o zaplatenie 6 742,58 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 4 Obo 24/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: L., spol. s r. o. v likvidácii, Š. T., IČO: X. zastúpený advokátom: Mgr. P. M., H. X. V., proti ţalovanej: P. M. – M., Š. X. T., IČO: X., zastúpená advokátom: D. & P., s.r.o., M. X. B., o zaplatenie 6 742,58 eur (203 126,91 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-41 Cb 74/1994-710 zo

1. februára 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-41 Cb 74/1994-710 zo
2. februára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd prvého stupňa“) ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej na účet jej právneho zástupcu trovy konania v sume 8 314 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe predmetom konania je nárok ţalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v ţalovanej sume, ktorý mala ţalovaná získať dňa
4. 1993 prevzatím tovaru ţalobcu, nachádzajúceho sa v jeho prevádzke na M. N. v T., bez právneho dôvodu. Poukázal na záver odvolacieho súdu v uznesení, ktorým bol predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa vo veci zrušený, ţe úlohou súdu bolo doplniť dokazovanie o disponovaní s tovarom v období od
6. 1993 do prevzatia prevádzky a vykonania inventúry ţalovanou
8. 1993 a zistiť, kto bol vlastníkom tovaru a ďalej vykonať dokazovanie navrhnuté ţalovanou o skutočnosti, ţe vyzvala ţalobcu na prevzatie tovaru 2 4Obo/24/2013 a ţalobca neposkytol potrebnú súčinnosť pri vydaní bezdôvodného obohatenia. V novom konaní súd prvého stupňa vykonal dokazovanie o vlastníctve tovaru a zo svedeckej výpovede pána M. z
10. 2008 zistil, ţe vlastníctvo ţalobcu k tovaru nebolo preukázané. Spoločne s pánom K. nevedeli zistiť hodnoverne, komu patril uloţený tovar, pretoţe nemali od neho ţiadne doklady a nebola predloţená faktúra, ktorá by potvrdzovala, ţe tovar patrí ţalobcovi. Súd vzal do úvahy aj čestné vyhlásenie pána K., konateľa spoločnosti, ktorý spochybnil vlastníctvo ţalobcu. Spornosť vlastníctva bola spochybnená aj pánom S., ktorý v mene konzorcia S. fakturoval ţalovanej ten istý tovar ako tovar dodaný ţalovanej zo. Tovar bol vlastne fakturovaný úplne iným subjektom, ktorý vlastne potvrdil, ţe tovar mu patril. Vlastníctvo tovaru je zaloţené na jedinom dôkaze, a tým je inventúrny súpis, ktorý bol spochybnený znaleckým posudkom znalca E. J. č. l/
11. Súd mal preukázané výzvou zo
13. 1995 adresovanou právnemu zástupcovi ţalobcu JUDr. L., výzvou zo
15. 1993 pánovi S. a spoločnosti L. a čestným prehlásením pani H., ţe ţalobca bol vyzvaný na prevzatie tovaru. Ţalovaná sa podľa názoru súdu nezmocnila tovaru, tovar vydala hneď pri prevzatí nehnuteľnosti zástupcovi ţalobcu, ktorý poţiadal o jeho uskladnenie, ktoré ţalovaná vykonala. Tovar bol ţalobcovi k dispozícii, mohol si ho kedykoľvek odviesť, a preto k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť. S videokazetou sa oboznámili mimo pojednávania právny zástupca ţalovanej aj konajúci sudca. Doţiadaný súd vypočul
17. 2012 na návrh ţalobcu svedkyňu pani R.. S odôvodnením, ţe ţalobca nepreukázal nadobudnutie a vlastníctvo sporného tovaru, ani jeho druh, mnoţstvo a skutočnú hodnotu, súd prvého stupňa ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej ţalovanej priznal ich náhradu. Proti rozsudku podal odvolanie ţalobca s poukázaním na existenciu odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O. s. p., ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel o dôkazy, ktoré neboli vykonané v novom konaní, boli vykonané predtým, neţ rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo opakovane odvolacím súdom zrušené. Je zaráţajúce, ţe rovnakú dôkaznú situáciu predtým vyhodnotil v prospech ţalobcu a uplatnený nárok mu priznal. Teraz je jeho rozhodnutie opačné, pritom dôkazná situácia sa ţiadnym spôsobom nezmenila. Ani z predchádzajúcich rozhodnutí odvolacieho súdu nevyplýva čo i len náznak takého vyhodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci o aké súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie oprel. Práve naopak. Ţalobca sa pridrţiava svojich 3 4Obo/24/2013 opakovaných vyjadrení v plnom rozsahu a má za to, ţe jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je oprávnený. Za smerodajné, v súvislosti s vlastníctvom tovaru povaţuje súd výpovede svedkov M. a K., ktorí v tejto veci vystupujú úmyselne proti záujmom ţalobcu a v spoločnosti nikdy ţiadnu činnosť nevykonávali. Ich výpovede nemôţu byť relevantné ku skutkovým okolnostiam prejednávanej veci, pretoţe neboli prítomní pri udalostiach zakladajúcich uplatnený nárok. Podľa názoru ţalobcu, v konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané vlastníctvo ţalobcu k predmetnému tovaru a vlastníctvo ţalobcu bolo potvrdené aj právnym názorom odvolacieho súdu. Z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, ţe ţalobca v predmetných priestoroch podnikal a pred obsadením cukrárne ţalovanou sa tovar patriaci ţalobcovi inventarizoval. Vlastníctvo tovaru ţalobca preukázal inventúrnym súpisom a ţalovaná nepredloţila ţiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, ţe vlastníkom inventarizovaného tovaru bol niekto iný. Poukázal pritom na právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v rozhodnutí 4Obo 247/2000-390 z
19. 2002, v ktorom odvolací súd zdôrazňuje potrebu zistenia z dokladov, ktoré má k dispozícii ţalovaná, či vlastníkom všetkého tovaru bol ţalobca a či v čase od
21. 1993 do
23. 1993 nebola časť tovaru predisponovaná do cukrárne S.. Odvolací súd rozhodne nespochybňoval vznik bezdôvodného obohatenia a inventúrny zoznam z
25. 1993 ako východisko pre stanovenie jeho výšky, ale uloţil preveriť to, či po tomto dátume nedošlo k predisponovaniu tovaru na iný subjekt. Bolo potrebné sa vysporiadať s obranou ţalovanej spočívajúcou v tvrdení, ţe časť tovaru mala byť predisponovaná do Cukrárne S. na G. ulici v T., vlastníkom ktorej bol M. S.. Toto tvrdenie je však účelové a ničím nepreukázané. Ak došlo v tom čase zo strany zdruţenia S. k fakturovaniu tovaru ţalovanej, stalo sa tak len v snahe osôb, na úkor ktorých vzniklo bezdôvodné obohatenie, získať tieto prostriedky od osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila, späť. Táto skutočnosť nemení nič na vlastníctve tovaru. Ţalovaná bola osobou, na príkaz ktorej bol po obsadení cukrárne predmetný tovar z predajne odváţaný, čo bolo preukázané a ţalobca nemal ţiadnu moţnosť dostať sa k tovaru a nemohol ho ani predisponovať. Ţalovaná priznala, ţe v obsadenej cukrárni ostal tovar po predchádzajúcom prevádzkovateľovi cukrárne, tento inventarizovala a snaţila sa ho ţalobcovi vrátiť, resp. ţe ho zlikvidovala. Uvedené svedčí o rozporuplnosti a účelovosti jej obrany, keď ţiada od ţalobcu predloţenie dokladov k tovaru, keď ţiadne také doklady, ktoré zostali u nej v prevádzke, nemôţe mať. Súd mal účelovosť obrany ţalovanej prehliadnuť a svoje rozhodnutie zaloţiť na vykonaných dôkazoch. Pokiaľ ţalovaná tvrdí, ţe po vykonaní inventúry
27. 1993 došlo k predisponovaniu tovaru, mala svoje tvrdenie preukázať, pretoţe v tomto smere znáša dôkazné bremeno. Dôvody zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom sú 4 4Obo/24/2013 formálneho charakteru a nespochybňujú predchádzajúce záveru odvolacieho súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia a východisko pre stanovenie jeho výšky, ktorým je inventúrny záznam z
30. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a ţalobe vyhovel v uplatnenej výške, prípadne aby postupoval v zmysle § 136 O. s. p. a určil výšku nároku podľa svojej úvahy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené. Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom konania je nárok ţalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na skutkovom základe, ţe ţalovaná bez právneho dôvodu dňa
32. 1993 prevzala tovar ţalobcu, nachádzajúci sa v jeho prevádzke cukrárne D. na M. N., T.. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Občiansky zákonník), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, ţe ţalovaná nezískala majetkový prospech v zmysle citovaného ustanovenia, a preto ţalobu zamietol. V napadnutom rozhodnutí nespochybnil skutočnosť, ţe ţalovaná sa po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, za pomoci bezpečnostnej sluţby dňa
34. 1993 zmocnila nebytových priestorov, v ktorých sa nachádzala ţalobcova prevádzka cukrárne D. na M. N., T. vrátane tovaru, ktorý nebol predmetom kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Na uvedenú nespornú skutočnosť poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, v odôvodnení uznesenia č. k. 4 Obo 247/2000–309 z
36. 2002, v ktorom sa stotoţnil s vyhodnotením dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, potrebných pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia a potvrdil jeho záver, ţe pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z mnoţstva a druhu tovarov uvedených v zázname o kontrolnej inventúre tovaru z
38. 1993, predloţenom ţalobcom. Z účtovných 5 4Obo/24/2013 dokladov, ktoré má k dispozícii ţalovaná, bolo potrebné okrem mnoţstva predaného tovaru od
40. 1993 do
42. 1993 zistiť, či ţalobca bol vlastníkom všetkého tovaru a či v uvedenom období nebola časť tovaru predisponovaná do cukrárne S. na G. ulici, vlastníkom ktorej bol M. S.. Okrem doplnenia dokazovania v tomto smere, odvolací súd poukázal na potrebu preukazovania skutočnosti, ţe ţalovaná chcela splniť záväzok t. j. vydať bezdôvodné obohatenie a ţalobca neposkytol potrebnú súčinnosť, čo je právne významné z hľadiska posúdenia omeškania ţalobcu podľa § 522 Občianskeho zákonníka. Právny záver o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane ţalovanej, vyslovený uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu, je pre súd prvého stupňa v zmysle § 226 O. s. p. záväzný a nebol zmenený ani ďalšími rozhodnutiami odvolacieho súdu, ktorými boli zrušené ďalšie rozsudky súdu prvého stupňa vo veci samej pre procesné nedostatky vo vykonávaní dokazovania a pre nedoplnenie dokazovania v smere naznačenom odvolacím súdom. Z uvedeného vyplýva, ţe súd prvého stupňa mal doplniť dokazovanie o výške bezdôvodného obohatenia získaného ţalovanou dňa
44. 1993, vzhľadom na tvrdenie ţalovanej, ţe časť tovaru bola v čase od
46. 1993 do 5.
47. 1993 predisponovaná do inej prevádzky a ţalobca neposkytol ţalovanej súčinnosť pri splnení záväzku vydať ţalobcovi bezdôvodné obohatenie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ţe by súd prvého stupňa zistil nové skutočnosti o predisponovaní tovaru nachádzajúceho sa v prevádzke cukrárne D. na M. N. v T. v období od
49. 1993 do jeho prevzatia ţalovanou
51. 1993 z ďalšieho dokazovania vykonaného od zrušenia jeho predchádzajúceho rozhodnutia z
54. Súd len všeobecne poukázal na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne I. R. doţiadaným Okresným súdom Trenčín
56. 2012 a hodnotil dôkazy vykonané pred zrušením jeho predchádzajúceho rozhodnutia č. k. Z-2-41Cb 74/1994-582 z
59. Z obsahu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa č. k. Z-2-41 Cb 74/1994-582 z
61. 2008 je zrejmé, ţe súd dospel na základe skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania k právnemu záveru o dôvodnosti ţaloby, keď konštatoval, ţe doplnil dokazovanie znaleckým posudkom, z ktorého vyplynulo, ţe nákupnú cenu tovaru moţno zistiť z predloţenej inventúry. Dospel k právnemu záveru, ţe bezdôvodné obohatenie na strane ţalovanej vzniklo
63. 1993 zmocnením sa tovaru ţalobcu, ktorého druh a mnoţstvo vyplýva z inventúrneho záznamu zo dňa
65. 1993, ktorý je takým účtovným dokladom, ktorý preukazuje aj skutočnosť, ţe vlastníkom inventarizovaného tovaru je podnikateľ, ktorý inventúru vykonáva. Tvrdenie ţalovanej, ţe časť tovaru bola po
67. 1993 reálne či účtovne 6 4Obo/24/2013 predisponovaná do cukrárne S. sa nepreukázalo. Ţalovaná neuniesla podľa názoru súdu prvého stupňa ani dôkazné bremeno o zavinení ţalobcu v súvislosti s nevydaním bezdôvodného obohatenia. Na druhej strane súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. k. Z-2- 41Cb 74/1994-710 zo
68. februára 2013 vyvodil úplne odlišný právny záver o neodôvodnenosti uplatneného nároku zo skutkového stavu zisteného totoţným dokazovaním bez toho, aby dokazovanie doplnil, prípadne zopakoval a vysvetlil dôvod rôzneho hodnotenia tých istých dôkazov. V tomto zmysle odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náleţitosti v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. a je nepresvedčivé. Podľa názoru odvolacieho súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania nemoţno vyvodiť právny záver o neoprávnenosti ţaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle citovaného ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je potrebné poukázať na existujúci právny záver uţ vyslovený odvolacím súdom v predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým sa súd prvého stupňa dostatočne neriadil a nedoplnil dokazovanie o výške bezdôvodného obohatenia vzhľadom na tvrdenie ţalovanej, ţe časť tovaru bola v čase od
70. 1993 do 5.
71. 1993 predisponovaná do inej prevádzky. Nemoţno pritom opomenúť, ţe dôkazné bremeno o určitej skutočnosti zaťaţuje účastníka, ktorý ju tvrdí. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd opätovne upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa na to, ţe vzhľadom na rozpornosť tvrdení účastníkov o výške peňaţnej náhrady za získaný majetkový prospech, neurčitosť záverov znaleckého posudku a odstup času od získania majetkového prospechu, môţe súd zváţiť aj postup podľa § 136 O. s. p a určiť výšku nároku podľa vlastnej úvahy a vziať pritom do úvahy hodnotu tovaru uvádzanú sporovými stranami. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova o trovách pôvodného konania, ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). 7 4Obo/24/2013 V zmysle ustanovenia § 226 O. s. p., súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:
72. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave,
73. marca 2015 JUDr. Gabriela Mederová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová