zák. je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
1, 2, zák. č. 328/1991 Zb., ak sú pochybnosti či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.
1, 2, 5, zák. č. 328/1991 Zb., konkurzný veriteľ alebo správca sa môţe domáhať, aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony
odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlţníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu uţ vymáhateľný alebo ak uţ bol uspokojený.
názoru súdu viesť k podaniu ţaloby, ktorou by sa správca v zákonnej lehote domáhal odporovateľnosti právnych úkonov. Takáto ţaloba však zo strany správcu podaná nebola.
názoru súdu je potrebné a spravodlivé poskytnúť v tomto konaní právnu ochranu ţalobcovi, ktorý riadne uzavrel dňa 18.12.2012 kúpnu zmluvu so S. S.. Ţalobca v čase podpisu kúpnej zmluvy mohol vychádzať v otázke preukázania vlastníckeho práva len z výpisu z katastra nehnuteľností, kde bol S. S. uvedený ako vlastník. Ţalobca v čase podpisu kúpnej zmluvy nemohol ani pri vynaloţení maximálnej obozretnosti a ostraţitosti zistiť a mať vedomosť o tom, ţe by kupovaná nehnuteľnosť mohla mať právne alebo iné vady. Ţalobca podpísal kúpnu zmluvu v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľností a zaplatil kúpnu cenu. Súd uznesením na pojednávaní dňa 19.11.2013 zamietol návrh ţalovaného na vykonanie dokazovania oboznámením sa s povolením rozostavanej stavby stavebného úradu v Nitre č. j. 1Sp21342/2004-013-lng.Ko zo dňa 31.05.2005, identifikáciou budov súp. č. 514 a 515, kúpnou zmluvou č. 769/95/08/1995 zo dňa 04.07.1995, potvrdením o zaplatení kúpnej ceny zo zmluvy č. 769/95/08/1995, stanovami spoločnosti E. a. s. N. a zápisnicami FNM SR zo zasadnutia predstavenstva E. a. s. N.. Takéto navrhnuté dokazovanie malo
vyjadrenia ţalovaného smerovať k preukázaniu skutočností ohľadne privatizácie spoločnosti E. š. p. a neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami.
názoru súdu je takéto navrhnuté rozsiahle dokazovanie v prejednávanej veci neúčelné a nehospodárne, pretoţe moţnosť správcu konkurznej podstaty zapísať dodatočne do súpisu majetku konkurznej podstaty akýkoľvek majetok, nemôţe byť bezbrehá. Od privatizácie a od podpisu kúpnej zmluvy na akcie zo dňa 04.07.1995 aţ po vyhlásenie konkurzu na spoločnosť E. a. s. N. mali dotknuté strany primeranú lehotu na nápravu vzájomných vzťahov a vysporiadanie pomerov k predmetným nehnuteľnostiam. Či uţ bolo moţné 4Obo/5/2014 7 zo strany FNM SR vypovedať zmluvu na predaj akcií v prípade nezaplatenia kúpnej ceny, namietať neplatnosť zmluvy o nepeňaţnom vklade alebo moţnosť správcu podať v zákonnej lehote odporovaciu ţalobu, ţiadna z týchto moţností nebola do dnešného dňa vyuţitá a postup správcu konkurznej podstaty v tom zmysle, ţe v roku 2013 zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej podstaty, síce neprekračuje zákonom dovolené konanie správcu konkurznej podstaty, ale vzhľadom na plynutie času (po cca 15 rokoch od vyhlásenia konkurzu) sa javí ako šikanózne a prieči sa zásade právnej istoty na strane ţalobcu. Vzhľadom na tú skutočnosť, ţe predmetné nehnuteľnosti v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nepatrili úpadcovi a ani v priebehu konkurzného konania úpadca tento majetok nenadobudol, rozhodol súd vo veci tak, ţe v súlade s cit. ust. zákona predmetné nehnuteľnosti vylúčil zo súpisu majetku konkurznej podstaty. O trovách konania súd rozhodol
1 OSP tak, ţe priznal úspešnému ţalobcovi ich náhradu v sume 641,80 EUR. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal ţalovaný odvolanie s poukazom na existenciu odvolacieho dôvodu
2 písm. c/ O. s. p. Uviedol, ţe v predmetnej veci podal vyjadrenie dňa 7.6.2013 a dňa 23.10.2013 a obsahu týchto vyjadrení sa pridrţiava v celom rozsahu.
jeho názoru sa konanie úpadcu minimálne priečilo dobrým mravom, o čom svedčí aj obsah spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Cbi 7/2008. Obsah tohto spisu zahŕňa všetky dôkazy, ktoré potvrdzujú túto úvahu. Pokiaľ konanie úpadcu v počiatočných fázach vykazovalo znaky absolútne neplatného právneho úkonu, všetky právne úkony naň nadväzujúce sú tieţ absolútne neplatné. Odporovať v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní moţno iba právnym úkonom, ktoré sú platné. Argumentácia,
ktorej mal správca konkurznej podstaty povinnosť odporovať právnym úkonom v stanovenej dobe sa na daný prípad nevzťahuje. Vo veci bolo preto potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Okrem toho bolo potrebné skúmať aj okolnosti týkajúce sa aplikácie zákona č. 92/1991 Zb., najmä § 19a. Keďţe správca nebol účastníkom týchto právnych vzťahov, nemôţe poznať okolnosti, týkajúce sa privatizácie úpadcu. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
1 písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného poukazuje na správnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v ktorom sa konštatuje, ţe zapísanie predmetných nehnuteľností 4Obo/5/2014 8 ţalovaným do súpisu konkurznej podstaty síce neprekračuje zákonom dovolené konanie správcu konkurznej podstaty, ale vzhľadom na plynutie času, t.j. po viac ako 15-tich rokoch od vyhlásenia konkurzu, sa táto skutočnosť javí ako šikanózna a prieči sa zásade právnej istoty. Podstatnou je skutočnosť, ţe na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz dňa 24.6.1998 a povinnosťou správcu konkurznej podstaty bolo zistiť, či úpadca najmenej tri roky pred vyhlásením konkurzu neuskutočnil odporovateľné právne úkony a ak sa tak stalo, bolo jeho povinnosťou v súdnom konaní takýmto úkonom odporovať, čo mohol urobiť do troch rokov od vyhlásenia konkurzu. Toto právo správcu je obmedzené lehotou aj z dôvodu, aby sa do právnych vzťahov dostala právna istota, ktorá je jedným zo základných princípov právneho štátu. Ohľadom sporných nehnuteľností uţ bol vedený súdny spor, keď správca konkurznej podstaty ţalobou podanou na Krajský súd v Bratislave v konaní 8Cbi 7/2008 sa domáhal určenia, ţe sporné nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu neplatnosti prevodu majetku na úpadcu, ktorým sa mal obchádzať zákon. Ţaloba bola zamietnutá a na základe odvolania úpadcu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok rozsudkom sp. zn. 3Obo/70/2010 zo dňa 28.4.2011 potvrdil. V rozhodnutí odvolacieho súdu sa s poukazom na ustanovenie § 15 a 16 Zákona o konkurze a vyrovnaní konštatuje, ţe na podanie odporovacej ţaloby platí všeobecná trojročná lehota a iba takouto ţalobou mohol správca konkurznej podstaty docieliť, aby majetok v prípade úspechu bol s odkazom na ustanovenie § 16 ods. 4 tohto zákona vrátený do konkurznej podstaty. Ţalobca nemá ţiadnu vedomosť o tom, čo sa dialo od roku 1998, kedy bol vyhlásený konkurz aţ do roku 2006, kedy boli sporné nehnuteľnosti odkúpené jeho právnym predchodcom za dohodnutú kúpnu cenu, pričom právny predchodca ţalobcu na sporných nehnuteľnostiach postavil ďalšie dve stavby. Poukazuje tieţ na právny názor, vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 122/2008, 2 obo 123/2008, zo dňa 15.10.2008,
ktorého do súpisu konkurznej podstaty správca vec zapíše a zadrţí, nie však
hmotného práva, ale na základe procesných predpisov a potrebná procesná ochrana je poskytovaná tým, ţe v prípade úspešnej ţaloby je vec z konkurznej podstaty vylúčená a vrátená in natura na základe pokynu súdu, z čoho jednoznačne vyplýva, ţe ide o ţalobu na plnenie a nie o ţalobu na určenie, nie je preto dôvod, aby sa súd v tomto konaní zaoberal dôkazmi, ktorých vykonanie ţalovaný navrhuje v odvolaní. Ďalej poukazuje na postup pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností ţalobcom ako aj princíp ochrany vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa, ktorý je podporený aj judikatúrou ústavného súdu. 4Obo/5/2014 9 Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a ţalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci
1 bez nariadenia pojednávania
2 O. s. p. zistil, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, pričom sa stotoţnil s jeho odôvodnením / § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. /. Ţalovaný podal odvolanie s poukazom na odvolací dôvod
2 písm. c/ O. s. p., t. j. ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V občianskom súdnom konaní majú účastníci povinnosť tvrdenia, t. j. povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti a súčasne majú dôkaznú povinnosť, t. j. navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú, rozhodne súd / § 120 ods. 1 O. s. p. / Ţalovaný v odvolaní poukazuje na neplatnosť právneho úkonu, ktorý však vôbec nekonkretizuje a neoznačil ani ţiadne dôkazy, ktoré by bolo potrebné vykonať na preukázanie jeho tvrdenia,
ktorého boli sporné nehnuteľnosti zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu dôvodne. Konkurz na majetok úpadcu E., a. s. bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8K 48/97 zo dňa 14.9.1998. Predmetné nehnuteľnosti, ktoré ţalobca nadobudol kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 18.12.2012 so S. S., M. , A. H. ako ich predchádzajúcim vlastníkom, boli zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu v roku 2013, pričom predchádzajúci vlastník ich nadobudol od spoločnosti H., a. s. , do ktorej boli vloţené ako nepeňaţný vklad spoločnosťou D., s. r. o., na ktorú ich previedol úpadca. S poukazom na konkrétne právne ako aj skutkové okolnosti spojené s prevodom predmetných nehnuteľností ako aj časové obdobie, ktoré uplynulo od vyhlásenia konkurzu, nemoţno tieţ spochybniť dobromyseľnosť ţalobcu pri nadobudnutí vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností, ktoré vyplývalo z údajov, obsiahnutých v katastri nehnuteľností. Z práva, ktoré nie je nadobudnuté v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva nárok na jeho ochranu, ak bolo nadobudnuté dobromyseľne, čo je v súlade s článkom 11 Listiny základných práv a slobôd ako aj ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Opačným postupom,
ktorého dodatočným odpadnutím právneho dôvodu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo ktorýkoľvek z právnych 4Obo/5/2014 10 predchodcov vlastníka, tento vlastník stráca vlastnícke právo, aj keď mu článok 11 Listiny základných práv a slobôd ako aj ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka poskytuje právnu ochranu, by došlo k narušeniu princípu právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd nezistil existenciu ţalovaným namietaného odvolacieho dôvodu
2 písm. c/ O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi na účet právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur / jeden úkon právnej sluţby – vyjadrenie k odvolaniu
1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. /. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.