zákona. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody dovolateľ zastúpený svojim obhajcom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd) ako dovolací súd vyslovil porušenie zákona odsudzujúcimi rozsudkami súdov prvého a druhého stupňa, tieto rozsudky zrušil vo výroku o vine a treste ako aj rozhodnutia nadväzujúce na zrušené rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby trestnú vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V priebehu dovolacieho konania obvinený D. V. Najvyššiemu súdu zaslal podanie osobne ním napísané dňa 9. mája 2008 a označené ako „dovolanie – osobné doplnenie“ na obsah ktorého, ako aj ďalších následných podaní obvineného, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd neprihliadal, pretoţe ak podľa ustanovenia § 373 ods. 1 Tr. por., dovolanie môţe obvinený podať len prostredníctvom svojho obhajcu, 2 Tdo 22/2008 5 tak potom aj doplniť dovolanie môţe obvinený len prostredníctvom svojho obhajcu (argumentum ad maiori a minus). K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Krajskej prokuratúry Ţiline, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, ţe dovolanie obvineného povaţuje za nedôvodné a postrádajúce oporu v zákone. Najvyšší súd ako dovolací súd pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom mieste (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.) a rovnako zistil, obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 Tr. por.). Dovolací dôvod podľa § 371 ods.1 písmeno i/ Tr. por. je daný vtedy, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom aplikovaní iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať ani meniť. V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je moţné účinne namietať právne resp. hmotnoprávne vady ale nie je moţné účinne namietať vady skutkové t.j. nie je prípustné namietať, ţe skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne alebo neúplne. Prostredníctvom dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení skutku je prípustné namietať ţe skutok, tak ako bol v pôvodnom konaní zistený, bol nesprávne súdmi prvého a druhého stupňa kvalifikovaný ako určitý trestný čin, napriek tomu, ţe išlo iný trestný čin alebo, ţe sa vôbec nejednalo o trestný čin. Dovolací dôvod spočívajúci v namietaní nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku, je koncipovaný tak, ţe prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu, nie je moţné namietať správnosť a úplnosť vykonaného dokazovania, hodnotenia dôkazov a správnosť a úplnosť zistenia skutku v prechádzajúcom konaní. Najvyšší súd ako súd dovolací nie je preto oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zistenia skutku súdmi prvého a druhého stupňa, naopak je povinný vychádzať z tohto zistenia skutku a aţ v nadväznosti na zistenie skutku súdmi prvého a druhého stupňa zvaţovať právne posúdenie skutku. Z vyššie uvedeného okrem iného vyplýva, ţe dovolací súd v rámci 2 Tdo 22/2008 6 dovolacieho konania uskutočňovaného podľa § 368 a nasl. Tr. por., musí vychádzať zo skutkového stavu, tak ako bol skutok zistený v priebehu trestného konania a vyjadrený predovšetkým v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku. Námietky obvineného ktorými namietal, ţe nemal motív na úmyselné usmrtenie poškodeného, ţe nespáchal trestný čin vraţdy tak ako je uvedené príslušnej skutkovej vete, ţe neviedol voči poškodenému útoky takej intenzity, ţe by v ich dôsledku poškodený zomrel, ţe malo údajne dôjsť k ďalším útokom na poškodeného po opustení miesta činu obvineným, ţe nebola vykonaná konfrontácia, ţe nebola vykonaná rekonštrukcia činu, ţe znalecké dokazovanie nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu, sú takými námietkami ktorými obvinený napádal resp. popieral správnosť a úplnosť zistenia skutku. Ako z vyššie uvedeného vyplýva dovolací súd v rámci dovolacieho konania nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť zistenia skutku, a preto týmito námietkami obvinený zjavne nenaplnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písmeno i./ Tr. por. Obvinený v ďalšej časti svojho dovolania namietal právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu vraţdy podľa § 219 ods. 2 Tr. zákona, pričom podľa obvineného tento skutok by mal byť pre nedostatok jeho úmyselného zavinenia právne kvalifikovaný ako trestný čin ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zákona, resp. pre nedostatok jednoznačných dôkazov preukazujúcich úmyselné spáchanie skutku, by mal byť oslobodený spod obţaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako spomenutý trestný čin. Podľa § 219 ods. 1 Tr. Zákona, kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať aţ pätnásť rokov. Podľa § 219 ods. 2 Tr. zákona, výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom. Trestná zodpovednosť páchateľa vyššie uvedeného trestného činu vraţdy spáchanej obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom je daná vtedy, ak páchateľ úmyselným konaním prípadne opomenutím konania privodí obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom smrť inej osoby. Úmysel páchateľa spôsobiť smrť poškodeného ako následok určitého konania, prípadne opomenutia konania, moţno vyvodiť nielen z prípadného priznania páchateľa ale aj zo všetkých konkrétnych okolností za ktorých bol trestný čin spáchaný, z intenzity útoku, zo spôsobu a predmetu útoku, z povahy zbrane ktorá bola pouţitá proti telesnej 2 Tdo 22/2008 7 integrite. Podľa skutkových zistení obvinený spolu s spolupáchateľom P. opakovane s extrémne vysokou mierou brutality vo viacnásobných časových intervaloch, uskutočnili intenzívne útoky na poškodeného, kopancami, údermi päsťou, skákaním po poškodenom, obvinený P. údermi drevenou nohou od stola. Vysoká miera brutality a opakované dobíjanie poškodeného intenzívnymi útokmi proti hlave, trupu päsťami, kopancami, skákaním po poškodenom, drevenou nohou od stola sú takým konaním, ktoré súdy prvého a druhého stupňa správne právne kvalifikovali ako úmyselné konanie obvinených, pretoţe nie je ani logické ani racionálne očakávať, ţe by po takto uskutočnených intenzívnych a opakovaných útokoch proti centrám základných ţivotných funkcii poškodeného nastal iný následok ako smrť poškodeného. Podľa skutkových zistení príčinou smrti poškodeného bol postupný opuch mozgu a túto príčinu smrti spôsobili svojím brutálne násilným a opakovaným konaním obvinený D. V. a J. P.. S ohľadom na vyššie uvedené je na mieste bez akýchkoľvek pochýb konštatovať, ţe súdy prvého a druhého stupňa správne právne kvalifikovali konanie obvineného ako úmyselný trestný čin vraţdy spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 219 ods. 2 Tr. Zákona, pretoţe subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu (úmyselné zavinenie) bolo konaním obvinených naplnená. Obvinený ďalej namietal právnu kvalifikáciu skutku súdmi prvej a druhej inštancie kvalifikovaného ako trestný čin
1 Tr. Zákona, pričom podľa obvineného tým, ţe nevedel o tom, ţe matka jeho maloletej dcéry poberá náhradné výţivné nemohol ani sumu 7000 Sk, ktorú vyplatil k rukám matky, zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čím podľa obvineného nebola naplnená skutková podstata trestného činu
1 Tr. zákona. Objektom trestného činu
1 Tr. zákona je ochrana zákonného nároku maloletého dieťaťa na poskytovanie vyţivovacej povinnosti. Trestný čin zanedbania povinnej výţivy môţe páchateľ spáchať tak úmyselne ako aj z nedbanlivosti. Súdy prvého a druhého stupňa správne kvalifikovali nekonanie obvineného, ktorý si bol vedomý svojej vyţivovacej povinnosti voči maloletej dcére a túto povinnosť si neplnil resp. začal si ju čiastočne plniť aţ
1 Tr. Zákona, pretoţe obvinený naplnil všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu a ani nenaplnil podmienky účinnej ľútosti podľa § 214 ods. 2 Trestného zákona. Na základe vyššie uvedeného obvineným namietané naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písmeno i/ Tr. por., nie je opodstatnené. Otázkou, či bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. t.j., ţe malo dôjsť k zásadnému porušeniu práva obvineného na obhajobu, sa dovolací súd ani po vecnej stránke nezaoberal, pretoţe obvinený nenaplnil formálnu procesnú podmienku uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu vyplývajúcu z § 371 ods. 3 Tr. por. t.j. zásadné porušenie práva na obhajobu obvinený D. V. nenamietal najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. S ohľadom na námietku obvineného, ţe ho na hlavnom pojednávaní 2 Tdo 22/2008 9 konanom sa dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.