Najvyšší súd 3Obdo/15/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C. s. r. o., so sídlom P., IČO: X., právne zastúpeného F., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom G., IČO: X., proti žalovanému: S., naposledy bytom N., zastúpenému opatrovníčkou J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Z., so sídlom J., IČO: X., právne zastúpeného Mgr. H., advokátom, so sídlom kancelárie J., o zaplatenie zmenkovej sumy 1 040,94 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36CbZm/91/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
- novembra 2015 č. k. 8CoZm/121/2015-117, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie o d m i e t a . II. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“) sa žalobca v konaní domáha plnenia zo zmenky. Z.Z. oznámilo súdu prvého stupňa písomne, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Okresný súd Trenčín doručil oznámenie o vstupe do konania účastníkom konania s tým, aby sa k vstupu vyjadrili, prípadne vzniesli námietky. Žalovaný sa k tomuto procesnému úkonu Z. nevyjadril. 2 3Obdo/15/2016 Žalobca vo vyjadrení k predmetnému úkonu Z. uviedol, že v danom prípade ide o európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na ktoré sa vzťahuje nariadenie. Podľa názoru žalobcu je v takejto veci vedľajšie účastníctvo neprípustné. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa
- júna 2015 č. k. 36CbZm/91/2013-105 pripustil vstup Z. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. V odôvodnení uviedol, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je upravené nariadením, pričom to, čo je upravené v nariadení, je upravené v procesnom práve členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Text nariadenia nevylučuje účasť vedľajšieho účastníka a nariadenie ani nemá ustanovenie upravujúce účasť vedľajšieho účastníka v takomto konaní. Preto pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania treba aplikovať § 93 ods. 1 až 4 O. s. p. v znení účinnom do
- decembra
- Žalovaný sa napriek výzve súdu prvého stupňa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, teda výslovne nevyjadril svoj nesúhlas tak, aby zabránil tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konalo Z.. Vstup Z. do konania pripustil, lebo v danom prípade boli splnené všetky podmienky na to, aby tento subjekt mohol v konaní vystupovať ako vedľajší účastník. Námietky žalobcu o neprípustnosti vstupu Z. ako vedľajšieho účastníka považoval súd prvého stupňa za neopodstatnené a nemajúce podklad v ustanoveniach nariadenia. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa
- novembra 2015 č. k. 8CoZm/121/2015-117 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že otázku prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné riešiť podľa ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy (t. j. Občianskeho súdneho poriadku), lebo nariadenie nemá v tomto smere osobitnú úpravu s poukazom na čl. 19 nariadenia. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca sa domáha plnenia zo zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k spotrebiteľskej zmluve o úvere a procesný úkon vyjadrujúci vôľu vstúpiť do tohto konania prejavilo Z., došlo k vstupu Z. do konania v súlade s § 93 ods. 1 a 2 O. s. p.. K odvolacím námietkam odvolací súd uviedol, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje osobitný druh sporového konania, ktoré sa vyznačuje predovšetkým tým, že prebieha písomne a za použitia vzorových tlačív. Nejde však o také konanie, v ktorom by bola vylúčená účasť vedľajšieho účastníka. 3 3Obdo/15/2016 Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie tvrdiac, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) tým, že súdy nepostupovali podľa nariadenia, ale podľa Občianskeho súdneho poriadku. V rozpore s nariadením pripustili Z. do konania ako vedľajšieho účastníka. Skutočnosť, že nariadenie neobsahuje úpravu vedľajšieho účastníctva, nesprávne vyložili tak, že nariadenie nevylučuje uplatnenie tohto inštitútu v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Právna regulácia nariadenia vedľajšie účastníctvo nepozná. Pre oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručené súdu pred
- januára 2015 bol konajúci súd povinný zabezpečiť si vyjadrenie účastníka, na ktorého stranu vedľajší účastník vstúpil. Len samotné oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania nemôže automaticky zakladať právo vedľajšieho účastníka na účasť na konaní a takisto, že osoba, popri ktorej vstúpil do konania s takýmto úkonom súhlasí. Ak by žalovaný so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasil, žalobca poukázal na skutočnosť, že medzi ním ako nadobúdateľom zmenky a žalovaným ako vystaviteľom zmenky je právny vzťah, ktorého právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Sb. Predmetom konania nie je konanie, v ktorom by na jednej strane vystupoval spotrebiteľ, a preto nie je možné pripustiť vstup vedľajšieho účastníka – právnickú osobu, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Podľa žalobcu európske konanie s nízkou hodnotou sporu predstavuje skrátené konanie, ktoré nadobudne atribúty sporového konania až včasným podaním odvolania voči rozsudku vydaného príslušným súdom. Až po takomto procesnom úkone môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, t. j. pomáhať v konaní účastníkovi, popri ktorom do konania vstúpil. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Žalovaný a Z. sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/303/2015, 4 3Obdo/15/2016 3Cdo/15/2015, 3Cdo/119/2015, 3Cdo/133/2015, 3Cdo/134/2015, 3Cdo/154/2015, 7Cdo/8/2015, 8Cdo/269/2015, 5Cdo/305/
- Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
- júna 2016 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: K.