. V nadväznosti na uvedené, povaţovala za nesprávne aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým určil ţalobkyňu za dedičku po J. H.. Navrhla preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Uviedla, ţe z obsahu dovolania je zrejmé, ţe ţalovaná nesúhlasí so skutkovými závermi odvolacieho súdu. Tvrdenie, ţe skutkové závery nie sú správne, nie je dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 O.s.p. Navyše, ţalovaná v konaní pred odvolacím súdom sama potvrdila, ţe poručiteľka bola osobou, ktorá nemohla čítať a písať. Dovolateľka neopodstatnene namieta aj tú časť rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorej rozhodol, ţe ţalobkyňa je dedičkou po poručiteľke J. H.. 4 Cdo 98/2008 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Odvolací súd vychádzal pri právnom posúdení veci,
ktorého závet je pre rozpor so zákonom neplatný zo záveru, ţe listina zo X. označená ako notárska zápisnica neobsahuje údaj, ţe svedkovia boli prítomní pri prejave vôle poručiteľky J. H. o tom, čo sa má do zápisnice napísať.
odvolacieho súdu v listine spísanej notárom JUDr. K. chýba teda jedna z osobitných náleţitostí, ktoré musí obsahovať, aby mohla byť povaţovaná za notársku zápisnicu a za verejnú listinu v zmysle § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku. Bolo preto potrebné predovšetkým posúdiť, či výsledky vykonaného dokazovania tento skutkový záver, ktorý bol rozhodujúci pri aplikácii hmotného práva, umoţňujú alebo neumoţňujú.
1 OZ poručiteľ môţe prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
veta prvá Notárskeho poriadku notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.
Notárskeho poriadku notárska zápisnica musí obsahovať
Notárskeho poriadku ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôţe čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe poručiteľ môţe svoju poslednú vôľu prejaviť aj do notárskej zápisnice, pričom osobitný zákon stanovuje, kedy musí notár k úkonu pribrať svedkov. Ak sa poručiteľ rozhodne túto formu zvoliť, potom je nutné rešpektovať ustanovenia notárskeho poriadku. Kaţdá notárska zápisnica o právnych úkonoch, včítane zápisnice o závetoch, musí obsahovať všeobecné náleţitosti, ktoré sú uvedené v § 47 Notárskeho poriadku a prípadne, ak to zákon ustanovuje, osobitné náleţitosti. Ak notár spisuje notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôţe čítať alebo písať (ňou môţe byť nielen osoba nevidomá, ale aj slabozraká), Notársky poriadok vyţaduje, vzhľadom na oslabenú pozíciu poručiteľa pri zriaďovaní závetu, nielen súčasnú a nepretrţitú prítomnosť svedkov pri celom priebehu urobenia závetu, ale aj to, aby v zápisnici boli uvedené okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 49 Notárskeho poriadku. Ak tieto náleţitosti listina neobsahuje, nejde o notársku zápisnicu a teda o verejnú listinu (výnimku môţe predstavovať prípad
5 OZ účinného v čase urobenia závetu). To má za následok spravidla neplatnosť závetu, lebo v takomto prípade nie sú splnené ani podmienky jeho platnosti
a § 476b OZ a ani
Treba zdôrazniť, ţe zo ţiadneho zákonného ustanovenia Notárskeho poriadku ani Občianskeho zákonníka nevyplýva poţiadavka, aby zákonom poţadované náleţitosti notárskej zápisnice (či uţ všeobecné alebo zvláštne) boli v nej formulované doslovným prevzatím zákonného textu. Pre dodrţanie formy notárskej zápisnice nie je preto rozhodujúce, akým spôsobom bola okolnosť v notárskej zápisnici vyjadrená. Podstatné je, aby formulácia bola vţdy dostatočne určitá a zrozumiteľná. V posudzovanej veci z notárskej zápisnice zo X. sp. zn. N X., Nz X. spísanej notárom JUDr. A. K. vyplýva, ţe obsahuje údaj o tom, ţe zápisnica bola prečítaná a závetkyňou 4 Cdo 98/2008 6 schválená pred dvomi svedkami (G. J. a E. N.). Okrem toho obsahuje aj prejav notára, v ktorom notár osvedčuje, ţe o tomto právnom úkone (prejave vôle poručiteľky do zápisnice pojatej) pred prítomnými svedkami (tohto) úkonu (prejavu vôle poručiteľky) bola notárska zápisnica ním napísaná. Z uvedenej formulácie zápisnice dostatočne jasne a zrozumiteľne vyplýva, ţe sa v nej nachádza nielen údaj o tom, ţe notár napísal právny úkon pred dvomi svedkami, ale aj okolnosť, ţe k samotnému tomuto úkonu (prejavu vôle poručiteľky) došlo v prítomnosti dvoch pribratých svedkov (G. J. a E. N.). V listine spísanej notárom JUDr. A. K. sú teda uvedené aj všetky tie okolnosti, ktoré ako osobitné náleţitosti notárskej zápisnice predpokladá ustanovenie § 49 Notárskeho poriadku. Iné je, či pribraté svedkyne v skutočnosti aj boli nepretrţite prítomné pri zriaďovaní závetu, najmä pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa má pojať do zápisnice. Treba totiţ rozlišovať medzi zákonnou poţiadavkou uvedenou v § 49 veta druhá Notárskeho poriadku,
ktorej svedkovia musia byť prítomní, okrem iného, aj pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice a poţiadavkou uvedenou v tretej vete tohto zákonného ustanovenia,
ktorej tieto okolnosti musia byť ako osobitné náleţitosti obsahom notárskej zápisnice. Z vyššie uvedeného moţno vyvodiť, ţe ak odvolací súd vychádzal v posudzovanej veci zo záveru,
ktorého v notárskej zápisnici zo X. spísanej notárom JUDr. A. K. chýba jedna z osobitných náleţitostí vyplývajúcich z ustanovenia § 49 Notárskeho poriadku (okolnosť, ţe svedkyne boli prítomné pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa má napísať do zápisnice), ide o záver nesprávny, nemajúci oporu v obsahu samotnej zápisnice. Za nesprávny treba potom povaţovať aj z neho vyvodený právny názor,
ktorého táto listina nie je notárskou zápisnicou a teda, ţe závet je pre rozpor so zákonom neplatný. Zároveň za nesprávnu treba povaţovať aj tú časť rozhodnutia, v ktorej odvolací súd určil ţalobkyňu za dedičku po J. H.. Odvolací súd sa navyše dopustil pochybenia aj v tom, ţe porušil právo ţalovanej na spravodlivý proces, pretoţe tým, ţe svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných skutkových a právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, v skutočnosti odňal ţalovanej právo namietať správnosť jeho záverov na inštančne vyššom súde. K novým skutkovým a právnym záverom odvolacieho súdu (ţalobkyňa v odvolaní za dôvod neplatnosti závetu povaţovala neprítomnosť svedkýň pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa má pojať do zápisnice a nie skutočnosť, ţe v notárskej zápisnici táto okolnosť nie je uvedená) sa ţalovaná nemala moţnosť vyjadriť a hlavne právne argumentovať. Ak odvolací súd dospel k iným skutkovým 4 Cdo 98/2008 7 a právnym záverom neţ súd prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poţiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, ţe odvolací súd tak nepostupoval, znemoţnil ţalovanej realizáciu jej procesných práv, lebo jej odoprel moţnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových záverov. Na základe vyššie uvedeného moţno uzavrieť, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Navyše, odvolací súd svojím postupom odňal ţalovanej moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého povinnosťou je aj bez návrhu na tieto vady prihliadnuť, preto rozsudok odvolacieho súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom
2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 17. februára 2010 JUDr. Ladislav Górász, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.