← Slovensko

o zaplatenie 71 456,88 eur s prísl.

Najvyšší súd 1 Obdo V 9/2015 Slovenskej republiky 1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., s . r . o ., B., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou R. - S., s . r . o ., B., IČO: X., proti ţalovanému: P., s. r. o., Ž., IČO: X ., o zaplatenie 71 456,88 eur s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde Ţilina pod sp. zn. 13Cob/126/2012, na dovolania ţalovaného proti uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z

  1. mája 2014, č. k. 2 Obo 16/2014-795, z
  2. mája 2014, č. k. 2 Obo 17/2014-798 a z
  3. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní ţalovaného proti uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z
  4. mája 2014, č. k. 2 Obo 16/2014-795, z
  5. mája 2014, č. k. 2 Obo 17/2014-798 a z
  6. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908 z a s t a v u j e . Ţalobcovi sa náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Ţiline uznesením z
  7. apríla 2013, č. k. 13Cob/126/2012-673 nepriznal ţalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalovaný k ţiadosti priloţil Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania a navrhol, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Okrem uvedeného tlačiva predloţil Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu
  9. 2013 a výpis z účtu vedeného vo V., a. s. (č.
  10. 658 - 666 spisu). Preskúmaním predloţených dokladov mal krajský súd preukázané, ţe peňaţné záväzky, z ktorých plnením bol ţalovaný v deň podania ţiadosti 30 dní v omeškaní, sú vo výške 152 368,69 eur, a to 2 1 Obdo V 9/2015 1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015 podľa prílohy pod názvom Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu
  12. 2013 voči viacerým subjektom. Ţalovaný má zároveň finančnú pôţičku od B. B. vo výške 91 606,55 eur a finančnú pôţičku od J. J. vo výške 1 852,28 eur s nepravidelnými mesačnými splátkami. V časti Tlačiva 4.3 pri záväzkoch voči spriazneným osobám ţalovaný uviedol okrem uţ spomenutých záväzkov, záväzok voči P., J. J. vo výške 93 485,50 eur. Na účte vedenom v peňaţnom ústave V. č. ú. X. mal ţalovaný v deň podania ţiadosti zostatok - 22,90 eur. Ku dňu
  14. 2013 stav pohľadávok ţalovaného bol vo výške 128 225,69 eur, a to podľa prílohy pod názvom Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu
  17. Podľa predloţeného tlačiva ţalovaný nevlastní ţiadne nehnuteľnosti. Nie je vlastníkom pozemkov, bytu, rodinného domu, ani iných nehnuteľností. Vo vlastníctve má dve motorové vozidlá, a to Mazda 5, r. v. 2005 a Mazda 2, r. v.
  18. Je oprávnený uţívať motorové vozidlo Mazda 5, r. v.
  19. Vlastnícke právo má k forme na výrobu eurotrainov a k nábytku, ktorých hodnota je nad 750,-- eur. Vlastné imanie ţalovaného je vo výške - 77 983,-- eur. Na základe predbeţného opatrenia OS BA III uznesenia č. k. 23Cb/13/2012 zo dňa
  21. 2012 ţalovaný nevykonáva svoju hlavnú činnosť. Ďalej poukázal na § 138 ods. 1, § 211 ods. 1 a ods. 2, § 214 ods. 2 O. s. p. a na skutočnosti, ktoré mal za preukázané, a to ţe účastníci konania boli v októbri 2012 upovedomení o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania. Účastníci konania tak mali vedomosť, ţe krajský súd mal uţ v októbri 2012 vo veci samej ustálený právny názor Krajský súd konštatoval, ţe v čase od októbra 2012 do rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov nedošlo k závaţným, rozhodným skutočnostiam, ktorých následkom by bolo iné skutkové zistenie, či právne posúdenie veci samej, v dôsledku ktorých by krajský súd dospel k inému právnemu názoru a inému postupu. Preto súd dospel k záveru, ţe pokiaľ ide o splnenie podmienky, aby nešlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p., táto nebola splnená, a to s ohľadom na rozhodnutie okresného súdu z
  23. 2012, č. k. 11Cb/279/2009-481, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 71 456,88 eur s príslušenstvom v spojení s následným postupom krajského súdu, ktorým bolo oznámené ešte v mesiaci október 2012, ţe dôjde k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, t. j. nesplnenie jednej z kumulatívnych podmienok stanovených v ust. § 138 ods. 1 O. s. p., splnenie ďalšej kumulatívnej podmienky a to, či majetkové pomery ţalovaného odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, uţ 3 1 Obdo V 9/2015 1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015 krajský súd nebol povinný skúmať. Napriek uvedenému krajský súd zdôraznil, ţe ţalovaný nepreukázal, ţe jeho pomery v rovine všetkých jeho zloţiek sú takého charakteru, aby odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov celkom, prípadne sčasti. Vzhľadom k výške pohľadávok a k výške záväzkov ţalovaného podľa krajského súdu nemoţno usúdiť zadlţenosť, resp. insolventnosť ţalovaného, keďţe záväzky ţalovaného sú k jeho pohľadávkam v porovnateľnej výške. Krajský súd dodal, ţe aj prípadný neúspech ţalovaného v podnikaní a s tým spojená nepriaznivá finančná situácia sama osebe nezakladá dôvod pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zároveň zdôraznil, ţe uloţenie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemoţno samo osebe povaţovať za rozporné ani s právom na prístup k súdu chráneným v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto krajský súd ţalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie ţalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením z
  24. mája 2014, č. k. 2 Obo 16/2014-795 tak, ţe odvolacie konanie zastavil a ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 201, § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p. Ďalej uviedol, ţe v prejednávanej veci rozhodnutie krajského súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého odvolací súd môţe vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania a vţdy koná ako odvolací súd. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie odvolania ţalovaného preto nie je daná. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní ţalovaného zastavil poukazom na ust. § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. V prejednávanej veci Krajský súd v Ţiline vydal ďalšie uznesenie 13 . mája 2013, č. k. 13Cob/126/2012-747, ktorým návrh ţalovaného na prerušenie odvolacieho konania zamietol. 4 1 Obdo V 9/2015 1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015 Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalovaný návrh na prerušenie konania podal z dôvodu, ţe pred Okresným súdom Trenčín sa pod sp. zn. 21C/98/2009 prejednáva otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a to, či ţalobcovia sú vlastníkmi pozemku v k. ú. D. Ţiadal o prerušenie konania aţ do právoplatného skončenia tohto konania. V ďalšom podaní z
  25. apríla 2013 ţalovaný na základe uznesenia Krajského súdu v Ţiline z
  26. apríla 2013, č. k. 13Cob/126/2012-670 uviedol, ţe v návrhu na prerušenie odvolacieho konania došlo k pisárskej chybe, keď omylom bol uvedený Okresný súd Trenčín a sp. zn. 21C/98/2009, hoci správne malo byť uvedené, ţe navrhuje prerušenie odvolacieho konania aţ do právoplatne skončeného konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/
  27. Ţalovaný poukázal na to, ţe došlo len k pisárskej chybe s tým, ţe pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/12/2012 sa prejednáva otázka platnosti zmluvy o nájme mediálneho priestoru č. 17/2010/OK, ktorú ţalovaný uzavrel so spoločnosťou Ţ., a. s., a teda aj otázka, či ţalovaný je oprávnený prenajímať predmetný reklamný priestor tretím osobám a aj ţalobcovi, má vplyv na predmetné odvolacie konanie. Krajský súd v Ţiline po oboznámení sa s návrhmi ţalovaného na prerušenie odvolacieho konania dospel k záveru, ţe ani jeden z návrhov na prerušenie odvolacieho konania nie je opodstatnený. Krajský súd zabezpečil doloţenie ţaloby vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 21C/98/2009 a zistil, ţe v tomto konaní sa nerieši otázka, ktorá by sa dotýkala predmetnej veci. Ďalej uviedol, ţe v sporovej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012 sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam v prejednávanej veci, pretoţe v tomto konaní sa rieši pohľadávka ţalobcu za kalendárny rok 2007, t. j., ţe zmluva č. 17/2010/OK, uzavretá
  29. 2010, sa nemôţe nijakým spôsobom dotknúť prejednávaného nároku ţalobcu. Nesporne pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012 sa nerieši a ani neriešila otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie krajského súdu v súvislosti so ţalovaným podaným odvolaním proti rozsudku Okresného súdu Ţilina z
  30. februára 2012, č. k. 11Cb/279/2009-
  31. Na odvolanie ţalovaného vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací a rozhodol uznesením z
  32. mája 2014, č. k. 2 Obo 17/2014-798 tak, ţe odvolacie konanie zastavil a ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 5 1 Obdo V 9/2015 1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015 Rozhodol tak poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 201, § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p. a s odôvodnením, ţe v prejednávanej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého odvolací súd môţe vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania a vţdy koná ako odvolací súd. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie odvolania ţalovaného preto nie je daná. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní ţalovaného zastavil poukazom na ust. § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený rozhodol o návrhu ţalovaného na vylúčenie predsedníčky senátu a členov senátu 13Cob Krajského súdu v Ţiline uznesením z
  33. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908 tak, ţe JUDr. Máriu Dubovcovú, Mgr. Zuzanu Štolcovú a JUDr. Janu Martinčekovú nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 13Cob/126/
  34. V odôvodnení poukázal na vyjadrenia dotknutých sudkýň na judikatúru ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky a na skutočnosť, ţe zo spisu nevyplývajú ţiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vyjadrenia sudkýň o ich nezaujatosti. Ďalej uviedol, ţe meradlom hodnotenia objektivity nemôţe byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, ţe súd nebude konať a nerozhodne podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôţe objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci moţno aţ vtedy, keď je vzťah sudcu nielen tvrdený, ale skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p. Základom pre vylúčenie sudcu môţu byť vţdy len objektívne existujúce zákonné dôvody. Na nepreukázané a nedoloţené tvrdenia nemoţno v konaní o námietke zaujatosti sudcu prihliadať. Najvyšší súd nezistil ţiadnu takú okolnosť, ktorá by mohla byť povaţovaná za relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 O. s. p., a to nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko prezentované vo vyjadreniach namietaných sudkýň, ţe nemajú pomer 6 1 Obdo V 9/2015 1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015 k ţalobcom, konateľom a spoločníkom ţalobcu a ani konateľom a spoločníkom ţalovaného, ani zástupcom ţalobcu, a ani z objektívneho pohľadu, preto vznesenej námietke zaujatosti nevyhovel. Proti všetkým trom uvedeným uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal ţalovaný dovolanie. Dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  35. mája 2014, č. k. 2 Obo 16/2014-795 podal z dôvodu, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 371 Trestného poriadku, a to tým, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití hmotnoprávneho ustanovenia. Podľa jeho názoru všetky podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov splnil. Nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci je podľa dovolateľa závaţnou vadou konania, ktorá vada zakladá právo podať dovolanie. Dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  36. mája 2014, č. k. 2 Obo 17/2014-798 zdôvodnil poukazom na ust. § 371 Trestného poriadku, lebo rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom pouţití hmotnoprávneho ustanovenia. Napadnuté uznesenie povaţuje za nepreskúmateľné, lebo v ňom súd neuviedol myšlienkový spôsob, ani úvahy, na základe ktorých dospel k vydaniu predmetného uznesenia. Odvolací súd len konštatoval, ţe súhlasí s tvrdením Krajského súdu v Ţiline, ţe po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 23Cb/13/2012 skonštatoval, ţe sa v tomto konaní nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie v tomto konaní. Taktieţ uviedol, ţe rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je rozhodnutím súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania, počas ktorého odvolací súd môţe vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania vţdy koná ako odvolací súd. Tvrdí, ţe zo strohosti odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ţe konajúci súd sa nedostatočne zaoberal jeho vecou a naproti tomu sa iba pridŕţal nesprávne zauţívanej právnej praxe súdov. Dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu z
  37. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908 zdôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p., v konaní mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, a to tým, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového 7 1 Obdo V 9/2015 1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015 stavu a na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Naďalej tvrdí, ţe členovia senátu Krajského súdu v Ţiline 13Cob sú vo veci zaujatí. Napriek názoru nadriadeného súdu vysloveného v napadnutom uznesení, existujú objektívne dôvody, na ktoré by mal súd prihliadať. Okresný súd v Ţiline nebral na vedomie, upozornenia na antidatovaný list a tieţ nepripustil výsluch kľúčového svedka, ktorého navrhol vypočuť. Ďalej namietal nedostatok riadneho odôvodnenia, ţe rozhodnutie je zmätočné, nezrozumiteľné, bez takého odôvodnenia, z ktorého by bolo moţné vyvodiť, akými úvahami sa súd pri rozhodnutí riadil. Ţalobca sa k dovolaniam nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolania boli podané účastníkom konania a v stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal ďalej, či boli splnené podmienky dovolacieho konania, aby dovolania ţalovaného boli prejednané. Podľa § 241 ods. 1 O. s. p. dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Ide o nedostatok podmienky konania, ktorý moţno odstrániť a súd pre to urobí vhodné opatrenia. Pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O. s. p.). Krajský súd v Ţiline uznesením z
  38. marca 2015, č. k. 13Cob/126/2012-943 vyzval ţalovaného, aby v lehote desiatich dní predloţil splnomocnenie - plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie dovolateľa v dovolacom konaní, nakoľko dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ sám nemá právnické vzdelanie. Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie nadobudlo právoplatnosť
  39. marca 2015 a ţalovaný vytýkané vady podania neodstránil ani do rozhodnutia dovolacieho súdu. Keďţe dovolateľ neodstránil nedostatok podmienky konania, a to povinné zastúpenie dovolateľa advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), dovolací súd nemohol konať vo veci, a preto 8 1 Obdo V 9/2015 1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015 konanie o dovolaní ţalovaného podľa ustanovenia § 104 ods. 2 v spojení s § 243c O. s. p. zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutých uznesení. Ţalobca, ktorý bol v konaní úspešný, by spravidla mal právo na náhradu trov dovolacieho konania. Ţalobca si náhradu trov neuplatnil a ani mu ţiadne trovy dovolacieho konania nevznikli, preto mu dovolací súd ich náhradu nepriznal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 243c a § 146 ods. 2 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 :
  40. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  41. júna 2016 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.