← Slovensko

o náhradu škody vo výške 384 350,06 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 4Obo/27/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci ţalobcu: T. spol. s. r. o. Vranov nad Topľou, D. Nacina Ves, IČO: X. proti ţalovanému: C. a. s., ul. X. B., IČO: X. zastúpený advokátom: Advokátska kancelária B. s. r. o., D. B., IČO: X. za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného: 1/ S. M. B., IČO: X.X. zastúpený advokátom: K. s. r. o., G. P. B., IČO: X. 2/ T.T. a. s., Š. B., IČO: X. zastúpený advokátom: JUDr. O. Z., B., o náhradu škody vo výške 384 350,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 17Cb/115/2003-683 zo dňa

  1. februára 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 17Cb/115/2003-683 zo dňa
  2. februára 2014 p o t v r d z u j e . Ţalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného S. M. B., IČO: X. na účet právneho zástupcu trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2875,60 eur. Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného T. a. s. B. náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 4Obo/27/2014 2 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave (ďalej súd prvého stupňa) rozsudkom č. k. 17Cb/115/2003- 683 zo dňa
  4. 2014 ţalobu v celom rozsahu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému a vedľajším účastníkom trovy konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobca sa domáhal ţalobou voči ţalovanému náhrady škody vo výške 10 000 Sk s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa
  6. 2007 ţalobca rozšíril ţalobu na sumu 11 578 930 Sk (384 350,06 eur) a súd uznesením zo dňa
  8. 2007 rozšírenie ţaloby pripustil. Na pojednávaní konanom dňa
  10. 2011 súd prvého stupňa pripustil spresnenie ţalobného návrhu, podľa ktorého ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi sumu 384 350,05 eur istiny s 9,07 %-ným úrokom z omeškania od
  12. 2003 do zaplatenia. Ţalobca svoj návrh odôvodnil tým, ţe dňa
  14. 1998 nadobudol 110 ks akcií na meno spoločnosti T.T. a. s., identifikačné číslo emisie: IČO: X. Ţalovaný dňa
  16. 1998 zaslal ţalobcovi list, označený ako „Oznámenie o realizácii rozhodnutia o uloţení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov“, v ktorom mu oznámil, ţe na základe rozhodnutia o uloţení opatrení na nápravu niektorých nedostatkov, ktoré vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo financií SR“) dňa
  18. 1998 pod č. j. 43/1998/SAN, uviedol do stavu platného pred
  20. 1998 evidenciu účtu majiteľa - Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo hospodárstva SR“), ako aj evidenciu registra emitenta - T.T. a. s. B.. Prílohou tohto oznámenia bol zmenový výpis z účtu majiteľa - ţalobcu, zo dňa
  22. 1998, na ktorom sa údaj o tom, ţe ţalobca je majiteľom 98 ks akcií na meno obchodnej spoločnosti T.T. a. s. B., uţ nenachádzal. Rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa
  24. 1998, č. j. 043/1998/SAN bolo v konaní o preskúmanie správneho rozhodnutia zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) sp. zn. 4 Sţ 143/01 zo dňa
  27. Ţalobca listom zo dňa
  29. 2002 vyzval ţalovaného, aby na účte majiteľa cenných papierov zaevidoval stav pred vydaním zrušeného rozhodnutia Ministerstva financií SR zo dňa
  31. 1998 a tento údaj zaevidoval aj v registri emitenta T.T. a. s. B.. Úrad pre 4Obo/27/2014 3 finančný trh, ako orgán vykonávajúci dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu a poisťovníctva, listom zo dňa
  33. 2002 ţalobcovi oznámil, ţe z dôvodu zmeny podoby akcií spoločnosti T.T. a. s. B. zo zaknihovaných na listinné, ţiadosti ţalobcu nie je moţné vyhovieť. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na ustanovenia § 163 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných sluţbách a § 56 ods. 1 písm. a/ zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, podľa ktorého je stredisko povinné evidovať zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a ďalšie údaje, ktoré sa ich týkajú, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Ţalovaný - C. bol teda povinný uviesť účet majiteľa cenných papierov - ţalobcu, do stavu platného pred dňom vykonania zmeny (rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa
  35. 1998, č. j. 043/1998/SAN, zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 4 Sţ 143/01 zo dňa
  37. 2002), podľa zrušeného rozhodnutia. Podľa názoru ţalobcu ţalovaný porušil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá § 56 ods. 1 písm. a/ zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Ţalobca mal vedomosť, ţe obchodná spoločnosť T.T. a. s. B. vyplácala dividendy akcionárom, avšak ţalobcovi ich výška nie je známa. Ţalobca teda ţiadal náhradu škody voči ţalovanému, ktorá mu vznikla nevyplatením dividend v roku 2002, pôvodne v sume 10 000 Sk. Súčasťou pôvodného návrhu bol aj 13%-ný p. a. úrok z omeškania z dlţnej sumy od doručenia ţaloby do zaplatenia. Ţalovaný vo vzťahu ku škode, resp. ušlému zisku, ktorého sa ţalobca v konaní domáha, vyslovil názor, ţe ţalobca nielenţe nepreukázal v akej výške spoločnosť T.T. a. s. B. za rok 2002 vyplácala svojim akcionárom dividendy, ale z článku uvedeného v Hospodárskych novinách dňa
  39. 2003, ktorý ţalobca zaloţil do spisu ako jediný dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti, jednoznačne nevyplýva, ţe akciová spoločnosť T.T. a. s. B. za rok 2002 svojim akcionárom dividendy vôbec vyplácala. Vzhľadom k tomu ţalovaný ţiadal ţalobu v celom rozsahu zamietnuť a ţalobcovi uloţiť povinnosť uhradiť ţalovanému trovy konania. Právoplatným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 202/2007 z
  41. 2007 bol pripustený vstup Slovenskej republiky – Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného. Ďalším uznesením sp. zn. 17 Cb 115/2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
  43. 2010, súd prvého stupňa návrh ţalobcu zo dňa
  45. 2009 na prerušenie konania 4Obo/27/2014 4 zamietol a uznesením sp. zn. 17 Cb 115/2003 zo dňa
  47. 2011, právoplatným dňa
  49. 2013 pripustil, aby do konania vstúpil na strane ţalovaného vedľajší účastník T. a. s. B.. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku ďalej vyplýva, ţe písomným podaním, súdu doručeným dňa
  51. 2013, ţalobca opätovne navrhol prerušenie konania z dôvodu konania Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom sa má riešiť otázka vlastníctva 110 ks akcií spoločnosti T. a. s. B., ktoré nadobudol ţalobca. V rámci skúmania podmienok konania bolo konajúcim súdom zistené, ţe o sťaţnosti ţalobcu bolo rozhodnuté uznesením ÚS SR pod č. k. I. ÚS 573/2012-18 zo dňa
  53. 2011 tak, ţe sťaţnosť spoločnosti T. s. r. o. V. bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd prvého stupňa uznesením č. k. 17 Cb 115/2003 zo dňa
  55. 2013 návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Keďţe ţalobca namietal, ţe predmetné uznesenie neobdrţal, súd mu uznesenie opätovne zaslal a toto následne nadobudlo právoplatnosť dňa
  58. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, ţe predmetom sporu je náhrada škody vo výške 384 350,06 eur istiny s 9,07 %-ným úrokom z omeškania odo dňa doručenia uznesenia o pripustení zmeny ţaloby. Uvedená škoda podľa tvrdenia ţalobcu predstavuje dividendy za účtovný rok 2002, ktoré mu ako majiteľovi 110 ks akcií spoločnosti T. a. s. B. v dôsledku protiprávnych úkonov ţalovaného neboli vyplatené. Podľa tvrdenia ţalobcu dňa
  60. 1998 ţalovaný v rozpore so zákonom vykonal zápis na ťarchu účtu ţalobcu a tieţ v registri emitenta T. a. s. tak, ţe na účte ţalobcu neostali ţiadne akcie spoločnosti T. a. s. a ţalobca bol vymazaný z registra emitenta T. a. s.. Po doručení právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Sţ 143/01 zo dňa
  62. 2002 ţalovaný nerešpektoval záväzné ustanovenie § 64 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a neobnovil zápis o vlastníctve 110 ks akcií T.T. a. s. na účte ţalobcu a zápis ţalobcu v registri emitenta T. a. s.. Obchodná spoločnosť T. a. s. nevyplatila ţalobcovi dividendy za účtovný rok 2002 z dôvodu, ţe ţalobca nie je zapísaný v zozname akcionárov, ktorý pri listinných akciách na meno vedie v zmysle § 99 ods. 3 písm. i/ zákona č. 566/2001 Z. z. ţalovaný. V dôsledku protiprávneho konania ţalovaného bol ţalobca zbavený všetkých akcionárskych práv spojených s vlastníctvom 110 ks akcií obchodnej spoločnosti T. a. s.. Ţalobcovi ako akcionárovi spoločnosti T. a. s. B. by boli za účtovný rok 2002 vyplatené dividendy vo výške 11 578 930 Sk, t. j. 384 350,06 eur istiny. 4Obo/27/2014 5 Súd prvého stupňa uviedol, ţe v zmysle § 373 a nasl., § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), pre splnenie zodpovednosti za škodu je potrebné splnenie troch zákonných podmienok, a to porušenie zmluvnej alebo právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. V predmetnej veci dospel k záveru, ţe ţalobca sa nikdy nestal akcionárom spoločnosti T. a. s. B., čiţe u ţalobcu absentuje aktívna legitimácia na uplatnenie akýchkoľvek akcionárskych práv. Podľa názoru súdu exekučný prevod akcií bol absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko akcie T. a. s. mohli byť v čase exekučného prevodu len vo vlastníctve Slovenskej republiky. Vzhľadom na túto skutočnosť akýkoľvek prevod bol v danom prípade vylúčený podľa čl. 20 odseku 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku, ktorý je uvedený v čl. 4 ústavy nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu môţe byť iba vo vlastníctve štátu. Podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, akýkoľvek prevod štátnych akcií je moţný len na základe privatizácie. S poukázaním na § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z. z. o strategických podnikoch prvostupňový súd uviedol, ţe predmetom privatizácie nemôţu byť akcie T. a. s. a S. a. s. B., ktorých drţiteľom je štát alebo fond. Exekučný prevod akcií T. a. s. bol preto podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) absolútne neplatným právnym úkonom. Ďalej uviedol, ţe podľa § 114 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), exekúciou nie je moţné postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Exekučný prevod akcií T. a. s. je preto absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa § 39 OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V prípade listinných akcií môţe akcionár preukázať, ţe je akcionárom, predloţením akcie alebo zápisom v zozname akcionárov. Podľa názoru súdu neexistuje rozhodnutie súdu, ktoré by určilo, ţe ţalobca nadobudol akcie T. a. s. B.. Po zhrnutí vyššie uvedených zistení súd dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal, ţe v čase výplaty dividend je, alebo bol akcionárom spoločnosti T. a. s. B., teda mal právo podľa § 178 ObchZ na dividendy z akcií T. a. s., a preto mu vznikla škoda vo výške nevyplatených dividend z akcií T. a. s. B.. Ţalobca teda v konaní nepreukázal, ţe ţalovaný porušil svoju povinnosť voči ţalobcovi, ktorá mu vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona, rovnako nepreukázal, ţe medzi porušením povinnosti 4Obo/27/2014 6 ţalovaným a vznikom škody na strane ţalobcu existuje príčinná súvislosť, t. j. ţe k nevyplateniu dividend z akcií T. a. s. B. ţalobcovi došlo v dôsledku porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti ţalovaného. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu veci súd prvého stupňa ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť úspešnému ţalovanému a vedľajším účastníkom na strane ţalovaného trovy konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobca argumentujúc odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p., teda ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Tvrdil, ţe mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť pred ním konať. Ďalej uviedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). V dôvodoch odvolania poukázal na to, ţe dňa
  64. 2013 podal súdu okrem návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 28Cb/l 12/2002 aj ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň
  66. 2013 so ţiadosťou o jeho odročenie na neskorší termín z dôvodu, aby súd najprv rozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania. Súd prvého stupňa pojednávanie vytýčené na deň
  68. 2013 odročil a vytýčil pojednávanie na deň
  71. Ţalobca listom zo dňa
  73. 2013 ospravedlnil neúčasť aj na tomto pojednávaní a ţiadal pojednávanie odročiť na neskorší termín. Upozornil prvostupňový súd, ţe doposiaľ nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania zo dňa
  76. V nadväznosti na to prvostupňový súd ţalobcovi dňa
  78. 2013 druhýkrát doručil uznesenie č. k. 17Cb/115/2003-635 zo dňa
  80. 2013, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol. Ţalobca súdu vytkol, ţe predmetným uznesením rozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania zo dňa
  82. 2013, avšak stále nie o jeho návrhu zo dňa
  85. Po odročení pojednávania vytýčeného na deň
  87. 2013 bolo ţalobcovi dňa
  89. 2014 doručené predvolanie na pojednávanie na deň
  92. Ţalobca sa ospravedlnil aj z tohto pojednávania, napriek tomu súd v uvedený deň pojednával a vo veci samej aj rozhodol. 4Obo/27/2014 7 Vo vzťahu k tejto skutočnosti ţalobca namietal, ţe súd na pojednávaní dňa
  94. 2014 konal v jeho neprítomnosti napriek tomu, ţe z neúčasti na pojednávaní sa písomne ospravedlnil (dňa
  96. 2014) a súčasne poţiadal o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu, za ktorú označil nerozhodnutie súdu o jeho návrhu na prerušenie konania zo dňa
  99. Poukázal aj na nesprávne konštatovanie súdu na strane štyri odsek tri odôvodnenia rozsudku o tom, ţe o návrhu na prerušenie konania rozhodol uznesením zo dňa
  101. 2013, právoplatným dňa
  103. 2014, avšak bez toho, ţe by bol spomenul, ţe ţalobca podal návrh na prerušenie konania aj dňa
  105. 2013, o ktorom doteraz vôbec nerozhodol. Ţalobca má za to, ţe postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá moţnosť pred ním konať, pretoţe súd rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, ţe boli splnené podmienky na odročenie pojednávania. Zároveň namietal, ţe súd vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, ţe bolo o obidvoch jeho návrhoch na prerušenie konania (tak zo dňa
  107. 2013, ako aj zo dňa
  109. 2013) rozhodnuté, aj keď z obsahu spisu je zrejmé, ţe o návrhu na prerušenie konania zo dňa
  111. 2013 do dnešného dňa nerozhodol. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení ţalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný a vedľajší účastníci na strane ţalovaného v písomných vyjadreniach k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Ţalobca v odvolaní namietal, ţe súd mu ako účastníkovi konania odňal moţnosť pred ním konať, čo je prípustným odvolacím dôvodom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. K vade v zmysle uvedeného ustanovenia podľa jeho tvrdenia došlo postupom súdu prvého stupňa, ktorý napriek tomu, ţe 4Obo/27/2014 8 ţalobca včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní uskutočnenom
  113. 2014 z dôleţitého dôvodu, ktorým bola procesná prekáţka, ţe súd nerozhodol o návrhu ţalobcu na prerušenie konania zo dňa
  115. 2013 a existovali tak dôvody na odročenie pojednávania, vec prejednal a meritórne rozhodol v neprítomnosti ţalobcu. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník pred súdom mohol uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa § 119 ods. 1, 2 O. s. p. pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to moţné uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Ak súd zistí, ţe existuje dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise (§ 119 ods. 4 O. s. p.). Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa predmetnú vec prejednal a rozhodol na pojednávaní nariadenom
  116. februára 2014, ktorého sa ţalobca nezúčastnil a svoju 4Obo/27/2014 9 neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu
  117. februára 2014, v ktorom zároveň ţiadal odročenie pojednávania s odôvodnením, ţe súd doposiaľ nerozhodol o jeho návrhu zo dňa
  119. 2013 doručenom súdu
  121. 2013 na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 28 Cb 112/
  122. Uvedenú skutočnosť povaţoval za procesnú prekáţku nariadeného pojednávania. Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom tým, ţe prejednal a rozhodol vec na pojednávaní dňa
  124. 2014 bez jeho prítomnosti. Z citovaného ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. vyplýva povinnosť súdu pokračovať v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Zároveň umoţňuje súdu vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka za podmienky (predpokladu) riadneho predvolania a nedostatku ţiadosti o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu. Dôleţitosť dôvodu posudzuje súd s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Skutočnosť, ţe ţalobca navrhol fakultatívne prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. nie je takým dôleţitým dôvodom aký má na mysli citované ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p., na ktorý mal súd prihliadnuť a pojednávanie odročiť. Podanie návrhu na prerušenie konania nebránilo ţalobcovi zúčastniť sa nariadeného pojednávania a jeho úvahy o dôsledkoch kladného či zamietavého rozhodnutia súdu o tomto návrhu nie sú významné z hľadiska posúdenia dôleţitosti dôvodu na odročenie pojednávania. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O. s .p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nie je preto opodstatnený. Ţalobca tieţ namietal, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, ţe rozhodol o návrhu na prerušenie konania zo dňa
  126. 2013, aj keď z obsahu spisu je zrejmé, ţe o ňom nerozhodol. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, ţe procesné pochybenie súdu prvého stupňa, spočívajúce v absencii rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania pred meritórnym rozhodnutím, nemoţno povaţovať za nesprávne právne posúdenie veci. Pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov sa jedná vtedy, ak súd nepouţil správny predpis alebo ak aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver. Predmetom 4Obo/27/2014 10 konania je nárok na náhradu škody. Ţalobca v odvolaní nenamietal správnosť aplikácie právnej normy súdom prvého stupňa na zistený skutkový stav ale poukázal na procesné pochybenie, v dôsledku čoho opodstatnenosť odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. nie je daná. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 224 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na strane úspešného ţalobcu priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 2 875,60 eur. Advokátovi patrí odmena za dva úkony právnej sluţby – rokovanie s klientom
  128. 2014 a písomné vyjadrenie k odvolaniu z
  130. 2014 podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. b/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1 190,13 eur za jeden úkon a paušálna náhrada hotových výdavkov dvakrát po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), preto mu v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky patrí odmena a náhrady zvýšené o DPH (20%) , čo predstavuje 479,26 eur. Ţalovanému a ďalšiemu vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukázaním na ustanovenie § 151 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, ţe trovy právneho zastúpenia neboli vyčíslené a iné trovy zo spisu nevyplývajú. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  131. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. V Bratislave,
  132. apríla 2015 JUDr. Gabriela Mederová, v. r. predsedníčka senátu 4Obo/27/2014 11 Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.