← Slovensko

v konaní o určnie vlastníckeho práva

Najvyšší súd 1 Obdo V 1/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. J. G., P., správca konkurznej podstaty úpadcu D. T., a. s., S. Z., IČO: X., proti ţalovaným: 1/ D., s. r. o., S., IČO: X., 2/ D., s. r. o., S., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. M. Š., advokátkou, F. , v konaní o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Krajskom súde v Košiciach, pod sp. zn. 7Cbi/1/2012, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

  1. júla 2015, č. k. 3Obo/12/2014-192, takto r o z h o d o l : Dovolací súd rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  2. júla 2015, č. k. 3Obo/12/2014-192 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“), rozsudkom zo dňa
  4. 2013, č. k. 7Cbi/l/2012-129, ţalobu zamietol a ţalovaným priznal náhradu trov konania vo výške 1 091,04 Eur. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobca sa návrhom domáhal určenia, ţe je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. X., k. ú. N., špecifikovaných v ţalobe. Uviedol, ţe predmetné nehnuteľnosti notárskou zápisnicou dňa
  6. 2000 vloţil do základného imania spoločnosti K., spol. s r. o., K.. Tento majetok nadobudol na základe Zmluvy o prevode časti podniku č. 1185/1995 od F. (ďalej len „F.“). Podľa čl. VII bod 5 zmluvy bol do splatenia celej kúpnej ceny prevod tohto majetku na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb moţný len po predchádzajúcom súhlase predávajúceho (F.). Ak predávajúci do 60 dní od doručenia ţiadosti kupujúceho predávajúcemu sa písomne nevyjadrí, má sa za to, ţe súhlas bol udelený. Pri nedodrţaní tohto postupu je prevod takéhoto majetku neplatný. Poukázal na § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. F. súhlas neudelil. D. T., a. s., v čase vkladu nehnuteľnosti do základného imania spoločnosti K.., spol. s r. o., kúpnu cenu nezaplatila, čím 2 1 Obdo V 1/2016 došlo k porušeniu zmluvy, aj zákona, následkom čoho sú tieto právne úkony neplatné, ako aj na ne nadväzujúce ďalšie úkony. Uviedol, ţe aj notárska zápisnica je absolútne neplatným úkonom, ako aj úkony na ňu nadväzujúce sú neplatné. Neplatné sú preto aj všetky ďalšie prevody majetku, vrátane prevodu na ţalobcu a vlastníkom majetku je spoločnosť D. T., a. s. (pôvodne obchodné meno D., a. s.). Na preukázanie svojich tvrdení predloţil protest prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa
  8. 2003 a rozhodnutie Katastrálneho úradu Prešov zo dňa
  10. 2003, ktorým bolo protestu prokurátora vyhovené. Naliehavý právny záujem preukazuje skutočnosťou, ţe na základe zápisu v katastri nehnuteľností je vlastníkom nehnuteľnosti osoba, ktorá vlastnícke právo nadobudla z absolútne neplatných právnych úkonov. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie a zistil, ţe uznesením zo dňa
  12. 2001 (č. k. 5K/100/2000-11), bol na majetok dlţníka D. T., s. r. o., S., vyhlásený konkurz a správca konkurznej podstaty zaradil sporné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty. Z rozhodnutia súdu vo veci vylúčenia predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, ktoré predchádzalo tomuto konaniu, zistil, ţe bolo vykonané dostatočné dokazovanie a prijatý záver, ţe spoločnosť D., s. r. o., P., sporné nehnuteľnosti riadne odkúpila na základe kúpnej zmluvy č. 1/2009 od spoločnosti D., s. r. o., P. a je ich aktuálnym vlastníkom. Z rozhodnutia vo veci vylúčenia z konkurznej podstaty vyplýva, ţe vo vzťahu k vkladu vlastníckeho práva na základe osvedčenia o vyhlásení účastníka - spoločnosti D., a. s., o vloţení nehnuteľností do základného imania spoločnosti K., spol. s r. o., K., Katastrálny úrad v Prešove rozhodnutím č. Vo 13/2003 zo dňa
  14. 2003 vyhovel protestu prokurátora proti rozhodnutiu bývalého Okresného úradu v Prešove, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva a rozhodnutie zrušil. Podľa súdu, rozhodnutie Katastrálneho úradu v Prešove môţe byť záväzné len pre jeho účastníkov, t. j. spoločnosť D. T., a. s. a K., spol. s r. o., ktorí uţ v čase jeho právoplatnosti neboli vlastníkmi nehnuteľností, ale spoločnosť D., s. r. o. Správny orgán uţ preto nemohol zasiahnuť do práv tretích osôb. To, ţe rozhodnutie Katastrálneho úradu v Prešove neovplyvnilo ďalšie zápisy vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, potvrdzuje aj to, ţe vklady kúpnych zmlúv o prevode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a teda nakladanie s nimi aj po proteste prokurátora povoľovalo. Pokiaľ ide o neudelenie súhlasu F. na prevod majetku, krajský súd zistil, ţe ţiadosť bola podaná, písomný súhlas F. neudelil, prevod majetku však nespochybnil a akceptoval aj ďalšie prevody. 3 1 Obdo V 1/2016 K nadobudnutiu vlastníckeho práva spoločnosťou D., s. r. o., na základe zmluvy č. 1/2009 zo dňa
  16. 2009 súd vyslovil, ţe je relevantné, ţe nehnuteľnosti uţíval tento subjekt ako dobromyseľný vlastník, nehnuteľnosti uţíval v dobrej viere, ţe mu patria, ţe sú jeho vlastníctvom. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, ţe princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, predstavuje princíp právnej istoty. Vlastníckemu právu je poskytovaná ochrana podľa § 124 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa neakceptoval názor, ţe zánikom právneho titulu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo k určitej veci predchodca aktuálneho vlastníka, zaniklo aj právo osoby, ktorá svoje právo odvodzuje od svojho právneho predchodcu. D., s. r. o., nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy a je ich vlastníkom. Krajský súd dodal, ţe ţalobca si uplatnil právo na určenie vlastníckeho práva na základe tých istých skutočností, ktoré uviedol ako obranu v spore o vylúčenie predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty a ktoré boli v tomto konaní vysporiadané tak, ţe boli z konkurznej podstaty vylúčené, bolo vyslovené, ţe aktuálnym vlastníkom je ţalovaný 1/, a preto prvostupňový súd ustálil, ţe tu nie je naliehavý právny záujem na určení, prezentovaný ţalobcom. Na tomto základe krajský súd ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech úspešných ţalovaných tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnutým rozsudkom z
  18. 2015, č. k. 3Obo/12/2014-189, na odvolanie ţalobcu rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania na účet právnej zástupkyne vo výške 69,91 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v konaní nebolo spochybnené, ţe ţalovaný 2/ previedol na ţalovaného 1/, na základe uzavretej zmluvy sporné nehnuteľnosti. Na základe tejto skutočnosti bolo vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zapísané v prospech ţalovaného 1/. Odvolací súd dodal, ţe predmetom konania je právo na určenie podľa § 80 písm. c/ O. s. p. s tým, ţe určovací petit nie je jedinou moţnou formou ochrany práva. Určovací petit je prostriedkom umoţňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, neţ toto jeho postavenie bolo porušené. Odvolací súd konštatoval, ţe prvostupňový súd sa zaoberal skúmaním naplnenia predpokladov určenia naliehavosti právneho záujmu a dospel k názoru, ţe uţ v inom konaní (vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty) bolo vyslovené (i v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), ţe vlastníkom nehnuteľností je ţalovaný 1/, pričom 4 1 Obdo V 1/2016 vychádzal zo skutočnosti, ţe ţalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosti v súlade s dobrými mravmi a v dobrej viere ako ďalší subjekt. Odvolací súd sa s názorom súdu prvého stupňa stotoţnil, pretoţe k nadobudnutiu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam došlo ďalším subjektom (ţalovaný 1/), ktorý nenadobudol nehnuteľnosti priamo od úpadcu a v záujme právnej istoty (v nadväznosti na iné rozhodnutie, v ktorom ako predbeţnú otázku skúmalo vlastníctvo práve k sporným nehnuteľnostiam). Aj keď v zásade platí, ţe súd nie je viazaný iným rozhodnutím súdu, odvolací súd odkázal na čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a na ústavné princípy právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv v dobrej viere, ako i na princíp právnej istoty, ako pilier právneho poriadku štátu. Ak teda úpadca predal nehnuteľnosti inému subjektu, a tento úkon nebol vyhodnotený ako neplatný (v rozhodnutí o vylúčení nehnuteľností z konkurznej podstaty) a nadobúdateľ nehnuteľnosti predal ďalšiemu subjektu aţ sa stali majetkom ţalovaného 1/, podľa odvolacieho súdu nemoţno tento postup vyhodnotiť ako rozporný so zákonom, teda neplatný. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie v zákonnej lehote, ktoré odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p., pretoţe sa mu v konaní odňala moţnosť konať pred súdom, ďalej tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 1 písm. b/ O. s. p.) a tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení celej veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľ má za to, ţe naliehavý právny záujem na určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. je daný základnou úlohou správcu konkurznej podstaty v akomkoľvek konkurznom konaní a tou je speňaţenie majetku úpadcu a zároveň uspokojenie veriteľov v čo najvyššej moţnej miere, na čo má správca vyuţiť všetky dostupné právne i vecné prostriedky a zároveň konať s odbornou starostlivosťou, a to aj po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú, alebo môţu mať vplyv na konkurzné konanie pre dosiahnutie účelu konkurzného konania. Dovolateľ uviedol, ţe spoločníkom a aj jedným z konateľov spoločnosti D., s. r. o., je Ing. Š. L., manţel, tzv. blízka osoba v zmysle zákona Ing. M. L., spoločníčky a konateľky spoločnosti D., s. r. o. Napriek tomu odvolací súd vo svojom odôvodnení rozsudku tvrdí, ţe nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, uţíval ţalovaný 1/ ako dobromyseľný vlastník, v dobrej viere. V skutočnosti sa podľa dovolateľa jedná o špekulatívny prevod majetku medzi blízkymi osobami, kde k prevodu v skutočnosti došlo 5 1 Obdo V 1/2016 12 dní pred podaním vylučovacej ţaloby, takţe vylučovaciu ţalobu podanú dňa
  20. 2009 podáva D., s. r. o., iba ako domnelý vlastník, nehnuteľnosti v čase podania ţaloby uţ nevlastní, chýba mu teda tzv. aktívna vecná legitimácia. Touto skutočnosťou sa ani prvostupňový, ani odvolací súd vôbec nezaoberal s tým, ţe odvolací súd si nikdy k odvolaniu ţalobcu ţiadne ďalšie stanovisko od ţalobcu nevyţiadal. Ţalobca v dovolaní ďalej uviedol, ţe rozhodnutie prvostupňového i odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na skutočnosť, ţe nadobúdateľ majetku od štátu (D., a. s.), F.F. svoj záväzok nikdy neuhradil. Spoločnosť K.., spol. s r. o., K., IČO: X., bola v zmysle výpisu z Obchodného registra zaloţená
  23. Notárska zápisnica, spísaná notárom JUDr. A. D., uvádza dátum spísania zápisnice
  26. Tieto dátumy znemoţňujú plne vyčerpať 60-dňovú lehotu na vyjadrenie F. Podľa ţalobcu sa jedná o účelovo zaloţenú spoločnosť, ktorá bola z Obchodného registra vymazaná ex offo dňa
  29. Tieto skutočnosti konajúce súdy absolútne neskúmali. Z dôvodu, ţe podľa zákona č. 92/1991 Zb., ako i v zmysle protestu prokurátora v danej veci, je prevod majetku medzi D., a. s. a K.., spol. s r. o., K., neplatný, podľa dovolateľa je treba aplikovať § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právnych úkonov, tá v tomto prípade spôsobuje neplatnosť ďalšieho prevodu majetku na tretie, prípadne ďalšie osoby. V tejto súvislosti ţalobca nesúhlasí ani s tézou, uvedenou v napadnutom rozsudku, ţe princíp dobrej viery (dobromyseľnosti) chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je práve tým atribútom, ktorý predstavuje princíp právnej istoty (Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 15/98). Preto má dovolateľ za to, ţe odvolací súd mal prvostupňový rozsudok zrušiť v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. V tejto súvislosti ţalobca poukázal aj na dve prvostupňové konania v tej istej veci vylučovacích ţalôb, a to: prvostupňové konanie, sp. zn.: 7Cbi/7/2009 (ţalobca D., s. r. o., kde bolo rozhodnuté v prospech ţalovaného – správcu) a sp. zn.: 9Cbi/2/2012 (ţalobca: D., s. r. o., kde bolo rozhodnuté v neprospech správcu). V obidvoch prípadoch sa jednalo o totoţné nehnuteľnosti. Dovolateľ dodal, ţe ţalovať splnenie povinnosti v tomto prípade nebolo procesné moţné. Z dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. je zároveň odvolací rozsudok nepreskúmateľný. Dovolateľ preto navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Ţalovaný 1/ v podanom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe rozhodnutie Krajského súdu v K., ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je vecne i 6 1 Obdo V 1/2016 právne správne, nakoľko ako prvostupňový, tak aj odvolací súd náleţite a dostatočne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery, ktoré dostatočným spôsob odôvodnil. V danom prípade uţ v inom konaní bolo vyslovené, ţe vlastníkom nehnuteľnosti je ţalovaný 1/. Preto má ţalovaný 1/ za to, ţe ţalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. K tvrdeniam ţalobcu o tom, ţe rozsudkom Krajského súdu v K., č. k. 7Cbi/7/2009 zo dňa
  31. 2012 v právnej veci D., s. r. o. c/a správca konkurznej podstaty o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, súd rozhodol v prospech správcu, ţalovaný 1/ uviedol, ţe predmetom konania vedeného pred krajským súdom, pod sp. zn. 7Cbi/7/2009 o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, boli nehnuteľnosti zapísané na S. P., obec P., k. ú. N. na LV č. X., pričom predmetom konania vedeného pred Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/12/2014 o určenie vlastníckeho práva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X., kat. úz. N. Ţalovaný 1/ má ďalej za to, ţe v konaní bolo preukázané splnenie zákonných podmienok stanovených § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb., k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, ţe F. v zákonom stanovenej 60-dňovej lehote nereagoval na ţiadosť obchodnej spoločnosti D., a. s., z čoho následne vyplýva, ţe F. svoj prípadný nesúhlas písomne nevyjadril. Podľa ţalovaného 1/ je zrejmé, ţe došlo k platným prevodom vlastníckeho práva, pričom súčasným vlastníkom nehnuteľností je ţalovaný 1/. K námietke ţalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaný 1/ uviedol, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania, z odôvodnenia však musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia s tým, ţe súd prvého stupňa a aj odvolací súd, dali v odôvodnení svojich rozhodnutí odpovede na všetky otázky významné pre ich rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti, ţalovaný 1/ navrhuje, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol. Ţalovaný 2/ v podanom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe o naliehavý právny záujem môţe ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, ţe právny vzťah alebo právo existuje, bolo ohrozené právo ţalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na určení 7 1 Obdo V 1/2016 vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko komu prislúcha v danom prípade vlastnícke právo, vyslovil uţ súd v inom konaní. Ţalobcovi funkcia správcu konkurznej podstaty úpadcu, podľa ţalovaného 2/ automaticky nezakladá naliehavý právny záujem na určení práva, ktorý si vyţaduje ust. § 80 písm. c/ O. s. p. K tvrdeniam ţalobcu o tom, ţe rozsudkom Krajského súdu v K., č. k. 7Cbi/7/2009 zo dňa
  33. 2012 v právnej veci D., s. r. o. c/a správca konkurznej podstaty o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, súd rozhodol v prospech správcu, ţalovaný 2/ rovnako, ako ţalovaný 1/ uviedol, ţe predmetom konania vedeného pred krajským súdom sp. zn. 7Cbi/7/2009, o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, boli nehnuteľnosti zapísané na S. P., obec P., k. ú. N. na LV č. X., pričom predmetom konania vedeného pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/12/2014 o určenie vlastníckeho práva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X., kat. úz. N.. Podľa ţalovaného 2/ je taktieţ zrejmé, ţe došlo k platným prevodom vlastníckeho práva, pričom súčasným vlastníkom nehnuteľností je ţalovaný 1/. Podľa ţalovaného 2/ rovnako súd prvého stupňa a aj odvolací súd, dali v odôvodnení svojich rozhodnutí odpovede na všetky otázky významné pre ich rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti, ţalovaný 2/ navrhuje, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol a priznal mu trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 aţ § 239 O. s. p. Podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh 8 1 Obdo V 1/2016 na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 ods. 1 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné. Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 238 O. s. p. Vzhľadom na uvedené dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 ods.1 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.), pričom treba zdôrazniť, ţe prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej z uvedených procesných vád; určujúcim je zistenie, ţe k vade tejto povahy skutočne došlo. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ústava“) zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať 9 1 Obdo V 1/2016 zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len „dohovor“) kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je predovšetkým umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu, a teda splniť aj tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu, čo znamená umoţniť účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (porovnaj napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 14/01 z
  34. augusta 2001, sp. zn. II. ÚS 132/02 z
  35. novembra 2002, sp. zn. III. ÚS 171/2006 z
  36. apríla 2007). Právo na súdnu ochranu okrem ústavy (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb. (čl. 36 ods. 1), a dohovoru (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 1 O. s. p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. V zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv. Z obsahu spisu vyplýva, ţe dňa
  38. 2014, bolo súdu prvého stupňa osobne podané vyjadrenie právneho zástupcu ţalovaných (č. l. 151 spisu), k odvolaniu ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa z
  40. 2013, č. k. 7Cbi/1/2012-
  41. Toto vyjadrenie ţalobcovi, prvostupňový súd, ani odvolací súd, nedoručil. Z doposiaľ uvedeného je dostatočne zjavné, ţe súdy porušili právo ţalobcu na spravodlivý proces, pretoţe v rozpore s princípmi rovnosti účastníkov mu nedoručili vyjadrenie k odvolaniu. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí zo dňa
  43. 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, poukázal na to, ţe princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis – á - vis proti jej protistrane (pozri, 10 1 Obdo V 1/2016 napríklad Nideröst-Huber proti Švajčiarsku,
  44. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Právo na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Zásada rovnosti účastníkov vyţaduje, aby jej uplatňovanie bolo koherentné vo všetkých štádiách občianskeho súdneho konania. Obaja účastníci majú právo na efektívny opravný prostriedok a na odvolacie konanie bez faktických a právnych prekáţok. Kontradiktórne konanie napokon vyjadruje aj zásadu, podľa ktorej účastníci musia mať moţnosť nielen byť oboznámení s dôkazmi potrebnými na to, aby ich návrh bol úspešný, ale taktieţ musia mať vedomosť o všetkých predloţených dôkazoch a stanoviskách a vyjadriť sa k nim na účely ovplyvnenia rozhodnutia súdu. Podstatné je, ţe konkrétny dopad nedoručeného stanoviska na rozhodnutie súdu je iba málo dôleţitý, pretoţe je na účastníkoch konania, aby posúdili, či sa budú alebo nebudú k dokumentu vyjadrovať (Trančíková v. Slovenská republika, rozsudok z
  45. Januára 2015). Výnimkou je iba situácia, keď by udelenie takýchto práv a moţností nemalo ţiaden vplyv na výsledok konania, lebo prijatý právny prístup nebol predmetom diskusie (napr. Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., proti Slovenskej republike, I. ÚS 230/
  46. II. ÚS 249/2012). Spomínanou výnimkou by mohla byť napr. situácia, kedy dovolanie bolo odmietnuté ako oneskorene podané, teda najvyšší súd by sa meritom dovolania vôbec nezaoberal (II. ÚS 249/2012). Aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky pre posúdenie otázky, či nedoručením vyjadrenia ţalovaného došlo k zásahu do práva na kontradiktórne konanie a na zachovanie princípu rovnosti zbraní, sa nejaví ako podstatné, či vyjadrenie ţalovaného obsahovalo niečo nové, resp. bolo iba opakovaním stanovísk uţ predtým prednášaných, a či sa pre meritórne posúdenie veci javil obsah vyjadrenia ako relevantný. Bolo totiţ vecou sťaţovateľa, ako by sa postavil k tvrdeniam ţalovaného, uvedeným v jeho vyjadrení na odvolanie (II. ÚS 299/2013). Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov k podanému odvolaniu treba preto povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. So zreteľom na uvedené dovolací súd konštatuje, ţe došlo k porušeniu práva ţalobcu na spravodlivý proces, pretoţe odvolací súd mu v rozpore s princípmi rovnosti účastníkov 11 1 Obdo V 1/2016 a kontradiktórnosti konania, predmetné vyjadrenie ţalovaných zo dňa
  48. 2014, č. l. 151 spisu, nedoručil. V dôsledku tohto chybného postupu nemal ţalobca moţnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa – ak by to povaţoval za potrebné – k spomínanému podaniu ţalovaných. Dovolací súd poukazuje aj na to, ţe význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moţnosť vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Zistená procesná vada konania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (nedoručenie vyjadrenia k odvolaniu druhému účastníkovi konania) zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Námietky účastníka konania, ktorými vytýka súdu existenciu tzv. inej vady, treba povaţovať za dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktoré však sami osebe prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, môţe byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. 12 1 Obdo V 1/2016 S prihliadnutím k zistenej vade konania, dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa ust. § 243b ods. 2, 4 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5:
  49. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  50. mája 2016 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.