1 v spojení s § 250h O.s.p. zastavil konanie o oneskorene podanej ţalobe, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti ţalovaného – Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny AA/2013/23580 zo dňa 23. apríla 2013. O náhrade trov konania rozhodol
1 písm. c/ a § 246c O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie v súlade s § 205 ods. 1, 2 O.s.p., v ktorom ţiadal, aby odvolací súd odpustil zmeškanie lehoty a v zmysle podanej 5Sţo/29/2016 2 ţaloby návrhu vyhovel. Ţalobca namietal, ţe nie je moţné stotoţniť sa s odôvodnením uznesenia krajského súdu opierajúcim sa výlučne o ustanovenie § 250b ods. 1 O.s.p. s tým, ţe pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, ţalobca ako oprávnená osoba mal moţnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni a to ţalobou na súde v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia. Ţalobca ďalej vo svojom odvolaní uvádza, ţe písomne zaslal doklady 17.07.2013, ktoré došli advokátskej kancelárii (ďalej len „AK“) 18.07.2013 a po ich preštudovaní bola podaná ţaloba 31.07.2013. Ţalobca má za to, ţe z ospravedlniteľných dôvodov (právny zástupca mal vedomosti o tom, ţe ţalobca je váţne chorý a aj v súčasnosti je jeho zdravotný stav veľmi váţny) poslal podklady oneskorene, pričom ţaloba bola podaná v lehote 15 dní od doručenia do AK. Z uvedeného dôvodu
1 O.s.p. ţiada o odpustenie zmeškania lehoty. Právny zástupca ţalovaného poukazuje aj na skutočnosť, ţe nepriaznivý zdravotný stav ţalobcu bol spôsobený aj dlhodobým súdnym sporom od roku 2005, keď ţalovaný aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove porušovali práva ţalobcu, neakceptovali právoplatné rozhodnutia súdov SR a buď nevedome alebo úmyselne nekonali. Nekonaním ţalovaného sa ţalobca ocitol bez práce, nemal dostatok finančných prostriedkov na obţivu a bol pod permanentným stresom, čo negatívne ovplyvnilo a zhoršilo ţalobcov zdravotný stav. Ţalovaný mal vedomosti o tom, ţe ţalobca je zdravotne ťaţko postihnutý (vlastní preukaz ZŤP), no napriek tomu postupoval v rozpore s právnymi normami, rozhodnutiami súdov a v rozpore s dobrými mravmi. Ţalovaný vo veci odvolania z marca 2005 rozhodol v apríli 2013 (t.j. 8 rokov od vypuknutia kauzy). Ţalobca sa domáhal svojich práv súdnou cestou a neriešením veci ţalovaným a aj jeho podriadeným bol pod neustálym stresom. Povaţoval za dôleţité stabilizovať svoj zdravotný stav, keď pod vplyvom rozhodnutia ţalovaného z apríla 2013 sa jeho stav neprimerane zhoršil a ţalobca sa ocitol na pokraji ţivota. Ďalej ţalobca uvádza, ţe má za to, ţe ţalovaný vo svojom rozhodnutí č.: AA/2013/23580 zo dňa 23. apríla 2013 rozhodol vo veci protikladne k právoplatným rozhodnutiam súdov a to Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/18/2009 a Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sţo/16/2010, 5Sţo/29/2016 3 čo v právnom štáte je neakceptovateľné, aby ústredný orgán štátnej správy neakceptoval a odignoroval rozhodnutia nezávislých súdov. Ţalobca je toho názoru, ţe ţalovaný ako ústredný orgán štátnej správy by mal dodrţiavať zákonnosť, nespochybňovať právoplatné rozhodnutia súdov, neignorovať ich a nemal by postupovať a konať protiprávne.
v správnom súdnictve môţe súd na základe ţaloby v konaní
II. hlavy V. časti O.s.p. (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) rozhodovať vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva ţalobou. Ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí.
1 O.s.p. ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemoţno odpustiť.
2 O.s.p. lehoty určené
týţdňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe uznesenie prvostupňového Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/55/2014-54 zo dňa 3. februára 2016 povaţuje za úplne a vecne správne, vydané v súlade s platnými predpismi a ţiada, aby Najvyšší súd SR v odvolacom konaní odvolaniu nevyhovel, náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia nepriznal a napadnuté vyššie uvedené napadnuté uznesenie krajského súdu ak vecne správne potvrdil. 5Sţo/29/2016 4 Zmeškanie lehoty nemoţno odpustiť. Doplnil, ţe nedodrţanie stanovenej lehoty na podanie ţaloby v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. predstavuje neodstrániteľný nedostatok konania, ktorý má za následok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, uznesenie verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe uznesenie krajského súdu je vecne správne.
1 O.s.p. ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemoţno odpustiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe ţalobca podal ţalobu, v ktorej sa domáhal, aby odvolací súd odpustil zmeškanie lehoty a v zmysle podanej ţaloby návrhu vyhovel. Nakoľko napadnuté rozhodnutie ţalovaného ţalobca osobne prevzal dňa
odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. 5Sţo/29/2016 5 V danom prípade vzhľadom na kogentnú úpravu ustanovenia § 250b O.s.p. nebolo moţné odpustiť zmeškanie lehoty. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnému ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 26. mája 2016 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.