← Slovensko

o zaplatenie 527 062,42 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 4Obo/67/2013 Slovenskej republiky 4Ndob/1/2015 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci ţalobcu: B., so sídlom: B., B., IČO X., zast. advokátmi JUDr. O. a JUDr. P., obidvaja so sídlom: Z., B., proti ţalovaným:

  1. RNDr. L., bytom: Š., B., zast. advokátom JUDr. M., so sídlom: V., B.,
  2. B., bytom: R.., B.,
  3. Mgr. K., bytom: B., B., zast. S. s. r. o., so sídlom: D., B., IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta JUDr. M..,
  4. Ing. J., bytom: W., B., zast. S. s. r. o., so sídlom: D., B., IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta JUDr. M.,
  5. Ing. M., bytom: V., B, zast. P, s. r. o., so sídlom: D., B, IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta Mgr. R.,
  6. Ing. IV., bytom: B., B., zast. L s. r. o., so sídlom: K., L.M., IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta Mgr. M., o zaplatenie 527 062,42 eur, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 30Cb/71/2001-605 z
  7. októbra 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu ţalobcu na prikázanie veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30Cb/71/2001 inému krajskému súdu n e v y h o v u j e. 4Obo/67/2013 4Ndob/1/2015 2 Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 30Cb/71/2001-605 z
  8. októbra 2013 vo veci samej p o t v r d z u j e . Vo výrokoch o náhrade trov konania rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 30Cb/71/2001-605 z
  9. októbra 2013 z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 30Cb/71/2001-605 zo dňa
  11. 2013 zamietol ţalobu ţalobcu zo dňa
  13. 2001, súdu doručenú dňa
  15. 2001 (č. l. 1 - 4), o zaplatenie 527 062,42 eur (pôvodne 15 878 282,45 Sk) z titulu náhrady škody podľa § 373 Obchodného zákonníka. Súčasne ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovaným trovy konania, a to nasledovne: ţalovanému v
  16. rade 20 895,53 eur k rukám jeho právneho zástupcu, ţalovanej v
  17. rade 8 595,20 eur, ţalovanému v
  18. rade 17 641,81 eur k rukám jeho právneho zástupcu, ţalovanému v
  19. rade 13 595,63 eur k rukám jeho právneho zástupcu, ţalovanému v
  20. rade 15 992,08 eur k rukám jeho právneho zástupcu a ţalovanému v
  21. rade 16 873,87 eur, rovnako k rukám jeho právneho zástupcu, všetkým do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací svojím uznesením sp. zn. 4Obo/73/2012 zo dňa
  23. 2013 zrušil predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu č. k. 30Cb/71/2001-433 zo dňa
  25. 2009 o zamietnutí ţaloby ţalobcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd tak rozhodol z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu prvostupňovým súdom, keď pri rozhodovaní posudzoval aj preukázanie úmyslu ţalobcu, ktorá okolnosť sa posudzuje pri zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka (§ 420) zaloţenej na zavinení, ktoré sa predpokladá (prezumpcia zavinenia). Zdôraznil, ţe reţim zodpovednosti za škodu tak, ako je koncipovaný v § 373 Obchodného zákonníka, spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená, ţe ide o zodpovednosť bez zreteľa na okolnosť zavinenia. Odvolací súd súdu prvého stupňa tieţ vytkol, ţe nesprávne vyhodnotil potrebu uzavretia mandátnej zmluvy medzi ţalobcom a ţalovanými, 4Obo/67/2013 4Ndob/1/2015 3 súčasne ţe sa nevysporiadal s novými výpoveďami ţalovaných v 3.,
  26. a
  27. rade vo vzťahu k tvrdeniam ţalovaného v
  28. rade prednesených na pojednávaní prvostupňového súdu dňa
  31. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní po zhrnutí obsahu ţaloby, vyjadrení ţalobcu a ţalovaných v
  32. aţ
  33. rade v priebehu konania, citovaní príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom do
  35. 1999 (ďalej len „ObchZ“), a to § 1 ods. 2, § 66 ods. 2, § 242, § 243 ods. 1, § 251 ods. 1, 2, § 260, § 261 ods. 3 písm. a/, § 373, § 573, § 567 ods. 1, 2, 3, § 716 ods. 1, § 717 ods. 1, 2 ObchZ, ďalej § 33 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom do
  37. 1999 (ďalej len „OZ“), príslušných článkov Stanov B. P. (ďalej len „BD P.“), konkrétne článok 33 bod 3, článok 26 bod 1 písm. a/, b/, c/, článok 26 bod 3 a 4, článok 27 bod 2, uznesenia č. 415/11/99 zo zasadnutia predstavenstva BD P. konaného dňa
  39. 1999, písm. A/ body 1., 2., písm. B/ body 1 aţ 3, uznesenia č. 12/06/2001 zo zasadnutia kontrolnej komisie BD P. konaného dňa
  41. 2001 a uznesenia č. 60/00 zo zhromaţdenia delegátov BD P. zo dňa
  43. 2000 skonštatoval, ţe predmetom sporu je zaplatenie 527 062,42 eur z titulu náhrady škody. Ţalobca svoj nárok uplatnil voči ţalovaným v
  44. a
  45. rade, alternatívne voči ţalovaným v
  46. aţ v
  47. rade. Ţalobca sa v ţalobe označil ako BY., BU., Bratislava, zastúpené Ing. K., predsedníčkou kontrolnej komisie. Súd poukázaním na § 251 ObchZ uviedol, ţe zákonodarca nehovorí, ţe uplatnenie nároku druţstva na súde sa deje menom druţstva, čo vyplýva zo slov „nároku druţstva“. Výnimočne zveruje (konateľské) výkonné oprávnenie kontrolnej komisii, ak zodpovednou osobou je člen predstavenstva. Vzhľadom k tomu, ţe kontrolná komisia nie je (konateľským) výkonným orgánom, nie je v obchodnom registri zapísaný spôsob prejavovania vôle druţstva prostredníctvom kontrolnej komisie. Kontrolná komisia určí jedného svojho člena na základe zákonného splnomocnenia, ktorý bude uskutočňovať jej konateľské oprávnenie. Súd vyhodnotil uznesenie č. 12/06/2001, ktorým kontrolná komisia poverila Ing. K. konať v jej mene, v zmysle uznesenia zhromaţdenia delegátov č. 60/00 zo dňa
  49. 2000, i napriek tomu za platné. Uviedol, ţe zhromaţdenie delegátov aţ dňa
  51. 2001 podľa čl.. 33 ods. 3 stanov ţalobcu poverilo kontrolnú komisiu, aby začala voči zodpovedným členom predstavenstva druţstva konanie a uplatnila spôsobené škody v súvislosti s konaním v A., a. s.. Osobitne súd poukázal na to, ţe ţaloba bola podpísaná predsedníčkou kontrolnej komisie dňa
  53. 2001, 4Obo/67/2013 4Ndob/1/2015 4 zhromaţdenie delegátov sa uskutočnilo dňa
  55. 2001 a ţaloba bola súdu doručená dňa
  58. Súd prvého stupňa prisvedčil vyjadreniu ţalovaného v
  59. rade, ktorý namietal, ţe zo znenia uznesenia nie je moţné presne určiť, voči ktorým členom predstavenstva sa má náhrada škody uplatniť, v akej sume a akého protiprávneho konania sa členovia predstavenstva mali v A., a. s. dopustiť. Vo vzťahu k uzneseniu č. 60/00, prijatému zhromaţdením delegátov ţalobcu dňa
  61. 2000 súd konštatoval, ţe toto nebolo podľa § 242 ObchZ napadnuté ţalobou. Ďalej uviedol, ţe ţalobca si nárok na náhradu škody voči ţalovanému v
  62. rade uplatnil ako voči členovi predstavenstva druţstva, pričom nezobral do úvahy, ţe ţalovaný v
  63. rade bol vo vzťahu k ţalobcovi v pracovnom pomere a na uplatnenie zodpovednosti za vzniknutú škodu sa na neho vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce. Zo zápisnice č. 24/11/99 zo zasadania predstavenstva BD P. konaného dňa
  65. 1999 mal súd za preukázané, ţe prvá časť rokovania bola spoločná s členmi kontrolnej komisie. Zo zápisnice nevyplýva, ţe by predsedníčka, resp. členovia kontrolnej komisie pri príleţitosti spoločného rokovania s členmi predstavenstva navrhli nejaké opatrenia v súvislosti s úloţkami v A., a. s., so snahou ochrany majetku ţalobcu, tak ako to tvrdili v priebehu pojednávania, ţe uţ od mesiaca september 1999 boli z dennej tlače známe určité informácie o problémoch v A., a. s.. Súd mal za to, ţe ak mala byť táto situácia známa členom predstavenstva, tak rovnakým spôsobom mohla byť známa aj členom kontrolnej komisie a v neposlednom rade bolo aj na nich ako na dobrých hospodároch, aby túto situáciu preverili a vykonali potrebné opatrenia súvisiace s finančnými prostriedkami ţalobcu v tomto bankovom ústave. Súd v ďalšom poukázal na uznesenie č. 415/11/99 zo zasadnutia predstavenstva ţalobcu konaného dňa
  67. 1999, z ktorého okrem iného vyplýva, ţe boli schválené termínované vklady č. 6816-356314/6900 na 36 mil. Sk a č. 3616-1156314/6900 (správne malo znieť „č. 6816-1156314/6100“) na 16 700 000 Sk s doplnením, zvýšiť o aktuálny stav, na 1-mesačný termínovaný vklad (ďalej len „termínované vklady“). Predstavenstvo druţstva zároveň poverilo ţalovaných v
  68. a
  69. rade podpísaním zmlúv v peňaţnom ústave. Vo vzťahu k okruhu účastníkov konania na strane ţalovaného (v súvislosti s alternatívnym petitom) bolo 4Obo/67/2013 4Ndob/1/2015 5 pre rozhodovanie súdu rozhodujúce, ţe uznesenie bolo prijaté jednohlasne. Týmto hlasovaním došlo podľa § 33 ods. 1 OZ k dodatočnému schváleniu konania splnomocnenca, ktoré má účinky ex tunc. Dodatočné schválenie znamená, ţe vznikajú rovnaké právne účinky, ako keby bol právny úkon uţ pôvodne urobený splnomocnencom v rozsahu jeho oprávnenia konať. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, ţe predmetom sporu nie je hodnotenie priebehu diskusie počas rokovania predstavenstva druţstva konaného dňa
  72. V prípade, ak by niektorý z členov predstavenstva hlasoval proti prijatiu tohto uznesenia, bol by to liberačný dôvod, na ktorý by súd prihliadol, ak by uznal právny nárok ţalobcu za oprávnený. Z vyjadrenia ţalovaného v
  73. rade súd zistil, ţe rokovanie predstavenstva plánovaného na deň
  75. 1999, bolo presunuté na deň
  78. Súd sa pri svojom rozhodovaní nestotoţnil s tvrdením ţalobcu o tom, ţe z dôvodu, ţe nebol daný predchádzajúci súhlas, vklady sa po
  80. 1999 stali nedobytnými. Na nedobytnosť vkladov nemal vplyv dátum predchádzajúceho súhlasu členov predstavenstva. Pri riadnom behu udalostí nemohli členovia predstavenstva predpokladať, ţe A., a. s., ktorá je pod dohľadom N. S., sa dostane do nútenej správy. V A., a. s. došlo k mimoriadnej udalosti, ktorú členovia predstavenstva ţalobcu nemohli predvídať. Súd sa plne stotoţnil s tvrdením ţalovaného v
  81. rade, ţe príčinou údajnej škody nebolo uzavretie zmlúv o vkladových účtoch zo dňa
  83. 1999, ale porušenie zmluvných záväzkov banky z dôvodu uvalenia nútenej správy na A., a. s. N. S. a následne aj strata licencie. Poukázaním na § 373 ObchZ súd prvého stupňa konštatoval, ţe základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Súdu zo strany ţalobcu nebolo vo vzťahu k ţalovaným preukázané protiprávne konanie. Uviedol, ţe uzatvorenie termínovaných vkladov s A., ani schválenie uzatvorenia termínovaných vkladov samo o sebe nie je protiprávnym konaním s predpokladom vzniku škody. Z dostupných informácií o situácii v A., na ktoré sa odvolával ţalobca, mal súd za preukázané, ţe napr. z prílohy Hospodárskych novín, Burzových listov, zo dňa
  85. 1999, nie je moţné zistiť, ţe by finančná situácia v A., a. s. bola nepriaznivá. Súd prihliadol na podporné tvrdenie ţalobcu (správne malo znieť „ţalovaného“) v
  86. rade, ktorý sa odvolal na výročnú správu N. S. za rok 1999 s odvolaním sa na bankový dohľad v roku
  87. Keďţe zo strany ţalovaných uvalenie nútenej správy na A., a. s. N. S. nebolo 4Obo/67/2013 4Ndob/1/2015 6 moţné ovplyvniť, nebolo moţné preukázať ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a konaním ţalovaných. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu veci súd ţalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa právne odôvodnil poukázaním na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Keďţe ţalovaní mali vo veci plný úspech, priznal im plnú náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia, a to ţalovanému v
  88. rade v sume 20 895,53 eur, ţalovanej v
  89. rade v sume 8 595,20 eur, ţalovanému v
  90. rade v sume 17 641,81 eur, ţalovanému v
  91. rade v sume 13 595,63 eur, ţalovanému v
  92. rade v sume 15 992,08 eur a ţalovanému v
  93. rade v sume 16 873,87 eur. Ţalovanému v
  94. rade súd nepriznal vyúčtovanú náhradu trov právneho zastúpenia za úkony vykonané dňa
  96. 2002 (ţiadosť o zabezpečenie dôkazov) a v dňoch
  98. 2003 a
  100. 2006 (porada s klientom), keďţe tieto úkony súd nevyhodnotil ako potrebné pre účelné bránenie jeho práv. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobca (č. l. 160 - 163) argumentujúc tvrdením, ţe súd na základe ním vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rovnako súdu vytkol, ţe sa pri opakovanom rozhodovaní neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý mu vec vrátil na ďalšie konanie a opakovane rozhodol svojvoľne v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Ţalobca tieţ tvrdí, ţe odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu je nesúrodé a jeho vyjadrenia si navzájom odporujú. Ţalobca vo svojom odvolaní poukázal na pojednávanie súdu prvého stupňa konané dňa
  102. 2013 (zápisnica o pojednávaní na č. l. 572 - 577), vo vzťahu ku ktorému ako procesné pochybenie súdu vytkol to, ţe súd ho na tomto pojednávaní neoboznámil s obsahom podania ţalovaného v
  103. rade zo dňa
  105. 2013 (č. l. 563 - 567), ani mu toto podanie nedoručil. Ţalobca uviedol, ţe podstata jeho nároku spočíva v tom, ţe ţalovaní v
  106. a
  107. rade (ako predseda a člen predstavenstva BD P.) porušili svojím konaním (spočívajúcim v uzavretí termínovaných vkladov v A., a. s. dňa
  109. 1999 na ďalšie mesačné obdobie bez 4Obo/67/2013 4Ndob/1/2015 7 predchádzajúceho rozhodnutia predstavenstva žalobcu a bez poverenia predstavenstva na takéto konanie) svoje záväzkové povinnosti vyplývajúce zo stanov, organizačného poriadku a zauţívanej praxe ţalobcu. Tvrdí, ţe podľa stanov druţstva, organizačného poriadku a zavedenej praxe bolo pre platnosť takéhoto konania potrebné okrem podpisov dvoch členov predstavenstva, aj predchádzajúce schválenie a súhlas predstavenstva ako kolektívneho orgánu. Tým, ţe ţalovaní v
  110. a
  111. rade konali v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi im z výkonu funkcie členov predstavenstva, „konali v rozpore s pravidlami“. Skutočnosť, ţe ţalovaní v
  112. a
  113. rade pochybili, podľa tvrdenia ţalobcu potvrdzuje to, ţe títo sa snaţili svoje konanie dodatočne legalizovať tým, ţe na rokovaní predstavenstva dňa
  115. 1999 nechali schváliť uznesenie, ţe predstavenstvo ich dodatočne poveruje na predĺţenie úloţiek na vkladových účtoch. Konanie ţalovaných v
  116. a
  117. rade v rozpore so záujmami ţalobcu potvrdzujú podľa neho aj ţalovaní v 3.,
  118. a
  119. rade, ktorí na pojednávaní prvostupňového súdu dňa
  121. 2009 popreli predchádzajúce udelenie súhlasu ţalovaným v
  122. a
  123. rade. V tejto súvislosti ţalobca prvostupňovému súdu vytkol, ţe sa opakovane nevysporiadal so zmenenými výpoveďami ţalovaných v 3.,
  124. a
  125. rade na pojednávaní dňa
  127. 2009 (vo vzťahu k výpovedi ţalovaného v
  128. rade), a to napriek tomu, ţe mu to ukladalo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/73/2012 zo dňa
  130. 2012 (č. l. 539), ktorým najvyšší súd ako súd odvolací zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 30Cb/71/2001-433 zo dňa
  132. 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca ďalej prvostupňovému súdu vytkol, ţe nerozlišuje medzi konaním štatutárneho orgánu v zmysle Obchodného zákonníka a konaním splnomocnenca podľa Občianskeho zákonníka a „preklápa“ zodpovednosť štatutárneho orgánu podľa Obchodného zákonníka do reţimu Občianskeho zákonníka. Nesúhlasí tieţ s tvrdením prvostupňového súdu o tom, ţe „...nie je moţné preukázať ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a konaním ţalovaných“ a za nerelevantné povaţuje tvrdenie súdu v časti, v ktorej uviedol, ţe „Zo strany ţalovaných nebolo moţné ovplyvniť uvalenie nútenej správy na A., a. s. N. S...“, pretoţe toto nikdy netvrdil. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení ţalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 30Cb/71/2001-605 zo dňa
  134. 2013 zmenil tak, ţe 4Obo/67/2013 4Ndob/1/2015 8 ţalobe vyhovie a rozhodne, ţe ţalovaní v
  135. a
  136. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi náhradu škody vo výške 527 062,42 eur s tým, ţe vo vzťahu k ţalovanej v
  137. rade si uplatňuje náhradu škody do výšky prijatého dedičského podielu po pôvodnom ţalovanom v
  138. rade. Pre prípad, ţe doposiaľ vykonané dokazovanie a zistený skutkový a právny stav neumoţnia rozhodnúť o zmene rozsudku, ţalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Argumentujúc opakovaným nezákonným postupom Krajského súdu v Bratislave súčasne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zváţil prikázanie veci na rozhodnutie inému krajskému súdu. Samostatným podaním zo dňa
  140. 2013, prvostupňovému súdu doručeným dňa
  142. 2013 (č. l. 623 - 624), ţalobca podal odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu v časti výrokov o náhrade trov konania, osobitne sa zamerajúc na náhradu trov konania priznanú ţalovaným v
  143. aţ
  144. rade. Ţalobca namietol nepreskúmateľnosť rozsudku v tejto časti tvrdiac, ţe z jeho odôvodnenia nemoţno identifikovať jednotlivé úkony právnej sluţby, nie sú uvedené ich dátumy, ani čo konkrétne ten-ktorý úkon predstavoval. Ţalobca navrhol rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu v tejto časti vrátiť na nové konanie. K odvolaniu ţalobcu vo veci samej sa písomne vyjadrili ţalovaný v
  145. rade (písomným podaním zo dňa
  147. 2013) a ţalovaná v
  148. rade (písomným podaním zo dňa
  150. 2013), ktorí navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Ţalovaný v
  151. rade si zároveň uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výrokoch o náhrade trov konania sa vyjadrili ţalovaní v
  152. aţ
  153. rade, ktorí navrhli prvostupňový rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Súčasne si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tieţ ako „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady na prikázanie veci inému súdu. Podľa § 12 ods. 1, 2 a 3 O. s. p., ak nemôţe príslušný súd o veci konať, pretoţe jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Vec 4Obo/67/2013 4Ndob/1/2015 9 moţno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbliţšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (v danom prípade Krajský súd v Bratislave) a súdu, ktorému sa vec má prikázať (iný, bliţšie nešpecifikovaný krajský súd). Podľa § 14 ods. 1 O. s. p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Prikázanie veci podľa vyššie citovaného § 12 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy aţ po tom, ako bolo právoplatne rozhodnuté, ţe všetci sudcovia príslušného súdu sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení a tento súd nemôţe vo veci konať. Naproti tomu, k prikázaniu veci inému, neţ príslušnému súdu podľa § 12 ods. 2 O. s. p., moţno pristúpiť len v tých prípadoch, v ktorých by prejedanie veci iným, neţ doposiaľ príslušným súdom, znamenalo z celkového hľadiska hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci. Prikázanie veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu v zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto dôvod delegácie (osobnej, zdravotnej, sociálnej či finančnej povahy) musí mať vţdy výnimočný charakter. V prejednávanej veci ţalobca vhodnosť ním navrhnutej delegácie neodôvodnil. Opodstatnenosť svojej ţiadosti zaloţil opäť len na tvrdení (rovnakého znenia, ktoré bolo obsahom jeho písomného podania zo dňa
  155. 2009 na č. l. 439 aţ 444 a o ktorom rozhodol NS SR svojím uznesením sp. zn. 4Ndob/20/2012 zo dňa
  157. 2012 na č. l. 522) o opakovanom nezákonnom postupe Krajského súdu v Bratislave. Samotné výhrady účastníka konania k postupu vo veci konajúceho súdu však dôvod na nutnú či vhodnú delegáciu podľa § 12 ods. 1, 2 O. s. p. nezakladajú. Prikázanie veci podľa § 12 ods. 1 O. s. p. (tzv. nutná delegácia) by do úvahy prichádzalo len vtedy, ak by boli všetci sudcovia príslušného vo veci konajúceho súdu z prejednávania a rozhodovania veci právoplatne vylúčení, čo sa však v predmetnom prípade nestalo. Ţalobca námietku zaujatosti vo veci konajúcich sudcov, ani ďalších sudcov Krajského súdu v Bratislave nevzniesol a zaujatosť vo veci nevyslovili ani samotní zákonní sudcovia. Z uvedeného dôvodu súd o vylúčení sudcov podľa § 14 ods. 1 4Obo/67/2013 4Ndob/1/2015 10 O. s. p. nerozhodoval, ktorá skutočnosť vylučuje aj rozhodovanie o delegovaní veci inému súdu v zmysle § 12 ods. 1 O. s. p.. Prikázanie veci neprichádza do úvahy ani podľa § 12 ods. 2 O. s. p. (tzv. vhodná delegácia), pretoţe prípadná existencia dôvodov na vylúčenie sudcu, resp. sudcov z konania a rozhodovania nezakladá dôvod na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený v zmysle § 12 ods. 3 O. s. p. návrhu ţalobcu na prikázanie veci inému súdu podľa § 12 ods. 1, 2 O. s. p. nevyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe odvolanie vo veci samej podal včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu podané proti prvostupňovému rozsudku v časti jeho výroku o zamietnutí ţaloby nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Predmetom konania je ţalobcom uplatnené právo podľa § 373 ObchZ na náhradu škody vo výške 12 755 606,45 Sk a ďalšej škody vo forme ušlého zisku z úrokov, predstavujúcej sumu 3 122 676 Sk, spolu 15 878 282,45 Sk. Opodstatnenosť svojho nároku ţalobca odôvodňuje tvrdením o porušení záväzkových povinností, stanov, organizačného poriadku a zauţívanej praxe v BD P. ţalovanými v
  158. a
  159. rade, voči ktorým uplatnil primárny petit a alternatívne pre prípad, ak by súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, ţe zodpovednosť za vzniknutú škodu nesú aj ţalovaní v
  160. aţ
  161. rade, navrhol, aby ním vyčíslenú náhradu škody zaplatili spoločne a nerozdielne aj títo ţalovaní. Súd prvého stupňa ţalobu zamietol argumentujúc, ţe v priebehu konania zo strany ţalobcu nebolo vo vzťahu k ţalovaným preukázané ich protiprávne konanie, rovnako nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a konaním ţalovaných. 4Obo/67/2013 4Ndob/1/2015 11 Podľa § 243 ods. 1 ObchZ v znení platnom a účinnom do
  163. 1999, t. j. v čase, kedy sa uskutočnilo konanie, následkom ktorého mala byť škoda spôsobená (počnúc dňom
  165. 1999, kedy ţalovaný v
  166. rade ako predseda predstavenstva BD P. a pôvodne ţalovaný v
  167. rade ako člen predstavenstva BD P. uzavreli zmluvy o vkladovom účte v A., a. s.), predstavenstvo riadi činnosť druţstva a rozhoduje o všetkých záleţitostiach druţstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Podľa článku 26 bod 1 písm. c/ Stanov BD P., platných od septembra 1992 (č. l. 411), predstavenstvo riadi činnosť druţstva a rozhoduje o všetkých záleţitostiach druţstva, ktoré nie sú vyhradené inému orgánu. Podľa článku 26 bod 3 Stanov BD P., platných od septembra 1992, navonok koná za predstavenstvo predseda alebo podpredseda. Iný člen predstavenstva môţe konať len v rozsahu svojho poverenia. Podľa článku 26 bod 4 Stanov BD P., platných od septembra 1992, pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo a pre ktorý je zákonom predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Vyplývajúc z obsahu vyjadrení ţalobcu v spise, podstata jeho ţaloby spočíva v tvrdení, ţe členovia predstavenstva BD P. nekonali s odbornou starostlivosťou, ak obnovili úloţky na vkladových účtoch. Ak by úloţky neboli predĺţené (namietanými zmluvami o vkladovom účte „AG vklad“ zo dňa
  169. 1999 (č. l. 25 a 29), ku škode by nebolo došlo. Ţalobca tvrdí, ţe z dôvodu, ţe predstavenstvo je kolektívny orgán, ţalovaní v
  170. a
  171. rade nemali právo predmetné zmluvy uzatvoriť bez toho, aby na takýto úkon mali poverenie (resp. predchádzajúci súhlas) predstavenstva BD P. a keď tak konali, porušili svoje záväzkové povinnosti vyplývajúce zo stanov druţstva, organizačného poriadku a zauţívanej praxe BD P.. Ţalovaný v
  172. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa
  174. 2013 (č. l. 563 a nasl., konkrétne na str. 2, posledný odsek) vrátane výpovede na pojednávaní prvostupňového súdu dňa
  176. 2013 (č. l. 575, posledný odsek) tvrdí, ţe aj keby k podpisu zmlúv nedošlo, 4Obo/67/2013 4Ndob/1/2015 12 k predĺţeniu doby vkladu o 1 mesiac by došlo automaticky, pretoţe bankové vklady boli z roku 1995 a úloţky na termínovanom vklade sa prolongovali k
  177. dňu v mesiaci automaticky. Z výpovede právneho zástupcu ţalovaného v
  178. rade na pojednávaní dňa
  180. 2013 vyplýva, ţe ţiadal ţalobcu o upresnenie, či sa odvoláva na stanovy druţstva zo septembra
  181. Po tom, čo ţalobca túto skutočnosť potvrdil, právny zástupca ţalovaného v
  182. rade citoval článok 26 ods. 3 a 4 a dodal, ţe z ich znenia nevyplýva, ţe by k právnemu konaniu ţalovaných v
  183. a
  184. rade bol potrebný predchádzajúci súhlas predstavenstva. Aj na základe uvedených skutočností sa odvolací súd s právnym názorom súdu prvého stupňa o nepreukázaní protiprávneho konania ţalovaných stotoţňuje v plnom rozsahu, majúc za to, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tvrdení, ţe tým, ţe ţalovaní v
  185. a
  186. rade termínované vklady dňa
  188. 1999 uzavreli bez predchádzajúceho rozhodnutia predstavenstva BD P. a bez poverenia predstavenstva na takéto konanie, porušili svoje záväzkové povinnosti, ktoré podľa jeho tvrdenia vyplývajú zo stanov druţstva, jeho organizačného poriadku a zauţívanej praxe. Vo vzťahu k ţalobcom namietanému procesnému nedostatku spočívajúcemu v jeho tvrdení o tom, ţe súd prvého stupňa mu na pojednávaní konanom dňa
  190. 2013 nedoručil podanie ţalovaného zo dňa
  192. 2013 (zaţurnalizované na č. l. 563 – 567), ani ho s jeho obsahom nijako neoboznámil, odvolací súd poukazuje na zápisnicu o pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa
  194. 2013 (č. l. 572 a nasl.). Z jej obsahu sa skutočne nedá preukázať tvrdenie ţalovaného v
  195. rade v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu, v zmysle ktorého súd namietané podanie mal ţalobcovi doručiť krátkou cestou. Na strane 4 zápisnice (čl. 575) je zaprotokolované len to, ţe „Súd predloţil k nahliadnutiu doklady zaloţené ţalobcom na dnešnom pojednávaní ţalobcom“ (zrejme mal na mysli ţalovaným), ďalej ţe „Právny zástupca ţalovaného v
  196. a
  197. rade nezakladá do spisu ţiadne ďalšie doklady...“. To isté je uvedené vo vzťahu k právnym zástupcom ţalovaných v
  198. a
  199. rade (strana 5 zápisnice na č. l. 576). Napriek opodstatnenosti tvrdenia ţalobcu o procesnom pochybení súdu prvého stupňa, odvolací súd nepovaţoval za účelné prvostupňové rozhodnutie z uvedeného dôvodu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to jednak vzhľadom na dĺţku konania 4Obo/67/2013 4Ndob/1/2015 13 (od roku 1999), ako aj vzhľadom na skutočnosť, ţe odstránenie nedostatku spočívajúceho v nedoručení vyjadrenia ţalovaného v
  200. rade zo dňa
  202. 2013 ţalobcovi, by neovplyvnilo konečné rozhodnutie vo veci samej. Z rovnakého dôvodu odvolací súd nezrušil odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu z dôvodu, ţe súd prvého stupňa sa vo svojom poslednom rozsudku nevysporiadal s výpoveďami ţalovaných v 3.,
  203. a
  204. rade vo vzťahu k výpovedi ţalovaného v
  205. rade urobenými na pojednávaní dňa
  207. 2009, hoci mu to uloţil najvyšší súd ako súd odvolací vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 4Obo/73/2012 zo dňa
  209. 2013 (posledná veta na str. 13 a pokračovanie na str. 14 predmetného uznesenia - č. l. 539 a nasl.). Vo vzťahu k odvolaniu ţalobcu proti prvostupňovému rozsudku vo výrokoch o náhrade trov konania ţalovaným sa odvolací súd stotoţňuje s námietkami ţalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v tejto jeho časti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia prvostupňového rozsudku nevyplýva, akým právnym predpisom sa súd prvého stupňa pri vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia jednotlivých ţalovaných riadil (okrem O. s. p.). Vzhľadom na podanie ţaloby dňa
  211. 2001 totiţ do úvahy prichádzajú aj tri právne predpisy upravujúce odmenu advokátov za poskytnuté právne sluţby, a to vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS SR“) č. 240/1990 Zb., vyhláška MS SR č. 163/2001 Z. z. a vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.. Jednotlivé úkony nie sú (okrem niektorých málo výnimiek) špecifikované (či uţ dátumom alebo ich presným označením) a súd tieţ nekonkretizoval, za ktoré úkony priznal odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, za ktoré úkony priznal odmenu vo výške 1/2-ce alebo 1/4-iny základnej sadzby tarifnej odmeny (u ţalovaného v
  212. rade). Tvrdenia ţalovaných v
  213. aţ
  214. rade v ich vyjadreniach k odvolaniu ţalobcu o tom, ţe vo vyčísleniach trov právneho zastúpenia zaslaných súdu špecifikovali vyhlášku, na základe ktorej boli trovy vyčíslené a tieto obsahujú aj ich presnú špecifikáciu (dátum vykonania úkonu a popis) s tým, ţe tieto sú riadnou súčasťou spisu, ku ktorému mali ţalobca aj jeho právni zástupcovia prístup, a teda ich mohli preskúmať, resp. vyţiadať zo súdneho spisu, nemôţe podľa názoru odvolacieho súdu obstáť. Súd je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby dôvody jeho rozhodnutia boli účastníkovi zrejmé z písomného vyhotovenia rozsudku (alebo 4Obo/67/2013 4Ndob/1/2015 14 uznesenia) bez toho, aby si účastník správnosť vyčíslených trov overoval nahliadaním do súdneho spisu. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok vo výrokoch o náhrade trov konania v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby sa v novom konaní s vytknutými vadami vysporiadal tak, ţe sa v novom rozhodnutí bude zaoberať so špecifikáciou jednotlivých trov, za ktoré náhradu priznáva s tým, ţe v rámci trov právneho zastúpenia vyšpecifikuje, za aké úkony, akú odmenu, podľa akého právneho predpisu priznáva. Súčasne bude potrebné, aby svoje rozhodnutie náleţite odôvodnil, rešpektujúc ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Súd prvého stupňa je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 226 O. s. p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďţe o týchto rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o trovách celého konania podľa § 224 ods. 3 O. .s p.. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  215. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. V Bratislave,
  216. februára 2015 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.