Obsah (4)

§ 243f§ 100§ 243c§ 243b

Najvyšší súd 4 MObdo/1/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G., a. s., B., X. B., IČO: X., zastúpený A., s.r.o., P., X. B., IČO: X., pr

§ 243fods.

1 písm. c/ O. s. p.. Uviedol, že žalovaná nevyužila právo podať dovolanie lebo nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu súdneho poplatku. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch dovolania konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou bolo potrebné posúdiť ako vzťah občianskoprávny a aplikovať naň ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o spotrebnom úvere vymedzená v § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou. Ako zmluvu takéhoto typu ju upravoval § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v rozhodnom období a v zmysle§ 23a ods. 2 tohto zákona typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky. Ďalej uviedol, že vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských úveroch má povahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu. Pretože v osobitnom predpise nie je upravený inštitút premlčania, na plynutie premlčacej lehoty bolo potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dodal, že dohoda naformulovaná vo všeobecných podmienkach (ktoré spotrebiteľka - žalovaná nemohla ovplyvniť) nezodpovedá charakteru účastníkov a spôsobuje nepriaznivejšie postavenie žalovanej ako spotrebiteľky. Príslušné ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy (všeobecné obchodné podmienky) upravujúce voľbu Obchodného zákonníka na časť vzťahov, keď zmluvnou stranou je spotrebiteľ – nepodnikateľ majú najmä vo vzťahu k dĺžke premlčacej doby a výške úroku z omeškania charakter neprijateľnej podmienky v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. platného v čase uzatvorenia zmluvy, ale aj podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa dovolateľa odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia špeciality a subsidiarity vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov, aplikoval na posúdenie premlčania žalobcom uplatneného nároku nesprávne ustanovenie nesprávneho právneho predpisu, t. j. 4-ročnú premlčaciu lehotu podľa § 397 Obchodného zákonníka, namiesto správneho ustanovenia správneho právneho predpisu t. j. 3-ročnej premlčacej lehoty podľa § 101

§ 100ods.

1 Občianskeho zákonníka. K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý vo vyjadrení poukázal na ustanovenie § 52 ods. 1 a § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy a uviedol, že v dôsledku explicitnej úpravy ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy sa na žalobcu a žalovanú 5 4 MObdo/1/2012 nevzťahovali ustanovenia § 53 až § 54 Občianskeho zákonníka, nakoľko zákonodarca priamo v Občianskom zákonníku vymedzil, na ktoré zmluvy sa tieto ustanovenia vzťahujú, pričom úverová zmluva medzi nimi nebola. Žalobca je presvedčený, že pôsobnosť Obchodného zákonníka pri posudzovaní všeobecnej premlčacej doby, ktorá jednak vyplýva priamo z ustanovení Obchodného zákonníka a jednak z dohody žalobcu a žalovanej, v žiadnom prípade nepredstavovala neprijateľnú podmienku, pričom skutočnosť, že táto podmienka ako normálna podmienka je v tomto konkrétnom prípade v neprospech žalovanej nemôže mať na základe žiadneho interpretačného pravidla účinného v čase uzatvorenia zmluvy za následok jej automatickú neplatnosť v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Žalovaná sa s dôvodmi mimoriadneho dovolania stotožnila a zároveň upozornila na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/20/2009 z

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor (§ 243g O. s. p.), skúmal ďalej splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 243e ods. 1 O. s. p. Podľa § 243e ods. 1 O. s. p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f) a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Citované ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni, odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, ktorých splnenie zákon vyžaduje práve v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami. Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania. 6 4 MObdo/1/2012 Podľa názoru dovolacieho súdu ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu zásadne vyžaduje intervenciu (mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora) vtedy, ak sám účastník využil všetky právom predpokladané prostriedky na zvrátenie stavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon, no nebol úspešný. Požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná vtedy, ak sám podnecovateľ mimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom podaniu takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva najmä nepodaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. ich oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne využiť. Splnenie uvedenej požiadavky ako jedného zo základných predpokladov prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora súvisí s princípom právneho štátu, a to s princípom právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti a nezmeniteľnosti. Ak jeden z účastníkov občianskeho súdneho konania nevyužije svoje právo na účinné podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu, hoci mu v tom nebránili dôležité, resp. závažné dôvody (čím realizuje svoje procesné dispozičné právo zdržať sa, resp. nevyužiť možnosť podať riadny či mimoriadny opravný prostriedok), právna istota druhého účastníka spoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne rozhodnutie, nemôže byť narušená inštitútom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. Dovolací súd poukazuje na názor pléna Ústavného súdu Slovenskej vyjadrený v uznesení z
5. 2000 sp. zn. PL. ÚS 57/99, v ktorom zaujal stanovisko ku kritériám prípustnosti mimoriadneho dovolania. Vyslovil, že mimoriadne dovolanie môžeme považovať za ďalší mimoriadny opravný prostriedok, je to však napriek tomu dovolanie, ktoré je mimoriadne výlučne z dôvodu, že na jeho podanie je procesne legitimovaný iba generálny prokurátor, a je zásadne obmedzené len na prípady, v ktorých nemožno podať dovolanie účastníkom konania. Účel mimoriadneho dovolania spočíva v odstránení nezákonnosti, ktorej sa dopustil súd v konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom toto odstránenie nezákonnosti vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu. Ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je však prípustná len subsidiárne, t. j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu 7 4 MObdo/1/2012 svojich práv a zákonom chránených záujmov alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii alebo jej bolo zákonnými prekážkami znemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy. Judikatúra ústavného súdu zastáva stabilne názor, že mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne dovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy; jedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy pochybení vytýkaných v mimoriadnom dovolaní. Rešpektovanie týchto kritérií je nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ústavy) ako aj z hľadiska práva na súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami zaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. PL. ÚS 57/99, II. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010). Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že Krajský súd v Žiline rozsudkom z
7. 2011 č. k. 43Cob/98/2011-250 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ale zároveň proti svojmu rozhodnutiu pripustil dovolanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť
10. Podnet na podanie mimoriadneho dovolania bol Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky doručený
13. Ako vyplýva z podnetu, žalovaná v zákonnej jednomesačnej lehote nepodala riadne dovolanie z fiškálnych dôvodov, nakoľko nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu súdneho poplatku. Uvedeným postupom však žalovaná opomenula účinne hájiť svoje práva – konkrétne nepodaním niektorého z opravných prostriedkov, ktoré zákon poskytuje samotnému účastníkovi, a to využiť podanie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) proti rozsudku krajského súdu z dôvodu podľa § 238 ods. 3 O. s. p. Táto forma je žalovanej priznaná zákonom – Občianskym súdnym poriadkom a je v právomoci (dispozícii) žalovanej, či bude využitá. Opomenutie využitia tohto opravného prostriedku, nemôže byť nahradené mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, ktoré má iný účel a podmienky. Dovolací súd dodáva, že nedostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie nezakladá prípustnosť na podanie mimoriadneho dovolania. V prípade 8 4 MObdo/1/2012 finančnej tiesne sa žalovaná mohla domáhať ochrany svojich práv aj podaním dovolania, pričom by mohla požiadať o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ak by jej finančná situácia zaplatenie tohto poplatku neumožňovala. Žalovaná podaním riadneho dovolania mohla bez ďalšieho dosiahnuť prejednanie veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne objektívne prekážky, ktoré by žalovanej znemožňovali využitie tohto opravného prostriedku. Nebola preto splnená podmienka konania o mimoriadnom dovolaní, a to že jeho podanie vyžaduje ochrana práv žalovanej. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom dovolaní pre nedostatok jednej z podmienok konania a neodstrániteľnosť prekážky konania podľa § 243i ods. 2 O. s. p.

§ 243cO. s.

p., § 243e ods. 1 O. s. p. a § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. zastavil. O trovách konania o mimoriadnom dovolaní rozhodol podľa § 243i ods. 2 O. s. p.

§ 243bods.

5 O. s. p., § 224 ods. l O. s. p. a § 146 ods. l písm. c/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože konanie o mimoriadnom dovolaní bolo zastavené. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
2. januára 2014 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová