Najvyšší súd 4Obdo/36/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: C., s. r. o., so sídlom: P., N., P. X., Č., IČO: X., zast. advokátskou

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť. Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, že dovolaním ako jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu vydané 4Obdo/36/2014 5 v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak v prípade, ak je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia / § 239 ods. 2 písm. b/, alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné / nevykonateľné / na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením / § 239 ods. 3 O. s. p. /. V predmetnej veci je dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. V zmysle citovaného ustanovenia sa jedná o uznesenie, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť vyplývajúcu z ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť 4Obdo/36/2014 6 rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. pritom nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolateľ procesné vady uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O. s. p. nenamietal a keďže vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd na vadu konania namietanú dovolateľom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. spočívajúcej v tvrdení o odňatí možnosti konať pred súdom. Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký procesne nesprávny postup súdu, priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolateľ vo vzťahu k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. namietol nesprávne posúdenie otázky zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v dôsledku nesprávnej aplikácie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z

2. 2007, opodstatnenosť ktorého tvrdenia však dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa
4. 2013 bol Okresnému súdu Brezno ako súdu prvého stupňa doručený návrh navrhovateľa zo dňa
6. 2013 na uplatnenie pohľadávky voči odporkyni podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
8. 2007 (č. l. 1 – 3). Po tom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený uznesením sp. zn. 41Ncb/472/2013 zo dňa
10. 2013 na námietku navrhovateľa proti postúpeniu veci z Okresného súdu Brezno Okresnému súdu Banská Bystrica vyslovil, že miestne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd Brezno (č. l. 21 – 24), tento výzvou č. k. 4C/300/2013-37 zo dňa
12. 2013 vyzval navrhovateľa, aby v lehote do 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur 4Obdo/36/2014 7 podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Súd navrhovateľa súčasne poučil, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví; pred zaplatením celého poplatku v správnej výške nemôže súd vo veci konať. V súlade s ust. § 49 ods. 1 O. s. p. bola výzva doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa, ako vyplýva z údaja na doručenke pripojenej k č. l. 27 spisu, dňa
15. Z dôvodu, že navrhovateľ súdny poplatok v určenej dobe nezaplatil, súd prvého stupňa uznesením č. k. 4C/300/2013-38 zo dňa
17. 2013 konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. Na odvolanie navrhovateľa (č. l. 42) Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41Cob/77/2014-53 zo dňa
19. 2014, uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Doručením uznesenia odvolacieho súdu právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa
21. 2014 (č. l. 57), nadobudlo toto uznesenie uvedeným dňom právoplatnosť. Následne, dňa
23. 2014, bola navrhovateľom zložená na účet prvostupňového súdu suma 16,50 eur ako súdny poplatok za návrh na začatie konania. Vzápätí, dňa
25. 2014, bolo súdu prvého stupňa doručené dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa
28. Podľa bodu 7, vety tretia a štvrtá Nariadenia, je potrebné ustanoviť európske konanie pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu („európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu“). Cieľom takéhoto konania by malo byť zjednodušenie prístupu k spravodlivosti. Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Podľa § 10 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou, veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, úč. od
30. 2013 do
32. 2013, t. j. aj v čase vyrubenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania v predmetnej veci, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, úč. v čase vyrubenia súdneho poplatku, z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je 4Obdo/36/2014 8 poplatok z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo hodnoty predmetu sporu, 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura, v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura. Podľa § 10 ods. 1 veta prvá za bodkočiarkou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, úč. od
34. 2013 do
36. 2013, t. j. v čase zastavenia konania, ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. Vyššie citované Nariadenie z
38. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zlepšuje a zjednodušuje konania v občianskych a obchodných veciach, kde hodnota požadovanej sumy nepresahuje 2000 eur. Ide o písomné konanie okrem prípadu, že súd považuje ústne prerokovanie za potrebné. Nariadením sa ustanovujú obmedzenia pre účastníkov konania a súd s cieľom urýchliť konanie. Z jeho článku 19 je bezpochyby zrejmé, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak. Vzhľadom na uvedené treba súhlasiť s postupom súdu prvého stupňa (potvrdený aj súdom odvolacím), ktorý pri rozhodovaní o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania navrhovateľom aplikoval právny poriadok Slovenskej republiky, konkrétne § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.. Ide o kogentné ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch, kedy za splnenia zákonom predpokladaných podmienok je súd povinný konanie zastaviť. V predmetnej veci navrhovateľ ako poplatník podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. súdny poplatok napriek výzve súdu v zákonnej lehote nezaplatil, pričom o následkoch nezaplatenia bol poučený. Keďže súd konať vo veci samej ešte nezačal, súd správne konanie zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd považuje námietku dovolateľa spočívajúcu v tvrdení o odňatí možnosti konať pred súdom pre zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v dôsledku nesprávnej aplikácie Nariadenia, za nedôvodnú. 4Obdo/36/2014 9 Keďže v danom prípade dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O. s. p. prípustné a vada uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. (ani žiadna iná procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p., ako neprípustné odmietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.

§ 224ods.

1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporkyňa bola v dovolacom konaní úspešná, preto by mala právo na náhradu trov dovolacieho konania, keďže jej však trovy v tomto konaní nevznikli žiadne (vzhľadom na doterajší priebeh konania vo vzťahu k jej osobe neboli vykonané žiadne úkony), dovolací súd jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, 30. apríla 2015 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová