Najvyšší súd 3Obdo/14/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., a. s., so sídlom W., IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou B., s. r. o., so sídlom H., IČO: X., proti ţalovanému: C., a. s., so sídlom B., IČO: X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného S., s. r. o., so sídlom F., IČO: X., zast. advokátskou spoločnosťou A., s. r. o., so sídlom V., IČO: X., o určenie neplatnosti obchodnej zmluvy, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu Bratislava zo dňa
- septembra 2014 č. k. 3Cob/344/2013-644, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a . II. Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa
- júla 2013 č. k. 21Cb/6/2008-606 konanie zastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe ţalobca sa domáhal určenia, ţe Obchodná zmluva uzavretá dňa
- 1997 v znení dodatkov 1, 2, 3 uzavretá medzi ţalobcom a ţalovaným je neplatná. Návrh odôvodnil tým, ţe ţalobca a ţalovaný 2 3Obdo/14/2015 podpísali dňa
- 1997 listinu označenú ako Obchodná zmluva, v ktorej sa ţalovaný zaviazal vyvíjať pre ţalobcu obchodnú činnosť popísanú v čl. II. Obchodnej zmluvy a podľa čl. III. Obchodnej zmluvy mal ţalovaný právo na odmenu za vykonanú obchodnú činnosť. Obchodná zmluva bola neskôr menená a dopĺňaná. Podľa Dodatku č. 1 malo ţalovanému vzniknúť právo poţadovať od ţalobcu zmluvnú pokutu 80 000 000,- Sk v prípade, ak zo strany ţalobcu dôjde k skončeniu Obchodnej zmluvy z iného dôvodu, neţ je uvedený v čl. IV. bod
- Naliehavý právny záujem na tomto určení je podľa ţalobcu daný tým, ţe listom z
- 2000 ţalobca oznámil ţalovanému výpoveď z Obchodnej zmluvy, avšak len z opatrnosti, pretoţe ţalobca povaţoval zmluvu za neplatnú v celom rozsahu. Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť, pretoţe zo strany ţalobcu došlo k jednostrannému ukončeniu Obchodnej zmluvy a ţalobca nemá naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Dňa
- 2008 spoločnosť S., a. s., Bratislava, podala návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania na strane ţalovaného, s ktorým návrhom ţalobca nesúhlasil. Súd prvého stupňa vstup vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného nepripustil, ktoré rozhodnutie bolo zmenené na základe odvolania odvolacím súdom. Ţalovaný ústnym podaním do zápisnice zo dňa
- 2009 namietal prekáţku konania z dôvodu litispendencie s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. RNs C 67/
- Ţalobca túto námietku popieral a trval na tom, ţe nie je daná prekáţka litispendencie vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 6Cb/2/2008 pred Okresným súdom Piešťany, pretoţe sa v tomto konaní nerieši otázka platnosti Obchodnej zmluvy v merite veci. Vo veci nie je daná ani prekáţka rei iudicatae, pretoţe Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 19Cb/251/2000 taktieţ neriešil otázku platnosti Obchodnej zmluvy v merite veci, len ako prejudiciálnu otázku. Vo veci vedenej na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp. zn. 6Cb/2/2008 bol dňa
- 2008 vyhlásený rozsudok, ktorý bol odvolacím súdom zrušený z dôvodu, ţe v konaní nebolo rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti a iných procesných návrhoch účastníkov konania. 3 3Obdo/14/2015 Súd skúmal podmienky konania, osobitne existenciu prekáţok právoplatne skončenej veci a začatého konania, potrebných pre rozhodnutie súdu v konaní. V tejto súvislosti zo spisu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 19Cb/251/2000 zistil, ţe vo veci bol podaný vzájomný návrh o zaplatenie 952 317,04 Sk, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie. Súd zistil, ţe sú vedené konania na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6Cb/5/2008, ktoré je prerušené ex lege, nakoľko na majetok ţalovaného bol vyhlásený konkurz. Skúmaním podmienok konania súd zistil, ţe medzi účastníkmi konania sú vedené dva spory, a to na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 6Cb/5/2008 a bolo začaté podaním vzájomného návrhu ţalovaného zo dňa
- 2000 a následne vylúčené na samostatné konanie, ktoré nie je skončené. Na Okresnom súde Piešťany je vedené konanie na plnenie pod sp. zn. 6Cb/2/2008 začaté
- 2004, ktoré nie je ukončené. Súd zistil, ţe medzi účastníkmi konania bolo vedené konanie na Krajskom súde Trnava pod sp. zn. 19Cb/251/2000, ktoré bolo právoplatne ukončené rozsudkom zo dňa
- 2002 (právoplatným
- 2002), v ktorom bolo vyslovené, ţe Obchodná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je platná, čím bolo vyvrátené tvrdenie ţalobcu, ţe otázkou platnosti Obchodnej zmluvy sa v tomto konaní súd nezaoberal. Vzhľadom na zistenú prekáţku rei iudicatae, ako i prekáţku litispendencie, súd konanie podľa § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p. konanie zastavil. V právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 19Cb/251/2000-265 bola prejudiciálne riešená otázka platnosti tej istej Obchodnej zmluvy v znení jej dodatkov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Ţalobca podal proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, ţe nesúhlasí s názorom súdu o nedostatku naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti Obchodnej zmluvy, ani s názorom, ţe je daná prekáţka litispendencie a prekáţka veci rozhodnutej, pretoţe rozsudok č. k. 19Cb/251/2000-265 neobsahuje ţalobný petit, t. j. určenie platnosti/neplatnosti Obchodnej zmluvy. Zároveň uviedol, ţe uvedené rozhodnutie nie je záväzné v tomto konaní a riešila sa v ňom platnosť/neplatnosť Obchodnej zmluvy len ako predbeţná otázka. 4 3Obdo/14/2015 Ţalovaný vo vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a uviedol, ţe u ţalobcu nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko ţaloba na plnenie bola ţalovaným podaná dňa
- 2004, t. j. pred začatím konania o určenie neplatnosti Obchodnej zmluvy. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie je vecne správne. Jedným z dôvodov, pre ktorý súd prvého stupňa konanie zastavil, bol nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení zo strany ţalobcu. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom odvolateľa, ţe nedostatok naliehavého právneho záujmu nepredstavuje podmienku konania, pre neexistenciu ktorej je potrebné konanie zastaviť. Odvolací súd sa nestotoţnil ani so záverom súdu, ţe pokračovaniu konania bráni prekáţka litispendencie podľa § 83 O. s. p., nakoľko medzi účastníkmi konania neprebieha iné konanie, v ktorom by sa jeden z účastníkov konania domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktoré by vo výroku obsahovalo určenie platnosti/neplatnosti Obchodnej zmluvy zo dňa
- Odvolací súd však zhodne so súdom prvého stupňa zastáva názor, ktorý zastáva aj ustálená súdna prax i právna teória, ţe právoplatný rozsudok o ţalobe na plnenie tvorí prekáţku rozhodnutej veci pre konanie o ţalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, keďţe právoplatný rozsudok v ţalobe na plnenie v sebe zahŕňa vyriešenie otázky platnosti Obchodnej zmluvy. Na tomto nič nemení skutočnosť, ţe ţalobca, tak ako uvádza v odvolaní, v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 19Cb/251/2000 v rámci svojej procesnej taktiky produkoval iba nevyhnutné dôkazy a nenavrhol dôkazy, ktoré bolo potrebné vykonať za účelom riadneho právneho posúdenia platnosti/neplatnosti Obchodnej zmluvy. Odvolací súd na základe uvedeného napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a ţalovanému priznal trovy odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k odvolaniu) 60,07 eur, paušálnu náhradu 7,81 eur, DPH v sume 13,57 eur, t. j. spolu 81,46 eur. 5 3Obdo/14/2015 Ţalobca podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie podaním
- 2014 z dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p., nakoľko podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre zastavenie konania pre res iudicata. Uviedol, ţe takáto prekáţka nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec a o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným návrhom vyplýva z rovnakého skutku. Prekáţka res iudicata ale nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny vzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania a poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky. Uviedol, ţe v rozsudku Krajského súdu Trnava nebola otázka platnosti zmluvy vyčerpaná tak, aby nastolila stav právnej istoty medzi účastníkmi. Poukázal na to, ţe v konaní o splnenie povinnosti, nebola otázka platnosti zmluvy dostatočne vyriešená. Zastavením konania bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Ďalšiu vadu konania vyvodzuje ţalobca z nepreskúmateľnosti rozhodnutí súdov pre nedostatočné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutí. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho, aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal v zákonnej lehote účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243b ods. 1 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním. Podľa § 236 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 6 3Obdo/14/2015 Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom zákon dovolanie pripúšťa len vo výslovne uvedených prípadoch upravených v § 237 aţ § 239 O. s. p. 1/ Pokiaľ ide o dovolacie dôvody podľa § 239 O. s. p. platí, ţe prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu uzneseniu je zaloţená na rozdielnosti rozhodnutia odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Zákon tieţ pripúšťa dovolanie v prípade, ak bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a odvolací súd dovolanie pripustil z dôvodu, ţe ide o rozhodnutie zásadného právneho významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Podľa § 239 ods. 3 neplatia ustanovenia odsekov 1 a 2, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania. Napadnuté uznesenie je potvrdzujúcim rozhodnutím uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie zastavené pre nedostatok podmienok konania (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Ţalobca podal dovolanie proti uzneseniu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Ţalobca odôvodňuje svoje dovolanie vadou konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. – odňatie moţnosti konať pred súdom z dôvodu, ţe súd konanie zastavil, pričom na zastavenie konania nebol dôvod, namietal tieţ nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov niţšieho stupňa, ako aj posúdenie dôvodov, pre ktoré bolo konanie zastavené. 2/ Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné dovolaním napadnúť kaţdé rozhodnutie odvolacieho súdu, a to bez ohľadu na povahu predmetu konania. Pre prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je rozhodujúce, či k vade konania došlo pred odvolacím súdom alebo pred súdom prvého stupňa. Ak však odvolací súd odstránil vadu konania, ku ktorej došlo pred súdom prvého stupňa, nie je moţné k nej prihliadnuť. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nie je tieţ daná iba tvrdením dovolateľa, ale len skutočnosťou, ţe k vade v zmysle § 237 skutočne došlo. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania 7 3Obdo/14/2015 na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovoru“). O procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. spočívajúcu v odňatí moţnosti konať pred súdom ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumoţnil účastníkovi vykonať práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä predniesť alebo doplniť svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke. Ak súd správne dospeje k záveru, ţe nevykoná účastníkmi navrhované dôkazy, ani takýto jeho postup nemoţno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé postavenie súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. O takýto prípad by išlo však vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal účastníkovi moţnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo v tomto prípade nebolo preukázané. Dovolací súd však povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní, ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. To, ţe ţalobca nebol v tomto konaní úspešný, lebo súd sa nestotoţnil s jeho názorom neznamená, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, resp., ţe došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Ústavou garantované právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 nemoţno chápať tak, ţe jeho naplnením je len úspech v občianskoprávnom spore. Všeobecné súdy poskytujú ochranu plynúcu z tohto článku ústavy tak, ţe postupujú v konaní a sú viazané procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, ktorých dodrţiavanie je garanciou práva na súdnu ochranu. V prípade, ak sa súd nevysporiada so všetkými námietkami účastníka, najvyšší súd uvádza, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. 8 3Obdo/14/2015 Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa kaţdý môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu neznamená právo na úspech v konaní pred súdom (II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95). K porušeniu ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý proces by podľa Dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal moţnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde (II. ÚS 8/2001), ale aj tým, ţe súd rozhodol arbitrárne, bez náleţitého odôvodnenia svojho rozhodnutia, alebo ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam. Naplnenie uvedených skutočností však v predmetnej veci nebolo zistené. Odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia je jasné a zrozumiteľné a obsahuje vyslovenie právneho názoru s dostatočným odôvodnením. Skutočnosť, ţe súd konanie o určenie neplatnosti Obchodnej zmluvy zastavil pre prekáţku rozhodnutej veci, nie je porušením čl. 46 ods. 1 ústavy, ak nedošlo k takým procesným pochybeniam, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie. Rozhodne nie je porušením uvedeného článku len to, ţe účastník s rozhodnutím súdu nesúhlasí. Dovolací súd vyslovil, ţe ani článok 6 ods. 1 Dohovoru nemoţno chápať tak, ţe vyţaduje podrobnú odpoveď na kaţdý argument, pričom odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia niţšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku). Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozsudku stotoţní s názorom vysloveným prvostupňovým súdom bez toho, aby vytkol obsah odôvodnenia rozhodnutia, nemoţno ani túto skutočnosť povaţovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, ţe účastník s rozhodnutím nesúhlasí. Zároveň dovolací súd poukazuje na to, ţe Ústava Slovenskej republiky neupravuje dôsledky ani prípadných jednotlivých procesných nesprávností, ku ktorým v praxi môţe dochádzať v súdnych konaniach, ani nestanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ako aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom konaní procesné nesprávnosti konania súdov niţších stupňov napraviť. Procesné vady taxatívne vymedzuje ustanovenie § 237 O. s. p., ktoré zakladajú prípustnosť dovolania. Občiansky súdny poriadok povaţuje, okrem procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p., aj iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, za relevantný dovolací 9 3Obdo/14/2015 dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.), avšak vady tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladajú. V preskúmavanej veci dovolateľ dôvodil v dovolaní najmä existenciou aj procesnej vady konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, čo vyvodzuje zo skutočnosti, ţe konanie bolo zastavené pre prekáţku rozhodnutie veci, hoci pre tento záver neboli splnené zákonné predpoklady. 3/ Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Je však povinnosťou súdu podľa § 103 O. s. p. skúmať splnenie podmienok konania a to, či v konaní je daná prekáţka rozhodnutej veci. Podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým procesným vadám konania, ktoré by mali za následok vyslovenie, ţe účastníkovi (ţalobcovi) bola odňatá moţnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. To, ţe súd konanie zastavil pre prekáţku rozhodnutej veci, nemoţno povaţovať za porušenie práv účastníka na spravodlivý proces. Pre kaţdého účastníka súdneho konania platia zákonom stanovené pravidlá a jedným z nich je i splnenie podmienok, za ktorých môţe súd vo veci konať. Právny záver oboch súdov o tom, ţe právoplatný rozsudok na plnenie z hľadiska identity predmetu konania tvorí prekáţku rozhodnutej veci pre konanie o ţalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu a je v súlade s konštantnou judikatúrou súdov, preto jeho aplikáciou nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti ţalobcovi konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Pre úplnosť je potrebné uviesť, ţe rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 19Cb/251/2000-265 je právoplatným rozsudkom na plnenie z Obchodnej zmluvy, ktorej určenia neplatnosti sa ţalobca domáhal v tomto konaní (z obsahu uvedeného rozsudku vyplýva, ţe predmetom konania bolo plnenie z Obchodnej zmluvy zo dňa
- 1997). Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, ţe postupom súdu nebola navrhovateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom, preto konanie nie je postihnuté vadou, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., taktieţ neboli zistené ani vady konania zakladajúce prípustnosť dovolania podľa ostatných 10 3Obdo/14/2015 odsekov § 237 a dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239 O. s. p., preto dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s ustanovením § 243b O. s. p. odmietol ako neprípustné. Trovy dovolacieho konania ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného nepriznal, pretoţe im ţiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave,
- mája 2016 Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: K.